adorjas
komentáře u knih
Hobit aneb Cesta tam a zase zpátky
J. R. R. Tolkien
Fantasy klasika. Dielo, ktoré nás zavádza do kúzelného Tolkienovho sveta. Kniha nie len pre deti :)
Staré řecké báje a pověsti
Eduard Petiška
Ku tejto knihe som si prvýkrát zasadla ako malé dieťa, a tak, ako mi učarovala pred rokmi, často mi vyčarí úsmev na tvári aj doteraz, hoci je to knižka pre deti. Zároveň, je zvláštne, že dospelému človeku sa tie príbehy javia úplne inak, a úplne inak si ich aj interpretuje...
Bridget Jonesová – S rozumem v koncích
Helen Fielding
Nuž, áno- klasický prípad druhého dielu. Nesmiala som sa...
Divergencia
Veronica Roth
Hneď na začiaku ma pri čítaní napadlo, že je to diletantská kniha pre násťročné, ktoré potom budú roky snívať o nejakom svalnatom a drsnom frajerovi. Potom som knižku dočítala, veď nemôžem odhodiť knihu po 50 stranách. Svojho názoru sa držím doteraz. veľa ľudí porovnáva tieto knihy s Twilight a Hunger Games- možno charakteristiky postáv sú veľmi podobné (hlavne s Hunger Games), ale svet v Divergencii je úplne iný...
Muži, kteří nenávidí ženy
Stieg Larsson
Ako by som to nazvala...Hm, proste už som čítala lepšie severské detektívky, a táto ma proste nechytila. Nie je to nič, čo tu ešte nebolo, a zápletka bola ľahko rozlúštiteľná...
Na západní frontě klid
Erich Maria Remarque (p)
Túto knihu odporúčam každému človeku- či mladému alebo starému. Snáď si pri tom každý uvedomí zbytočnosť a utrpenie vojny...
Manželky mého muže
Faith Hogan
Veľmi pozliepané, tak ako som na začiatku mala veľké očakávania, ako sa postupne zjavovali ženy, tak po prvej tretiny to zo mňa odpadlo a dočítala som so sebazeprením, že keď som si už knižku z knižnice vypožičala, tak už nech ju dočítam. Málo logické, kopa vecí zmätočná. Neni to ani oddychovka, je to len pozliepané hala-bala, aby autorka odovzdala knihu vydavateľovi načas.
Sestry Blueovy
Coco Mellors
Kníh s motívom štyroch sestier sa momentálne roztrhlo vrece, a nemohla tomu uniknúť ani hyperhypeovaná Coco Mellors!
Jedná sa o druhotinu autorky (tá prvá je Cleopatra a Frankenstein, preložená už aj do našich končín), ktorú písala oveľa kratšie ako svoj spomínaný prvý debut. (Mnoho čitateľov sa sťažuje, že to bolo cítiť. Takisto mnoho čitateľov sa delí na dva tábory - ak sa im páčila jedna jej kniha, tak tá druhá nie a vice versa.)
Blue sisters, alebo teda 'Sestry Blueové' hovorí o príbehu štyroch sestier- Avery, Bonnie, Nicky a Lucky. Už anotácia prezrádza, že jedna zo sestier už nie je medzi živými, a my sa postupne dozvedáme, okrem toho, čo sa stalo, aj to, aké sú jednotlivé sestry so všetkými ich farbami. Rozhodne nie sú čiernobiele, a keď si už hovoríte, že aj táto postava je strašná, tak spraví alebo povie niečo, keď si naopak poviete, ej, tá je super!
Coco Mellors načrtla skvelo tú dynamiku vzťahov medzi viacerými súrodencami. Sama pochádzam z troch sestier, v mnohom som nás spoznala, aj keď sa tu jednalo o sestry počtom štyri. Láska, nenávisť, keď v jednej chvíli ste zadobre s jednou, o pár sekúnd sa to zvrtne, a vy ste naopak kamoška s tou druhou. Fakt to tak je!
Do deja som sa potrebovala trošku dostať (a nemyslím, že to bolo len čítaním v originále). Autorka píše minimálne o popise charakterov originálne a nevšedne. Ale u mňa to najviac vygradovalo až ku koncu, kde: bacha, SPOILER - prebehne istá sesterská výmena názorov (a presne takto to poznám aj ja).
Opäť mnoho aktuálnych tém- súrodenectvo, či to, ak sa s niekým narodíte rovnakým rodičom do rovnakej domácnosti, znamená doživotný vzťah. Ale i queer tematika, závislosti, choroby, dysfunkčné rodiny, kde vás nemuseli biť alebo inak týrať, a predsa sa správanie vašich rodičov na vás doživotne podpíše... Vydarený contemporary román. Neviem, či si postavy budem pamätať aj o rok, a myslím, že kniha nechytí literárne ocenenia, ale koniec koncov pri knihe to nie je len o tom. Táto mi rozšírila obzory ohľadom súrodeneckej lásky a naučila som sa z nej niečo o sebe, a aj o mojich sestrách.
Filmové povídky
Ingmar Bergman
Čítala som len Scény z manželského života a zatiaľ ma na zvyšok osadenstva knihy navnadili. Aktuálne a medziľudské vzťahy, ktoré riešili ľudia pred X rokmi, sú aktuálne dodnes.
Tam, kde číha vlk
Ajelet Gundar-Gošen
Kniha, o ktorej slovenské knižné instagramy popísali už mnoho, vyzerá na prvý pohľad útlo, ale ukrýva v sebe nespočetné množstvo tém. Už len tá úderná veta na začiatku...
Príbeh o matke, ktorej mladý pubertálny syn je podozrivý z vraždy. A aby toho nebolo málo, tak on je židovský prisťahovalec a mŕtvy je mladík hlásiaci sa k IS. Autorka to však zamotala ešte viac, a stretávame sa tu s motívom prisťahovalcov v USA, ich kastovaním, ale i kritikou toho, prečo sa vôbec táto rodina chcela z rodného Izraela odsťahovať do 'El Dorada' zvanom Amerika. Vzťahy matky so synom, matky, ktorá sa rozhodla zostať v domácnosti, jej vzťahy s rodnou krajinou a rodinou, ktorá tam zostala, ale aj svet startupov a korporátov v Silicon Valley.
Práve dej okolo korporátov bol trošku pritiahnutý za vlasy. A mala som zopár pripomienok aj k hlavnej postave matky, ktorá mala občas priam supermanovský zrak a sluch.
Napriek mojim menším výtkam, veľmi čitateľné, zaujimavé. Odporúčam!
Zakázaný deník
Alba De Céspedes
Elektronické knihy nikdy nemajú taký dosah na tejto sieti ako knihy fyzické. Ale pri tejto knihy zbystrite! Pretože si pozornosť zaslúži!
Alba de Cespedes je zabudnutá autorka z Talianska. Zabudnutá preto, pretože pred rokmi, za éry iného politického režimu, sa u nás vydávala, ale potom sa na ňu voľajako zabudlo. A moje nové obľúbené české maličké vydavateľstvo @nakladatelstvi_meridione napráva jej zabudnutie, a konečne vydáva jej román Zakázaný deník.
Román je napísaný vo forme denníkových záznamov a píše ich matka Valeria. Tá, ktorá doteraz riešila len život manžela a svojich dvoch odrastených detí, si zrazu začne uvedomovať potrebu svojej vlastnej izby (Woolfová) na písanie, sebaaktualizáciu, pre vlastnú tvorbu. Cez jej denník spoznávame jej život, ľudí, ktorí ju obklopujú, ale i jej premýšľanie, názory či predsudky, ktoré vyplývajú z ducha doby. Román sa odohráva v roku 1950, a viete, čo je na ňom najextrémnejšie? Rola Valerie, ktorú sa spoločnosť snaží vtesnať len do role matky a manželky, je doteraz aktuálna! Áno, aj v roku 2024. Tých tém, ktoré sa tam vyskytujú je veľa. A vôbec, knihu si rozhodne prečítajte! Vrelo odporúčam! Ja som bola unesená!
Intermezzo
Sally Rooney
Téma bratských vzťahov ide pomima mňa v rámci výberu kníh, ale keďže je to Rooney, tak som si dala výnimku. A nakoniec neľutujem, aj keď to bol boj až do polovice... Ale pekne po poriadku...
Najnovší počin Rooney je o vzťahu bratov Petera a Ivana, ktorých delí značný vekový rozdiel a spoznávame sa s nimi v okamihu ich životného "intermezza", keď sa vyrovnávajú so smrťou svojho otca po chorobe.
Atmosféra je relatívne komorná- okrem dvoch bratov sa tu vyskytujú viacmenej už len tri postavy, Margaret, Silvie a Naomi. Ako vždy, hlavný prím vedú konverzácie a dialógy, hoci sa bratia stretnú počas celého dlhého románu len trikrát (a aj to s riadnou kataklyzmou).
Román beží v troch perspektívach - prvým je myšlienkový prúd staršieho brata Petra, druhým je racionálny hlas mladšieho šachistu Ivana, a tretím je hlas Margaret (ale ten je v menšine, ani neviem, prečo ju autorka tam vložila). Čitatelia knihu prirovnávajú k Bratom Karamazzovcom, ale to sa mi zdá trošku prehnané. Napriek tomu som dostala skvelý čitateľský ponor do charakteristiky psychológie postáv. Na môj vkus tu boli ženské postavy vykreslené plocho, fakt sa viac vyhrala s mužmi.
Prečo Intermezzo čítať? Dobre vykreslené charaktery mužských postáv, zobrazenie straty blízkeho človeka, s ktorým máte konflikty, ale aj napriek tomu sa milujete, to, ako vás dokáže takáto strata rozkolísať, aj keď to navonok najavo nedáte. A to, aký prerod môže v človeku takáto strata vyvolať. P. S. Aj tak si myslím, že ak máte s autorkou hate relationship, tak váš názor kniha nezmení. Ale za mňa jeden z najzrelších počinov autorky, aj keď vždy vidieť, že autorka píše z triedy svojej sociálnej bubliny.
Svätyne
Dominika Madro
Téma materstva, neplodnosti, myjavských kopaníc, odohrávajúci sa v potatárskom období Uhorska.
Hutné, boľavé ako pastovaný med, ktorý ide ťažko nabrať na lyžicu, ale je to dobrota. Pre tých náročných...
Škoda, že sa už nedozviem viac o spôsobe písania autorky. Veľmi špecifický štýl, vety rozsekané, poprepájané s tokom myšlienok postáv.
Román sa skladá z troch príbehov - postupne spoznávame príbeh z perspektívy Rodany, mladej babice, jej muža Jaška a starej babice Višniačky. Premýšľanie postáv moderné, ale úplne si to dokážem predstaviť hoci aj do 13.storočia, len sa to do kroník a almanachov nedostalo...
Čepiec
Katarína Kucbelová
Sú romány, ktoré poslúžili autorovi trošku aj ako terapia, a niektoré sa vydaria zle. Našťastie, Čepiec je z toho opačného pólu!
Kucbelová napísala veľmi mnohovýznamový román - niekto v ňom môže vidieť pokus o zmierenie sa s vlastnou matkou hľadaním inej matky, niekto tam vníma popis folklóru a jeho umelé "ľudovatenie", kde si folklórne motívy čapíme kade-tade, na bankovky, na batohy, na obaly od potravín. Smutné je, že so slovenským pôvodným folklórom nemajú spoločné nič. Takisto, niekto v knihe môže vidieť príbeh východu, kde nič nie je. Okrem Bohom zabudnutých dedín a pár osád. A takisto, táto kniha môže poukazovať aj na večnú diskrimináciu bieleho, toho dobrého, obyvateľstva v porovnaní s Rómami, ktorých večne zatracujú. A čím viac na východ, tým viac... A veruže, to kľudne môže byť román o šití čepčeku, steh za stehom. Bola by som tu dlho a nestačil by mi textový editor na popis všetkého, čo táto útla kniha ponúkala.
Možno byť v inom životnom období, tak ma kniha minie a neboli by sme si navzájom sympatickí. Ale teraz sa mi žiadalo tej mnohovrstevnatosti, niečoho na pomedzí autofikcie, nahliadnutia do premýšľania autora-postavy. Odporúčam!
Svoj podiel noci niesť
Mariana Enríquez
Do tejto knihy sa mi až tak nechcelo, lebo magreal z Latinskej Ameriky nie je moja šálka kávy, ale tak ako mi sadla Alende, tak mi sadla aj Enriquez.
Máme tu dve hlavné postavy- Juana a Gaspara- otca so synom. Argentína a jej ukážka spoločnosti v priebehu desaťročí 20.storočia, od diktatúry až po výskyt AIDS, či zlatých deväťdesiatych rokov.
Ale nebol by to magreal, aby sa tam neobjavila Temnota, rituály, tajné spolky, čierna mágia, smrť, mučenie, a iné krvilačné zverstvá, ktoré sú akousi alegóriou fungovania argentínskych nálad v spoločnosti a politike. Knihu môžete čítať len ako dobrodružnú, ale i ako politickú, kľudne ako alegóriu na ľudstvo, či psychologickú o zložitom fungovaní medzi otcom a synom.
Temné, ale ľahko čitateľné. Dlhé, ale rýchlo ubúdajúce. Mnohovýznamové a mnohovrstevnaté tak, ako to mám rada. A odkiaľ viem, že sa mi kniha dostala pod kožu? Keď sa mi o nej aj sníva, a verte mi, že o tejto snívať nechcete! Odporúčam!
Dospělí lidé
Marie Aubert
Marie Aubert a jej Dospělí lidé. Malá chata v Nórsku, kde sa každoročne stretáva na veľkej dovolenke "takmer štyridsiatnička" Ida, ktorá je večne single, jej matka a otčim, ale aj jej sestra s manželom a jeho malou dcérkou z predchádzajúceho vzťahu. A tu vám začína kamikadze-cirkus-dráma-telenovela ako vyšitá!
Ide o to, že ženské hrdinky tohto príbehu sú dosť vyšinuté. Hlavne Ida a jej matka, teda. Matka trpí klasickou narcistickou poruchou osobnosti, ale ani jej dve dcéry za ňou nezaostávajú. Do toho sa družia témy ženstva, vzťahov, materských pocitov, ale i sesterská nevraživosť či rivalita.
Napriek tomu si myslím, že v niektorých črtách postáv sa nájde každý. Pretože nie sme večne nesebeckými a večne dobroprajníkmi. Občas ubližujeme práve tým k nám najbližším.
Postavy vám sympatické nebudú, ale bola som tak prikovaná k čítaniu, že som túto útlu knihu dala za večer a prijala by som ju aj oveľa dlhšiu a viac vyšperkovanú Idu, pretože som naposledy o takej potvore čítala v Micenkovej Krv je len voda v postave matky. Odporúčam každému, kto sa nebojí nesympatických postáv a kto rád číta o drámach v iných rodinách.
Smrť panien
Jeffrey Eugenides
Smrť panien bol onoho času filmová kultovka, ktorú som ako decko nemala možnosť pochopiť. Až o dosť neskôr som sa dozvedela, že film bol natočený podľa knižnej predlohy Eugenida.
Kniha je o piatich sestrách, ktoré sa z nejakého dôvodu rozhodnú zabiť. Avšak, samovražda nie je jediným motívom knihy. Jedná sa o alegóriu smrti americkej strednej triedy, o neschopnosti pochopenia starých a mladých navzájom, o veľmi zvláštnu percepciu rozprávača, ktorý hovorí v množnom čísle a sleduje život a osudy piatich sestier. Avšak, rozprávač je vždy len mužom, ktorý pozoruje dievčatá z diaľky. Tým pádom, čokoľvek vidí, je len skreslenie reality dievčat. Vníma ich len povrchovo, možno povedať sexisticky a síce sa snaží, ale skutočné hlasy žien k nemu nedoľahnú. Mužský rozprávač sa v rámci nostalgie, keď sa neustále vracia k smrti dievčat, snaží zbaviť zodpovednosti za svoj život, pretože čokoľvek sa s rozprávačom stalo, je len dôsledok smrti piatich panien.
A čo tie samovraždy spôsobilo? Spoločnosť? Prehnane kontrolujúci rodičia? Sexuchtivý mužský neosobný rozprávač, ktorý dievčatá znížil len na objekt túžby? Znížená hladina serotonínu? Náboženský okultizmus? Vysvetlenie už nechám na prečítanie každého z vás, respektíve na vytvorenie mienky každého z vás.
Veľmi zvláštny, nevšedný počin. Čítalo sa to ťažko, priam som cítila hnilobný zápach z domu Lisbonovcov, tak ako ho cítili aj neosobní mužskí rozprávači tohto príbehu. Z nejakého dôvodu mi kniha pripomínala Piknik na Hanging rock možno to bolo rádoby štýlom akoby sa jednalo o skutočný príbeh, alebo tou stiesnenou atmosférou, keď viete, čo sa stane, ale i tak do poslednej minúty veríte v opak. Rozhodne nie pre každého a ešte viac rozhodne odporúčam čítať medzi riadkami.
Lapvona
Ottessa Moshfegh
Lapvona - malá stredoveká dedinka naplnená malými obmedzenými figúrkami- od agresívneho veriaceho pastiera, bylinkárku vyciciavačku, či mrzáka Mareka, ktorého ľutovať tiež netreba (po prečítaní zistíte, prečo).
Otessa Moshfegh touto knihou vzbudila rozporuplné reakcie, pretože buď sa čitateľom páčila, alebo v nich výslovne vzbudila hnus a túto knihu označili za postmoderný odpad.
Pre mňa bola kniha alegóriou na súčasnú spoločnosť, ako je kontrolovaná bohatými, ako poslušne všetci niečomu veríme, ako si o sebe myslíme, že my sme tí dobrí, a možno to tak vôbec nie je, o obmedzenosti, predsudkoch, ale i o totálnom nihilizme, kde život človeka nemá cenu...
Och, a ak vám autorka nesadla už pri svojich prvých dvoch preložených knihách (Môj rok pokoja a odpočinku a Smrť v jej rukách), tak Lapvonu asi radšej nečítajte. Ak ju však chcete začať čítať, možno zase radšej nezačínajte Lapvonou.
Dom
Paco Roca
Milý grafický román, ktorý zhltnete počas pitia kávičky. Krásna je na ňom atmosféra a jej teplé, nostalgické farby. Príbeh Domu sa odohráva v Španielsku a je o spomienkach, rodinných väzbách medzi otcom a jeho deťmi, ale i o putách medzi tromi súrodencami. Pretože, ako hovorí Máté, môžete sa narodiť do tej istej rodiny, ale vaši rodičia sú vždy iní. A každému zo súrodencov sa vtlačila iná spomienka na malú, svojpomocne postavenú rodinnú chatku...