adorjas komentáře u knih
Počas čítania tejto knihy som mala prvidelné nočné mory, že som jednou z postáv v tejto knihe a že sa mi deje to, čo im. Figes vydal hodnotné dielo, kde zmapoval práve ten súkromný aspekt vplyvu totalitného režimu a priniesol nám pamäti ľudí a ich príbehov, ktoré drásajú srdce. Ukradnuté životy, rozbité rodiny, práca v táboroch, živorenie veľkého počtu ľudí v malých bytoch, kde v trojizbových bytoch kľudne žijú aj 15 - 20 ľudia. Och áno, aj toto sa dialo v komunizme!
Hodnotu knihy rušila ale jedna vec, za čo nemôže autor- chyby. Obrovské preklepy v slovách, v skloňovaní (a to nie som zdatná v českej gramatike), ale i chyby dátumové, kde je preklep namiesto roka 1951 je tam 1851. To sa proste pri historických knihách náučného charakteru nemôže stať!
Ústredným motívom poviedok Tove Jansson je cestovanie. Občas je to objavovanie lesa malými chlapcami, občas je to výslovne útek loďou napríklad do Veľkej Británie, občas je to návšteva krstnej dcéry v Španielsku, kde sa hlavná hrdinka snaží zmieriť dve voči sebe nepriateľsky naladené ženy, a občas ide doslova o prežite na opustenom ostrove ako v prípade otravného a morbídneho chlapca Ellisa. A na moju veľkú radosť, tam bola dokonca postapo poviedka. Poviedky bavili veľmi, kniha si určite zaslúži vyššie hodnotenie :)
Poviedky o ceste, že každý niekam smeruje a ide. A občas sa nám tie cesty zdajú ako maličkosti, ale dokážu meniť životy ľudí neodvratným spôsobom.
Román o hľadaní seba samého. Niekto sa hľadá v mladosti a na niekoho príde nové hľadanie po 35 rokoch- tak, ako aj v prípade hlavnej postavy Michala. Michal cestuje so svojou novomanželkou do Talianska, tam sa u neho objavujú jeho staré strachy a démoni a on uteká. Uteká pred realitou, všednosťou, konvenciami. Myslí si, že túži po niečom a keď si myslí, že to už našiel (milenka, manželka, bývalá kamarátka, smrť, veda), tak príde opäť na to, že to nie je to pravé. Román vydaný v roku 1937 a ešte vždy taký aktuálny aj v dnešných časoch.
Spoiler: V inej recenzii som čítala, že Michalova manželka Alžbeta tiež hľadá seba samu a preto uteká takisto. A že sú v podstate tak strašne rovnakí, chcú sa vzbúriť konvenciám a možno to je ten dôvod, prečo spolu byť nemôžu. Zaujímavá paralela.
Príjemný romantizmus z 19.storočia- rozprávkový svet s čiernobielymi postavami, ktoré mi u súčasných diel vadia, ale v 19.storočí to bol skôr štandard. Bavila ma nárečová forma a úplne v poviedkach asi nečakajte nejaké famózne úteky- dokonca mi vôbec nejde myseľ, kde bola Katuška na úteku v poviedke Chyže pod horami, ale budiš.
Sú knihy, na ktoré si pamätáte ešte dlho, či uz boli vynikajúce, alebo naopak absolútnym brakom. A potom je tu kniha Anny Gavaldy, ktorá vám nedá absolútne nič. Kniha Lepší život obsahuje 2 poviedky- jedna je so ženskou hlavnou postavou a druhá s mužskou. A o čom sú? Obe postavy hľadajú lepší život. A to je tak asi všetko, čo k tomu viem povedať. Nevýrazné, plytké, prostoduché, čiernobiele. Pre intelektuálneho čitateľa bez umeleckej hodnoty. Pre čitateľa naivných, lacných románov zase príliš intelektuálne. Táto kniha mohla rovno zostať v šuplíku spisovateľky a hviezdičku pridávam iba preto, pretože Gavalda má aj na vycibrenejšie kúsky (napr. Kdyby tak na mě někdo někde čekal).
Slušná kniha- možno som čakala viac sociologických výskumov, naopak mala som tam veľa biologických častí, ale nevadilo mi to. Odporúčam každému a nielen feministom! Kniha veľmi logicky postavená, autorka sa snažila hľadať aj protinázory a protivýskumy, občas som mala ale pocit, že trošku nadržiava ženám, preto tá hviezdička dole. Ale chápem to, aj keď by tam mohla byť ešte väčšia objektivita.
Ukážka toho, kam môže nedostatočná komunikácia zájsť, resp. keď je Katka až príliš taká ako matka, tak rozhodne je konflikt na svete. Tu to vidieť na príklade Amy (dcéry) a Isabelle (matky), ktoré žijú v izolácii bez priateľov a rodinných známych. Kopa vecí je tabu, napríklad pôvod Amy, ale tabu je informácia o menštruácii, pretože to matka rieši predaním nejakého letáku či tenkej knihy, po tom, čo dcéra prvýkrát menštruáciu dostala. A potom sa všetci čudujeme, že Amy nemá kamarátov, a že Amy je sexuálne neskúsená a experimentuje tam, u koho by ste to nečakali.
Zmena nastáva po sérii nečakaných udalostí, keď Isabelle začne uvedomovať svoje obmedzené konanie a rozhodne sa troku voči svetu otvoriť. Kiežby vždy niekto z týchto dvojíc (rodič-dieťa) sa trošku otvoril a mohli by sme mať o toľko menej generačných konfliktov a kvalitnejších vzťahov...
Kniha začína kusnutím túlavej mačky a akoby sa následne odvíja lavína nepríjemností a mrzutostí bezdetného manželského páru. Na krátkej metráži sa dozvedáme o ich životoch a o spoločnosti, v ktorej sa pohybujú, ktorá mi teda pripadala úplne plytká, bez hlbších ľudských citov. Bez citu mi teda pripadali aj dialógy manželského páru, ako jeden aj druhý rozprávali o svojej téme bez toho, aby sa aktívne počúvali navzájom. Následne som premýšľala, že možno keby som sa ja nahrala so svojím mužom, či by sme tiež nemali len také bezduché konverzácie. Nuž, budem to musieť niekedy vyskúšať. Myslím, že autorku právom prirovnávajú k Fitzgeraldovému písaniu. Kniha mi v mnohom pripomínala prázdnotu lepšie situovanej spoločnosti, aj keď v Zúfalých postavách nenájdeme až takú silnú postavu, ako v prípade Gatsbyho a nenájdeme tam tragický motív ako v spomínanej knihe.
Ach, Cognetti, Cognetti! Prečo píšeš o ženách? Prečo nezostaneš u svojich príbehov z hôr, osamelosti a spätosti s prírodou? Už tvoja Sofia chodí v čiernom, bola taká nijaká, strácala som sa. Čo si tým vôbec chcel povedať? Že úspešné dievča neexistuje? Že všetci, aj ženy, sa pretĺkajú ako môžu? Že aj keď je niekto na okraji a dištancuje sa od ostatných, tak má vždy v sebe zápal začať niečo nové? Takto si aspoň ja vysvetlenie poviedok interpretujem. Snáď mám pravdu...
Typizovanie postáv na dedina- dedinská drbna, sedliacky Jozef, lenivý Jano (alebo teda Zdeněk v tomto prípade), sexuchtivá Lolitka pod zákonom, nájdete tu všetko. Bavili ma nárečové slová, knihu hodnotím oveľa pozitívnejšie ako Třeštíkovej Veselí, u ktorého som mala pocit, že je to len reality show utrhnutá z reťaze, aby si čitateľ pochrumkal na nevere a sexe. U Dvořákovej mi to prišlo ako ukážka rôznych typov ľudí na dedine.
Skvelá, skvelá, skvelá! Autorka priam faktograficky popisuje život Kim Čijong, veci, ktoré ju frustrovali, spoločnosť otočená smerom k mužom neberúc do úvahy ženy. Kim Čijong postava v Kórei, ale o to viac aktuálna aj u nás v SR/ČR, pretože kopa tých vecí sa doteraz deje aj tu! A treba o tom hovoriť!
O čom? O školskom systéme, kde automaticky vedú dievčatá k umeleckým činnostiam a chlapcom vštepujú pravidlo, že chlapci neplačú a športujú, o nerovných platoch mužov a žien na rovnakých pozíciách, dokonca v rámci jednej firmy. O výberových riadeniach, kde manažéri vyberajú svojich ľudí podľa toho, či u nich hrozí materská dovolenka alebo nie a o prípadných povýšeniach ani nepíšem. O ťažkostiach rodín, kde musia viac-menej vyžiť z jedného, mužského platu, o problémoch s vrátením sa do pracovného života a nie že by žena nechcela, len nemá kam dať svoje dieťa a škôlky veľmi časovo flexibilné nie sú- doteraz poznám škôlky, kde si musíte deti vyzdvihnúť do 15:30, beda tomu, kto pracuje v kancelárii do 17:30.
Kim Čijong, človek milión, ako náš Jozef Mak ale v ženskom prevedení.
Veľmi svojský príbeh, o sadomasochistických tendenciách, o nezdravom spojení matky a dcéry, o veľmi submisívnej dcére v stredných rokoch, ktorá má tendencie k sexuálnemu očumovaniu bez pridania sa. Kniha musela v 80.rokoch vzbudiť pohoršenie a šok. Na druhú stranu, autorka tak neskrývane vyjadruje svoj hnus k rakúskej meštiackej spoločnosti a všetkého skazeného, až máte pocit, že celý svet je jeden veľký sliz.
Textu nepomáhala ani absencia dialógu. Kniha nebavila, napriek tomu neupieram jej kvality šokovania a popísania sexuálnych derivácií v tých rokoch (ktoré možno pre niekoho deriváciami ani nie sú).
Lepšia troječka- určita ma poviedková kniha bavila viac ako v prvej časti, kde som nepoznala postavy a potrebovala som sa v tom nejako zorientovať. V tejto druhej časti to už ide ľahšie, začínate brať takú Yenefer, tak aká je. Dokonca ani Marigold vám už nejde na nervy, proste klasické stotožňovanie sa s príbehom. Opäť, dodávam, že sa jedná o dobrodružný fantasy príbeh pre mladších čitateľov a mať tak o 15 rokov menej, tak príbehom žijem ako som žila v 15tich Eragonom.
Fínske podivno je super. Jemne sureálne témy. Najviac ma bavili poviedky: Kéž bychom tu byli taky (Jääskeläinen- paralelný svet), Gordonov príbeh (Raevaara- príbeh o vtáčej nemocnici, kde žijú vedľa seba večne bojujúce vtáky a ľudia, ktorí sa menia v kameň) a Temná zhouba, uzda smrti (Leinonen- folklórna tematika o dievčati, ktoré malo nadprirodzené prírodné schopnosti a jej bratovi-vlkodlakovi).
Konečne! Dočítať túto knihu trvalo dlho- pretože zhruba do polovice je to zaujímavé, nové a nové dáta o vyhľadávaní na Google vás zaujímajú a šokujú. Dozviete sa o diskriminácii (hlavne rasovej v USA), zneužívaní detí, akým spôsobom využívať Big Data, akým spôsobom nie, ale potom je to už len jednoliaty text, za ktorý sa modlíte, aby ste to už dočítali, pretože sa obávate, že si beztak nič nezapamätáte. Inak, kniha si myslím, že pobaví analytických čitateľov, alebo čitateľov, ktorých bavila iná kniha "Myslenie rýchle a pomalé". Myslím, že na to by to mohol byť, vzhľadom na koniec roka, aj skvelý darček pod stromček.
Ako pekné, lyrické, pekne porozprávané. Stefánsson hovorí o životných múdrostiach akoby bol Matuzalem a vedel o ľudstve všetko, o tom dobrom aj zlom. Ale mňa proste jeho "Letné svetlo a potom príde noc" bavilo viac...
Dlho som premýšľala, či mám knihu hodnotiť 4* alebo 3*. Nakoniec zvíťazila nižšia varianta, pretože pri posudzovaní kníh, ide vždy aj o ten subjektívny dojem, čo kniha vyvolala v samotnom čitateľovi. A mne sa táto kniha proste nečítala dobre.
Postavy boli krásne vykreslené, popisy lyrické s prídychom niečoho agresívneho a zlého, čo sa blíži. Cítim autorkine hodnoty ako spisovateľka, o ktorej si myslím, že vie naozaj krásne písať, ale ku mne to nepreniklo. Žiaľ.
Mám rád knihy o samotároch, ktorí si žijú v prírode a stránia sa ľudí. Ale do čítania tejto knihy som sa skôr nútila, ako vychutnávala. Otec a jeho dve deti, ktoré chceli nastoliť trošku spravodlivosti, ale nakoniec ich dobehol ich vlastný osud - v prípade otca a dcéry to bol hnev a červená, ktorá ich prenasledovala a v prípade syna bolo bezcieľne putovanie a život, ktorým sa nechá pasívne ovládať bez akejkoľvek reakcie z vlastnej strany.
Hodnotím 3* - nie, žeby to bolo zlé, ale myslím, že som preklenula most veku, keby má táto kniha uchvátila úplne. Inak, je to krásna rozprávková YA kniha, s čiernymi a bielymi postavami, kde dobro víťazí. Pullman písať vie a nad dobrodružstvami mladého Malcolma budete nedočkavo pretáčať stranu za stranou...
Príjemné jesenné dielo, aj keď s letným názvom :) Kniha pozostáva z popisu 3 postáv- slepej lekárky Zinajdy, prekladateľky Any a vydavateľky Kate. Príjemná, feel-good kniha, ktorá vás inšpiruje k prečítaniu Čechovových poviedok.