Adhara komentáře u knih

Nad hviezdičkovým hodnotením váham. Ono je to chvíľami dobré, veľmi dobré. Veľké zvraty, napätie, ukončenie v najnapínavejších bodoch, ktoré veštia smrť hlavných postáv. Ale bohužiaľ na úkor posúvania osudov hlavných a mnou obľúbených či aspoň pozornosti hodných postáv je tam priveľa príbehov nových hrdinov, ktorých som si až tak neobľúbila a ktorí ma úprimne nezaujímajú. Nech sa za mňa autor nehnevá, že som si najprv nalistovala osudy tých dôležitých, lebo prehrýzať sa hlušinou, keď čitateľ netrpezlivo čaká na to významné - sorry, ale toto po mne nemôže chcieť. Ono ani tá "hlušina" by sama osebe nebola zlá, klobúk dolu pred detailnosťou a surovou realistickosťou autora. No v porovnaní so zvedavosťou na hrdinov, ktorých poznáme od začiatku série, skrátka neobstojí. Dočkali sme sa aj niekoľkých veľkých zvratov, ale kým sme stihli zistiť, čo sa z nich vyvrbí, kniha surovo skončila. Skončila asi najnapínavejšie zo všetkých, ale pokračovanie stále nikde! Zostáva mi len pridať sa k tým, ktorí prechovávajú z roka na rok čoraz slabšiu nádej, že autor dopíše ďalší diel. Alebo aspoň vyzradí, ako to malo dopadnúť. Dúfam, že v mnohom inak, ako v seriáli, ktorý, mimochodom, neznášam.

Zaujímavý, pestrý, netradičný príbeh s množstvom prepracovaných detailov. Niekoľko životných príbehov úplne odlišných ľudí, ktorých spája len spoločný absolvovaný let lietadlom... a odvedenie FBI. Prečo? Nič však nie je také, ako sa zdá - ani zdanlivá retrospektíva z lietadla vystaveného strašnej búrke, ktorá nasleduje.
Anomália nie je románom s klasickou dejovou líniou. Vytiahne jeden úplne neuveriteľný jav a len popisuje všetky dôsledky, ktoré by v našom svete mohol mať. Isteže, dalo by sa ísť do ešte väčšej hĺbky a podrobností, ale rámcovo to dobre zvláda. A zaklincuje to nečakaným záverom.

1 18.09.2022

Dobré začiatky, zlé konce. Aj takto sa dá zhrnúť dojem z väčšiny poviedok tejto zbierky.

1 19.07.2022

Tri príbehy z tejto zbierky mi utkveli v pamäti možno aj po dvadsiatich rokoch, odkedy som túto knižku prvý raz čítala. Celková úroveň poviedok v celej zbierke však nie je nijako závratná. Niektoré príbehy sú nezrozumiteľné, iné nezaujímavé až banálne. Ale tri, napriek nedokonalostiam, vo mne zarezonovali veľmi silno. Nebude asi náhoda, že ich autormi sú naozaj zvučné mená. Boli to:
- Aspoň čosi pre nás tempunautov od Philipa K. Dicka,
- Človek v jeho čase od Briana W. Aldissa
- Všetci vy zombiovia… od Roberta A. Heinlena.

Na skutočnú udalosť zaujímavé čítanie. Priznám sa, niektoré pasáže z predstavovania postáv a okolností som vynechala, pretože šport ma absolútne nezaujíma. Od pádu lietadla je to však napínavé čítanie a z Nandovej cesty cez hory sa priam zatajuje dych. Záver opäť slabší.

Táto knižka stojí za prečítanie len preto, aby ste videli, ako sa dá taká drastická téma ako masaker na strednej škole dá napísať preružovelo, jemne a naivne. Všetci padli jedinou čistou ranou, krvi je tam len čo by sa za necht vošlo, a čo je najtrápnejšie, všetky postavy sú neuveriteľne vyzreté, empatické a nesebecké. Áno, ten bol bitkár, tá pije, iná jednala trošku arogantne, ale všetci si to uvedomujú a do hĺbky najhlbšej ľutujú. Nikto sa ani len nepokúša ospravedlniť svoje minulé zlé správanie, všetci si sypú vrecia popola na hlavu a ja len ostávam v nemom úžase. Hlavná hrdinka sa neustále pranieruje za to, aká je sebecká, pričom je však ten najnesebeckejší človek pod slnkom. Toto nie sú skutoční teenageri, ani skutoční dospelí ľudia. Tak prezretí anjelici existujú len v románoch. Dokonca necítia nenávisť ani len k vrahovi ich kamarátov, ktorého osobnosť tam ako jediného rozobraná nie je, ba ani jeho meno, čo mi dosť prekážalo. Možno by narušilo tento absurdne naivný obraz?
Nechápme sa zle – ak by bol lepšie opísaný osobnostný vývoj postáv a hlavne sa im ponechal sem-tam nejaký chlp zápornej vlastnosti, tak by som to prehltla. Ale toto, bez ohľadu na to, akú hlbokú tému to rozoberá, je len plytké, plytké, ešte raz plytké. Zápletka vyzerala zaujímavo, ale ku koncu knihy som mala pocit, že to bolo veľa kriku pre nič. Totiž, ono temné tajomstvo, ako vyzerali posledné okamihy teenagerov naozaj – v skutočnosti nie až také temné – sme sa dozvedeli už v strede knihy. Čakala som ďalšie prekvapivé odhalenia, ale ono nič. Teda, jedno ešte prišlo, ale zo stoličky ma vôbec nezodvihlo. A preto hoci som spočiatku stránky obracala dychtivo, knihu som dočítala len s veľkým sebazaprením. Štýl bol čítavý, no tie postavy sa skrátka nedali vydržať.
Dosť ma pobavilo, že hlavná hrdinka sama seba v štrnástich označila za asexuálku len preto, že sa síce už viackrát zamilovala, ale vo svojich zrelých štrnástich rokoch ešte nevidela nikoho, s kým by sa túžila vyspať. Opäť, ak by na to bolo lepšie odôvodnenie, napríklad tlupa promiskuitných kamarátok, ktoré by jej do hlavy natlačili kaleráby o tom, že panenstvo treba stratiť pred pätnástkou, dalo by sa to pochopiť. Ale za týchto okolností si vravím len WTF?
No a klasické klišé novodobých teenagerských románov – pripravte sa na obvyklú pestrú prehliadku národností a sexuálnych orientácií teenagerov, pričom nikto s nikým nemá kvôli tomu absolútne žiadny problém, lebo všetci sme, opakujem, tak strašne zrelí.

1 09.04.2022

Nie, toto nie. Nie námetom, ale spôsobom spracovania. Suchý strohý text v štýle "z mosta doprosta" bez akýchkoľvek umeleckých jazykových prostriedkov, umeleckých okľúk a teda aj bez atmosféry. Možno si autorka myslela, že teenageri sú jednoduchší ľudia, ktorých by metafora zabila. Takisto by ich asi zabila nejaká originalita vývoja vzťahov medzi postavami. Hoci na konci sa jej predsa len trošku objavilo. Každopádne - nenávidela som všetky postavy v knihe vrátane hlavnej hrdinky, v žiadnej mi autorka nedala jediný znak, s ktorým by sa dalo stotožniť, chápať ich, súcitiť s nimi. Alebo im aspoň veriť. Postavy sú buď absolútne čierne alebo absolútne biele a to, že niektoré medzi týmito stavmi prepínajú, z nich farbisté postavy rozhodne nerobí. Všetky boli ploché ako dosky. Snové pasáže ma zo začiatku tiež ničili. Druhá polovica knihy bola mierne lepšia. Ale úprimne ak by som vtedy mala na čítanie niečo lepšie, tak túto knihu nedočítanú odložím.

1 31.07.2021

Ako to už pri zbierkach poviedok rozličných autorov býva, úroveň je rôznorodá. A nič na tom nemení ani to, že všetky získali nejaké ceny. Nájdeme tu poviedky dobré, priemerné aj zlé. Za seba odporúčam poviedky:
Chyba 503
Leto, bazén a pílka na železo
Margita Besná
Prachy sa vždy zídu
Prvý podivný prípad Urbana Baránika
Šnúra
Svetlejšie zajtrajšky
Tvorca svetov
V starobe akoby si našiel
Zožrať zaživa

1 02.05.2021

Čítala som len Akciu Neutrón - škoda, že tu nie je ako samostatná kniha, ktorou, ak si to dobre pamätám spred celého desaťročia, bola v knižnici. Vyhľadala som ju na základe úryvku v literárnej čítanke na strednej škole, ktorý ma veľmi oslovil. Žiaľ, ukázalo sa, že ten úryvok bol jedinou dobrou, zaujímavou a realite vernou časťou z celého príbehu. Na mojom nie najlepšom dojme sa však podpísalo aj to, že kniha je staršieho dáta a dokonca už aj pred tými desiatimi rokmi boli technológie spomínané v nej také prekonané, že neumožňujú vžitie sa do deja, prijatie ho za realitu.

Už som sa síce v beletrii párkrát stretla s tým, ako nič netušiaca manželka zistila, že jej manžel je úchylák a vrah, ale dej spravidla končil jeho porazením. Tu však zatknutím príbeh iba začína, čo vytvára pomerne svieži motív s mnohými vetvami. Jednou líniou je ostražitosť a obrana, druhou dopad na psychiku nevinnej rodiny z rozličných hľadísk, treťou dopad na spoločnosť. Autorka vytvorila dobrú atmosféru života v neustálom napätí, neustálej úzkosti. Mám rada, keď je triler aj hlbšou psychologickou sondou. Tu sa to podarilo. Zvlášť v súvislosti s neošúchaným námetom. Problémom je rozuzlenie. Spáchala to osoba, ktorú som podozrievala ako úplne prvú. A potom, vzhľadom na to, že mi jej vina pripadala až príliš priehľadná, som začala podozrievať niekoho úplne iného.

1 07.02.2021

Spolu so Začíname kreslit to v detstve bola pre mňa veľmi inšpirujúca kniha, plná námetov na napodobňovanie.

1 30.01.2021

Kniha postavená na zaujímavej, nebanálnej téme psychológie jednovaječných dvojčiat popretkávanej s tajomnom posmrtného života. Vyzeralo to tak sľubne... kým sa to nezvrhlo. Prvá polovica knihy bola pomalá, takmer na hranici s nudou, no načrtla veľa zaujímavých otázok – problém individuality jedinca, ktorý má svoju identickú kópiu, bezmocnosť duše, ktorá nevie opustiť tento svet, otázku vernosti k niekomu, kto umrel, no máme dôkaz o jeho posmrtnej existencii... Odhliadnuc od pomalého napredovania deja boli postavy vykreslené pekne, uveriteľne. V druhej polovici sa však všetko pokazilo. Valentina totiž vymyslí neuveriteľne šialený plán, ako sa odpútať spod vplyvu jej sestry, a ktorý dočista vymietol všetky moje sympatie k nej – ako môže byť taká hlúpa a nevidieť, že to na 99 % skončí zle? Aj ďalšie postavy stratia rozum – napríklad jedna dovtedy podrobne a uveriteľne vykreslená matka s veľmi chabým zdôvodnením zabije vlastné dieťa... skrátka druhá polovica knihy vyzerá ako narýchlo spichnutá kvôli nejakému deadlinu a tento dojem ešte umocňujú preklepy, ktoré sa v nej nachádzajú (aj keď je jasné, že tie sa tam dostali až prekladom). Škoda, takto je to iba priemer.

1 06.01.2021

Stred bol dobrý. Začiatok a koniec poslabší. Na začiatku som sa nevedela začítať, ku knihe som sa vrátila až na druhý pokus po roku či dokonca dlhšom období. Asi mi príliš prekážala bizarnosť postáv, Koontzov charakteristický znak, ktorý u mňa balansuje na hrane prijateľnosti. Počas Hollinho prenasledovania Jima môj záujem rástol. No keď sa dve hlavné postavy stretli a odhalili časť tajomstva jednej z nich, hovorila som si „bože, len toto nie“. Našťastie sa s tým vysvetlením neuspokojila ani Holly a postarala sa o veľmi zaujímavý zvrat, po ktorom ma to bavilo najviac. Koniec mi však prišiel useknutý a udalosti pred ním málo vygradované. Okrem toho spomínaného veľkého zlomu som sa iných zaujímavých prekvapení nedočkala.

1 11.05.2020

Čítala som dávno pradávno, ale čosi vo mne z tejto zbierky ešte ostalo. Na Nechoďte po půlnoci a Teď se nedívej sa vôbec nepamätám, asi vo mne nijako nezarezonovali. Jabloň a Alibi sa mi páčili. Ptáci… neboli zlí, no čítala som už aj lepšie hororové poviedky, preto sa celkom nestotožňujem s tým, že bývajú považované za top tejto zbierky (darcovia jej názvu) či dokonca top od tejto autorky. Zapôsobili na mňa aj Modré čočky. V situácii tej hrdinky by som sa nechcela ocitnúť.

1 27.06.2019

Bez výstrahy je psychotriler tak na tri a pol hviezdičky. Bol pre mňa ľahko a svižne čítavý. Konečne dielo, kde sú pocity a myšlienky hlavnej hrdinky napísané po lopate a pochopiteľné a to nielen raz, ale aj do zásoby.

Hannah vo mne prvé tri štvrtiny knihy vzbudzovala prevažne súcit. Príbeh robí plastickým mnoho detailov, popisov jej zariadenia aj zmiznutých Mattových vecí spolu s útržkami spomienok. Na mňa to fungovalo, no mám obavu, že na iných nemusí. A ako to už býva, postupne sa pred nami vynára tiež obraz minulosti Hannah, ktorá bude mať do rozuzlenia čo povedať. Lenže…

Napriek tomu som po rozuzlení primárnej záhady mala neodbytný pocit, že som bola ako čitateľ podvedená. Obraty sa vo všeobecnosti nezaobídu bez zamlčiavania podstatných faktov autorom, no tu toho autorka zamlčala až priveľa. Po istom zamyslení sa to síce dá vysvetliť a ospravedlniť, no napriek tomu som nemala pocit, že by to všetko bolo pekne sadlo.

Na druhej strane ale oceňujem, že autorka do záveru nevniesla klasické klišé.

1 06.03.2019

Tak na 2,5 hviezdy. Krátke, strohé, suché, bez emócií, na konci príliš uťaté.

1 22.01.2019

Knižka pomerne obsiahla, plná krásnych fotografií (ale to už každá vydaná v treťom tisícročí), zaujímavostí, často nebanálnych informácií. Bohužiaľ aj veľkého množstva chýb a nepresností. Podrobne som skúmala len súhvezdia, v ktorých sa možno stretnúť s už na pohľad nereálnymi informáciami o pozorovateľnosti či komentármi (označenie hmloviny s magnitúdou 9 ako jednej z najjasnejších a pod). Kvôli tomu som v rozpakoch aj nad ostatnými informáciami, ktoré nemám ako overiť. Treba ju čítať s nadhľadom nad jej pravdivosťou.

1 19.11.2018

Bola by som dala päť hviezdičiek, lebo je to dobrá knižka, jedna zo vzácnych nevšeobecných kníh o astronómii, plná podrobných informácií a pekných ilustrácií.

1 29.10.2018

Mala som s tým podobný problém ako s predošlým dielom - a mimochodom, aj kvôli tejto obave som čítanie odkladala. Chýbal tomu dej. Na začiatku sa objaví akási zápletka, ale tá zamrzne. Zvyšok príbehu sú viac-menej už len popisy života a sem-tam nejaká filozofická rozprava. Čítavé, dobré na atmosféru, ale dojem nezanechá. Nemá totiž z čoho.

1 21.10.2018

Asi najslabšia Fieldingová, ktorú som kedy čítala. Rozoberá pritom asi najsilnejšiu tému – príbeh matky, ktorej šesťročná dcérka bola znásilnená a zavraždená. Vrah sa nenašiel. Nie zápletka je však slabinou knihy – ňou sú stereotypné pasáže a dej plynúci odnikiaľ nikam. Rozoberá výnimočne iba jednu dejovú líniu a tou je postupné duševné rúcanie sa hlavnej hrdinky. Tá sa rozhodne vypátrať vraha na vlastnú päsť. Tu sa musím pousmiať nad naivnou predstavou, ako to pred rodinou tají: hrdinka každé ráno po odchode rodiny iba odloží zo stola a ustelie postele a potom hurá hľadať vraha. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že už po pár dňoch by sa rodinka brodila po pás v prachu.

Pozor, spoiler! Polícia ani hrdinka pri pátraní na vlastnú päsť sa k vrahovi nepribližujú. Napriek tomu jedna z postáv začína byť čím ďalej tým podozrivejšia. Knižku však úplne odpísal jej záver. Tesne predtým, ako sa hrdinka pokúsi spáchať samovraždu, ju zachráni Boh na stroji. Vrahom napokon nie je osoba, ku ktorej smerovali všetky náznaky a ktorá sa celý čas nevysvetliteľne podozrivo správala, ale postava, ktorá sa v deji zjavila len na niekoľkých posledných stránkach. Niežeby v živote nebolo bežné, že vrahom bol neznámy človek, ale v literatúre sa to tak nerobí. A nerobila to doteraz ani Fieldingová. Vrcholom je, že nájdením vraha sa zázračne vyriešia takmer všetky hrdinkine psychické a rodinné problémy. Palec dole.

1 19.09.2018