Bilky komentáře u knih

Tentoraz sa pokúsim byť stručnejší. Zisťujem, že mám komenty dlhšie než 18 cm, čo je európsky priemer. Tak sa výnimočne pokúsim byť kratší ;)

Súhlasím s MARLOWE - tiež som krochkal blahom nad noir atmosférou európskeho Chicaga, akým Berlín v 30. rokoch 20. storočia bezpochyby bol, a zatúžil som byť jeho súčasťou.
Druhé pozitívum bola postava hlavného hrdinu. Konečne to nebol žiadny stroskotanec, alkoholik, fetišista či depkoidný podivín s autistickými črtami, aký sa často vyskytuje pri severských autoroch. A vyskytuje sa fakt hojne: ako muchy na hovne. U Škandinávcov doslova. Zároveň autor svojho hrdinu ani neglorifikuje, skôr z neho robí tatkovho líblinga a protežanta. Moderne povedané, poberateľa výhod a dobrovoľnú obeť klientelizmu.
A do tretice som bol príjemné prekvapený z dávkovania politiky a jej pozadia v celom detektívnom príbehu. Osobne sa mi pozadie národných socialistov, soc. demokratov, komunistov, trockistov, ako aj ich ďalších frakcií pozdávalo. Sympatické bolo, že pozadie nebolo v popredí. To by zas postavy išli do pozadia a tam už bola predsa politika. Proste fajn pozadie vždy poteší... veď nie je pozadie ako “pozadie”. ;)

Prečo teda len 4 hviezdy? Príliš veľa scén som očakával a zaváňalo to klišé odvarom hneď od vstupu vedľajších postáv na scénu: služobne starší parťák hlavného hrdinu, krásna stenotypistka, šéf podsvetia… Nepríjemne ma prekvapilo aj pár vyslovených náhod a naskrutkovaných situácií. Aj keď jasan, že pri dennodennej mizérií a X-hodín mravenčej práce musí občas zaúradovať aj šťastena.

Naopak záver, ktorý je často Achillovou pätou tohto žánru, mi až tak nevadil. Možno sa priveľmi počítalo s naivitou zúčastnených zločineckých subjektov, ale dalo sa to prežiť aj napriek určitej prekombinovanosti. Volker sa to snažil osviežiť porušením narácie, ale všetky dejové nedorobky sa mu na konci zamaskovať nepodarilo. Či pôjdem do pokračovania je otázne, neviem či mám postavu menom Gereon Rath tak rád. Je to totiž „pěknej neŘád.”

ODPORÚČAM: všetkým prívržencom severskej vlny, bavlny aj mohéru, aby si porovnali aj nemecký druh krimi a zistili, že tento žáner nemusí vždy obsahovať hektolitre krvi, sadistické svine, masových vrahov a deviantov, ani autistické úchylky či korektnú imigračnú vsuvku. Ďalej tým, ktorých zaujíma história 20. storočia a radi si osvetlia situáciu v porazenom Nemecku v medzivojnovom období. Na svoje si prídu aj retromaniaci, ktorí majú radi americké podsvetie z čias prohibície, zadymenú atmosféru džezových klubov a varieté a to všetko dostanú v balení Made in Germany. Mein Urteil: 72%.

19 03.06.2019

Dielo sľubuje hneď od úvodu zaujímavé čítanie. Na pozadí tragédie v malom meste kdesi na Morave rozohráva autorka formou návratov a spomienok oveľa temnejšiu minulosť našich dejín. Prostredníctvom malej Miry vracia dej zo súčasnosti (rok 1954) až do vojnových rokov 1938-45 a odkrýva osud druhej protagonistky Hany.

Mornštajnová netlačí na pílu a citovo nevydiera. Silné scény dávkuje jednoduchými strohými vetami. Členenie do krátkych kapitol zas zvyšuje čitateľnosť a deju dáva presnejšiu štruktúru. Naozaj je to radosť čítať a sám som okamžite podľahol sugestívnemu začiatku. Už samotné intro bolo skvostné, rozprávačka v 1.osobe je zvolená citlivo a presne ako sa na tému holokaustu sluší a patrí. Jednoznačne to zvyšuje autenticitu.

Ale v druhej časti už autorka nie je taká suveréna. Rovnaká štylistika už viac kontrastuje s atmosférou doby a vyznieva zjednodušujúco až baladický. Naplno sa tu prejavujú čiernobiele charaktery a ani dej na pozadí vojnových udalosti nie je veľmi vierohodný.

Postavy sa nevyvíjajú, niektoré majú zas mluvu príliš knižnú: prirovnania šustia čítankou o metaforách z čias romantizmu ani nevraviac. Nemôžem si pomôcť, celé toto dielo ako keby bolo mierené na dnešnú skratkovitú mainstreamovú generáciu, využívajúc pritom popularitu podobných diel.
Viac v recke tu na DK:
https://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/hana-pre-masy-10962


ODPORÚČAM:
Žiakom ako vstupnú literatúru z daného obdobia - dielo je jednoduché, prudko čitateľné a prehľadné napriek trom časovým rovinám. Naopak, tým ktorí už majú čosi na tému arizácie a vojnových zverstiev prečítané, by mohla kniha pripadať zjednodušujúco až naivne. Pravda je taká, že dielo vlastne o holocauste nie je, je to len kulisa na zobrazenie príbehu o láske a odpúšťaní. A kedže je tak silne hodnotovo prepálene, ja dávam pre zmenu zas hodnotenie úmyselne trochu nižšie: 60%

19 20.12.2018

Karel ČAPEK je pre mňa unikát nielen ako románopisec, či poviedkár, ale aj ako dramatik, novinár, esejista, filozof, cestovateľ aj fotograf a predovšetkým ako ČLOVEK. Ale nebojte sa, nejdem sa tu odbavovať superlatívmi a samou chválou nad jeho dielom, len ho krátko ospievam ;)

Samotné poviedky sú tak rôznorodé, že okrem žánru krimi, pretínajú aj rovinu filozofickú. Spájajú glosátorské prvky s nadhľadom tak vecným a inteligentným, až autora podozrievam z geniality :) Toto všetko sa mu darí na minimálnej ploche a popritom úplne zľahka a nenútene používa psychológiu aj mystiku na prehĺbenie napätia, alebo na prinútenie čitateľa k zamysleniu (sa).

Majstrovu jazykovú štylistiku ani nejdem rozoberať, ale vďaka nej sa vám zhmotní starý sebestredný akademik rovnako verne ako vyslúžilá prostitútka, či kaviarenský povaľač a to oveľa vernejšie, akoby ste si pustili 3D LED TV značky PANASONIC made in Czech republic!

ODPORÚČAM: blogerom, hejterom a notorickým prispievateľom na FCB a iné sociálno-psychopatické siete, ale aj ľudom ktorí už dávno v médiach publikujú - lebo učiť sa od najlepšieho, nie je nikdy hanba ;) 95%

19 15.03.2016

"Presne môj šialok kávy"- akoby by povedala jedna z mojich mála obľúbených mainstreamových speváčok - DARA ;)

Obsahovo ide o návrat k tradičnej americkej drsnej škole krimirománov Elmore LEONARDa, alebo J.H.CHASEho. Autor sa tu ale viac púšťa do psychológie hlavného hrdinu a jeho vnútorné monológy sú pretkané sebairóniou a vlastným hodnotením diania okolo cez optiku drsného českého fízla - pochôdzkára, typu "Márnosť nad márnosť".

Napriek tomu, alebo vďaka tomu má román navzdory pomalšiemu rozprávačskému tempu slušný spád v dvoch rovinách: jednak osobného života a vzťahových problémov a jednak profesnú rovinu - pátranie po týranej tínedžerke. Pražská mluva, policajný a military žargón ako aj české reálie dodávajú knihe autentičnosť a svieže a vtipné sarkazmy spríjemňujú čakanie na rozuzlenie. Držím autorovi palce a uvítam odklon jeho hororovej tvorby skôr týmto smerom ;)

ODPORÚČAM: všetkým škandinávcofilom a ožiarencom z "qualitnej" severskej literatúry - takto má vyzerať solídna krimi, čo má gule! 88%

19 10.11.2015

Mal som napísaný hejterský koment na celú A4, ale nakoniec som si uvedomil, že jediný pako, na ktorého môžem nadávať, nie je autor a ani jeho hlavný hrdina. Oni si len robia svoju prácu. Ten chuj som tu ja!

Autor je bývalý iluzionista a tu skutočne kúzli! V jednej kapitole nechá zmiznúť logiku a vy neveriacky civíte ako to spravil. Ale je fakt dobrý: v ďalšej to zopakuje a vy nespozorujete kedy sa to stalo, len vám zas čosi chýba. O pár strán vyčaruje z rukáva hneď dve esá a vy musíte tlieskať, lebo všetci policajti, vyšetrovatelia aj FBI, čo sedia v obecenstve, len čumia a nestíhajú zatvárať ústa od úžasu, aký je ten jeho čarodej Teo macher. Ja mu píšem hviezdičku.... a jednu ešte pridám za sarkastický a suchý humor a pri tom aj zostanem! 2 hviezdičky je tak akurát na tento typ literatúry.

Aby som bol trochu konkrétnejší, tak tu mám pár pikošiek, resp. dôvodov, prečo sa vyhnúť tomuto „bestselleru“, a tým vlastne plynulo prechádzam k tomu hejtovaniu, o ktorom som vám v úvode klamal, že som zmazal ;) Kakaný Bilky – nedostane palec!

Náš Teo je vlastne taký softvérový mág a kríženec Dr. Housea s agentkou Starlingovou, ktorý sa narodil preto aby pochytal všetkých sériových vrahov v Spojených štátoch, a že ich tam teda je. V niekoľkých kapitolách sa rozoberajú desiatky šialencov, ktorých ešte škandinávski autori neobjavili, ale Teo nimi veselo ilustruje svoje zábavné dedukcie. Keďže je bioinformatik tak sype zo seba odborné (miestami aj odporné) výrazy a spája ich do neskutočných tvrdení. Tie síce pekne znejú, ale aj človek so základným vzdelaním z chémie či biológie a s bežným kritickým uvažovaním musí zistiť, že sú to neskutočné drísty. Tvrdenia hlavného hrdinu najlepšie vystihuje jedna z mnohých jeho sebastredných hlášok: “Nemám k dispozícii žiadne štatistické údaje o závislostí hraní RPG hier a vývinom detí, ale u mňa to tak fungovalo.”

To, že naskočím do príbehu nejakého ppč mikro-techno-bio-ajťáka mi nevadilo, veď všetci severania píšu krimi tak, aby si cez hlavného Pána Najchytrejšieho, príp. Pána Stroskotanca Najcharizmatickejšieho a jeho privátne osudy, pripútali verných čitateľov a pochlebovačov. Ďalšie časti série však píšu tak, aby aj nový či náhodný čitateľ dostal ucelený prípad.

V tejto knihe som skoro jednu hodinu z celkovo desiatich počúval podrobnú premisu k obom predchádzajúcim častiam, kde hlavný hrdina vždy dolapil masového vraha. Jedného dokonca vlastnoručne odbachol a ani nie v sebaobrane, ale len preto, že mu to prišlo ako fajn nápad. Sám sa štylizoval za etického sudcu a naordinoval sám sebe úlohu kata. Samozrejme mu to prešlo a vláda si ho naďalej volá k novým prípadom sériových vrážd. A ako v oboch predchádzajúcich častiach, tak ani teraz mu nik zo stáda nasprostastých policajtov neverí a namiesto aby sa jeho genialite klaňali a líbali mu šos, tak mu hádžu perly na stenu, hrach pod nohy a polená jeho sviniam - alebo ako sa to píše tak pekne metamorfózne.
Na jeho ospravedlnenie mu slúži fakt, že nový sériový morbiďák cudzopasí na obetiach predchádzajúceho mäsiara. Ale aj tak už netreba čítať tie 2 knihy, ak je totiž táto podľa hodnotenia DK jeho najväčší klenot, tak zbohom ostávajte – idem sa vygrcať a dávam 25%

ODPORÚČAM: všetkým. Bez ohľadu na vek, pohlavie a genderové zameranie. Proste to odporúčam všetkým. Bez ohľadu, čiže bezohľadne! Len si pekne trpte, keď ste sprostí ako Bilky. Tak vám treba!

18 22.01.2020

O Kirillovi Bulyčovovi (KB) som už písal priamo v jeho profile, ale neodpustím si zopakovať to hlavné o mojom obľúbencovi, ktorý navyše nosí rovnaké iniciály ako ja:

Ako bol v žánri SCI-FI
I.Asimov prototyp filozofujúceho technicistu,
A.C.Clarke technického optimistu,
P.K.Dick civilizačného pesimistu,
R.A.Heinlein sci-fi militaristu,
D.Adams environmentálneho humoristu,
tak bol K.BULYČOV vo svojich dielach hlavne humanistom a vedeckým rojkom.

Altruizmus a neutíchajúci optimizmus presadzujú jeho postavy úplne okato a vôbec sa za to nehanbia. Možno práve pre tieto atribúty je Bulyčovove dielo pre mňa optimálnou protiváhou k dystopiám a hororovým scenárom iných autorov sci-fi. Pri románe OSADA som však trocha zakolísal v mojom obdive. Kým v knihách pre deti a mládež je jeho prístup želaným a prospešným, tak v jeho „dospeláckej“ tvorbe to narúša dôveryhodnosť a uveriteľnosť.

Samotná premisa je zaujímavá, aj keď pomerne sprofanovaná. Hŕstka ľudí ocitnuvších sa na cudzej planéte, v inom ekosystéme, vydaná napospas tamojšej klíme, faune a flóre, nezriedka dôsledkom autorovej bujnej fantázie krásne premiešanej. Nič origoš: len ďalšia “robinsonáda na vesmírny spôsob”. S danou témou vyrukovali snáď všetci velikáni tohto žánru. KB ju ale ozvláštnil zaujímavými ruskými charaktermi a nikdy sa nevzdávajúcimi hrdinami. Veď poznáte Rusov ;)

Príbeh, aj keď príliš priamočiary, je dobrodružný a zaváňa patinou, na dnešné pomery je staromódny. Štýl mi pripomínal Edgara Burroughsa, tvorcu Tarzana, či Johna Cartera - pana Marsu. Dejová línia je nalinkovaná jednoducho a čitateľsky príťažlivo, no náročnejším scifistom určite stačiť nebude. Mne ako jednobunkovému organizmu, jednou nohou na materskej dovolenke, však poslúžila bohato za 76%

ODPORÚČAM: Po ťažkých a mäsitých jedlách od šéfkuchárov Philipa Dicka, Kurta Vonneguta, Dana Simmonsa alebo po čínskych špecialitách od Liou Cch´-sina, prípadne po maškrtách od Atwoodovej odporúčam dávkovať pár kvapiek/kapitoliek KB. A kľudne si môžete nakvapkať aj plný pohár KáBéčka a ešte lepšie KBŠ (Karpatské brandy - špeciál) Nazdravie!

18 13.11.2019

Vdova plukovníkova je síce stará distingvovaná pani, ale v podstate je to submisívna puťka terorizovaná svojím nepodareným synovcom, z ktorej sa stane vrahyňa aj travička! ARTO tu opäť balansuje s čitateľovými sympatiami, či mať hlavnú hrdinku rád alebo ju odsúdiť a nenávidieť ako vlastne väčšinu postáv z jeho kratučkých románov. Ako v živote, tak ani v autorových dielach nie je nik 100%-ný klaďas, v tomto diele napríklad niekto hrdúsi kačičky a niekto ľudí...

Celkovo zveromilom bude toto dielo rvať srdce, no kto má rád “Svéráz národního lovu” + “....rybolovu” a podobné rusko-fínske úlety plné vodky a absurdít, tak je PAASILINNA jeho človek. Ja sa radím k jeho priaznivcom, preto mi JONASSON so svojím 100ročným Alanom a analfabetkou Nombeko celkom zahral do nôty a určite je dôstojným pokračovateľom tohto fínskeho satiricko-naivného štýlu.

Samotný dej je schématický a pomerne predvídateľný, ale irónia celý príbeh krásne nadnáša a dokresľuje autorovým vlastným koloritom. Záver s ruskou mínolovkou bol trochu podivný, no EPILÓG z pekla bol až prekvapivo trápny a úplne zbytočný. Za ten znižujem 1* a aj keď mám ARTA v obľube, má pár lepších diel. Toto si vyslúžilo staromilských 71%

ODPORÚČAM:
Ochrancom zvierat sa tejto knihe radšej oblúkom vyhnúť ako ju tu potom hejtovať.
Naopak tým, ktorí maju radi trošku tvrdší humor a ocenia dobrú satiru, tí môžu byť s týmto autorom spokojní. Musia však pristúpiť na jeho ľahko naivný až rozprávkový prístup.
Mňa osobne tento štýl oslovil najviac v novele “Les oběšených lišek” na teraz tak modernú tému úteku pred civilizáciou a v čiernohumornej roadmovie s prvkami sociálnej kritiky “Autobus sebevrahů”. Takže ak ste ešte s ARTOm neboli na rande, začnite od vyššie menovaných diel.

18 16.09.2019

AUTSAJDER
Na margo sťažností na slovenský i český distribučný názov: podľa mňa je v poriadku, chyba je skôr na strane nášho vnímania a prijímania anglikanizmov do slovanských jazykov, keď funguje len selektívny význam slova. V angličtine totiž nie je hlavný význam dotknutého slova “opak favorita-šampióna” v spojení so športom či schopnosťami, ale celkovo ide o “nečlena, nezaradené indivíduum, človeka zvonku, cudzinca, votrelca atď. “ Viď AJ/SJ slovník:
OUTSIDER = NEČLEN
“a person who does not belong to a particular group”
1. osoba, ktorá nepatrí do určitej skupiny
2. súťažiaci alebo žiadateľ, ktorý má malú šancu na úspech.

Toľko lingvistické okienko strýčka Gúgla, poďme na samotného Oného:

Úvod ako na F1 parádny: trocha túrovania a ostrý štart, potom rovnými nohami na plyn a do akcie. Čistokrvný detektívny príbeh s krvavou obeťou sadistickej svine, trendy premisa ako od škandinávskych ucholakov. Nastupujú krásne vykreslené postavy, vynikajúce motivačné prvky ako hlavných, tak vedľajších hrdinov. Konflikt je naozaj brilantný. Kdesi v tretine som si spomenul na trilógiu Stefenových detektívok s Billom Hodgesom a bum-prásk, zrazu sa v polovici knihy objaví prienik s týmto dielom.
Nebudem prezrádzať, môžem len skepticky poznamenať, že podľa mňa to nebol šťastný krok. Inokedy by som postavu z niektorej Števkovej knihy privítal, ale podivínov a autistov už mám plné zuby a zrovna táto postava mi tam chýbala asi ako Pán Hemoroid v konečníku.

No a záver? Je dodrbaný ako vždy. Kráľ Štefan ani teraz neprekročil svoj tieň a ani tento román sa nepriradí k tým 15%, kde je to kóšer. Pozitívne je, že po posledných srajdách, detských leporelách či poviedkach maskovaných za novely a laškovaním so spoluautorstvom s kadejakým odkundesom od príbuzenstva až po vydavateľa to tentoraz bolo so cťou. Nebojím sa. Vlastne to ešte pokračuje: Nebojím sa napísať, že Števko sa na staré kolená vrátil k svojim koreňom. Som presvedčený, že mnohým ten záver zo starej školy bude prekážať a toto dielo zaradia k vykopávkam, no ja som tiež jedna z nich, takže ma to netankuje ;) Áno, toto dielo zrejme bude patriť k tej menšine autorových kníh, ktoré si už znova neprečítam a štvrtú hviezdu dávam len s odrenými ušami podľa majstrovho veku: 71%

ODPORÚČAM: Mohlo by to byť celkom jedlé pre fanúšikov krimi, ale od polovice už za nič neručím ;) Osloviť by to malo aj fanúšikov Pána Mercedesa a jeho pokračovaní v hlavnej úlohe s dôchodcom Billom Hodgesom. Určite by blahom priadli hinduisti aj prívrženci transcendentálnej mystiky. Naopak: rozhodne neodporúčam pragmatickým jedincom, zarytým materialistom, kritickým realistom a najmä neveriacim Tomášom, Ondrášom ani Oldomášom.

18 16.07.2019

Zbytočne preceňované, ba miestami až gýčové dielo. Námet síce pomerne originálny, no dej absolútne nevierohodný. Autor v snahe dosiahnuť ilúziu pohľadu na svet očami 9-ročného chlapca svoje rozprávanie až príliš poetizuje a príbeh je naivnejší ako eskimácka panna.
 
Z hlavného hrdinu (inteligentný školák z privilegovanej vrstvy) robí autor slaboduchého chlapčeka, ktorý akoby žil v izolácii. To sa s ním v škole, v rodine či na dvore o situácii okolo neho i vo svete nik nerozpráva? Vôbec netuší, že za dverami zúri vojna? Wtf?! Ani popis situácie a fungovania vyhladzovacieho tábora nepridáva na realite, ale naopak: Boyne podáva prostredie čisto schematicky a skreslene, čo robí z tejto novely iba kvázi podobenstvo. Ale aj to zostalo na polceste, najmä z dôvodu vysvetľovacej poslednej kapitoly.
 
-- v ďalšom texte náznak spoilerov a iných zlepšovačov prúdenia vzduchu
 
Maximálne jednostranné boli narážky na charakter a sedliacke spôsoby Führera v porovnaní s láskavosťou jeho milenky Evy B.
Príliš samoúčelné a vytrhnuté z kontextu.
 Za úplný bullshit považujem nápad s uvoľneným plotom koncentráku a myšlienkou, že by tak malý fagan mohol po celý rok nepozorovane a skoro dennodenne miznúť na 2-3h z domu. Následne sa vykecávať s malým židáčkom, nosiť mu pamlsky a to priamo cez spomínaný plot. Mimochodom: Celý priestor tábora Auschwitz-Birkenau bol obohnaný dvojitým ostnatým drôtom, ktorého jeden okruh bol nabitý elektrickým napätím.

Naopak, jedna z mála silných scén bol popis názorov starých rodičov, resp. ich pohľad na nemeckú politiku, obzvlášť protivojnový postoj hrdinovej starej mamy - kultivovanej umelkyne. Čiže na jednej strane snaha o historickú výpoveď na mocnú tému a na druhej strane bájka a metaforizovaná esej? Dosť protichodné žánre. Pre mňa osobne ťažko stráviteľný mix, z ktorého trčí kalkul na každej strane.
 
-- koniec spoilerovacích myšlienok
 
V súvislosti s tou protirečivosťou si kladiem otázky: Pre koho bola vlastne kniha určená? Pre debilov, ktorí by tematiku holokaustu inak nepochopili? Alebo pre deti? Ako YA literatúra pre mládež je to možno ok, ale tak dôležitá téma si pýta viac oduševnenia a hlavne serióznosti.
 
ODPORÚČAM: iba ako úplný úvod do antivojnovej literatúry, pre decká na 1. stupni ZŠ ako povinnú literatúru (?), no a všetkým veľmi zhovievavým ľuďom, skoro až slniečkárom, by to tiež mohlo zahrať na citlivé strunky. Mne sa to rozhodne do naladenia netrafilo, skôr ma to rozladilo, schladilo a znudilo. Írovi dávam za tento sloh dve päťky, čiže 55%

18 14.06.2019

Po náročnejšom sci-fi Hyperion som si chcel pred pokračovaním vyčistiť hlavu. Nemyslím šampónom ani prostriedkom proti všiam, hygiénu tela zvládam, skôr mám na mysli hygiénu duše. Na myšlienkový reset používam vždy nejakú akčnú ftákovinu. Najlepšie od ftákov na “K”. Lenže som zistil, že Kotleta, Kopřiva aj Kulhánek majú spoločné nielen prvé písmeno a žáner, ale aj neduh ešte zo školských čias. Odpisovanie. A nielen od iných, ale aj od seba samých. Pekní schizáci, že?

Perunova krev nebola dobrá voľba, alebo som sa jednoducho netrafil ja. Autor omieľa podobný námet aký táto autorská trojka hojne aplikuje: partička drsných kamošov proti celému svetu. Tentokrát si Kotleta pre zmenu vygooglil kalendár staroslovanských mien. A tak k vojenským veteránom, ukrajinskej mafii a inej verbeži prifáral ešte aj slovanskú mytológiu.

Príbeh bol prostučký, miestami sprostučký a väčšinou tak nezáživný, že som si audio pustil 1.5x vyššou rýchlosťou. Kdesi v polovici sa mi postavy bohov parádne poplietli a už som len čakal kto koho odkrágľuje a aké citoslovcia pri tom autor použije. Prekvapuje ma, že mu námet vystačil ešte aj na pokračovanie, ja som to dopočúval len so sebazaprením. Jeho postapo Spad malo aspoň spád a sci-fi téma bola vierohodnejšia ako tento fantasyguláš o žoldákoch, po ktorých ide polícia, mafia a banda starovekých bohov rozdelená na tri súperiace frakcie. “Óóó bože” - úpel vo mne znechutený agnostik.

Za takýto mix, opisovanie a opakovanie dávam tri hviezdy dole a štvrtú zachránili len občasné sarkastické hlášky a cynizmus hrdinov. Ani to ma však k pokračovaniu nedonúti, nech kľudne vystrieľajú celý božský panteón a sami sa uškvaria za tú nudu v pekle: 30%

ODPORÚČAM: autorovi radšej prejsť na komixy a čitateľom vyskúšať jeho iný titul, alebo si rovno zvoliť iného na “K”- mne tí dvaja vyššie menovaní v danom žánri vyhovujú viac. Ale tentoraz ma neberte za slovo: Čestne priznávam, že v tejto brakovej military literatúre nie som doma a dokonca som zatiaľ, mea culpa, neprečítal nič od Žambocha.

17 17.12.2019

Hannon, Cannon, Abbot, Marsten, či Ed McBain? Salvatore Lombino to so svojími nickmi preháňal rovnako ako prekladatelia jeho diela z našich luhov a hájov. Česi toto dielo nazvali Útočník (vhodnejší preklad originálneho “The Mugger” je skôr Násilník), no stále lepšie ako slovenský názov úplne odveci “Prvá zastávka”. Ešteže neprekladali aj jeho najčastejší pseudonym Hunter, lebo miesto Lovec by bol z neho Kopec alebo Zvonec.

Ako väčšina autorových diel z 87. revíru (narátal som ich 55(!) + výbery 2 či 3 príbehov), jedná sa len o rozsiahlejšiu poviedku resp. novelu v rozsahu 150 strán. Čo u mňa vôbec nie je mínusom, vzhľadom na obézne škandinávske krimikrváky, plné balastu, zbytočných vedľajších rovín, postáv, ale najmä normostrán...

V policajnom revíre Steva Carellu (btw tu vôbec nevystupuje) sa všetko deje nádherne rýchlo-stručne-výstižne. Dej dopredu posúvaju brilantné a “živé” dialógy, ktoré nešuštia veľkou literatúrou, zato sú bližšie realite a nechýba im naturálny šarm. Popis deja je svižný a jednoduchý, nie ako populistické prejavy našich politikov a rádoby umelecké vložky severských krimiznalcov. Napriek tomu ste schopní veľmi rýchlo zistiť, kto z detektívov je vaša krvná skupina, kto naopak vyššia cenová skupina a kto svetová rarita. Po dvoch-troch vetách je jasné, kto je príliš horkokrvný, kto trochu grobian a kto sa iba hrá a kto je skutočný gentleman. Ale rozhodne pred koncom nezistíte, kto je onen Násilník resp. Útočník. To vie len Lovec - Evan Hunter :)

Samostatnou kapitolou, ktorú som si už pred desiatkami rokov ihneď obľúbil, sú autorove opisy prostredia. Fiktívne mesto Isola v jeho opisoch ožíva a častokrát ho komentuje ako živú bytosť. Jeho personifikácie sú v ostrom kontraste k danému žánru a pomerne drsnému neosobnému policajnému prostrediu. Na danú dobu - treba poznamenať, keďže dnes je to pre čitateľov už len slabý odvar sado-maso škandinávskej školy. Napriek tomu sa táto knižočka číta parádne, skoro tak dobre ako sa pri nej popíja rakúsky Veltliner! Opäť som raz hltal stránky a snažil sa nepreskakovať ich, v snahe čo najrýchlejšie odhaliť páchateľa.

Jediné, čo mi vadilo okrem tej skoro až poviedkovej formy a zásadne škodilo tomuto dielu bol archaický, socíkovsko-korektný preklad môjho vydania z roku 1987. Množstvo ironických ftípkov sa vytráca a niektoré duchaplné hlášky sú nezmyselné. Aj fonetické anglické hračky, ktoré sú úplne nekompatibilné so slovenským rýmovaním, sa dali preložiť oveľa lepšie. Napriek týmto chibyčkám krasi si toto krimi zaslúži 73%

NEODPORÚČAM: Tým, ktorí hľadajú rozsiahle epické dielo a sofistikované charakteristiky postáv aj psychologické rozbory každej upratovačky na policajnej stanici. Uctievačom dnešných “severských krimibohov”, aby náhodou nezistili, že už pred 65. rokmi sa písali svieže detektívky, ktoré nepotrebovali čitateľov zaujať úchylným hnusom ani 600-800 stranovým rozsahom. Nakoniec ešte dôrazne neodporúčam milovníkom mačiek, aby neprišli na to, ako sa vyrába Nescat ;)

Ako žiak 1.stupňa ZŠ som túto knihu zhltol za 2dni a čítal som ju opakovane. Príhody troch chalanov-mušketierov v malom mestečku boli síce naivné a priamočiare, no najmä dobrodružné. Objavia tajnú komnatu a v nej vynálezy, prístroje a technológie, ktoré boli snom každého 10-ročného šraca. Proste detská fantastika, ktorá mi otvorila dvere aj k tej vyššej SCI-FI.

Teraz po rokoch som si to prečítal tak na tri otvorenia a samozrejme ako prvé sa dostavila nostalgia. Kopec situácií sa mi vynorilo ako udalosti druhý deň po opici a dokonca som vedel pár citátov už vopred predvídať. To už sa mi po tej spomínanej opici nestáva a ciťáky mávam úplne iné...

Čo ma prekvapilo, bolo priveľa preklepov (vydavateľstvo Mladé letá, r.v.1973, cena 26 Kčs), čo búra mýtus o dokonalých editoroch kedysi a total flákačoch dnes. Druhým prekvapením je množstvo archaizmov a to aj na dobu vzniku. “Huk” namiesto hluk, alebo časté básnické “sťa” ešte pochopím, ale som presvedčený, že “vodiči” či slangovo “šoféri” existovali už aj v rokoch dávno predtým a tak nápis NEROZPRÁVAJTE SA ZA JAZDY S RIADIČOM alebo “listár” namiesto poštára boli pekne mimo.

Celkovo bol jazyk hlavných hrdinov príliš korektný a vyslovene čítankový. Vzhľadom na socialisticko-budovateľsky dokonalú mládež sa inak ani nedalo a aj obyčajné “hovno” by uviazlo v rukách cenzorov. Keby aspoň doslova :) Aj napriek tomu, že som zbytočne hnidopich - teraz dávam neobjektívne 5* a 84%

ODPORÚČAM:
Rovnako ako film Back In The Future má pokračovanie aj tento “návrat do minulosti v budúcnosti” má tiež voľné pokračovanie s názvom Prekliata planéta a tretia kniha je síce už mimo sériu, ale v podobnom duchu a s detskými hrdinami: Kolumbovia zo základne Ganymedes. Všetko sú to chlapčenské záležitosti určené pre malých snílkov, výmyselníkov, pokustonov a iných špekulantov, len s drobnou korekciou: v tiráži sa píše “pre čitateľov OD 11 rokov” no doba spôsobila výmenu predložky za slovo “do”.
Ja osobne by som k tej vekovej hranici ešte doplnil: alebo pre ich starých otcov :)

17 21.03.2019

Toto dielko je ako strieľačka na PC:
Sadnete, spustíte hru, na úvod si prečítate krátke intro, kde sa dozviete kto je klaďas, pruďas, prďola a hlavný záporák. Dostanete noty vo_co_go, aká misia ma byť splnená a už sa ide len strieľať a počítať. Najčastejšie prachy a mŕtvoly. Klasický Kotleta či Kulhánek so všetkým čo k tomu patrí, menia sa len kulisy, mordparta a šachové partie s nimi.
Holky majú červené knižnice a harlekýnovky, my zas takéto ľúbostné military-heros-eros epopeje a slashery.

V tomto prípade ide o solídny a dynamicky odsýpajúci postapo western, kde je misiou cesta z Prahy do Brna. V piatok popoludní sme si ju zažili na diaľnici asi každý a toto je veľmi podobné: Tiež je to často vojnová zóna a ide o život... Príbeh sa odohráva v troskách Prahy a zdivočenej krajine Čiech a Moravy, cca 50 rokov po atómovej vojne, preto ten názov SPAD. Dej utešene odsýpa a číta sa to rýchlo - kľudne tam mohol byť aj dĺžeň, keďže to má SPÁD.
Hrdinom je český Rambo s partičkou verných vojnových veteránov. Všetci sú správne cynickí, ale s primeranou dávkou patriotizmu. Prekvapujúco absentovali sex aj machistické hlášky, humor bol sporadický, ale aspoň nie vlezlý. V porovnaní s Neffovou TMOU sa to aspoň na nič nehralo, pritom postapo kulisy boli vcelku reálne a postavy sympatickejšie. Štýl rozhodne o level vyšší, aj keď toto bol len taký hrdinský komix ;)
Ak to teda beriete ako oddychovú jednohubku tak sú to poctivé 4* no ja som aj v tomto subžánri čítal lepšie a hlavne originálnejšie diela. Mňa to k pokračovaniu nezlákalo, príbeh bol príliš schématický a predvídateľný: 3,5* a 65%

ODPORÚČAM: presne tomu okruhu čitateľov, ktorí postapo diela ATWOODovej či McCARTHYho hodnotili ako nudné a príliš filozofické; tým, čo majú radi mayovky, bondovky, segalovky a vedľa svadobnej foto im visí portrét Chucka Norrisa. Rovnako všetkým, ktorým pri slove Python napadne najprv kurevsky veľký revolver a až potom vyše metra dlhý Python regius ============ :0

16 29.03.2019

1.diel Zeměplochy som čítal pradávno, ale nezdieľal som nadšenie ostatných. Ďalšiu knihu som ani nedočítal a po rokoch som to skúsil s audioverziami. Bohužiaľ, aj keď je Kantůrek ako prekladateľ geniálny, ako interpret "vlastného" diela bol slabučký a zúfalo mdlý. Jeho prednes ma totálne znechutil. O to väčšie prekvapenie a parádny zážitok mi po rokoch priniesol Jan Zadražil práve s touto komentovanou audioknihou, ktorá sa ku mne dostala viac-menej náhodou. Ďakujem bohom za tieto náhody! ;)

Konečne som ocenil humor, cynizmus, charaktery hrdinov aj samotný príbeh Terryho Pratchetta! Filozofické múdra aj ostrý humor majstra mi tentoraz naozaj sadli a určite sa vrátim aj k starším príbehom. Špeciálne si vychutnám knihu s názvom Nočná hliadka.

Noční hlídka v zložení: Elanius, seržant Tračník, Nóblhóch alias Noby, a svobodník-čekatel Karotka
Ostatné postavy: Lady Sybila Berankinová a jej bahenný dráčik Errol, Patricij lord Vetinari, tajemník Zavoněl, knihovník-orangutan, tajemný Velmistr,...

Nakoniec však nik nebol tým, kým sa javil a skutočnosti vôbec neboli také skutočné akými sa zdali. Lebo v Zemeploche sa absurdno stáva realitou a v našom svete je to niekedy presne naopak. A čo keby sa to otočilo? Bola by to síce „šanca 1.000.000:1 ale mohlo by to vyjsť" ;)
Lebo aj v našom svete sa vám môže stať, že vás zabije metafora...

ODPORÚČAM: čítať dobre naladený, keď je dôraz na ftip kladený, farebne zladený a tým pádom celkovo omladený, aj partnerkou hladený nech je život osladený!
PS: špeciálne pri audioverzii aj zvukový aparát vyladený - aspoň na 87%

16 06.03.2019

KURTík môj milený, na čom si zas fičal, keď si písal tento mišmaš?! Teba človek musí mať rád alebo ťa nenávidieť... Takže dúfam, že sa nenaštveš, keď namiesto tvojho otrepaného a tu tak omieľaného “Haj hou” použijem pinkfloydovské “Hey you”!

Pre mňa je totiž VONNEGUT v literatúre to, čo v muzike Pink Floyd. Tiež sa z každej kategórie vymykajú, ich hudba je úplne iná, mieša všetky farby spektra, no má aj svoju “odvrátenú stranu”. A ako P.F. experimentujú so zvukom a cez psychedéliu až po epické balady a cez svoje osobné výpovede kritizujú celú spoločnosť - tak veľmi podobne na to ide aj KURT.

Pri každej kapitole som žasol nad tými bizarnými nápadmi aj predstavou absolútneho zmaru a depresie. Pritom je to celé tak strelené, až je to geniálne! A nemýľte sa, nejde tu o znôšku sci-fi výstrelkov - na pozadí tejto dystopie VONNEGUT odhaľuje kolízie amerických snov, žaluje súčasnú spoločnosť a rozdelenie sveta. Okrem paródie na sociálne témy ale nastavuje zrkadlo ako sebe, tak celej pokrivenej politickej nomenklatúre. A to chcelo v tej dobe iné gule. Aj keď pravdepodobnejšie je skôr to, že spojením sci-fi a autobiografie KURT len umne maskuje vlastné životné frustrácie. Nech je to ako chce, mňa to hovadsky bavilo a na plný počet tomu chýba asi len komplexnejší záver, lebo na konci sa jeho myšlienky aj samotný príbeh už rozbíjali. Ako keby ste išli na výstavu baculiek od REMBRANDTa, ale celú dobu čumíte na DALÍho výplody a posledným obrazom je PICASSOva Guernica

ODPORÚČAM: kto má rád ironickú satiru bude spoko, kto zbožňuje Absurdistan a Bizardland ako v Daliho obrazoch bude krochkať blahom, kto očakáva postapo obraz Ameriky bude tlieskať, ale kto čaká sci-fi akčák, tak bude sklamaný. Ani exaktne či logicky zakončený príbeh tu nik nenájde. A ak sa aj nájde taký čo nebude spokojný ak ostatní budú polonespokojní alebo aspoň čiastočne spokojní resp napoloapollo spoko - potom budeme všetci happy a nebudeme sami, lebo: Už nikdy sami! 80%

16 17.02.2019

Geniálna idea! Skutočne vynikajúci nápad umiestniť zbytky preživších ľudí do moskovského metra s minimom energetických zdrojov. S celou rozľahlou sieťou tunelov, chodieb, kanálov, šachiet a staníc. To sa musí zdôrazniť: nádherná klaustrofobická kulisa. Tú Glukhovsky využil skoro na 80%.

Ale čo ten zvyšok? Dejová línia pomerne triviálna, často maskovaná metaforami a vzletnými opismi. Vynikajúce popisy akčných stretov a bojov aj perfektné vykreslenie atmosféry, ale potom akoby autor nechcel skĺznuť do military žánru, či hororového braku - prekladal hlavnú dejovú líniu filozofickými múdrami a stokrát omletými mravnými posolstvami. Ani časté snové sekvencie čitateľnosti nepomohli. Nevyrovnanosť tempa a umelé spomaľovacie hrdinove úvahy ma zhruba v tretine skoro odradili a knihu som div neodložil. Audio bolo však parádne nahovorené Filipom Čapkom a tak som trpel ďalej (kvôli predlohe).
Postupne ma zvedavosť premohla a zvykol som si na predvídateľné striedanie rôznych pasáží. Čakajúc na pointu ma rozčuľovali už len dve veci: Ako naivne sa autor vysporiadal so vznikom všetkých tých nových genetických bytostí, organizmov a poddruhov – a druhá vec: Akú politickú, sociálnu, etnickú či inú pospolitú skupinu si ešte vymyslí. Nebolo to vôbec uveriteľné a miestami až smiešne. Už tam chýbala iba frakcia amazoniek, motív moslimskej púte z Mekky do Mediny, alebo zoskupenie dúhových staníc (L&G).

Celý ten politický mikrokozmos sa snažil autor vtesnať do niekoľko desiatok staníc vzdialených pár stoviek metrov od seba a presvedčiť čitateľov, že takéto panoptikum by vzniklo za 30 rokov po jadrovej apokalypse. Do toho všetkého mysteriózne prvky, miestami už na hranici fantasy, a tak som celému metro svetu prestal veriť.

Aby som len nehanil, tak musím autora pochváliť za pár vychytávok (platidlá, zdroje energie, potrava) a najmä že sa zdržal akejkoľvek lacnej erotickej zápletky a lovestory. Aj bez toho už toto dielo balansovalo na hranici young adult literatúry. No a pointa? Síce pozliepaná, „vybarličkovaná“ a pomerne rýchlo naservírovaná, ale pre mňa aspoň prijateľná. Osobne ma však k pokračovaniu neprinútila - aj v tomto žánri je tlačenica ako v metre ;)

ODPORÚČANIE:
Pre tých, ktorým nie je cudzia ruská história: nepletú si kremroľu s Kremľom, vidia alebo aspoň cítia rozdiel medzi Leninom a Ostankinom, Stalinom a Tallinom a ktorým nie sú cudzie mená ako Tokarev, Makarov, Kalašnikov alebo iný „Puškin“. Samozrejme odporúčam pre znalcov podzemnej eMHáDé, nepoteší však tých s titulom PéHáDé.

Písané dňa 20.8.2018, čiže 50 rokov od ruskej návštevy v ČSSR bez zaklopania – aj preto dávam symbolických 68%.

16 20.08.2018

Hlavnú líniu tejto knihy tvoria životné svetonázory dvoch úplne odlišných hrdiniek, vlastne susediek z jednej luxusnej bytovky v Paríži. Autorka vsadila na ich vzájomné kontrasty, či už vekové, sociálne, vzdelanostné, či materiálne. Jediné, čo obe postavy spája okrem bydliska, je inteligencia a snaha o kamuflovanie svojich myšlienok a názorov na svoje okolie. Tieto ich mimikry sú predmetom úsilia tak úpenlivého, že obe nerobia celý čas prakticky nič iné, len rozmýšľajú, ako sa neprezradiť. A samozrejme filozofujú...

Nechcem tvrdiť, že všetky myšlienky tejto knihy sú blábol. To rozhodne nie. Tu a tam, sa v texte mihne zaujímavá myšlienka, niekedy aj celý odstavec. Treba si však uvedomiť, že niekedy ľudia pre množstvo drobných vecí neuvidia tú jedinú kolosálnu. Jedna podstatná vec totiž autorke neustále unikala - menej je niekedy viac! A tak som trpel ďalej a čakal... Zrazu „cink“, ako keď minca zapadne do hracieho automatu a rozbliká sa vám bonusová prémia: objaví sa v tom samopale myšlienok jedna pekná, neónom nasvietená. Bohužiaľ rýchlo zhasne a stratí sa pod nánosom ďalších. Som presvedčený, že to je kameň úrazu. Nie kvôli samotným myšlienkam, ale pre ich presýtenie, pre ich umelé dolovanie z príbehu.

Negatívom pre mňa osobne, bol veľmi triviálny, povedal by som až prchavý sujet. Celú dobu som mal nutkavý pocit, že autorka svoju knihu nekoncipovala ako príbeh. Iba narýchlo učesala svoje myšlienky a poznámky k čomukoľvek, ale hlavne k literatúre, filmom, výtvarnému umeniu, architektúre - primiešala politický svetonázor a do tejto zmesky prepašovala slabunkú dejovú a prekvapivo romantickú dejovú linku.
Viac mojej kritiky nájdete v recenzií tu na DK:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/erinaceus-elegantis-7681

ODPORÚČAM: Inteleguánom, ktorí nájdu pôvab v 15-minútových litániach, ako sa hostiteľa spýtať, kde má WC; študentom filozofie ako praktické cvičenia: koľkokrát nájdeš Kanta, či Nietscheho na nasledujúcich 20-tich stranách? Priaznivcom japonskej kinematografie 30-tych rokov minulého storočia ako aj velikánov ruskej literatúry 19.storočia. Nakoniec aj tým, ktorí majú radi pod povrchom sarkazmu a povýšenosti, predsa len nejakú tú romantickú linku. U mňa má toto dielo síce elegantných, ale pichľavých: 45% a tak 2,5*

16 29.03.2017

Prvých pár strán "WTF?!". Potom pohľad zvonku na šialeného egocentrického introverta, ktorého by ste popriali ako suseda svojmu najväčšiemu nepriateľovi. Následne však, ako sa dej rozvíja, sa váš pohľad uprie do jeho vnútra a vy zisťujete, že ten mrzutý starnúci nevraživý chmuľo (or grumpy) je vlastne niekto úplne iný.

A nielen to ťahanie čitateľov za nos sa mi páči na štýle BACKMANa, ale aj striedanie súčasnej a historickej roviny, ktoré rovnako ako aj vek hlavného hrdinu - evokuje podobnosť so 100-ročným starčekom. Ten je však viac vtipný, kdežto Ove je úsmevný: Tam kde Alanovi osud chystá jednu šťastnú náhodu za druhou, tu Ovemu osud ukazuje odvrátenú tvár. Možno preto ma dej vtiahol ešte hlbšie, chytil za pačesy a dokrčeného vyhodil napospas svojím myšlienkam. A úprimne: dojal až k slzám.

ODPORÚČANIE: pre všetkých, čo mali v baráku despotického správcu, smradľavého nevrlého dôchodcu alebo čmuchala, čo sa do každého staral a radi by uverili, že je to vlastne FASA CHLAPÍK ;) 94%

16 17.10.2015

Zvláštna kniha. Za môjho života trikrát rozbabraná a nikdy dočítaná. Pritom je to:

A) súčasť povinnej literatúry
B) pán autor a klenot francúzskej literatúry
C) dielo klasika romantizmu
D) stred romantizmu a realizmu

Napriek týmto superlatívom som s ním/ňou vždy zápasil a až na 4. pokus zvíťazil. A možno ani nie… Až taká výhra to totiž nebola. Boli pasáže, kedy mi Stendal pripomínal môj prvý platňofón. V pravidelných intervaloch sa zasekával a opakoval jednu sekvenciu do aleluja. Ale poďme najprv na cukor a až potom ho zbičujem.

Páčil sa mi otvorený a priamočiary štýl - žiadne okolky, autor sa s hodnotením charakterov svojich postáv vôbec nepáral: abbé bol dobrý človek, starosta bol chuj, Sorel bol sebec a pokrytec, pani DeRenal intrigánka, markíz De La Mole bohatý snob. Postavy na scéne boli jasne dané, niekedy dokonca priamo charakterizované autorom už pri úvodnom predstavení. Napriek tomu s postupujúcim časom a vývojom tak celkom nekonali. Neboli iba čiernobiele, ako je to zavedené v romantizme, ale povedzme, že boli “červeno-čierne.”

Aj trýznivosť myšlienok a vnútorné rozpory medzi dobrom a zlom, tak typické pre romantizmus, tu autor veľmi slušne rozpitval. Žiadne vzletné bláboly, ale uveriteľné psychologické muky rozorvaných duší. Kritika súdobej spoločnosti bola priama a konkrétna, štátna moc a samospráva boli často pranierované, ale najviac to schytávala šľachta. Celkovo tu Stendhal rozdával pomerne ortodoxné názory:
“Jedným z rysů geniálnosti je nevláčet své myšlenky brázdou vyjetou obyčejnými lidmi...”

A cirkev? Tú Stendhal absolútne nešetril. Zaujali ma aj priznané vstupy autora do deja. Na dobu vzniku sa mi toto dielo javilo ako moderné svojou otvorenosťou, miestami až škandálnou kritickosťou, ale aj rozprávačskou formou. No najviac ma Stendhal prekvapil tou nejednoznačnosťou postáv a balansovaním s ich charaktermi. To, ako sú postavy ovládané svojími cieľmi, ale nakoniec ich premôžu obyčajné pudy a nízke chtíče. Ako opakovane sa jednotlivec dostáva kvôli tomu k zásadnym životným rozhodnutiam - to ma fascinovalo, lebo o tom je život.

K tým negatívam. Stendhal sa nečítal ľahko, teda aspoň mne nie. Toho romantizmu okolo sexu a zvádzania tam bolo neúrekom a jeho popisy erotických predohier boli únavné. Na 4 stranách opisuje rozhodovací proces hlavného hrdinu, ktorý sa chystá dotknúť ruky vytúženej devy. Vzhľadom na vtedajší spoločenský status a konvencie je to síce pochopiteľné, ale autor to rieši opakovane pri každej milostnej scéne a jeho hrdina je taký mamľas, že jeho úspechy sú neuveriteľné.

Ďalším negatívom bolo nevyrovnané tempo, fádne opisy a zdlhavé vnútorné monológy hrdinu, najmä v druhej knihe, keď sa z vidieka dostal do Paríža.
Nakoniec ešte musím spomenúť, že dielo je trocha tendenčné a autor rovnako ako jeho hrdina je republikán a zarytý odporca šľachty. Stendhal si teda cez svojho hrdinu vybavuje svoje účty s modrou krvou a tak všetky jeho názory na aristokraciu sú jednostranné, výsmešné až hanobiace.

Celkovo však pravážili pozitívne dojmy a dielo je hodné svojej povesti, aj keď symbolika jeho názvu podľa mňa nemusela byť tak celkom o politike či svetonázore a nebola len o rozpore: revolúcia/sloboda vs. cirkev/despotizmus. IMHO sa viac viazal k citovým rozporom medzi láskou a spol. postavením, medzi citom a pretvárkou, medzi čistotou a chamtivosťou.

ODPORÚČAM
Otrlejším čitateľom, ktorým nevadí, že je kniha síce nadčasová, no miestami aj nudná, že dvorenie a erotika je tu o pohľadoch a dotykoch. Ktorým nevadí čítať o starých časoch, kedy sa mesiace stretávali len pohľady a končeky prstov, kým teraz sa na prvom rande vymieňajú všetky telesné tekutiny. ;)
Tým, ktorí chcú možno dôkladnejšie nahliadnuť do pretvárky, sebeckosti a bezškrupulóznosti hlavných hrdinov, odporúčam Stendhalovho rodáka Guy de Maupassanta a jeho Miláčika alebo
Angličana W. M. Thackeraya a jeho diela Pamäti Barry-Lyndona, či Trh márnosti. Červený a čierny majú u mňa aj vďaka podmanivej interpretácii Borisa Rösnera presne medzi hranicami 4/5* a 80%.

15 03.05.2019

Andre od začiatku knihu poňal ako spoveď. Preto okrem hlavného plánu, ktorým je jeho kariéra (ale aj prekliatie) menom tenis (bacha na preklep!), dáva do knihy celé svoje srdce. Úprimne odkrýva svoje názory, finty, ale aj klamstvá, skryté myšlienky a intímne emócie nielen v profesii, ale aj v súkromnom živote. Tu si dovolím varovanie pre čitateľov pod 10 rokov: v knihe sú aj škaredé a nepekné slová, dokonca horšie ako „hajzeľ“, čo by sme od športovcov skutočne nečakali ;)

Tento amík z Las Vegas, ktorému v žilách koluje vďaka otcovi asýrska krv dokazuje, že víťazstvá nie sú len tie, ktoré získate na kurtoch, či ihriskách, ale tie ktoré získate nad sebou samým. Je všeobecne považovaný kritikou a spoluhráčmi ako jeden z najväčších tenisových hráčov všetkých čias a najviac oslavovaný za svoje famózne returny. Aj za svoje rebelantstvo, neortodoxné postoje a oblečenie, no najmä charizmu. Vďaka nej pomohol obnoviť popularitu tenisu v priebehu rokov.

Čo sa týka samotného diela, autor je priamy, jednoznačný, dej má spád a nepodlieha moderným odbočkám, nesleduje príliš veľa línií. Trochu ma zarazilo nadmerné použitie anafor a aj keď mi je ich vplyv na zdôraznenie výpovede jasný, myslím, že existujú aj iné štylistické prostriedky. Tu je možno na mieste spomenúť, že spoluautorom knihy, ktorý si neprial byť uvedený a preto to ani nikomu nepovieme - je J. R. Moehringer, držiteľ Pulitzerovej ceny za žurnalistiku. Aj preto je štýl rozprávania dynamický, v spojení s Andrého výpoveďami dostatočne sugestívny.

Ešte podrobnejšie som sa odviazal v recenzii, tu na DK:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/imidz-je-vsetko-agassi-vam-odpovie-7450

ODPORÚČANIE: Nečítajte OPEN ako knihu o športe, čítajte ju ako knihu o človeku. Nehľadajte striktné štatistiky, hľadajte pocity a súvislosti. Nečakajte bulvárne infošky, čakajte reálne emócie. Nevnímajte ju s predsudkami a tvrdými súdmi, vnímajte ju s pochopením a buďte OPEN :) U mňa otvorených 85%

15 27.02.2017