adorjas komentáře u knih

Príjemných 3,5* a to obvykle knihy o konc.táboroch nevyhľadávam, ani neobľubujem (hlavne, keďže sa jedná o trend posledných rokov nazvať rôzne profesie v Osvienčime). Téma ma tentokrát zaujala z dôvodu, že sa jedná o hlavnú postavu "na rebríčku hodnoty ešte nižšie ako bol prachobyčajný žid". Zaujímavé je sledovať, že autorka nezostala len v Osvienčime, ale priblížila historické fakty aj z povojnového Švédska, kde takisto mali riadne predsudky voči Rómom.

21.11.2021

Francúzsko, 60.roky, existencializmus, nevery, starší muži, mladé študentky, manželky starších mužov, nuda mladých. Také klišé, ale Saganová to písala okolo svojich 20 rokov. Možno ako mladšej čitateľke mi táto kniha dá viac, ale takto po 30-tke mi to už prišlo celé také odžité. Zaujímavé je ale sledovať líniu starší muž, mladšia žena - zahrával si s ňou? Zneužil ju? (Ohľadom zneužitia to práve riešili účastníčky jedného čitateľského klubu, myslím, že Saganová to v tom čase ani neriešila, to len my sme na to prilepili túto nálepku.)

31.10.2021

Poviedky o úpadku strednej triedy a meštiactva, ktoré autor vykreslil v ženskej 1. osobe. A presne to bol môj problém. Moravia sa snažil pochopiť ženské myslenie, ale vždy tomu chýbal malý kúsoček, aby som mu naozaj uverila, aby sa poviedky dostali bližšie k tomu, aby ma nejakým spôsobom zasiahli. A preto aj moje 3* hodnotenie. Prvé poviedky dokonca boli vysvetlené ako nejakému debilkovi, akoby čitateľ nedokázal čítať aj pomedzi riadky. Neskôr, v ďalších poviedkach, približne za polovicou, sa opakovane vracia motív strojov, replikácie, výrobkov. Predpokladám, že to autora muselo nejakým spôsobom fascinovať. V skrátke by som zhrnula, že je tam aj odpor ku konzumnému spôsobu života.

"Rodina, telesný vzhľad, zamestnanie- tri základné veci, na ktoré je každý muž náramne citlivý."

"Ani vo sne si neuvedomovala, že keď dala synovi život, stvorila vlastne potencionálneho soka svojho muža a potencionálneho milenca seba samej."

"Žiaľ, žijeme v civilizácii, ktorej najvlastnejšou charakteristikou je, že vyrába krajšie predmety, ako sú tí, čo ich vlastnia a užívajú."

Najviac ma zaujali poviedky: Predaj a kúpa, Sedmoro detí

30.09.2021

Pri tejto knihe asi pôjdem proti hlavnému prúdu pozitívnych recenzií, ktoré som čítala na IG, ale reku, že sa nebudem hanbiť za opačný názor a zverejním ho. Všetci sme predsa rozdielni a nie je nutne zlé, ak na nás kniha zapôsobí inak ako na väčšinu. A teda čo k dielu Twardocha dodám ja? Téma je predvojnová, keď sa už v susednom Poľsku v plnom prejavovali antisemitské nálady. Vidíme tu rôzne vládne frakcie a skupiny ľudí, ktorí sa k vládnutiu chcú dostať. K tomu všetkému pridajte židovskú mafiu, ktorá si vládne vo svojom gete ako štát v štáte. Bolo zaujímavé sledovať, že tie protisemitské nálady neprišli len s príchodom Nemcov, samy Židia v postavách tvrdili o Poliakoch, že ich tam nechcú, že sú druhoradým ľudským druhom. Táto tematika je rozhodne zaujímavá, ale čo sa týka môjho názoru, ku mne kniha nejako neprenikla. Nejako som sa nezžila s postavami, ich konaním a ten mafiánsky dej ma tiež nedostal. K dočítaniu som sa musela trošku prinútiť a prečítanie knihy mi trvalo vyše dvoch týždňov, čo sa mi vôbec nestáva.

29.09.2021

Must read pre študentov psychológie. Knihu som čítala už na VŠ, ale teraz som si ju spätne prechádzala, keď si vychovávam už svoje vlastné dietko. Návody na rodičovstvo tu nenájdete, ani tipy a triky. Kniha je fakt popisom vývinu človeka od prenatálneho veku až po koniec života- ako funguje motorika, myslenie, pamäť, atď.

28.08.2021

50.roky, kopa známych mien, u ktorých som prišla na to, že som z 10 autorov čítala po jednom diele konkrétne od 3 autorov. Setsakra málo, keďže sa jedná často o veľmi cenených aj oceňovaných autorov (na základe udelených Nobelových cien, aj keď to nemusí byť vždy záruka, ako som minule čítala rozhovor s poľským spisovateľom Hubertom Klimkom-Dobrzanieckim, ale nie o tom som chcela).
Bavili ma autori, ktorých som poznala a o ktorých som mala práve už čo-to prečítané, a síce som napríklad od Moraviu nič nečítala, ale z hodín literatúry pamätala na jeho diela. Oproti nemu mi niektorí autori nehovorili vôbec nič, a taký Eliot alebo Forster a Greene šli úplne mimo mňa, pretože ich rozhovory ma nezaujali a pristihla som sa pri tom, že som ich časti preskákala viac-menej pohľadom.

Knihu hodnotím na 3,5* - niektoré otázky boli ako z prostoduchých časopisov, ale pri niektorých sa spisovatelia krásne vyfarbili a povedali veci, ktoré vo mne zarezonovali. Veľmi sa mi páčilo, že sa knihe podarilo vykresliť ducha doby 50. rokov. Budem zvedavá na ďalšie ročníky, ako sa to odrazí v rozhovoroch. Musím však podotknúť, že pri slovenskom preklade sa jedná o selektívny výber, predpokladám, že aj u nás známejších autorov. Originál The Paris Review mal ešte viac mien, počas tých 50.rokov.

Capote: "Rád počúvam a rád rozprávam. To nevidíte, že rád rozprávam?"
Faulkner: "Keby som tú istú otázku dostal zajtra (pri rozhovore), moja odpoveď by už mohla byť iná."
Hemingway: "Keď skončíte, ste taký prázdny, ale zároveň taký naplnený, ako by ste sa práve domilovali s niekým, koho milujete." (ako pracuje na svojich dielach)
Moravia: a jeho neustále poznámky, ako sa dištancuje od svojich postáv a jeho vehementné tvrdenia, že v jeho dielach žiadne biografické ani autobiografické črty nenájdeme (moja pozn.: rozhodne nájdeme)
Parkerová: o písaní pre Vogue: "Autorky popisov- to bola moja práca- vám odporúčali norkový obal na drevené konce golfových palíc za 75 dolárov, "pre priateľa, ktorý už má všetko". Vidíte, civilizácia smeruje k zániku. (moja pozn.: A to som si myslela, že tak "blbo" píšu len súčasné magazíny.)

19.07.2021

Čo sa týka knihy, veľké literárne ambície nemá, aj keď sa jedná o biografiu. Tammet vám priblíži svoj život, pričom na pozadí vám vždy predstaví ako funguje, ako premýšľa a ako vníma svet. Je to skvelý vhľad do života človeka s Aspergerovým syndrómom, pretože väčšina z nich nedokáže takto komplexne vnímať svoje prežívanie a majú problém o tom takto verejne hovoriť. Avšak, to nie je záležitosť Daniela, ktorý okrem napísania tejto knihy, chodí po prednáškach, prednáša napríklad na Tedx a čo som pozerala videá, nemá ani trému (minimálne sa tak zdá a vyzerá byť fakt schopným rečníkom, ktorý srší dokonca vtipmi!).
Anotácia sľubuje dojemný príbeh, ale knihu by som nenazvala dojemnou. Napísal ju racionálny človek, ktorého príznakom v rámci tohto "ochorenia" je práve neschopnosť vyjadriť/spracovať emócie na tej úrovni, na akej ju vyjadrujú tí ostatní, "normálni" ľudia.
Napriek tomu, je to určite motivujúci príbeh, pretože to, čo sa podarilo Danielovi dosiahnuť, aj napriek ťažkostiam svojej poruchy, je naozaj obdivuhodné. Prajem Danielovi všetko len to najlepšie, nech ďalej reční a pracuje so svojím nevšedným "darom".

15.07.2021

Autor je známy svojou prvou knihou Dobehni svoj mozog, ktorý som teda nečítala. Táto kniha bola fajn, ale nejako hlbšie myšlienky vo mne nenechala a preto hodnotím priemerne.
Viem, že nadmerné používanie mobilu je škodlivé? Viem.
Viem, že by som nemala čumieť na mobil pred spaním? Viem.
Viem, že by som mala filtrovať digitálne média a chrániť sa pred dezinformáciami? Viem.
Dodrožujem to? Snažím sa.

V rovnakom čase som čítala aj knihu Lži, médiá a mozek (Nutil) a tá kniha ma bavila viac. Táto kniha bude asi viac sedieť čitateľom, ktorých podobný žáner- laická literatúra faktu baví.

15.07.2021

Kniha zaujme predovšetkým čitateľov, ktorí sa grafológii venujú, pretože v jej úvode nenájdete žiadne vysvetlenie, ku ktorému smeru sa Baková v rozbore prikláňa, nenájdete základné vysvetlivky a nenájdete ani to, čo je to "grafoarte". Ani v rozboroch úplne o jednotlivých znakoch a posudzovacích kritériách nepíše, skôr sa orientuje už výslovne na interpretáciu osobnosti. Bolo fajn, že tam vložila aj rozhovory s rodinnými príslušníkmi alebo historikmi, ktorí jej mohli byť trošku viac nápomocní pri potvrdení jej interpretácií. Mne, ako Slovenke, ale niektoré české historické osobnosti nič nehovorili, ale bolo zaujímavé prečítať rozbor Němcovej, jej manžela a dcéry, či Alfonsa Muchu alebo dvoch významných skladateľov (Smetanu a Dvořáka).

10.07.2021

Oscilujem medzi 3 a 4*, nakoniec hodnotím na 3,5*. Kniha ma bavila svojou prudkou čitateľnosťou a nesympatickými postavami. To rýchle odsýpanie deja, súvisí podľa mňa so zameraním autorky, keďže študovala scenáristiku a dramaturgiu, takže má talent na neustálu akciu a pohyb a rýchlosť v texte.

Za čo, ale 1,5* strhávam sú až veľmi nereálne postavy. Na základe rozhovoru s autorkou v časopise Rozum viem, že vychádzala v rámci inšpirácia zo skutočných postáv - skrachované herečky v divadle a jej kamarát s manipulatívnou manželkou, ale niektoré pasáže boli až príliš... Akoby sa autorka rozhodla postavy naozaj extrémne vyhrotiť a ísť až na kraj ich možností a na kraj možností, čo znesie kniha.

Zaujímavé je sledovať, kam sa za 3 roky postavy dostanú a aká dlhá línia môže viesť aj k nečakaným činom, pretože celú knihu striehnete, kedy sa niečo stane...

30.06.2021

Krátka, čarovná knižôčka, ktorá bola príliš krátka a práve preto aj strhávam ten pomyselný bodík. Pretože, kým pochopíte postavy, súvislosti, tak kniha aj končí. Kniha sa odohráva v Košiciach v období 1.republiky a poukazuje nám na spomienky hlavnej postavy, ktorej sa zdá, že jej detstvo bolo krásne. My však s dospelou hlavou vidíme, že aj to jej "čarovné" detstvo malo svoje nástrahy a problémy a nebolo v minulosti všetko ružové. Hlavná postava sa takisto objavuje aj o niekoľko rokov neskôr, keď si v rámci znovunastolenia spomienok, robí výlet už ako zrelá žena späť do Košíc, ale prežíva svoju druhú stratu, keď si zase uvedomuje, že minulosť je minulosť a odvtedy sa opäť všetko zmenilo a že to miesto, na ktoré si z detstva spomína, už tým miestom viac nie je. Takže, tu máme dvojitú stratu a aj tak si myslím, že Mojžišová sa mohla z témou pohrať obšírnejšie, pretože bolo o čom.

20.06.2021

Praktické návody, ako skladať dom aj podľa užitočných tipov a nie len na základe obrázkov a moodboardov niekde na Pintereste. Autorka vysvetlí, akým spôsobom vyberať vzory, tapety, ukladať koberce, aké sú vhodné výšky závesov, alebo akým spôsobom byt dekorovať, resp. kde umiestňovať nábytok, aby nebol len funkčným a praktickým, ale i estetickým doplnkom do bytu. Vhodné pre každého laika, ktorý sa chystá na prerábku bytu a chce si to spraviť trošku viac chic. Pozor, v knihe nenájdete tipy ohľadom inštalácie elektrorozvodov a podobne, je to fakt o designe :)

26.05.2021

Ste knihomoľ? Čitateľ? A žeriete knihy o knihách? Tak táto vás bude baviť rovnako, aj keď som tomu ani ja neverila, keď som sa do nej púšťala. Autor píše trošku strojene, akoby som bola čítala vedeckú prácu do odborného časopisu a nie publikáciu pre širšiu verejnosť, ale dalo sa to zvládnuť.

Popis histórie dnešných čitateľov bol fantastický a veľmi ma zaujali aj vybrané fenomény- Harry Potter, Biblia, miesta čítania, Babička a podobne.

Jednotlivé príbehy čitateľov ma trošku nudili, pretože mohla by som prečítať o 300 alebo 5000 čitateľoch a verím, že každý z nich má svoje nároky a zvyky a obľúbené žánre a podobne.

Skvelá publikácia!

16.12.2020

Krátke črty, priam dojmy o New Yorku, ktoré p.Muchal získal cestovaním po USA. Neviem, nakoľko musela kniha podľahnúť ideológii a nakoľko otvorene autor mohol písať. Zaujalo ma hlavne to, že už vtedy spomínal závislosť Američanov na liekoch a poukazoval na ich zbytočné branie aj pri tej najmenšej bolesti.

16.12.2020

Riadny miš-maš, ak nedávate pozor, tak sa stratia nielen postavy, ale aj vy ;)

Páčilo sa mi autorovo hranie sa s prelínaním postáv do zvyšných príbehov a kniha je poskladaná presne tak, ako má byť.

Aj keď sa priznám, že ma občas nudilo čítať o všedných sledovacích dňoch hlavných postáv. Ja radšej tie všednosti čítam u Murakamiho ;)

20.11.2020

Kniha mi štýlom veľmi pripomínala Máraiho a jeho Spoveď. Nakoniec ale dávam 3* pretože, práve keď som si ho porovnala s Máraim, tak ten išiel viac do hĺbky a viac vykreslil charakter postáv.

Inak, príjemné, poetické dielo. Páčilo sa mi zobrazenie Leonidasa, ktorý nebol nejaký hrdina, ale bol zobrazený aj vo svojich slabších vlastnostiach.

20.11.2020

Kniha bavila veľmi- popisy postavy, ktorej sa v podstate nič také neudeje, ale to je len zdanie- každý má svoj vlastný život a to, čo sa niekomu môže zdať ako fádny, nudný život učiteľky, môže byť pre tú učiteľku jediným životom. Veľmi sa mi páčilo ako Mesudová porovnáva perspektívu Nory a rodiny Šahídovcov- to, čo pre Noru bol obrat v živote, tak bol napríklad pre iné postavy ničím výnimočné obdobie. (Nechcem vyzradzovať viac, aby som nespoilerovala.)

"V živote môžeme občas cestovať naprieč svetmi či storočiami a pritom nespraviť ani krok. A niekedy tých krokov urobíš nespočetné množstvo, a svet je stále rovnaký."

"Určite poznáte zo školy alebo z univerzity tie chvíle, keď sa človeku zdá celý vesmír ako jeden obrovský plán usporiadaný tak, že román, ktorý si čítate večer v posteli, je prepojený s vašou prednáškou astronómie, s tým, čo ste počuli v rádiu, s tým, o čom hovoril kamarát v jedálni počas obeda- a potom, je to len na chvíľku, ale akoby sa nadvihlo viečko zo sveta, ako strecha domčeka pre bábiky a vy môžete nahliadnuť, aké by to bolo vidieť ho zhora celý- nádhera, ktorá priam pôsobí závrat. A potom to viečko zapadne späť a vy spadnete s ním a opäť je nastolená vláda všednosti."

21.10.2020

Štyri útle poviedočky. Tá prvá bola o ukážke, že máme rôzne postavy a každá postava má nejakú predstavu. Postupne každá postava ukazuje svoju časť príbehu, svoj pohľad na situáciu a je to veľmi osvietenské v zmysle uvedomenia si, ako si my môžeme myslieť niečo a druhá osoba na rovnakú udalosť nahliada úplne inak...Zvyšne poviedky boli kratšie ako prvé a boli to poviedky o živote ruských emigrantov v Izraeli. Nuž, nebolo to ľahké čítanie- úplne tam bola vidieť tá nevraživosť a nadradenosť nad Rusmi, ktorí sa len snažili v novej krajine prežiť. Krásne popísané, ako sa cítia imigranti v každej krajine, kde ich nechcú. Z poviedok sršala "ruská" duša- neviem, ako inak to napísať.

21.10.2020

Kniha v roku 1963 musela podľa mňa v USA vzbudiť poprask- aj keď si nemyslím, že celá ženská demografická časť spadala pod pojem ženského mýtu. Friedanová ukazuje hodnotu vzdelania, pretože skrze vzdelanie je možné ľahšie nájsť samých seba, minimálne spoznať samých seba a nejako si to nasmerovať v živote, čo skutočne žena chce a nie iba napĺňať spoločenské očakávania.

Myslím, že kniha je relatívne aktuálna aj v roku 2020- minimálne na východe Slovenska nájdete kopu žien, ktoré premýšľajú v ženskom mýte. Spolužiačky z vysokej, ktoré sa veselo vydávali už počas štúdie, rodili a celý čas tvrdili, že študovaný odbor nebudú vykonávať, že budú doma s deťmi...A doteraz tak žijú, zverejňujú dokonalé životy detí, pracujúcich manželov, svoje upečené tortičky a bezchybne vyčistenú domácnosť. Nuž, ženský mýtus žije doteraz.

V českom vydaní bolo zaujímavé sledovať aj Friedanovej úvodníky po 10 a 20 rokoch- popisuje situáciu odstupom času a na jej texte badať známky väčšej umiernenosti. U Camille Paglie som čítala esej, že Friedanovú zavrhovala Freuda, avšak nie je to pravda- Friedanová Freuda uznáva, ale píše, že bol človekom svojej doby a pôsobil ešte v dobe, keď ženské postavenie nemalo ani volebné právo. Samozrejme, aj jej kniha je dielom svojej doby, preto tam nájdete ešte zvláštne informácie o hosexuálnych mužoch - sú vraj iba dielom matiek v domácnosti- samozrejme, tento poznatok bol za 57 od vydania originálu knihy už vedecky prekonaný aj vyvrátený.
Mimochodom, ak si knihu prečítate, uvedomíte si, že vôbec nejde proti mužom. Friedanová vo svojej poslednej kapitole navrhuje zmenu systému, práve, ktorá by bola v osvete a vo väčších možnostiach matiek- materské školy a jasle na univerzitách, príspevok od štátu na materskú dovolenku (čo do dnešných časov v USA predstavuje len malé % firiem, ktoré túto možnosť ponúkajú a vôbec materskú dovolenku ako takú- väčšina žien sa musí vrátiť do práce zhruba po 6- 8 týždňoch).

21.10.2020

Kniha ma veľmi bavila a trošku je mi ľúto, že nebolo tých poviedok viac!
Najviac ma bavili Ptóza, Bonsaj a Druhý konec mola.

12.10.2020