Adigiotto komentáře u knih
Knihu som v samote čítal veľmi dlho… Ale sto rokov to nebolo.
Christopher Clark je v Nemecku (malou) hviezdou. Jednak hovorí perfektne po nemecky a pre tamojšiu televíziu moderoval dokumentárny seriál o dejinách Európy. Ale hlavne pre jeho odvážny výklad príčin vzniku Prvej svetovej vojny v tejto knihe. Bremeno viny sňal z Nemecka a naložil ho na plecia Francúzska a Ruska. Vedeli ste, že v roku 1916 Nemci navrhli mierové jednania? Vojna sa mohla skrátiť o polovicu, keby bolo viac snahy.
Časť nemeckých historikov sa tomu bráni a odmieta zmiernenie viny. V Európe niet krajiny, ktorá by bola viac sebakritická. Či už je Clarkov výklad správny alebo nie, mnoho krajín by si malo spytovať svedomie: Udalosti, ktoré sa tvária ako obrana, hospodárske záujmy alebo odsun boli obyčajné zločiny. Veľký národ by sa k svojej minulosti nemal postaviť inak ako s odvahou. Že, milé Slovensko?
Knihu som si kúpil v antikvariáte, potom som ju požičal - teda stratil - a nakoniec som ju znova našiel v inom antikvariáte. Už ju nepožičiam.
Povinné čítanie - v tom najlepšom zmysle týchto slov. Lebo jestvujú knihy, ktoré predstavujú križovatky. Križovatky literatúry, križovatky meniacej sa spoločnosti, križovatky podstaty človeka. Tak ako ktosi povedal, že svet pred Kierkegaardom vyzeral inak ako po ňom, to isté možno tvrdiť o Camusovej knihe Mor.
K nedožitej storočnici: Je po všetkom, už nemusíš byť na ceste. Už sa nemusíš rýpať v mystike. Už je jedno, či tvoj román zle pochopili (I'm not a beatnik. I'm a Catholic). Veď vieš, dielo žije vlastným životom.
Čo navždy zostane, je tvoja túžba po naplnení. Je veľa ciest, ako ho dosiahnuť. Ty si sa vybral tou, čo skončila priskoro...
Happy birthday, dear Jack!
Kniha nemusí mať príbeh - rovnako ako sám život nie je vždy príbehom, ale variáciou opakujúcich sa udalostí. Ráno vstanete a dáte si obľúbenú kávu alebo čaj, do práce cestujete rovnakou trasou, večer sledujete obľúbený TV seriál, cez víkend sa stretávate s priateľmi. V Calvinovej knihe bez príbehu sú stredobodom mestá. Podobne ako v živote aj tu sú nám niektoré mestá bližšie, iné nás odrádzajú. V niektorých by sme si vedeli predstaviť žiť, iné by sme radi čo najrýchlejšie opustili. Mestá, či presnejšie ich nekonečné variácie, nám pri pozornom čítaní prezrádzajú niečo o nás samých.
"O jednom meste nikdy nehovoríš," povedal Kublaj chán.
Marco Polo sklonil hlavu.
"Benátky," povedal.
Marco sa usmial: "O čom si myslíš, že celý čas rozprávam?"
Vladár odpovedal: "A predsa som ťa nikdy nepočul vysloviť to meno."
Polo povedal: "Vždy, keď opisujem mesto, hovorím niečo o Benátkach."
Medzi múdrosťou a mudrovaním je veľký rozdiel.
Múdrosť je nezávislá od priestoru a času. Preto nás oslovujú myšlienky minulých storočí a všetkých kontinentov, lebo nestratili univerzálnu platnosť. Sú akoby večne aktuálne.
Inak je to s mudrovaním – opakom múdrosti: Je ploché, bez hĺbky a slúži ako okrasné perie mudrlantovi. Mudrovaniu chýba substancia, ktorá by ho premenila v univerzálnu múdrosť.
Alchymista je kniha s pár múdrosťami a ohromným balastom mudrovania. Veľmi sa chce páčiť, preto ma mierne odpudzuje. Knihe chýba univerzalita, neotrasiteľná platnosť pre storočia a kontinenty.
Dajte Alchymistu čítať sudánskej žene, ktorej sa podvyživené dieťa stráca pred očami. Ponúknite knihu bangladéšskemu roľníkovi, ktorý nedokáže uživiť rodinu, lebo mu políčko pravidelne zaplavuje voda.
A povedzte im, že cely vesmír im pomáha na ceste za šťastím.
Vysmejú vás. Alebo pošlú do pekiel.
Harari sa upísal myšlienke nám vysvetliť svet, ktorému z časti ani on nerozumie. Sám to priznáva. A to mi je na ňom sympatické, že sa nebojí odhaliť svoju nevedomosť. Z toho dôvodu sa knihu oplatí prečítať, lebo sa autorovi dá veriť. Na druhej strane som sa nezbavil dojmu, že knihu zostavil zo starších prispevkov a článkov, text knižne upravil a vydal akoby na žiadosť vydavateľa. Kniha nemá spád predchádzajúcich diel.
Kedysi na základnej škole povinná literatúra amatérskych disidentov, ktorých nebavil marxisticko-leninský historizmus. Dnes je kniha založená na okraji police ako muzeálny artefakt, ako kuriozita, ako spomienka na minulosť.
Sapiens ma nadchol pre rýchly tok textu s množstvom informácií na malom priestore. V tejto knihe sa diaľnica zmenila na cestu 1. triedy. Text občas brzdia opakovania - niekedy viacnásobné. Je to však výborná kniha. Musíme diskutovať o tom, aká budúcnosť nás čaká a či chceme, aby za nás rozhodovali algoritmy zo Silicon Valley.
Veru, veru pravdu hovorím, že pri čítaní románu v roku 1988 ma napadlo, aký skvelý film by z príbehu mohol byť. Ech, ten Martin Scorsese ma predbehol...
Chomsky si mohol spokojne užívať dôchodok. Miesto toho si vybral donkichotský boj s najsilnejšou krajinou na zemeguli. Aj keď mi jeho „antiamerikanizmus“ príde rovnako ideologický ako ktorýkoľvek -izmus, v diskurze je zrejme nemožné diskutovať inak ako z ideologických pozícií. Ale vlastne on ani nediskutuje. Nemalo by to zmysel. Ideologický pancier protistrany je rovnako tvrdý ako ten jeho. Chomsky sa obracia na svoj tábor - na čitateľov, na spriaznené duše, na kamarátov v zbrani i na nerozhodné ovečky. S jedným cieľom: V jednote je sila. S jedným želaním: Aby ovečky povstali a vyhnali pána...
Čítanie: rýchle a pomalé? Pre túto knihu sa oplatí pomalé.
Kde sú prosím ďalšie vydania? Ako Biblia alebo lekárske kompendium musí byť toto dielo dostupné každej čitateľskej generácii.
Zadajte do vyhľadávača v Databáze kníh My a ten premúdry algoritmus vám odpovie: "Hledaný výraz musí mít alespoň 3 znaky."
Update: https://www.databazeknih.cz/seznamy/nejkratsi-nazvy-knih-20952
Mám slabosť pre outsiderov, ktorí nechcú robiť kompromisy s establišmentom. A keď ich nakoniec urobia, odpustíte im, lebo na okraji spoločnosti, a navyše bez práce a peňazí, sa deti vychovávať nedajú. Dávno mi neboli literárne postavy tak sympatické. A uvedomil som si, že rodičia by sa mali detí častejšie spýtať, či si v nedeľu nezájdu na výstavu do galérie.
Jediná skutočne zaujímavá postava bol jednonohý John Silver. Lišiak, diplomat, klamár, oportunista, zlodej, vrah, kamarát, protivník. Narodiť sa o 100 rokov neskôr, mali by sme na krku ďalšieho Pabla Escobara alebo Donalda Rumsfelda.
Politické názory, aké mal Antoine de Tounens, môže mať len šialenec alebo génius.
(SPOILER) Viac by som si užil celú knihu o živote Jeana Jacquesa Rousseaua, o jeho tvorbe, o jeho myšlienkach, o jeho zápasoch, o jeho sporoch s Voltairom a Diderotom. Autor si však vybral posledné týždne života filozofa. A Rousseau nanešťastie odíde zo scény v tretine knihy.
Alebo by som si užil celú knihu o Francúzskej revolúcii, o chybách Ľudovíta XVI., o napúdrovanej šľachte, o nádeji obyčajných ľudí, o priateľstve Robespierrea s Dantonom, o ich rozchode a smrti. Autor sa však rozhodol vyrozprávať príbeh revolúcie v skratke na pol knihy. Škoda. Vzniklo tak dielo ´ani ryba, ani rak´.