Ahmose komentáře u knih
Neviem či som čítal inú knihu ako ostatný, ale celkom nerozumiem prečo má táto kniha tak vysoké hodnotenie. Pre mňa to bola totiž poriadna nuda, niekoľko strán som preskakoval, nekonečné opisy a dialógy tiež za veľa nestáli a hlavný, asi najväčší problém knihy je, že ani jedna z postáv mi nebola ani trochu sympatická. Čo už, knihu som si vybral na základe ČV2019 (cestopis) a nesadla mi. Určite som ale na autora nezanevrel a v budúcnosti ešte siahnem po niektorej z jeho knih.
Tento diel je lepší ako diel predchádzajúci, pán Riordan sa v tejto sérií púšťa do odvážnejších dejových zvratov, ako v seriách Percy Jackson alebo Bohovia Olympu, ale napriek tomu táto séria podľa mňa nedosahuje takú kvalitu ako dosiahli Bohovia Olympu. Apolóna alias Lestera mám veľmi rád, ale postavu Meg si stále neviem obľúbiť, lezie mi na nervy a to až tak, že si želám aby konečne vypadla z deja akýmkoľvek spôsobom. Som veľmi zvedavý, čo prinesie ďalší diel.
Kniha mala pre mňa zo začiatku trochu nudný rozbeh ale potom to už bolo v pohode. Celkovo knihu hodnotím na 4 hviezdičky, pretože sa v nej nachádzajú chyby, vo väčšine prípadov chýba písmeno v slove alebo slovo vo vete. Inak som z knihy milo prekvapený ,lebo nemám rád westerny ,ale toto bolo dosť dobré. Ilustrácie mi vôbec nechýbajú ,ja ich nepotrebujem.
Čítať túto knihu je ako jesť suchý rožok. Od hladu síce nezomriete, ale nezasýti vás na dlho a žiadny extra chuťový zážitok to tiež nie je. Vernosť je kniha zachytávajúca dva odlišné mikrosvety protagonistov – Carla a Margherity, ktoré sa stretli, keď spolu uzavreli manželstvo. Obaja sú dosť odlišný. On je rojko, intelektuál, ale k manželke citovo chladný, ona je materialistka a osoba, ktorá si zakladá na postavení a trochu aj manipulátorka. Obaja v sebe riešia otázku nevery či už prítomnej, minulej alebo aj budúcej. Autor sa v knihe zamýšľa nad tým, že či keď podvádzame svojho partnera, nepodvádzame tak trochu aj samých seba. Rieši, čo je vo vzťahu ešte prípustné a kde presne nevera začína. Po obsahovej stránke je kniha veľmi dobrá. Autorov štýl písania mi však vôbec nesadol. Nie, že by som si v knihách extra potrpel na zdobený, poetický jazyk, ale zároveň si myslím, že nejakú úroveň by to malo mať. Toto bolo miestami už tak strohé, že sa to viac blížilo k scenáru, než k beletrii, žiaľ, nevyzerá, že by to bol autorov zámer. Tiež si myslím, že obe hlavné postavy by mohli byť lepšie zapamätateľné. Mohli by tam byť viac ukázané aj iné aspekty ich životov, nie len ten manželský. Som si istý, že o niekoľko mesiacov si ich nebudem pamätať. Celkovo teda hodnotím ako priemerné.
Veľmi som bojoval s tým, ako túto knihu ohodnotiť. Prvých päťdesiat strán je celkom solídnych. Následne sa však dejová linka začne rozpadať, pribúda viacero zvratov, ktorých logika je otázna, množstvo hluchých miest a dialógov o ničom. Myslím si, že jedným z hlavných problémov tejto knihy je jej dĺžka. Dej je v podstate veľmi jednoduchý, ale zaťažený množstvom zbytočne kvetnatých opisov prírody, počasia, zámku... Keby sa odstránilo to obrovské množstvo vaty, zmestila by sa maximálne do 200 strán.
Ďalším veľkým problémom je, že Podzimné hvězdobraní nie som ani po prečítaní schopný zaradiť. Nie som schopný povedať, pre koho je kniha primárne určená. Na YA má kniha príliš zložitý archaický jazyk. Na new adult sa postavy správajú príliš detinsky. Často som mal pocit, že majú maximálne do 10 rokov. Nejde však len o vekové zaradenie, ono to nejde veľmi zaradiť ani žánrovo. Kniha obsahuje minimum napätia, nevyvolá strach a na detektívku je toho vyšetrovania tiež veľmi málo. Obálka zas evokuje príjemné jesenné čítanie. Neviem.
Postavy sú úplne ploché, nesympatické a zle zapamätateľné. O žiadnom z troch kamarátov sa prakticky nič nedozviete.
Celé to na mňa pôsobí tak, že autor sa rozhodol napísať knihu, ktorá sa bude odohrávať na zámku Neuschwanstein, ale nedomyslel ju ako celok. Chýba vysvetlenie k veľkému množstvu vecí. Vôbec nie je vysvetlené, prečo sa boží súd odohráva práve v ten deň, prečo práve tam a ako je možné, že si nikto nič nevšimol? Záverečné vyvrcholenie už len pôsobilo smiešne a gýčovito.
Samotný námet je zaujímavý, sem-tam zaznela nejaká vtipná hláška, ale prevedenie je skôr paródia sama na seba. Neodporúčam.
Na čítanie tejto knihy som sa chystal skoro sedem rokov. Knihu som si kúpil keď vyšla, veľmi som sa na ňu tešil a potom sa mi do nej akosi nechcelo. Olej a mramor je veľmi príjemný historický román, ktorý zachytáva súperenie medzi dvoma svetoznámymi umelcami. Je vidieť, že autorka si toho pred napísaním veľa naštudovala. Kniha obsahuje viacero veľmi pekných myšlienok o umení a veľmi dobre sa číta. Čitateľ sa dozvie veľa nových informácií bez toho, aby ho to unudilo k smrti. Na knihe ma mrzí len jedna vec a to tá, že som mal pocit, že postavám miestami chýba iskra. Keďže príbeh zachytáva konflikt, tak som očakával, že záver bude dramatický, plný emócií a ono to vyšumelo kamsi dostratena. Povedal by som, že autorka je viac naklonená k Michelangelovi a jeho pasáže sú aj o kúsok lepšie, než Leonardove. Kniha zachytáva iba kratší úsek života oboch velikánov umenia, myslím že výborne podnecuje k pátraniu po ďalších knihách o ich životoch. Určite odporúčam.
Ahoj, dievčatko od Ann Napolitano je kniha, ktorá čitateľa upúta už od dverí kníhkupectva nádhernou obálkou. Môžem potvrdiť, že jej obsah nijak nezaostáva. Autorka sa knihu rozhodla napísať ako poctu románu Malé ženy a myslí, že sa jej to podarilo výborne. Dej je relatívne jednoduchý, ale zo začiatku môže byť trošku horšie uchopiteľný, pretože prvých 80 strán nie je úplne jasné, akým smerom sa chce autorka vydať. Toto je kniha predovšetkým o pocitoch a o vnútornom prežívaní postáv. Čitateľ strávi väčšinu knihy vo Williamovej, Sylviinej či Juliinej hlave. William a Sylvia sú veľmi sympatické postavy. Horšie to je s Juliou, ale hoci mi jej egoistické zmýšľanie bolo proti srsti, v príbehu má svoje opodstatnené miesto. Autorka sa dotýka tém ako sila rodiny, súrodenecká láska, psychické problémy a premýšľa o ľudskom bytí. Tempo príbehu je pomalšie a kniha má skôr melancholickú atmosféru. Trošku ma zamrzelo, že postava Cecilie nedostala viac priestoru, ale to je, v tomto prípade, drobnosť. Musím pochváliť slovenský preklad, myslím, že sa veľmi podaril. Určite odporúčam.
Popravde som od tejto knihy, podľa anotácie, očakával, že sa bude jednať o historický román, ktorý sa bude venovať téme náboženského Ježiša vs Ježiša ako historickej osobnosti. Nie je tomu tak, táto kniha ma oveľa bližšie k náboženskej literatúre, než k histórii. Vlastne je to veľmi podarená kresťanská propaganda. Ono by mi to samo o sebe ani tak nevadilo, pretože sa to príjemne počúvalo a veľmi sa mi páčilo ako bola vykreslená atmosféra a nálady vtedajšej spoločnosti. Je tam veľa úvah a niektoré sú veľmi podnetné. Kniha má však celkom iné nedostatky. Prvým a asi najzásadnejším, je autorovo šablónovité a neskutočne stereotypné vykreslenie ženských postáv. Všetky sú vypočítavé, klebetné, nevzdelané a slabé. Vytáčalo ma to. Druhým je autorova tendencia točiť sa v kruhoch a opakovať tie isté myšlienky a aj scény dookola. A tretím je, že som celkom nepochopil, aká bola vlastne Marcova motivácia k hľadaniu „skutočnej“ pravdy. Bola to číra zvedavosť? Príde mi, že ho to na to stálo príliš veľa námahy. Celkovo som knihu ohodnotil na slabé tri hviezdičky. Nemyslím si, že je to úplná strata času, ale teda tomu množstvu výborných hodnotení nerozumiem. (Knihu som počúval vo forme audioknihy).
Kníh z čias druhej svetovej vojny som prečítal už veľa. Román Cestujúci by z obsahového hľadiska nebol extra výnimočný, keby sme sa čitateľ nezamyslel na okolnosti jeho vzniku. Táto kniha vznikla pred druhou svetovou vojnou. Ešte sa oficiálne nevedelo aké príšernosti sa Nemci chystajú urobiť so židovským obyvateľstvom a ani aký rozmer to celé nadobudne. Sám autor zomrel v roku 1942. Dalo by sa povedať, že dej tejto knihy je skoro až prorocký. Oveľa viac než pre autorovu schopnosť predpovedať budúcnosť, však kniha svedčí o postupnej radikalizácii nemeckého obyvateľstva, ktorá začala dlho pred vypuknutím holokaustu. A tiež, že utrpenie židov bol všeobecne známy fakt. Kniha je napísaná veľmi sugestívne a dalo by sa povedať, že až naliehavo. Čitateľ sleduje postupný rozklad psychiky človeka, ktorý prichádza o všetko bez toho, aby to vedel nejak extra ovplyvniť. Je škoda, že kniha bola napísaná v takom krátkom čase a sám autor ju už nestihol upraviť. Miestami bolo z textu cítiť, že bol napísaný narýchlo. Vedel by som si predstaviť niektoré pasáže preškrtať a iné zas naopak rozviesť. Možno o to autentickejšie Cestujúci pôsobí. Určite odporúčam.
Knihy z obdobia druhej svetovej vojny mám veľmi rád a tešil som sa, že toto bude niečo iné, než knihy zachytávajúce holokaust či priebeh bojov. Dalo by sa povedať, že je to iné, predovšetkým je to však neskutočne nudné. Pozitívom knihy je, že autor sa ako-tak drží historických reálií a celkom dobre zachytáva dobovú atmosféru. Tu sa však pozitíva končia. Hlavná postava - Hugh Legat, je nemastný-neslaný, tuctový hrdina, ktorého myšlienkové pochody ma iritovali. O ostatných postavách vám toho viem povedať len toľko, že sa o nich veľa nedozviete a že sú úplne ploché. Napriek tomu, že kniha zachytáva dramatické udalosti, tak som sa extrémne nudil. Tento „triler“ neobsahuje žiadne napätie. Je to dané jednak tým, že z hodín dejepisu všetci vieme ako to dopadne a zároveň aj tá troška napätia, čo by ostala je zabitá nekonečnými dialógmi o ničom. Nemá to iskru, nemá to spád, ako triler to proste vôbec nefunguje. Myslím, že knihu najlepšie vystihuje veta v jednej recenzii z Goodreads: „Too much novel to be good history, too much history to be a good novel“. Sklamanie.
Hľadanie Adama je kniha, ktorú Slovensko potrebovalo. Myslím si, že v dnešnej dobe, je potrebné viac ako kedykoľvek predtým aby vychádzalo na domácom trhu viac kníh, ako je táto. Nie je to len LGBT kniha. Autor spracoval tému konfliktu viery a sexuálnej identity veľmi citlivo, ale výstižne. Adamov vnútorný boj je až hmatateľný. Hľadanie Adama otvára tému, o ktorej sa v súčasnosti stále veľmi nehovorí – život v rodine s náboženským fanatikom. V tejto knihe hrá veľkú rolu vina, ale aj to, aké dôležité je odpustenie. Obaja hlavný hrdinovia sú veľmi sympatický a veľmi som si ich obľúbil. Adama možno trochu viac ako Kamila. Ak ste fanúšikom zvieracej série a myslíte si, že táto kniha tematicky nie je pre vás, tak vás ubezpečujem, že aj na vás autor myslel. Kniha ma veľmi dobrú dynamiku a spád, číta sa veľmi rýchlo. Po vizuálnej stránke je tiež veľmi vydarená. Za mňa veľké odporúčanie.
Veľmi pekná a príjemná grafická novela, ktorá autenticky a s humorom ukazuje vzťah dvoch mladých mužov, ktorých od seba delia stovky kilometrov. Ukazuje čitateľovi ako legislatíva dokáže ľudom hádzať polená pod nohy, ale aj to, že láska dokáže prekonať všetky prekážky. Grafika v knihe je moderne a jednoducho ladená. Nemyslím si, že sa bude páčiť každému, ja osobne som tiež fanúšik, skôr detailnejších kresieb, ale k tomuto príbehu sa ten minimalizmus veľmi hodí. Postavy sú veľmi sympatické a celkovo sa mi príbeh veľmi páčil. Jediná vec ma trošičku mrzí a to fakt, že príbeh sa končí náhle. Väčšinou knihám vytýkam, že sú príliš dlhé, tu by sa mi naopak hodilo, keby mala aspoň o 10 strán viac. Veľká vzdialenosť je ale veľmi svieža a krásna kniha, ktorá určite stojí za prečítanie. Odporúčam!
Ďalší Igguldenov historický román, ktorý voľne nadväzuje udalosti z kníh na Brány do Atén a Ochranca. Do popredia vstupuje mladšia generácia – synovia hlavných hrdinov z predchádzajúcich kníh. Autor objasňuje fungovanie Peloponézskeho spolku, teda aliancie medzi niekoľkými mestskými štátmi, Spartou a Aténami, počas perzskej invázie. Navyše čitateľovi približuje spoločenský život, kultúru a predovšetkým sa zameral na antické divadlo. Toto prepojenie sa mi veľmi páčilo. Na knihe mi prekáža jedna vec. Je to časové (ne)ohraničenie. Dosť ťažko sa pri čítaní orientuje koľko času ubehlo medzi jednotlivými časťami knihy. Prešli roky či mesiace? Je to trošku škoda, pretože ma to chvíľami rušilo. Nebyť tehotenstva jednej z postáv, myslel by som si, že sa všetko odohráva v priebehu pár dní. Inak sa jedná o ďalšie veľmi príjemné historické čítanie, ktoré by nemalo uniknúť milovníkom starovekej histórie.
Výborná klasická fantasy typu Sword & Sorcery. Autor nás zavedie do podzemného sveta Drowov – temných elfov, ktorý žijú v prísne usporiadanej spoločnosti. Vládne tam skoro až kastový systém a na čele jednotlivých rodín vždy stojí matróna matka, ktorú môže vždy nahradiť len niektorá z jej dcér. Muž sa môžu stať bojovníkom či kúzelníkom, podľa toho, ako matróna uzná za vhodné a slúžiť rodu. V popredí sú boje s mnohými príšerami, úkladné vraždy a hlavne dvorské intrigy. Drizzt je výborne napísaná postava, veľmi som si ho obľúbil. Veľmi sa mi páčilo zobrazenie vnútorného konfliktu medzi zachovaním cti a zmyslom pre povinnosť voči rodu. Vedľajších postáv je v knihe pomerne dosť, ale relatívne dobre sa v nich dalo orientovať, majú celkom výrazné charaktery a každá sleduje určitý zámer. Magický systém, rovnako ako svet, vychádza z D&D. Prevláda mágia živlov a privolávanie bytostí z iných sfér. Inak je magický systém pomerne voľný. Drobná poznámka pre fanúšikov romantasy, Domovina neobsahuje žiadnu romantickú linku. Osobne som za to veľmi rád. Romantiky vo fantasy je trhu viac ako by bolo treba a zároveň by rozbíjala štruktúru prísne matriarchálnej spoločnosti, kde sú muži pre ženy podradný. Vynikajúca kniha a ja sa veľmi teším na ďalšie diely.
V tejto knihe sa spája viacero veľmi obľúbených motívov z iných fantasy, ktoré predstavujú polovicu úspechu. Sú to akademické prostredie, vražedná súťaž, draci, krásni svalnatí chlapi, rodičia, ktorí nechápu svoje deti a túžba po pomste. Ďalšou výhodou je, že sa to veľmi dobre číta. Štvrté krídlo je z tých kníh, ktoré vás prakticky ihneď vtiahnu do deja. Je napísané jednoducho a efektívne a to si myslím, že bol kľúčový faktor, kvôli ktorému som sa zaradil medzi tých, ktorým sa kniha páčila. V romantasy mávam problém, že ma hlavné hrdinky zvyknú vytáčať, väčšinou je to pre ich hlúposť, naivitu, vysoké sebavedomie... Violet je výnimka a síce nemôžem povedať, že by som ju zaradil medzi moje najobľúbenejšie postavy, nevadila mi. Neskutočne ma bavili draci a koncept puta a mágie s nimi spojenými. Budovanie sveta a jeho história sú načrtnuté, ale dozvieme sa toho veľmi málo. Dúfam, že sa to zmení v druhom diely. Čo sa týka deja, tak ten je predvídateľný, ale bavil ma. Táto kniha vo mne vyvolala nostalgické pocity z mojich teenegerských čias. Celkovo by som povedal, že Štvrté krídlo je pre mňa na rovnakej úrovni ako prvý diel Dvorov. Má svoje muchy, ale čítanie som si užil. Na druhú stranu, neprináša do žánru nič nové, takže ten veľký hype okolo knihy som celkom nepochopil. Každopádne odporúčam a som veľmi zvedavý aké bude pokračovanie.
Toto bola jedna z mojich najočakávanejších kníh tohto roka, všetci okolo mňa ju milujú a ja som sa na ňu nesmierne tešil. Čakal som epický historický fantasy román s enemies to lovers, inšpirovaný svetovými vojnami v minulom storočí. Moje sklamanie nemohlo byť väčšie. Do príbehu som sa vôbec nevedel začítať. Dlho som nevedel prísť na to, čo presne mi vadí. Námet je originálny, prostredie určite zaujímavé a vo fantasy neokukané a kniha obsahuje aj veľmi veľa pekných myšlienok. Napriek tomu som sa strašne nudil. Až v poslednej tretine knihy som pochopil prečo. Keď z príbehu zoškrabete tenkú glazúru z fantasy, tak zistíte, že pod jej povrchom sa ukrýva romantika, ktorá je úplne mdlá. Medzi tými postavami nie je absolútne žiadna chémia. Ten vzťah nemá iskru a funguje iba preto, lebo autorka nás nasilu presviedča o tom, že má fungovať. Navyše, možno je to mnou, ale mám pocit, že v druhej polovici knihy sa charakter Iris vytratil. Zostala z nej plochá postava, ktorá proste miluje Romana. Viem, že do veľkej miery som si zážitok z knihy pokazil sám svojimi očakávaniami. Preto som sa rozhodol dať knihe aspoň tri hviezdy, hoci som si jej čítanie vôbec neužil a asi som ju mal v určitom momente radšej prestať čítať.
Ešte jedna poznámka na záver, nemyslím si, že by sa táto kniha mala radiť medzi fantasy alebo romantasy. Ja by som ju zaradil medzi obyčajnú YA romantiku
Kniha napísaná v roku 2016 o spoločnosti v Nemecku v roku 2025. Autorka nám predstavuje pesimistický obraz, ktorý sa síce zatiaľ nevyplnil, ale od skutočnosti nemá ďaleko a obzvlášť v súčasnej spoločenskej situácií na Slovensku je vidieť množstvo paralel. V prvej polovici knihy sa venuje skôr jednotlivcom, ktorý sú napriek úspešnému životu nešťastný. V druhej sa venuje viac politike a spoločnosti ako takej – narastajúcemu extrémizmu, nacionalizmu a populizmu. Pri čítaná prvých strán som sa zdesil, že som touto knihou šliapol prudko vedľa. Tým, že autorkin štýl je strohý, je kniha zo začiatku mätúca. Nenechajte sa tým odradiť, veľmi rýchlo to prejde. Hoci témou by sa dala táto kniha zaradiť medzi špekulatívnu fikciu, dej je strašne rýchli a pripomína triler. Hlavná postava Britta spolu s jej kolegom Babakom sú cynický, chladný a vnútorne prázdny. Obaja predstavujú to, čo dalo knihe názov: „prázdne srdcia.“ Myslím si, že na túto knihu treba mať určité psychické rozpoloženie a sám z nej mám rozporuplné pocity. Na jednej strane si myslí, že je to skvelá kniha, ktorá by sa mala čítať, na druhej strane, z hľadiska celkového dojmu, jej nemôžem dať plné hodnotenie. Ak vás kniha láka, tak určite smelo do nej, akurát sa pripravte na to, že je trochu zvláštna.
Myslím, že moje pocity z tejto knihy najlepšie vystihuje veta: „keď nečakáte nič a aj tak ste sklamaní.“ Do čítania Mágie rodu Thornovcov som šiel naozaj s čistým štítom. Nečítal som dopredu žiadne recenzie. Anotáciu som len tak prebehol. Vedel som len, že to bude YA fantasy standalone a dej sa bude točiť okolo živých kníh. Prvých sto až stopäťdesiat strán bolo slušných. Hlavná hrdinka síce nemastná-neslaná, ale dej sa rýchlo rozbiehal a zamotával. Potom sa to však celé začalo rozpadať. Kniha ma 440 strán, čo je podľa mňa príliš veľa na to, aby som vám po ich prečítaní nevedel povedať v akom období sa kniha odohráva. Worldbuilding absolútne nulový, môže sa to odohrávať kedykoľvek od stredoveku až po začiatok 20. storočia. Samotný nápad s kúzelnými živými knihami, grimoármi, by bol super, ale za celú dobu sme o nich nič extra nedozvedeli. Nevieme poriadne ako vznikajú, nevieme kam až siaha ich moc, nevieme do akej miery majú vlastnú vôľu, v podstate sa nedozvieme žiadne detaily. Všetky postavy, ktoré v príbehu vystupujú sú ploché. Najlepšie napísanou postavou je Silas, pretože ten si aspoň prejde nejakým vývojom, ale žiadna sláva to aj tak nie je. Celú dobu som premýšľal, čo bolo cieľom hlavnej zápornej postavy. Teraz môžem s kľudným svedomím povedať, že neviem. Jeho motiváciu som absolútne nepochopil. Tiež nerozumiem, prečo sa autorka rozhodla do knihy nasilu napchať romantickú linku, ktorá vôbec nefungovala. Bolo by niečo zlé na tom, keby postavy ostali iba kamaráti? Aspoň by to pôsobilo uveriteľne. Celkovo je na knihe veľmi cítiť, že je to prvotina a autorka vôbec nie je vypísaná. Keby to bola 150 stranová novela, tak by to ešte asi ako tak šlo. Ak hľadáte plytký príbeh s nudnými postavami a nulovým budovaním sveta, tak toto je kniha pre vás, inak nemôžem odporučiť.
Ďalší zo skutočných príbehov ľudí, ktorí prežili peklo na zemi zvané Auschwitz. Táto kniha je výnimočná tým, že okrem kapitol popisujúcich Sarin boj o život v koncentračnom tábore, obsahuje aj kapitoly písané z pohľadu Eti, Sarinej dcéry, ktoré popisujú, ako holokaust ovplyvnil život generácií, ktoré sa narodili po vojne. Je veľmi dôležité o týchto veciach hovoriť, pretože len málokto si dokáže uvedomiť skutočný rozmer skazy, ktorú priniesla táto temná kapitola dejín. Pri čítaní tejto knihy by niekto mohol nadobudnúť dojem, že Sara mala veľké šťastie a tie najhoršie veci sa jej vyhli. Z časti je to pravda, pretože prežila, ale sama v knihe hovorí, že sa v Auschwitzi stali veci, strašné veci, o ktorých nikdy nikomu nepovie. Pokiaľ niekomu nerobia dobre explicitné opisy násilia, nemusíte sa báť, táto kniha ich neobsahuje. Dievča v Auschwitzi je krátka kniha, ktorú zvládnete prečítať za jedno popoludnie. Obsahuje viacero krásnych myšlienok a záver je plný nádeje. Určite odporúčam.
Táto séria ukazuje prierez tým najhorším a najnechutenejším čoho všetkého sú ľudia schopní urobiť druhým. Veľmi ma mrzí, že mala klesajúcu tendenciu. Prvý diel sa mi dosť páčil, druhý bol už pritiahnutý za vlasy, ale stále sa dal a tento tretí... V podstate by sa dalo povedať, že nejaký súvislý dej ani nemá a celá kniha je v skutočnosti jeden 400 stranový epilóg.
Nechcem tým povedať, že celá kniha bola čistá nuda, ale pár zaujímavejších kapitol bolo preložených obrovským množstvom rečí, ktoré boli o ničom. Nijak neposúvali dej, nijak nedokresľovali atmosféru, ani nedopĺňali kontext. Je vidieť, že autor sa veľmi rád počúva. Do knihy vstupovali postavy len preto, aby sa objavili a zase zmizli. Čitateľ je tak v poslednom diely zavalený novými menami, ktoré ani nevie či budú ešte pre dej podstatné.
Záver knihy bol síce relatívne uspokojujúci čo sa týka odpovedí na otázky, ale čakal som popravde trochu dômyselnejšie rozuzlenie. Hlavne keď k nemu viedla taká dlhá cesta dláždená krvou a hnusom. Som rád, že séria týmto dielom končí. Pokiaľ vás láka, za mňa úplne stačí, keď si prečítate prvý diel, ktorý ma relatívne uzavretý koniec. Ono by aj možno bolo lepšie, keby to pri stand alone aj ostalo.