bamba
komentáře u knih

Toto je nádherná učebnica ukážkovej občas planetárnej a občas medziplanetárnej ľudskosti. Myslím, že z pohľadu sci-fi to nemá konkurenciu a mimo sci-fi tomu tiež máločo siaha niekam po členky. A to je tam iba niekoľko hrdinov a časť z nich dokonca neovláda ľudskú reč. Určite lepšie ako Marťan.


Jedna z mála kníh, ktorá sa zaoberá ľuďmi po návrate z koncentračných táborov. Teda tým ako radostne ich privítalo okolie /arizátori zvlášť nadšene/ a čo dobré si pre nich nachystal nasledujúci socializmus napríklad v podobe týfusu.


Nemám rada psychológov a ešte menej rada knihy "o rozvoji dajme tomu osobnosti". Ale táto kniha sa mi nesmierne páči. Je to niečo ako bedeker pri výchove detí A RODIČOV.


Kráľovsky som sa bavila a nielen preto, že sme v rodine mali hráškovozeleného trabanta. Ďakujem pobavilo a phladilo.


Už som na túto tému čítala dosť kníh a táto robí z vyhladzovacieho tábora miesto, kde sa dá celkom v pohode prežiť. Myslím, že tí čo zomreli, ako aj tí čo prežili, majú na to celkom iné spomienky a iný názor.


Neviem, čo by som robila na mieste hrdinov a som rada, že na ich mieste nie som. Ale nie som ten typ, čo odpúšťa!
Chce to od autora riadne gule a žalúdok niečo takéto napísať.


nie som odborník na detektívky, nerada ich pozerám a málokedy čítam. Ale tu som sa kráľovsky bavila.


vždy keď tam bola zmienka o uprataní kníh a ich vytriedení, bol dodatok - netýka sa to spisovateľov a k vyhadzovaniu fotiek - obávam sa, že ako potomok fotografa a spisovateľky, nevyhodím ani knihy ani fotky. Nech žije bordel!
Mimochodom, ako môžete kladne hodnotiť knihu, ktorá hovorí o tom, že máte knihy nemilosrdne vyhadzovať a že sa knihy majú deliť o miesto na poličke s topánkami!

Potešilo ma to nesmierne. A to som vychovávala deti medzi gottwaldovými bagandžatami. Myslím, že podobný model topánok má Štefánik. Neviem aké mal poltopánky stalin, ale Baťa do toho asi veľmi hovoriť nesmel.


Prišlo mi to pritiahnuté za vlasy síce iba v jednom bode, ale ten bol dosť zásadný. Na druhej strane v Rusku udávanie bolo celkom bežné a asi aj u nás. Na Hanu to nemá. Ale je to lepšie než "tiché roky".


Ak sa niekomu zdá, že je tento denník smutný, treba navštíviť domov dôchodcov na bývalom území nejakého socialistického štátu. Tu má dôchodca nárok na skúter až keď nie je v stave ho ovládať a keď sa s ním nikam nemôže dostať. Máloktorý z domovov má výťah, žiadny mikrobus a o výletoch... A tiež sa nik nepýta dôchodcu, či zje večeru - miska zemiakov plávajúca v masti a hore posypaná rozdrveným žltým liekom.


asi by som dala jednu hviezdičku dolu za skloňovanie Júlia - ale zato môže autor iba čiastočne.Tie ostatné reálie a nereálie stoja na svojich atomových nožičkách za všetky hviezdičky! Obohacuje to nielen urán.


Opakuje sa to, striedajú sa tyčinky a hranolky a dážď. Veľmi slabo napísané a veľmi rozťahané. Asi jediná vec, ktorá ma zaujala, bolo rozhodnutie vydať sa na cestu aj s vedomím súčasného a najmä budúceho zdravotného stavu. Nebyť toho, že je to autobiograf. odložím to pri prvej opakovačke. Nepochopila som, prečo ťahali so sebou tyčinky, ryžu a nie napríklad ovsené vločky, o zelenine a ovocí ani zmienka. Teda okrem jedných černíc.


Je to iné než autorove iné diela, hrdinovia zďaleka nie sú najkladnejší, a máloktorému presakuje maska. Ale mne sa to páčilo. Pre zmenu je to o fungovaní vesmírneho mestečka aj s pašeráctvom a všetkým, čo k takému miestu patrí.


Ja som to prečítala a mne sa to páčilo. Hrdina si prvých dvesto strán neokusuje nechty a od 50 strany už nerieši veľmi ani zvyšok osobnej hygieny. Pre mňa to bolo napínavé dostatočne, na rozdiel od iných thrillerov.


páči sa mi z autorových najviac. Možno preto, že som stopovala a stopujem vždy, keď to okolnosti vyžadujú, alebo mi trochu ide o život. Oceňujem najmä drobné historické zastavenia.


Z môjho pohľadu neskutočne rozvláčne. Mínusoval to prítomný čas - slovenský preklad. Jedna zo slabších Backmanoviek. Asi najviac sa mi páčila jedna max. dve scény so psychologičkou. Jednu hviezdu naviac dávam v nádeji, že originál, alebo preklad český sú na tom lepšie, než slovenský. Mám pomerne vlažný vzťah k postávajúcim sebevrahom na moste.


Recepty beriem ako reklamu vo filme - dôvod pretočiť stranu a ísť ďalej. Za recepty určite o hviezdičku menej. Nepáči sa mi kríženie dobrej špionážnej knihy s priemernou kuchárkou.


Kráľovsky sa bavím. Nie som dôchodca, ale navštevovala som domov dôchodcov v Bratislave intenzívne a invazívne. Nosila som napriek zákazom banány, varené zemiaky a kyslé mlieko niekam, kam sa nič nosiť nesmelo. Starí ľudia smeli umrieť a bolo fajn ak predtým schudli a pili minimálne. Ono to bude asi tým, že nie je štát ako štát.
