Ahmose
komentáře u knih
Jediná ruža
Muriel Barbery
Moja prvá myšlienka po dočítaní tejto knihy bola: Čo som to práve prečítal ?
Podľa obálky a anotácie som očakával jemný, komorný príbeh s nádychom melanchólie, ktorý by sa ako stvorený hodil na toto prechodné zimno-jarné obdobie. To bol veľký omyl.
Keby ste ma vyzvali, aby som jednou vetou zhrnul, o čom je táto kniha, odpoveď by znela : Ja naozaj neviem. Na jednej strane v nej bolo niekoľko pekných myšlienok, ale keď sa pozriem na príbeh ako celok, tak je strašne nekonzistentný. Netuším kam sa ním chcela autorka dostať a fakt by som nepovedal, že sa vôbec niekam dostala. Atmosféra knihy je vykreslená dobre. Melanchóliu strieda hnev a práve hnev na celý svet a predovšetkým seba samého je (asi) ústredným motívom knihy. Postavy sú ploché, nemastné, neslané a vzťah medzi nimi na mňa nijak nezapôsobil. Jediná ruža je naozaj divná.
Bezprostredne po dočítaní som knihe chcel dať tri hviezdičky, pretože tá atmosféra a prostredie Japonska na mňa zapôsobili. S odstupom pár dní som si však uvedomil, že si neviem predstaviť človeka, ktorému by som túto knihu odporučil. Skutočne zvláštna kniha.
Kopírák
Sam Holland
Na túto knihu som sa nechal zlákať krásnou obálkou, oriezkou a vďaka skutočne vydarenému marketingu. Všimol som si, že niektoré recenzie Kopíraka prirovnávajú ku knihám od Chrisa Cartera. S Carterom to má spoločné len to, že je to tiež kniha a že je v nej kriminálna zápletka. Inak to okolo neho ani neutekalo.
Samotný námet je originálny a veľmi ma zaujal, ale prevedenie je neskutočne odfláknuté. Autorka sa to snaží uhrať na striedaní krvavých scén s akousi divnou, dosť trápnou, milostnou linkou a nechýba samozrejme miliónkrát otrepaná téma traumy z minulosti.
V postavách sa človek od začiatku stráca, pretože autorka sa vôbec nenamáhala nám ich nejako predstaviť. Proste sa zjavovali. Ich konanie a zmýšľanie často nedávalo zmysel. Jednotlivé vraždy prebiehajú ako na bežiacom páse a sú spracované na úrovni rýchleho preletenia článkov na Wikipédii. Nečakajte žiadnu hlbku, hromadenie dôkazov, zisťovanie totožností obetí, niečo o ich minulosti. Skrátka nič.
V priebehu čítania som veľakrát uvažoval, že knihu odložím. Neviem si predstaviť, že ako toto dokáže niekoho vydesiť. Z finálového veľkého odhalenia som sa už musel len smiať. Dávam jednu hviezdu za námet. Hrozná kniha a premrhaný potenciál.
Krvavý lístek
Crystal Smith
Tak toto bolo veľmi zlé a pritom sa to začalo tak sľubne. Prvých päťdesiat strán knihy sa nesie v úžasnej atmosfére temného stredoveku. Upaľujú tam čarodejnice, mučia ľudí, všade vládne špina a hnus. Prvýkrát sa stretávame s temnými rituálmi a krvavou mágiou. Znie to super však ? Škoda, že tu sa všetko dobré končí. Vraj by sa malo jednať o retelling na rozprávku Princezná husiarka. Túto rozprávku som nečítal ani nevidel, takže to nemôžem zrovnať, ale nasledujúca zápletka je vlastne len sled náhodných udalostí. Napätie je postavené na tom, že autorka tu a tam zabije nejakú postavu, ku ktorej si ale čitateľ vôbec nemá šancu vytvoriť vzťah, takže táto stratégia vôbec nefunguje. Dialógy úplne o ničom. Postavy sú ploché a hlavná hrdinka je emočne dosť labilná. To by mi samo o sebe nevadilo, ale autorka vôbec nejde do hĺbky, vždy niečo načne, ale nerozvedie to. Takže som sa nedokázal vžiť do deja a pomerne rýchlo som sa začal nudiť aj keď by sa dalo povedať, že kniha sa vo všeobecnosti číta dobre a dej má rýchle tempo. Možno až príliš rýchle. Záverečný súboj sa odohrá na hodnotnej pol strane. Odfláknuté, povrchné, veľká škoda. Neodporúčam!
Srnka
František Kozmon
Ďalšia skvelá kniha zo zvieracej série slovenského autora, Františka Kozmona. Na Srnku som sa veľmi tešil a musím povedať, že ďaleko presiahla moje očakávania. Keď som sa do nej začítal, nevedel som ju pustiť z rúk, až kým som ju nedočítal. Ak ste čítali autorove predchádzajúce knihy, tak jeho štýl už poznáte. Tieto knihy sa čítajú prakticky samy. Staronové postavy mi veľmi sadli a obzvlášť musím vyzdvihnúť fakt, že psychologička Petra dostala viac priestoru. Čitateľ sa má možnosť dozvedieť ďalšie informácie zo života hlavných postáv. Riešený prípad bol zaujímavý, originálny, napínavý a v knihe nechýba významný nečakaný zvrat. Totožnosť vraha som uhádol až pár strán predtým, než ho odhalili postavy. Dúfam, že autor bude v sérií pokračovať. Nemám čo vytknúť. Výborná kniha a séria, ktorú odporúčam všetkým !
Clarino tajomstvo
Fernando J. Múñez
Historické romance bežne nečítam. Keď som si ale všimol, že túto knihu napísal muž (pretože typicky tento žáner píšu ženy) a odohráva sa v historickom Španielsku, tak som si povedal, že ju skúsim. Trošku som sa obával, že to bude typická presladená červená knižnica, ale som veľmi milo prekvapený. Kuchárka z Castamaru je niečo medzi historickou romancou a historickým románom. Je písaná jednoducho a tak, aby každý čitateľ všetko pochopil a nič neostalo nevypovedané. To ju síce robí predvídateľnou, ale o to dostupnejšou širokému publiku. Autor sa nenechal uniesť príbehom, drží sa historických súvislostí a popri sledovaní hlavnej dejovej linky nám objasňuje reálie z dejín Španielska. Postáv je v knihe pomerne dosť. Text písaný z pohľadu Clary tvorí možno 50% knihy, zvyšok sú ostatné postavy. Nie som si istý či to bolo naozaj nutné, ale v zásade mi to neprekážalo. Myslím, že si autor mohol odpustiť dlhé vymenovávanie toho, čo všetko sa podávalo na hostine. Kniha síce obsahuje miestami telenovelové prvky a nespadol som z nej na zadok, ale čítanie som si veľmi užil. Odporúčam hlavne milovníkom histórie, Španielska a dobrého jedla. Teším sa druhý diel.
Posledný medveď
Hannah Gold
Po dočítaní knihy Posledný medveď sa vo mne bilo veľké množstvo pocitov. Začnem teda tým, čo je úplne jasné. Po grafickej stránke kniha nemá chybu. Obálka a ilustrácie sú nádherné. Práve ten vizuál ma na knihu zlákal. Z počiatku, keď som knihu začal čítať, bol som nadšený. Príbeh je sám o sebe jednoduchý a dobre sa číta. Ako dieťa by som to miloval. Keď som však knihu dočítal a zamyslel sa nad ňou, moje nadšenie vystriedala trpká pachuť. Nie z toho ako príbeh dopadol, ale z toho celkového dojmu.
Myslím, že autorka sa nechala trochu uniesť. Rozhodla sa prezentovať April ako jedinú osobu, ktorá rozumie zvieratám a jedinú, ktorá skutočne vidí problematiku klimatických zmien. To by mi samo o sebe až tak nevadilo, ale April následne urobila obrovskú chybu, ktorá ju mohla stáť život a reakcia jej otca bola nelogická. Prakticky ju za to pochválil. Mal som pocit, že sa ma kniha pokúša nasilu zmanipulovať do určitého emocionálneho rozpoloženia. Nemám to rád. Nie som si teda istý či kniha skutočne prináša deťom ten správny odkaz. Knihu však môžem odporučiť starším deťom alebo dospelým čitateľom, ktorí dokážu zvážiť konanie hlavnej postavy. Mohla by byť dobrou voľbou na diskusiu do čitateľského krúžku.
Strážkyňa šťastných koncov
Barbara Davis
Strážkyňa šťastných koncov je kúzelný príbeh otvárajúci viacero tém týkajúcich sa medziľudských vzťahov. Sú to predovšetkým vzťahy rodičov a detí, tráum z minulosti a tiež téma nešťastnej lásky. Je to prvá kniha, ktorú som od autorky čítal a musím povedať, že sa čítala veľmi príjemne. Čitateľ má možnosť spoznať obe hlavné postavy dosť dopodrobna a tak pochopiť ich konanie. Myslím, že každý či už bude chcieť alebo nie, si aspoň jednu z nich obľúbi. Čo sa týka rozloženia deja, za ten strhávam jednu hviezdu. Dej je rozdelený na dve dejové linky. Linka odohrávajúca sa počas druhej svetovej vojny mi prišla trochu nevyvážená. Zo začiatku bola pomalá. Autorka sa dosť rozpísala a následná druhá polovica mi prišla ako z rýchlika. Hlavne časť, kde sa Soline stretá s Maddym až extrémne krátka a pritom to bol veľmi významný okamih jej života. Inak si myslím, že je kniha veľmi vydarená a vďaka štipke mágie, ktorá sa v príbehu nachádza si na svoje prídu aj trochu náročnejší čitatelia. Zvlášť odporúčam fanúšikom Lucindy Riley a knihy Ženy zo zámku La Fayette.
Táto izba sa nedá zjesť
Nicol Hochholczerová
Veľmi ťažko sa hodnotí kniha, ktorá je umeleckým opisom reálnych udalostí, ktoré prežila samotná autorka. Hlavnou témou je patologický vzťah a manipulácia.
Keď začnete listovať túto knihu, už na prvý pohľad vás upúta svojou inakosťou. Nie je totiž písaná klasickou formou. Väčšinou sa na jej stránkach nachádza len jeden odstavec textu, niekde dokonca len jedna veta. Dej je tak dynamický aj bez výrazných zvratov. Takže túto útlu knižku máte prečítanú za naozaj krátku chvíľu. Myslím si ale, že väčšina čitateľov ju, rovnako ako ja, bude v sebe dlho spracovávať.
Po obsahovej stránke je veľmi zaujímavý surrealistický rozmer, ktorý príbehu autorka dala. Svoju psychiku expresívne prirovnáva k tráviacim procesom. Celá kniha sa nesie v ťaživej atmosfére. Erotické scény vyvolávajú znechutenie. Nečakajte žiadne ódy na krásu a mladosť.
Postáv je v knihe len zopár. Každá do príbehu pekne zapadá a je dobre vykreslená. Táto izba sa nedá zjesť je originálna kniha, ktorá si zaslúži pozornosť čitateľov. Myslím si, že aj napriek pišťaniu stredovekého krúžku, by sa mala spolu s knihou Ty krásna temná Vanesa zaradiť medzi povinnú literatúru na školách.
Koláčky a spiklenci
Theo Addair (p)
Po výbornom prvom diely som mal od tohto dosť veľké očakávania. Obsahovo je dej oveľa temnejší a prepracovanejší. Kniha má celkom rýchli spád a je plná emócií. Pribudli nové postavy, ktoré som si veľmi obľúbil, hlavne Magdu. Čo knihe trošku škodí, je absencia sexuálnej túžby, ktorá k veku postáv jednoducho patrí. A možno ešte viac ako toto, mi vadilo, že obe postavy sa s tým veľmi ľahko zmierili. Ono sa to síce zdá ako drobnosť, ale ten príbeh to potom robí trošku infantilným. Druhá vec, ktorá ma zamrzela bolo uvedomenie, že v epilógu prvej knihy, je vlastne vyzradený koniec tejto. Dúfal som teda, že sa tu na záver viac vecí vysvetlí, žiaľ sa to úplne nestalo. Nemyslím si, že to bol autorov zámer, skôr je to dôsledok toho, že Muffin a čaj malo byť pôvodne stand alone. Koláčky a spiklenci sú inak veľmi príjemné, sladšie, oddychové čítanie. Napriek tomu, že som strhol jednu hviezdičku, v kategórii LGBT literatúra je to jedna z tých lepších kníh, ktoré som čítal. Určite odporúčam!
Můj policista
Bethan Roberts
Väčšinou sa knihám obsahujúcich milostný trojuholník vyhýbam. Zväčša bývajú písané z pohľadu zmäteného naivného dievčaťa, ktoré sa nevie rozhodnúť medzi dobrým chlapcom a „bad boyom“ a už na strane sedem viem ako to dopadne. Anotácia knihy od Bethany Roberts však sľubovala niečo netradičné. A ono naozaj, námet knihy je veľmi dobrý, žiaľ spracovanie už menej. Kniha je rozdelená na päť častí, pričom tri sú rozprávané z pohľadu Marion a dve z pohľadu Patricka. Časti s Marion sú síce autentické, plné hnevu, ale túto postavu som si nedokázal obľúbiť. Je to veľmi nepríjemná, hysterická a panovačná ženská a síce jej emócie boli na mieste, nedokázal som s ňou súcitiť. Časti s Patrickom boli výrazne lepšie a aspoň trochu zvýšili knihe hodnotenie. Plusové body za vykreslenie atmosféry 50. rokov v Anglicku a silnú scénu vo väznici. Celkovo mi ale ten príbeh prišiel mdlý. Chýbalo tomu niečo, čo by človeka hnalo čítať ďalej. Erotické scény sa autorke tiež extra nevydarili. Snáď bude pripravovaný film lepší. Ak vás kniha láka, povedal by som, že za pokus to stojí, ale nečakajte zázraky.
Záhadné vraždy v internáte
Lucinda Riley
Záhadné vraždy na internáte majú bližšie k starej klasickej anglickej detektívke, než k tým moderným. Autorka sa oveľa viac ako na vyšetrovanie, zameriava na vzťahy medzi postavami, ich spoločnú minulosť a tajomstvá. Ústrednou témou sú šikana, moc a privilégia. Som veľký fanúšik Lucindy Riley, ale dovolím si povedať, že toto nie je jej najlepšie dielo. Kniha obsahuje niekoľko scén s dobrou atmosférou a pár zaujímavých postáv. Osobne ma veľmi oslovila postava psychologičky Issy, ktorá by si podľa mňa zaslúžila vlastnú knihu. Knihe však celkovo chýba väčšie napätie a gradácia. Celý príbeh sa nesie na takej jednej vlne, ktorá je síce príjemná a plynulá, ale viackrát som sa pozastavil nad tým, že sa v knihe rieši všetko možné, len nie prípad.
Treba však podotknúť, že kniha vyšla až po autorkinej smrti. Nestihla ju upraviť a nevieme ani či a kedy ju vôbec zamýšľala vydať. Celkovo mám z knihy zmiešané pocity. Na jednej strane príjemné oddychové čítanie, na druhej strane, má to byť detektívka, takže trošku viac napätia by to naozaj chcelo. Myslím, že táto kniha by mohla byť dobrou voľbou pre niekoho, kto detektívky bežne nečíta alebo s nimi iba začína.
Malamandra
Thomas Taylor
Toto bola veľmi milá jednohubka pre mladších čitateľov z pera ilustrátora Thomasa Taylora (ilustroval prvého Harryho Pottera). Dej je jednoduchý, ľahký, rýchly. Skvelo graduje. Obe hlavné postavy veľmi sympatické. Nechýbajú vtipné situácie a hlášky. Trošku ma mrzí, že hlavný záporák je dosť povrchne vykreslený a tak nejak som od neho čakal viac. Inak je to veľmi príjemné, oddychové čítanie, ktoré si dokáže užiť aj starší čitateľ. Tá atmosféra hmlistého pobrežia, zapadnutých uličiek a tajomných maličkých obchodov je skvelá. Prečítate za jedno poobedie.
Pláč zavržených předků
Angela Slatter
Pláč zavržených předků je skutočne neobvyklá, originálna kniha, ktorá sa nesie vo veľmi temnej, pochmúrnej a ťaživej atmosfére. Vzťahy medzi postavami by som nazval až dekadentné. Štýl, ktorým autorka píše je hlavne popisný, až rozprávkový „kde bolo tam bolo...“ Veľmi sa mi páčili menšie povesti, ktoré autorka do deja vložila, a ktoré doplňali kontext histórie rodiny O’Malleyovcov. Autorka necháva na čitateľovi či ich bude brať vážne alebo považovať za výmysly. Kniha obsahuje viacero prvkov zo Škótskeho folklóru. Vyskytne sa v nej niekoľko nadprirodzených bytostí, ktoré sú ale chápané ako prirodzená súčasť sveta a tým ešte viac pridávajú na zvláštnosti celému príbehu. Hoci nemôžem povedať, že by mi niektorá z postáv prirástla k srdcu, nachádza sa tu zmes naozaj divných indivíduí. Hlavnej hrdinke som napriek tomu fandil. Premýšľal som ako knihu ohodnotím, ale za tú chladnú depresívnu atmosféru a originálny námet som sa rozhodol dať plné hodnotenie. Ešte nesmiem zabudnúť na nádhernú obálku. Je to jasný dôkaz toho, že v jednoduchosti je krása. Myslím si, že fanúšikovia mystery, fantasy a hororu si v knihe prídu na svoje. Odporúčam.
Dcéra Sparty
Claire M. Andrews
Žiaľ, Dcerá sparty mi vôbec nesadla. Kniha sa začala sľubne, ale pomerne rýchlo moje nadšenie opadalo. Veľký problém pre mňa predstavuje samotná hlavná hrdinka. Tak sebavedomú a arogantnú hlavnú postavu som v knihe hádam ešte nezažil. Strašne nesympatická postava a tým, že autorka z nej tak trochu urobila Semira z Kobri 11, ktorý prežije všetko, tak aj neuveriteľná. Neviem či je odvaha alebo hlúposť vyhrážať sa nebezpečnej príšere, ktorá vás má v hrsti, že ju zabijete. Skrátka som to autorke „nežral“. O hlavnom záporákovi a jeho motívoch sme sa nič nedozvedeli. Táto postava je proste zlá, lebo sa tak autorka rozhodla...
Toto by ale nebol hlavný kameň úrazu. Najväčší problém knihy sú podľa mňa nezmysli, ktoré sa v nej nachádzajú. Tým myslím napríklad, oslovenie Lord a Lady v antickom Grécku, Kalyptra na hlave mladej nevydatej princeznej Ariadné, červený/čierny ichor... Nestačil som sa diviť a pretáčať očami ako mohla autorka takto odignorovať historické reálie a pôvodné mýty.
Veľká perla sa ukrýva na konci knihy, v poznámkach od autorky. Citujem: „Študenti a odborníci na antické Grécko si asi budú žmoliť ruky, vzdychať a možno aj prevracať oči, keď budú sledovať Dafninu cestu. Za to však nebudem ospravedlňovať, poviem len, že históriu často píšu víťazi, zvyčajne muži, no tento boj vyhrala Dafne.“
Čo na toto povedať ? Nie som odborník na antické Grécko, ale tento výrok považujem za výsmech čitateľov. Akoby povedala „napísala som hlúposť, viem o tom, ale mne sa to páči a vy ostatní si trhnite nohou...“
Kniha má, ale ja svoje pozitíva. Číta sa naozaj ľahko, plynulo, dej je plný akcie, takže ak vám nevadí, že je to plytké, nepresné a nemáte chuť dať Dafne zopár faciek, môžete si knihu užiť ako ľahké letné čítanie. Na trhu však nájdete oveľa kvalitnejšie knihy s touto témou.
Projekt vlk
Lars Berge
Je vidieť, že autor si dal záležať pri zháňaní materiálov k reportáži. Oslovil viacero odborníkov na chov divokých zvierat. Prečítal množstvo dokumentov, kníh, spisov a ako sám tvrdí, navštívil nejeden archív. Zúčastnil sa aj súdneho pojednávania. Kniha sa číta relatívne rýchlo. Je písaná publicistickým štýlom a text je prekladaný osobnými úvahami, alebo úvahami odborníkov, ktorých oslovil.
Za knihou sa nepochybne skrývajú nekonečné hodiny práce. Napriek tomu mi pri čítaní, okrem prvej kapitoly, chýbala v knihe autentickosť, sugestívnosť a bezprostrednosť. Kniha totiž neobsahuje ani jeden priamy rozhovor s pozostalými, riaditeľom zoo či kolegami. Ako čitateľa by ma zaujímalo ako vnímali obeť, čo si myslia, ako sa cítia? Autor na konci knihy uvádza, že ani rodina, ani kolegovia obete mu neboli ochotný poskytnúť rozhovor, ale zároveň sám píše, že vie o prípade ženy, ktorá podobný útok prežila. Prečo ju teda aspoň písomne nekontaktoval ?
Projekt vlk je nepochybne pozoruhodná kniha, obsahuje viacero dôležitých tém a dáva široký priestor na zamyslenie. Vykresľuje veľmi komplexnú problematiku. Absencia priamej konfrontácie však robí aj túto, na počet strán krátku knihu, zdĺhavou a vyvoláva dojem neúplnosti.
Psychológia masových vrahov
Andrej Drbohlav
Moje druhé stretnutie s autorom a musím povedať, že táto kniha sa mi páčila ešte viac ako ta prvá. Je síce kratšia, ale prípady sú v nej spracované podrobnejšie. Celkovo mi príde oveľa prepracovanejšia, než jej predchodca. Veľmi milo ma prekvapila kapitola, ktorá sa venuje najznámejším diktátorom z histórie. Nikdy mi nenapadlo sa na nich dívať v takomto kontexte. Okrem známejších masových vrahov, ako napríklad Anders Breivik či Olga Hepnerová spracúva aj menej známe prípady. Najviac ma osobne zaujala kauza Tian Mingjian, ktorú sa komunistickému režimu takmer podarilo ututlať. Veľmi poučné čítanie, ktoré rozširuje obzory. Mám pocit, že autor v tejto knihe volí trošku zrozumiteľnejší, ale stále odborný jazyk, čím robí knihu dostupnejšou ešte širšiemu publiku. Kniha je doplnená o fotografie a je veľmi pekne, prehľadne graficky spracovaná. Autor odviedol veľký kus kvalitnej práce a pokiaľ si chcete rozšíriť vedomosti, Psychológiu masových vrahov vám môžem len a len odporučiť.
Ženy zo zámku Lafayette
Stephanie Dray
Po prečítaní tejto knihy som na chvíľu stratil reč. Táto kniha je fenomenálna a som neskutočne rád, že vydavateľstvo Tatran nám na slovenský knižný trh prinieslo tento poklad. Na začiatok musím povedať, že toto nie je kniha na dva večery. Je potrebné ju precítiť. Toto je kniha, pri ktorej sa zasmejete aj si pri nej poplačete. Vďaka autorkinmu výbornému štýlu písania budete mať pocit, že stojíte hneď vedľa hlavných hrdiniek. Budete cítiť dobovú atmosféru. Budete s nimi prežívať každý jeden moment a čítať so zatajeným dychom. Nehovoriac o tom, že hlavné hrdinky sú tak výborne napísané, že ich nejde nemilovať a nefandiť im. Obsahuje aj veľké množstvo krásnych myšlienok. Toto všetko vytvára fantastický čitateľský zážitok. Naozaj výnimočný historický román, ktorý si zaslúži pozornosť a ktorý všetkým odporúčam bez ohľadu na pohlavie alebo vek. Jasný kandidát na knihu roka 2022.
Mrtvá a živá
Daphne du Maurier
Najslávnejší román Daphne du Maurier je pre mňa obrovským sklamaním. Ja síce objektívne chápem, prečo kniha v časoch, keď vyšla vyvolala ošiaľ a stala sa klasikou, ale nemôžem si pomôcť, je to strašná nuda. Mrtva a živá je pomerne obsiahly román, ktorý sa nesie alebo skôr snaží sa niesť v tajomnej, ponurej atmosfére. Akákoľvek snaha o napätie je však úplne zničená hlavnou postavou. Tá okrem toho, že je neuveriteľne naivná, nezrelá, tak si aj obyčajný sedliacky rozum necháva na špeciálne príležitosti. Viem, že to bol do určitej miery autorkin zámer, vytvárala tým priestor na jej prerod, ale ten už pre mňa prišiel príliš neskoro. To obrovské kvantum textu plného nudného fňukania absolútne neschopnej ženskej vás otrávi. Ostatným postavám chýbali emócie. Celé to rozprávanie je vláčne, obsahuje veľa myšlienkových pochodov hlavnej hrdinky, ktoré sú úplne o ničom a celú dobu sa mi v hlave niesla myšlienka „trochu života do toho umierania.“ Dávno som nebol nejakou knihou takýto znechutený. Som si vedomý, že kniha bola napísaná pred takmer sto rokmi a že nie som úplne cieľovou skupinou, ale toto naozaj nemôžem nikomu odporučiť. Strašné !
Nerova pevnosť
Rick Riordan
Veľmi nerád to píšem, ale séria Apolónov pád je v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma sériami slabšia. Autor si samozrejme zachováva svoj vtipný, veľmi ľahký a zrozumiteľný štýl písania a postavy sa nedá nemilovať (okrem Meg), ale už je toho cítiť únava série. Veľakrát som mal pri čítaní pocit, že autor buď varí z vody alebo vykráda sám seba. Niektoré situácie, ktoré mali vyznieť vtipne vyzneli skôr dosť trápne. Obzvlášť druhý diel – temné proroctvo bol extra slabý. Na druhú stranu ale musím podotknúť, že najodvážnejšie dejové zvraty sa zo všetkých troch autorových sérii venovaných gréckej a rímskej mytológii nachádza práve tu. Konkrétnejšie v treťom a štvrtom diely. Riordan v nich dosť pritvrdil. Myslím si tiež, že žiadna postava neprešla takým veľkým vnútorným prerodom ako Apolón. Ak už teda máte prečítaného Percyho a Bohov Olympu môžete skúsiť dať šancu aj tomuto, ale pripravte sa, že už to nebude to pravé orechové.
Králova mlha
Aleš Diviš
Kráľova hmla je úvodný diel do novej výpravnej českej fantasy série Leviar. Už na prvý pohľad zaujme nádhernou obálkou. Stredoveký svet Sylothys a magický systém Leviar, ktoré autor vytvoril sa mi veľmi páči. Čitateľ sa postupne o nich dozvedá dôležité informácie, ktoré ako skladačka, do seba zapadajú. Mám však tušenie, že to najdôležitejšie ešte len príde. Štýl, ktorým autor píše sa číta veľmi príjemne. Text nie je strohý, ale nie je ani zaťažený zbytočne dlhými opismi. Postavy sú sympatické, hoci som mal tendenciu vnímať ich viac ako kolektív, než ako jednotlivcov. To je na jednu stranu super, pretože konečne kniha, kde to nie je len o jednom vyvolenom, na druhú stranu mi tam trochu chýbala postava, ktorá by to odľahčila, priniesla trochu viac humoru. Možno by som očakával aj miestami trošku oplzlejší jazyk. Je však poznať, že pán Diviš si to uvedomuje, pretože ku koncu knihy sa to výrazne zlepší, keď postava Yogrif dostane trošku viac priestoru. V sérii vidím veľký potenciál. Veľmi príjemná oddychová fantasy. Odporúčam !