3nitka komentáře u knih
No, z môjho pohľadu silná kniha. Prvá časť sa kloní k detektívke, ale nie je to celkom tak. Knihu chápem ako upozornenie na dnešnú dobu sociálnych sietí. Na nebezpečenstvo sociálnych sietí. Vrelo odporúčam, ako zamyslenie, a nielen pre ľudí, ktorí aktívne zapájajú ratolesti do ... ani to neviem správne nazvať. Pseudoreality, zarábania peňazí, ničenia životov?
Jedna výhrada - pracovník banky by nikdy nepustil do zázemia niekoho, o kom dopredu nevie.
Inak výborné počteníčko.
Prečítané v rámci výzvy, príbeh sa mi pozdával, ale to hihňání!
Hviezda dolu, nech mi to autor odpustí, neuveriteľne mi to liezlo na nervy.
Na knihu som narazila náhodou a som nadšená. Príjemné, vtipné a dojemné čítanie. Alex je zaujímavý chlapec a jeho život, názory a konanie ma veľmi bavili.
A navyše som sa čo to dozvedela o vesmíre a fyzike:)
Oddychovka. Keď potrebujete romantiku, dokonalého chápajúceho muža, jednoducho relax, odporúčam.
Stratila som posledné ilúzie o Slovensku, ktoré som ešte mala. Neviem, či dám pokračovanie.
Roman Saran rieši prípad na Šancích, veľmi smutný prípad. Okolo obranných hradieb kde sa kus deja odohráva, chodievam takmer každý deň.
Tento diel sa opäť podaril.
"Źycie to nie bajka"
Mám rada knihy s cestovaním v čase a paralelnými vesmírmi. Je v nich možné úplne všetko. Fantázii sa medze nekladú.
"Dívám se, jak se naši sousedi vracejí z práce a ze školy.
Jaký je to zázrak, mít se každý den ke komu vracet.
Být milován.
Být očekáván.
Myslel jsem si, že si vážím každého okamžiku, ale jak tady teď sedím v té zimě, vím už, že jsem to všechno bral jako samozřejmost. A jak by ne? Než se všechno zhroutí, netušíme, co skutečne máme, jak vratce a dokonale to do sebe zapadá. "
Vynikajúca zbierka poviedok.
"Obávám se, že sebedestrukce je údělem každého druhu, ktorému byla do vínku dána inteligence. Miliony let sa plazíme po mořském dně, na pár století zazáříme jasným plamenem, abychom nakonec tu zář neunesli a proměnili se v popel."
Western, slovenskí zbojníci, duchovia, krásne ilustrácie a plno iného. To je nový Červenáčik :)
Len skúpe grapy polí, môj život strašne holý, hŕba kamenia.
Kysuce sú krásny nádherný kraj. Krásna príroda, kedysi bola.
"Také to boli kedysi hory. Tu keby mi prišlo žiť, v tejto dobe, bol by to môj raj na zemi, aj keby som sa nemal vrátiť z nich živý! Nie ľudskou rukou do poslušných radov nastavané smreky, aby mali víchrice čo váľať. Nie nespočetnými jazvami závozov dokaličené stráne otrhané holorubmi až na kosť. Nie malátne sa vlečúce vymierajúce potoky plné hnusu. Nič z toho tu vtedy nepatrilo.
Ale potom prišiel človek... Natiahol sa ako rakovina v tele. Pozdĺž vodných ciev si razil cestu hore holinami a vyššie. S nespočetnými stádami bečiacich zvierat sa plástoval po rozľahlých lúkach a tráva za nimi prestala rásť. Keď všetky zhumpľoval, pustil sa do lesov. Pustil sa za pasy s drevenými obrami, v nerovnom boji, lebo ony sa nevedeli brániť. Ohňu a železu. Celé roky, zimou aj letom sa horami ozývali údery sekier, kvílenie píl a nárek umierajúcich stromov."
O Kysuciach sa hovorí, že tu v noci pršia kamene. A ja už viem prečo.
"Dáš mi trocha zo svojej úrody? Tak sa mi vidí, že bude bohatá, dosť pre nás oboch."
"A načože by ti, starenka, bola moja úroda? (rozumej zemiaky). Veď sa mi len samé kamene urodili a Ty už zubov nemáš. Ako ich budeš jesť?
"Dobre teda synak, už po tretí raz o kameňoch vravíš. Keď je tak, nech ti táto zem samé kamene a skaly rodí, aby si ich mal vždy nadostač, keď sa ti ich tak žiada."
Urviská, temné miesta a strže.
"Sú tu aj teraz. Sú zmenené civilizáciou, ale aj tak pôsobia hrozivo a tajomne. Je to miesto hodné tohoto príbehu, aj keď jeho sila možno rokmi ochabla, uzmierená ľudskými obeťami. Aj dnes si nosíme svoje Urviská v dušiach. Často sa ani nenazdáme, ako vzniknú z maličkej nenápadnej trhlinky bolestivé zosuvy svedomia. Hlušinou a marasom zasypú ľudskosť a šľachetnosť, lásku a porozumenie. Ba čo horšie, mnohokrát sa dožadujú ďalších obetí. Veď Hana od Mojičkov neuzmierila svoje Urvisko ani životmi troch synov. Lebo strže v brehoch času časom zarastú, ale tie na duši nikdy. Iba sa prekryjú krehučkým nánosom zabudnutia..."
Autor vysvetľuje všetko pekne od začiatku. Ako založiť záhony, kde ich založiť, čo vyžadujú, jednotlivé trate, ktorá zelenina sa má rada s inou a ktorú nevysadiť blízko.. Pre začínajúceho záhradkára pekne polopate popísané.
Už aby bola jar!!!!!
Vrelo odporúčam.
Ďakujem K.
To bolo niečo:), celú dobu som rozmýšľala, akú úlohu budú mať tie rubíny...
Zamotané, vtipné. Jednoznačne odporúčam.
Smutné. Poetické a znepokojivé.
"Proč jsme na té naší hromadě kamení byli tak krutí a lhostejní, tak sobečtí a odtržení, tak strašně osamělí?"
K., ďakujem.
Tak dobre som sa už dlho nebavila. Originálny humor, hlavné postavy sympatické, vedľajšie ešte viac.
"Pokud jednou zamrzne peklo a někdo se pokusí tenhle příběh natočit jako film, těšte se na umělecké vizuální ztvárnění plačící hromádky popela. Jistě to bude epická a ošklivě drahá triková scéna!"
"Ne" zaúpěla teskně hromádka, jež byle dříva zuhelnatěným torzem a ještě předtím kouzelným dědečkem z říše pohádek. " Končím. Na tohle nemám. Seru na vás! Všichni jste kreténi! Já chci dovolenou..." dodal nešťastný tvor a rozplakal se.
Teda. Zasa jedna literárna postava, do ktorej som sa zamilovala. :-)
Kniha skvelá.