arion92 komentáře u knih
Tu pôjdem proti prúdu. Cieľom knihy nebolo poskytnúť beletristické veľdielo, ale skôr poskytnúť informáciu o živote Ukrajincov po obsadení Donecka povstalcami v roku 2014. Ide o veľmi živé, akčné, ľahké čítanie o zložitých problémoch a tragických udalostiach. Na druhú stranu som všetky udalosti v knihe vnímal skôr ako sériu neskutočných dobrodružstiev, pri ktorých hlavná hrdinka vychádza ako superčlovek.
Príjemná oddychová, pri ktorej som si zaspomínal na časy, kedy sa mládež delila na depešákov a metalistov. Aj napriek pár udalostiam, pri ktorých autor veľmi tlačil na pílu (osožáci, Gore) a jednej časti, ktorá tam bola navyše, knihu hodnotím pozitívne. Možno o 3-4 roky, keď budú moje deti vo veku Adama, im dám prečítať túto knihu :-)
Z tejto knihy mám rozporuplné pocity. Po obsahovej stránke nemám čo knihe vytknúť - obdivujem, čo všetko musel autor aj so svojou rodinou podstúpiť. Na druhú stranu mi prekážal štýl, akým je v niektorých pasážach kniha písaná. Štýl, ktorý používajú motivační autori (rečníci), znížil môj pôžitok z čítania, preto aj relatívne nižšie hodnotenie.
Aj napriek určitým nedostatkom (výrazný jednostranný pohľad na danú udalosť, chýbajúce dôvody, prečo chceli jednotlivé osoby opustiť ZSSR), má kniha svojim obsahom čo povedať už len z pohľadu fungovania sovietskeho režimu.
Samotné poviedky neboli, ale chýbala mi tam ich lepšia záverečná pointa. To spĺňalo iba 10 mikropoviedok z časti "Závany větru z Hua Tat". Preto nižšie hodnotenie.
Príbeh dievčaťa a jej rodiny, prostredníctvom ktorých sú opísané posledné roky socialistického Albánska (zhruba od polovice 80-tych rokov) až po pár rokov po zmene režimu (do cca roku 1997). Pre tých z nás, ktorí sme prežili obe obdobia, je to nostalgické spomínanie, aj keď, samozrejme, sú medzi našimi krajinami určité odlišnosti. Páčilo sa mi, akým spôsobom Ypi opisuje, ako sa na slobodu ľudia pozerajú v totalitnom režime a ako v slobodnom svete.
Nakoniec to nebolo také zlé. Stále som mal pocit, akoby mi niekde v pozadí znela pieseň Woodo People
Príbeh (pravdepodobne) z Viktoriánskeho obdobia, kde je hlavná postava postavená pred dilemu, či má u nej zvíťaziť rozum alebo láska a telesná túžba. Ide o ženu, ktorá sa vzbúrila proti životu pod ochranou a príkazmi muža, a zároveň sa nechcela vzdať svojej role matky.
Aj napriek trochu archaickému jazyku, sa kniha čítala ľahko, čomu pomohli krátke kapitoly.
Kniha sa číta ľahko, čomu pomáhajú aj krátke kapitoly. Zhruba dve tretiny knihy tvoril akýsi vstup do deja, ktorý obsiahol jeden rok života hlavného hrdinu. Zvyšok jeho života bol popísaný akoby "z rýchlika", pričom práve tam sa dial hlavný dej. Preto nižšie hodnotenie.
Nižšie hodnotenie nie je spôsobené tým, že by bola kniha slabšia. Skôr je to spôsobené tým, že ja mám problém s týmito "snovými" knihami. Občas som sa cítil v knihe stratený asi tak, ako hlavný hrdina v bludisku nekonečných chodieb, snov a byrokracie.
Myšlienka románu je však veľmi dobrá a na danú dobu inovatívna.
Na pozadí života a vzťahu manželov Mourada a Maliky sa autor venuje problémom ako sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, rasová diskriminácia (aj černosi dokážu diskriminovať iného černocha kvôli farbe kože), všadeprítomná korupcia a porušovanie práv žien. Kniha sa čítala dobre, chýbalo mi v nej iba viac informácií z pohľadu Samie (ich dcéry).
Mám z knihy rozporuplné pocity. Kniha sa číta ľahko, dej odsýpa. Ale akoby sa autorka nevedela rozhodnúť, čo chce vlastne napísať. Či je to kniha o Židoch a holokauste, či je to detektívka, či je to triler. Ak by sa sústredila na jednu hlavnú tému, kniha by vyznela lepšie.