Bonapartista komentáře u knih
Evanjelium v desiatich zväzkoch, v podstate povinné čítanie pre veriacich, pretože, na rozdiel od pôvodných evanjelií, sú tu všetky príbehy a kázania z Písma podrobne vysvetlené. Čitateľ si absolútne vie predstaviť, ako to celé asi prebehlo, a lepšie pochopí, čo niektorými vetami bolo myslené. To, čo má v Novom Zákone pár riadkov tu je na celej strane. Sú tu aj príbehy, ktoré v evanjeliách nie sú. Ako ale sami vydavatelia hovoria: Nejde o akýsi druh nového evanjelia, ale o prostriedok, ktorým je možné živo pochopiť evanjelium pre ľudí dnešnej doby.
Čítanie tejto knihy odporúčal už svätý páter Pio či pápež Pius XII, čiže nejde o heretickú literatúru, ale významným doplnkom pre kresťanských čitateľov.
Tradičné remarquovské spojenie šťastných chvíľ s neútešnou situáciou, ktoré môže vyústiť len v tragédiu. Veľmi živé popísanie vojny už od samého začiatku. Zároveň tu vidíme "dobrých" náckov, chlapcov, ktorí boli len niekam poslaní plniť určitú úlohu, ale vo svojom vnútri túžia žiť normálne. Všetko im však prišlo normálne, kým v dobe, kým sa vojna vyhrávala. Tvárou v tvár porážke nastupuje znova myslenie a s ním aj pochybnosti, aký má voja vlastne zmysel. To všetko je zobrazené pútavo vďaka kvalitám autora ako brilantného, pravdivého rozprávača.
Citát: “Vypliešťal oči na zničené strechy. A čo čakal? Ostrov za frontom? Domov, bezpečie, útočisko, útechu? Možno. Lenže ostrovy nádeje sa dávno potopili v monotónnom, nezmyselnom umieraní, fronty sa roztrieštili, vojna je všade. Všade, ešte aj v hlavách a v srdciach."
Ravic a jeho calvados. Dodnes cítim tú chuť a atmosféru, akú dokázal popísať len Remarque.
Paríž, 1936. Stretávame utečencov, ktorí nemajú žiadne doklady a žijú v neustálom strachu z deportácie. Budúcnosť je neistá a vo vzduchu cítiť blížiacu sa vojnu. A v ústredí toho je krásny milostný príbeh, ktorý je skutočným potešením čítať.
Kniha výborne zobrazuje, aký ťažký je život v ustavičnom utajení, v neprestajnom prenasledovaní, keď okolo vás dýcha smrť, aj smrť vašich blízkych, a v neposlednom rade aj život s vlastným svedomím zaťaženým zločinom.
Citát: „Zvláštne, že človek môže umrieť, keď miluje.“
Mimoriadna kniha spracovaná v roku vydania aj ako 6-dielny dokument pod rovnakým názvom.
https://www.csfd.sk/film/127305-osvetim-naciste-a-konecne-reseni/recenzie/
Sú tu neuveriteľné výpovede, z ktorých tuhne krv v žilách a človek sa sám seba pýta - je vôbec možné, že toto robil človek človeku? Kniha sa totiž neorientuje len na nacistov, aj keď to je gro, ale aj neuveriteľné príbehy, v ktorých samotní nemeckí Židia pozerali na poľských ako na podradných. Niektorí dokonca sami pomáhali vražednej mašinérii, znásilňovali a správali sa k svojim horšie než nacisti samotní. Ešte hroznejšia je ale cesta väzňov, ktorí prežili, kde sa dozvedáme, že spoluväzeň s pocitom šťastia zabil druhého spoluväzňa len preto, že on bol Žid a druhý väzeň Nemec...
Vybrané citácie:
Hans Friedrich, ktorý strieľal Židov v lesoch: „Čo som si pri tom cítil? No nič, myslel som si len, mier dobre... Aby som ich presne zasiahol. Na toto som presne myslel... Pre nás to boli len Židia.“
Oskar Groening, účtovník z Osvienčimu: „Keď sme zabíjali deti, my sme v nich nevideli nepriateľov, ale kolovala v nich krv nepriateľa a nepriateľské teda bolo to, že by raz vyrástli v Žida, ktorý bol potenciálne nebezpečný.“
Nádherná a ľudská próza človeka, ktorý vedel popísať svoju dobu a aj život vtipne aj zábavne, a pritom tak trefne, no v žiadnom prípade nejde o humoristickú literatúru. Človek sa vďaka Heinemu dokáže vcítiť, ako by sa stal ním, keď sledoval v Düsseldorfe, ako pred ním na koni ide Napoleon. Popisuje Poliakov, Angličanov, Nemcov i Francúzov svojím charakteristickým štýlom. Keď chce niečo vytknúť, robí to príjemným spôsobom. Pútavé čítanie, ktoré vtiahne.
Ide o prvý slovenský preklad, ktorý zostavil historik a lingvista Marek Kurta.
Z nejakého dôvodu sa komentáre k dvom rozličným knihám dávajú ako pod jedno, pritom české vydanie, to sa nachádza tu: https://www.databazeknih.cz/prehled-knihy/montaigne-522452
a slovenské sa nachádza tu: https://www.databazeknih.cz/knihy/montaigne-546964
Obsah kníh je ale rozdielny. České vydanie je len čistým prekladom diela, pričom síce uvádza, že ide o preklad z nemčiny, ale sú tam anglické citácie, ktoré sa v pôvodnom diele vôbec nenachádzajú a dokonca má dielo inú skladbu kapitol - rovnakú ako anglický preklad, čo vzbudzuje podozrenie, že preklad bol urobený z anglickej verzie.
Prvé slovenské vydanie je reálne spracované z originálnej nemčiny. Montaigne je vynikajúcim a žiaľ posledným dielom Stefana Zweiga a nádherne sa v osobnosti spred 400 rokov odzrkadľuje, ako Zweig videl v Montaignovi samého seba - a podľa toho si ho aj prispôsoboval. Ide o veľmi pútavé čítanie a pre vysvetlenie je slovenská verzia obohatená o štúdiu historika Mareka Kurtu, ktorý porovnáva Zweiga s Montaigneom a odhaľuje, aký nádherný vzťah je medzi nimi, ktorý preskočil stáročia. V závere knihy je tiež Montaigneov život popísaný v rokoch.
Zweig pred svojou tragickou smrťou napísal jednému priateľovi v Európe: „Už môžem čítať len tých najväčších.“ A tak napísal o veľkom humanistovi Michelovi de Montaigne, ktorý je sám považovaný za otca esejistického žánru vo svetovej literatúre. Oplatí sa prečítať.
Nádherné dielko, hoci Suetonius bol subjektívny, ale kto nie je? Nebyť však jeho, nikdy by sme sa nedozvedeli toľko zo životov cisárov a mnohokrát ide o pikantné a intímne záležitosti.
Anatole France o Zolovi na jeho pohrebe povedal, že jeho Žalujem predstavoval „významný okamih ľudského svedomia.“ A tým presne popísal, čím jeho „Jaccuse“ v skutočnosti bolo.
Kniha obsahuje nielen preklad slávneho pamfletu, ale aj podrobnú štúdiu historika Mareka Kurtu pod názvom "Dreyfusova aféra a okolnosti jej doby". V nej sa detailne analyzuje, prečo bolo Zolovo Žalujem tak významným zásahom, ktorý navždy poznačil Francúzsko, a zároveň sa odhaľuje, ako hlboko antisemitská bola spoločnosť na konci 19. storočia, akú moc mali médiá pri tvorbe mienky už v tom čase a ako sa manipulovalo v justícii.
Citát: „Tlač si tu v politickom živote prvýkrát vyskúšal manipulatívnu moc a mobilizujúci potenciál, ktoré budú v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí ešte mnohokrát použité.“
Luther z pohľadu Luthera.
Kniha sa snaží vykresliť živý obraz človeka a dopadu jeho teologických úvah na svet. Luther sám o sebe pochyboval, či robí dobre. Jeho zápisky a citácie ukazujú, že to bol človek hlboko veriaci, ale cirkev pre neho prestávala reprezentovať jeho vieru - avšak sám si nebol istý, či sa nemýli.
Toto dielo nás približuje k Lutherovi ako k človeku a nie historickej osobnosti, ktorou sa nikdy nechcel stať. Kniha slúži publiku, ktoré sa snaží lepšie porozumieť Lutherovmu životu.
Pre nášho čitateľa výborné objasnenie toho, ako dobytie Aztéckej ríše dopodrobna prebiehalo. V stredoškolskom dejepise sa v podstate učí len rok a meno dobyvateľa, okolnosti a priebeh sa vôbec nevyučujú. Pritom ide o neuveriteľnú udalosť, keď Cortéz so 600 mužmi dobyl ríšu s miliónmi obyvateľov a v rozhodujúcej bitke padlo asi 250 000 Indiánov.
Kniha dobre popisuje to, ako históriu môže zmeniť jediný moment, jedno rozhodnutie. Dejiny vtedy stáli na indiánskom vládcovi Montezumovi, ktorý jediným slovom mohol skupinu Španielov nechať zmasakrovať. Ale neučinil tak. A to všetko kvôli jednej prastarej povere...
Citát z knihy: „Bol som mladý muž, ktorý už mnoho videl, ale zdalo sa mi, že toto je snáď bohatstvo celého sveta.“
Hodnotná kniha, ktorá veľa vypovedá o tom, ako to v Osvienčime fungovalo. Vďaka tzv. „účtovníkovi Osvienčimu“ - Oskarovi Gröningovi – sme mali možnosť dozvedieť sa všeličo o bežnom v živote v tábore. On sám sa rozhodol vystúpiť na verejnosť po tom, ako začalo stále viac silnieť hlas popieračov holocaustu. Neskôr bol odsúdený na 4 roky väzenia za účasť na smrti asi 300 000 židov, hoci sám nikdy nikoho nezabil ani nemučil. Osobne sa objavil sa aj vo významnom dokumente: Osvienčim - nacisti a konečné riešenie (2005). V ňom uviedol, že realita tábora vyzerala asi takto:
„Boli sme presvedčení, bol to náš svetonázor, že nás zradil celý svet, že ide o sprisahanie židov voči nám. Keď sme zabíjali deti, my sme v nich nevideli nepriateľov, ale kolovala v nich krv nepriateľa a nepriateľské teda bolo to, že by raz vyrástli v žida, ktorý bol potenciálne nebezpečný. Bola to zvláštna situácia, následkom ktorej ale vzniklo mnoho priateľstiev, o ktorých ja teraz môžem povedať, že spomínam na nich s radosťou. Žili sme tam ako na v jednom malom uzavretom meste. Boli tam obchody, kde sa dalo nakúpiť, kantína, kino, divadlo, športový klub, kde som sám chodieval. Bola tam zábava ako v normálnom meste. Je pravda, že tam nebolo ale veľa disciplíny, spať sme chodili skoro vždy celkom opití. Boli sme tak leniví zhasnúť svetlo, že sme strieľali po žiarovke.“
Kniha je svedectvom práve tohto človeka, ktorý napriek svojmu pochybeniu chcel, aby sa na vykonané zlo nikdy nezabudlo.