adorjas komentáře u knih
Atmosféra, antihrdinovia, život nikam. Super!
Krásna kniha, taká do domácej zbierky. Aj keď som dlho premýšľala, čo autorka subjektívne vložila do prežívania Alžbety Gwerkovej-Gollnerovej.
Na YA celkom slušné. Nehovorím, že nepredvídateľné, alebo, že by tam nechýbali detaily, ale pobavilo počas popoludnia....
Ci pána beka! Taká divná psychojazda. Už len ten začiatok: Volala sa Magda, nikdy nikto nezistí kto ju zabil. Ja som to nebol. Tu leží jej telo.
Akože, "What an entreé!" a potom s nami Otessa rozohráva hru. Kto je kto, čo je čo, čo je sen, čo realita, nakoniec začneme veriť Vestiným paranojám, ale sú to vôbec paranoje. Čo ten pes???
Super! Som už pár dní po dočítaní a si hovorím, že dobrá kniha má znepokojiť. A táto ma znepokojila. Ale rozhodne to nebude pre každého!
Po Odpočinkovom roku a po tomto, môžem asi s kľudom vyhlásiť, že Otessa je moja autorka!
Fajn kniha! Ešte lepšia bude, ak si čo i len zrnko zoberieme so sebou do pamäti a na základe potom konať ako rodič!
Nevyhľadávam knihy o holokauste, ale v HU bola táto kniha na bestsellers list- tam mám pocit, že hrozne frčia knihy o nacizme, holokauste, atď., a tak reku, že ju skúsim. Knihu by som nazvala ako príliš osobným Yalomom- pretože okrem prípadov, ktoré má pani Eger na starosti, tu rozvíja aj svoj príbeh, ktorý z nej učinili toho, kým je dnes. Síce, prežila obdivuhodný život, celkom ma prekvapilo ako detailne si pamätá aj na tie najmenšie maličkosti a občas som mala pocit, že sa píše trošku viac hrdinsky- napr. nikdy nerozvinula to, že prečo so svojimi deťmi viac nehovorila o holokauste, a že ako to prežívali oni a pod.
Česká obálka mi viac korešponduje s dejom, ale tá slovenská s rastlinkou je graficky krajšia. Inak, Strout písať vie, do deja vás to vtiahne. Opäť píše skratkovito a útržkovito, čo niekomu môže vadiť. Mne sa to páčilo (aj keď na Olive či Amy a Isabelle to u mňa nemalo).
Prečo zase také krátke? Veď všetky tieto knihy by sa mohli zhustiť do jedného diela, ktoré by bolo trošku hrubé. Ale opäť skvelá výpoved o ženskosti, jej hľadaní, emancipácii a slobode.
Opäť krátke dielko, ktoré ťalo do živého, tentokrát o tom, prečo bol otec takým, akým bol...
Táto kniha mala jednu nevýhodu, a to, že by mala byť dlhšia a vydaná ako zbierka ďalších esejí od Marka Forsytha. Pretože, keby mi písal oveľa viac o knihách a čítaní celkovo, nuž, nehnevať by som sa nenahnevala. Takto, mi to bolo málo a zošitok mi bol útly. A inak, áno, neznáme neznáme knihy sú tie najlepšie (takto som objavila teraz napríklad O času a vode od Magnasona).
Vôbec to nebolo také zlé ako komentáre podo mnou knihu popisujú. Knihu som si snáď vyhliadla už pred rokmi, niekto ju čítal, niekto ju odporúčal a až teraz som sa k nej dostala. Takže, plusy: nádherná obálky, téma o psychoanalýze prešpikovaná rôznymi myšlienkami o viere, nádeji, odpúšťaní, minulosti, ale i láske a zodpovednosti k nej. Ďalším plusom je nepredvídateľnosť deja- ako, vôbec som nečakala takéto vyuzlenie a to ma veľmi potešilo, lebo väčšinou sú podobné deje prvoplánové a tu bum, fakt nečakané! (Viac neprezradím, spoiler nebude!).
A mínusy: plnší jazyk plný odbočiek a nahustených myšlienok, ktoré občas dávajú človeku zabrať, hlavne ak číta knihu pred spaním.
Celkové hodnotenie: 3,5*
Veľmi príjmená jednohubka, za ktorú mi bolo ľúto vyhodiť toľko peňazí, keď má sotva 120 strán, ale v konečnom dôsledku neľutujem. Sú to vnútorné monológy Slimani, jej myšlienky o svete, písaní, umení. Ak vás baví vhľad do hlavy spisovateľa (a mňa to baví veľmi, viď Zadie Smith a jej Voľnosť, či Murakamiho Spisovatel jako povolaní), tak vás to bude baviť takisto!
Postapo román o pustovníkoch, nomádoch, ktorí sa túlajú krajinou a musia prežiť? Áno a tetelím sa blahom. Zaujímavé dejové linky Bea aj Agnes, aj preťatie ropzrávača zhruba v polovici knihy, kde sa teda pohľad Bey zmení na Agnes a ukáže nám obe hlavné postavy z iného uhla.
Rozhodne nesúhlasím s názorom, že je to kniha ako Hunger Games pre dospelých. Táto kniha ukrýva omnoho viac vrstiev a je bohatá oveľa bohatšie. Prežitie, vôľa, nádej, materstvo, priateľstvo, láska, spojenectvo, zvieracie inštinkty, nenávisť, strach, agresia, právo silnejšieho, príroda, ekológia, ľudská budúcnosť a jej možný vývoj, ľudská psychológia- je tam naozaj všetko. Odporúčam, ak vás "survival" knihy bavia!
Leila Slimani nám v prvej časti Krajiny iných/Země těch druhých ukázala svoju veľkoformátovú zručnosť písať aj generačné romány. A teda dosť bavila. Maroko, 50.roky, prichádzajúce nepokoje, snaha o nezávislosť krajiny spod francúzskej nadvlády, k tomu osobné peripetie Francúzky Mathildy a jej marockého manžela Amina, stret arabského a európskeho sveta, postavenie žien v spoločnosti, rôzne zaujímavé vedľajšie figúrky ako je židovský lekár, či Aminova sestra Selma alebo jeho brat Omar, proste veľmi dobre rozohratá partia. Teším sa na druhú časť!
Psychologická kniha napísaná veľmi príjemným jazykom, ktorý v pohode pochopia aj laici. Páčilo sa mi ako Shaw premýšľa nad kontextom a že sa snaží témy vo svojej knihe detabuizovať. A takisto, sa mi páčil jej iný náhľad na vrahov- nie sú to "len" psychopati, ale ľudia ako každý, t.j. vrahom sa môže stať ktokoľvek z nás.
Tuil ma baví! Bolo to tak už aj pri jej Bezstarostnosti. Píše aktuálne témy, ktoré spoločnosťou rezonujú, dej odsýpa a priznám sa, že časti knihy, kde sa rozoberá súdny proces a autorka len akoby "mechanicky" popisovala výpovede svedkov bez subjektívneho a moralizujúceho hľadiska boli fantastické. Knihu som tým pádom zhltla za 2-3 večery.
Autorka vás prevedie postojmi a názormi, ktoré vo vás budú hore- dole kolísať a pristihnete sa pri tom, že občas plne sympatizujete s obeťou, ale na druhú stranu, budú state, kde si poviete, že ani tresne stíhaná osoba by nemusela dostať taký trest. Tomu sa hovorí skvelá práca s čitateľom!
Len jednu výtku voči Tuil mám, a to je jej aktuálnosť témy. Knihu v origináli vydala v roku 2019, keď vrcholilo ťaženie #metoo, takže aj teraz v roku 2022, ked sa kniha preložila do slovenčiny,to bolo aktuálne. Ale budú jej knihy čítať o 10 rokov, keď nastanú nové hnutia, nové spoločenské udalosti? Proste, čítajte Tuil, kým je horúca!
Nezvyknem čítať komiksy a nezvyknem u kníh plakať a kombinácia plaču a komiksu mi bola na svetelné míle vzdialená. Nuž, nakoniec som si po to ďaleko zájsť nemusela, pretože u Vĺn sa mi oči zaliali slzami a to bez zbytočného pátosu a romantiky!
Na knihu som sa dlho tešila- priznám sa, nalákali ma ocenenia a oslavné recenzie. Oceňujem štýl a vytriebený popisný jazyk autorky, ale ku mne kniha neprenikla.
je Veľmi príjemné dielko, čítalo sa ľahko, pri niektorých popisoch sadov, ovocia a vidieckej krajiny som priam cítila vôňu septembra a jesene a začala sa na toto ročné obdobie tešiť. Na druhú stranu, postavy boli pre mňa málo vykreslené do takej hĺbky, aby som im všetko aj uverila - možno je to tým, že dve hlavné ženské postavy písal mužský autor. Sú totiž tak zjednodušené, že by sa dali kľudne zameniť za mužské postavy a ani by sme si výmenu nevšimli. A mojou ďalšou výtkou je občasné zjednodušenie deja a popisov- kniha by kľudne zvládla aj viac strán. Rozhodne by jej to na kvalite prospelo!
P.s. Obálka úplná nádhernosť!