bondula komentáře u knih

Máte radi exotiku? Máte radi svoje mesto? Mali ste niekedy pocit, že by ste najradšej pozabíjali tie developerské svine, ktoré do jeho srdca stavajú odporné sklenené barabizne, ničia jeho históriu, atmosféru a ducha a robia z neho iba dojnú kravu na peniaze, tečúce z cestovného ruchu?

Istanbul je na detektívny príbeh pre nás netypické mesto. Ale celkom mu to pasuje. Turecký spisovateľ rovnako nie je typ detektívkara, aký u nás práve letia. Ale aj jemu to celkom ide. Aj s tou jeho tureckou rozvláčnosťou, klišé, familiárnosťou a nasládlosťou. I poetickými vsuvkami.

Autor ukazuje Istanbul ako niečo viac, než len miesto turistických zaujímavostí. Ukazuje ho ako mesto živé a stále sa meniace. Hoci možno nie tak citlivo, ako to dokáže Orhan Pamuk, no o to prístupnejšie pre širšie čitateľské publikum. Istanbulské memento ponúka sondu do histórie mesta a krajiny, nenútene popisuje najdôležitejšie pamiatky, ktoré tu možno vidieť a zachytáva atmosféru, ktorú nájdete v stratených uličkách Zlatého rohu, keď uniknete davom turistov kráčajúcim za plácačkami turistických sprievodcov. Istanbulské memento má potenciál byť takým vašim osobným sprievodcom. Ale áno, je to dobrá knižka.

"Dívali sme se z moře na Istanbul. Náš Istanbul, na město ukradených snů... Na zpustošenou metropoli vzpomínek... Na vyplenené sídelní město štestí... Na pevnost zmařených nadějí... Na královnu zármutku... Na znásilnenou krásu... Na blahobyt ovládaný žádostivostí... Na město, jemuž jsme jako oběť předhodili sami sebe, svou ulici, záhradu, dům a hrob... Dívali jsme se z moře na město. Istanbul tonul v mlze..."

3 29.12.2014

Útla knižka, ktorá ukrýva veľký príbeh. Život človeka, z ktorého by ktorýkoľvek klasick vyrobil mnohostostranový epos a zožal priehrštie ocenení. Andrew Krivak sa vydal inou cestou. Jeho Dlouhý návrat má nie len silu veľkého príbehu, je obohatený i mnohými modernými myšlienkami. Autor patrí ku generácií, ktorá už nie je priamo zasiahnutá hrôzami prvej svetovej vojny a dokáže sa na udalosti spred sto rokov pozrieť akosi z nadhľadu. Vyťahuje viacero, pre nás Slovákov a Čechov obzvlášť zaujímavých otázok a tém (československé légie, význam starej monarchie v živote bežných ľudí), ale i tém všeľudských (strata rodiny, stret modernity a tradícií). A nad všetko čnie motív hľadania identity, hľadania domova. Vynikajúce dielo.

7 29.12.2014

Tragédia o moci a bezmoci. Iróniu a satiru som tam žiadnu nenašiel... Výpoveď o stave vidieckej spoločnosti v Azerbajdžane na konci devätnásteho storočia. Podmienky, najmä spoločenské pomery, aké tam v tom čase vládli sú nášmu chápaniu a vnímaniu sveta úplne cudzie. Ešte aj naše nevoľníctvo sa mi pri tom vidí ako selanka. Úplne iný, zvláštny a svojim spôsobom krutý svet. Rozdiel iba sto rokov a tri tisíc kilometrov. Fakt len ťažko pochopiteľné...

1 29.12.2014

Čo povedať k Pánovi múch? Je to klasika... pre veľkých aj malých. Zo začiatku pripomína Verneho Dva roky prázdnin, neskôr je to ale psycho na spôsob moderných reality show. Alebo naopak? Moderné reality show sa inšpirujú u Goldinga?

2 23.12.2014

Celé Turecko, so všetkými hlavnými myšlienkovými prúdmi, ktoré ním hýbu, s jeho zvykmi, mentalitou, rôznorodosťou, kultúrou a históriou skoncentroval Pamuk do zasneženého, zabudnutého Karsu. Každá z postáv akoby reprezentovala istú časť tureckej spoločnosti – máme tu kemalistov, socialistov, kurdských separatsitov, islamistov, sekularistov, sprostých prospechárov aj prostých, obyčajných ľudkov. Esencia moderného Turecka. Do toho nejaká ľúbostná zápletka, thrillerové momenty a množstvo iných úrovní, po ktorých sa čitateľ môže, ak dokáže, pohybovať.

Pamuk hrá šachy. Postavy konajú tak, akoby rozmýšľali vždy niekoľko ťahov dopredu. Môže to byť autorova rafinovanosť, na mňa to však pôsobilo trochu schematicky. Toto, či usporiadanie Kaovych básní do logickej vločky dáva románu akúsi matematickú príchuť, dokonca snahu o exaktnosť v oblastiach citových a duševných.

Sníh udivuje množstvom symbolov, v ktorých je ťažké orientovať sa (Kars, najvýchodnejšie mesto Turecka, stratené pri iránskej a arménskej hranici ako protiklad modernému, takmer európskemu Istanbulu) a množstvom symbolov, ktoré je ťažké vôbec si všimnúť (študenti imámskeho seminára, Necip a Fazıl, píšuci prvé islamské sci-fi, pomenovaní podľa básnika Necipa Fazıla, antisionistu, antimarxistu a antikapitalistu) nieto pochopiť ich zmysel. Na plné pochopenie a vychutnanie diela som jednoducho nestačil.

A samozrejme je tu obraz snehu, ktorý odrezal Kars od sveta a nechal ho napospas vnútorným rozbrojom a búrkam. Snáď reprezentuje Turecko zmietajúce sa medzi východom a západom, ničené z vnútra vojenskými pučmi, povstaniami a rebéliami. V závere, keď sneh, ktorý zasypal Kars, prestáva padať, cítiť Pamukovu vieru, že aj vrstvu prachu, ktorou je v jeho videní Turecko zasypané, raz ktosi odhrnie a krajina si nájde svoju cestu a miesto, kam vo svete patrí.

6 23.12.2014

Vyrastali ste v paneláku a detstvo trávili na betónovom plácku za domom. Stáli ste niekedy uprostred tichého nočného sídliska, pozerali na všetky tie vysvietené okná a hádali, aký ľudia tam asi bývajú? Predstavovali ste si, čo asi robia tí ľudia vo svojich domovoch? Chceli ste byť dospelí, alebo iba žiť bez dozoru dospelých?

Sonda do hláv detí v extrémnej situácií. Čítať to ako vážnu knihu môže byť celkom psycho. Netuším prečo, ale mne Betónová záhrada evokovala skôr humor v štýle South Park, v McEwanovom podaní s kamennou tvárou. Racionálne - decká vo veku, aký autor popisuje sa myslím chovajú trochu zodpovednejšie a niektoré veci už majú proste za sebou. Pocitovo - zaujímavé a svojím spôsobom príjemné čítanie.

5 15.12.2014

V kope príbehov z vikingských čias Laxnessova Gerpla vytŕča tým, ako je iná. Verím, že je to pôvodom autora, tým, že na starých ságach vyrastal a dôverne ich poznal. No navyše dôverne poznal Island a severanov vôbec, ich mentalitu a pohľad na život. Vytŕča tú akýsi špecifický laxnessovský zmysel pre humor, cynický a trochu nechutný.
V čom je teda Gerpla iná, ako bežná hrdinská vikingská sága? Žiadne z nášho pohľadu hrdinské skutky a slávni bojovníci. Dvaja zmetení mladíci zo západných fjordov, bezzubí tuláci čo vypíjajú ovčie vemená na Hornstandire, tlsté stareny a všivaví bitkári, ktorí sa tlčú pre hlavu tresky, všetci sú vlastne chudáci. Ešte aj Svätý Olaf je zobrazený ako šibnutý tlsťoch. Rozhodne však nejde o humoresku v štýle Zrzavého Orma, autor zobrazuje vtedajší svet tak, ako podľa neho vyzeral, realisticky. A on tak skutočne vyzerať mohol...
Kto čaká hrdinstvá mocných bojovníkov na vikingských výpravách či boj starých Bohov a Bieleho Krista, bude musieť hľadať inde. Kto chce poznať pohľad Islanďana na svojich dávnych predkov bez príkras, bez bázne a hany, ako sa vraví, nech siahne po Gerple.

5 15.12.2014

Cesta mladého zapáleného komunistu k viere. Zaujali ma najmä do teraz pre mňa neznáme informácie o drogách, organizovanom zločine či perzekúcií veriacich v Sovietskom zväze. Autor nie je zrovna literát, no čítanie je to rozhodne zaujímavé, miestami i napínavé. Silná knižka.

2 12.12.2014

Zaprášený klenotík zo zabudnutej poličky. Autor pre mňa neznámy, staré vydanie ničím neupúta. Ale to, čo je vo vnútri prekvapí. V dobrom. Zaujímavo vymyslená zápletka, skvelý popis medzivojnového Poľska, keď ešte nik nevedel, ako to o pár rokov skončí... Úžasné postavičky, krásny prierez celým sociálnym spektrom spoločnosti.
A odveké dilemy. Konať nezištne, či pre vlastné dobro? Riadiť sa vlastným svedomím, či verejnou mienkou a zákonom? Ako nájsť a uchovať to, čo je v živote skutočne dôležité?
Keď som sa začítal, nedokázal som sa odtrhnúť. Nie, Mastičkár nebol nijak napínavý, no nepopieram, že majstrovsky napísaný. Bolo tam ešte niečo, akýsi pocit toho ľudského čo je v nás, solidarita s hlavnými hrdinami a skutočný záujem o ich osudy, ktorý vo mne autor prebudil, či ešte možno aj čosi iné, čo ma prinútilo knižku nezavrieť skôr, ako na poslednej strane. Mastičkár jednoznačne stál za to.

9 08.12.2014

Zvláštna kniha. Z časti historický román, historický cestopis a z časti thriller. Autor svoj príbeh zasadzuje do historických a geografických reálií, pridáva súvislosti s Bibliou a možno i niečím ďalším. Našiel som tam viacero miest, kde sa mu podarilo vytvoriť skutočne tajomnú, temnú a napínavú atmosféru. Až strach. Ku koncu to však na môj vkus trocha presolil...
Začiatok knihy sa mi veľmi páčil, Argonantove putovanie bolo tiež zaujímavé, ale ako postupne začalo pribúdať nadprirodzených motívov, dej ma oslovoval stále menej. Pre iného to však môže byť práve naopak.

"A věru je to krásný věk, když se mladí podivují nad tím, že by měli být na světe kromě Hospodina ještě jiní bohové. V dobách, které nejsou tak dávné, bylo plno těch jiných bohů i kolem nás, v Čechách. My, rytíři ducha, jsme každý den s nimi svádeli boj a naše víra byla co chvíli zkoušena, právě jako u těch starých Izraelitů... Kdybys někdy vstal od svých knih a vyšel jen kousek dál od hradu, někam, kde je ještě neporušený les, moc tech bohů poznáš na vlastní kůži."

08.12.2014

Tri samostatné príbehy, ktoré zlomové vyšetrovania, na ktorých si vybudoval kariéru vyšetrovateľ Oldřich z Chlumu taký, ako ho poznáme z ostatných kníh. Pre mňa bol neobvyklý kratší rozsah týchto troch prípadov a najmä absencia jeho verných spolupracovníkov Otu a Diviša prvom príbehu. No napriek tomu knižke nič nechýbalo.

3 04.12.2014

Tentokrát trochu viac náhod, ako by sa patrilo a ako by potreboval taký šikovný vyšetrovateľ, ako Oldřich. Klasická, trochu naivná, ale príjemná zábava ala pán Vondruška. Svoje detektívky píše ako zručný remeselník, za panovania Přemysla II Otakara by bol zaiste veľaváženým členom cechu detektívkarov.

2 28.11.2014

"Boh povedal, že máme milovať aj svojich nepriateľov.
Tvoji nepriatelia sú vodka a odfarbené blondíny! - ohradila sa manželka.
Tak vidíš, aký som dobrý kresťan. Milujem svojich nepriateľov."

Zbierka britkých poviedok z prostredia Leningradu a Estónskej SSR 70.tych rokov a s kontaktov autora s ruskými priateľmi už po jeho emigrácií. Málokedy ma vtipná kniha vyslovene zabaví. A takmer vôbec sa mi nestáva, že by som sa začal smiať. Dovlatov však píše tak, že sa mi to počas čítania tejto útlej knižky stalo niekoľko ráz. Humor na adresu sovietskeho zriadenia, ruskej duše a bežných človečích neduhov - v tomto prípade prevažne alkoholizmu. Čo mi teda chýba po prečítaní Čejsi smrti? Len zohnať ďalšie Dovlatovove knihy!

2 28.11.2014

Sonda do medzivojnového Sovietskeho Ruska. Dielo veľké rozsahom textu aj záberom informácií. Moskovské deti všetkých sociálnych vrstiev, vyhnanci na zabudnutých sibírskych dedinách i samo politbyro so Stalinom na čele tvorí dej tohto románu. Príbehová stránka, tiež silná, sa posúva vpred vo viacerých líniách, myslím, že každý čitateľ si tam to svoje nájde. Jediným mínusom pre mňa bol záver. Nakoľko Deti Arbatu boli plánované ako úvodná kniha k rozsiahlejšiemu cyklu, knihu autor uzavrel svojim spôsobom len provizórne, osudy mnohých postáv odišli do stratena. Musím sa teda popozerať i po ďalšej časti..

3 25.11.2014

„Zdálo se mi, že sliším bědující hlas ze starého věku. Říkal mi, že jsme nedokonalí, neuplní, už nejsme jako krásne upředená pavučina, ale podobáme se hromadě do sebe zapletených provazů, hozených do kouta. Říkal, že svět byl kdysi zcela dokonalý a přívětivý, že dokonalý a přívětivý svět stále existuje, ale je pohřben jako spousta růží pod zemí přerytou mnoha rýči tohto světa. Přebývají v něm feérijci a ti neškodnejší z přízraků a duchů a v nářku větrem zmítaného rákosí, ve spěvu vtáků, ve sténání vln a sladkém pláči houslí truchlí nad našim upadajícím světem.“

Yeatsova exkurzia do umierajúceho sveta starých keltských mýtov, obyčajov a rozprávaní. Je to zvláštne, niektoré príbehy mi boli úplne cudzie a nepochopiteľné, iné dôverne známe, iba akési variácie našich rozprávok. Jazyk, akým je kniha písaná (či preložená) nebol síce záživný, bol trochu archaický, no k príbehom sa podľa mňa dokonale hodil. Formou i obsahom stará, nemoderná kniha o starých a nemoderných veciach. Ak si na modernosť nepotrpíte, za prečítanie jednoznačne stojí.

3 24.11.2014

"Bol to muž, ktorý celý život miloval a trpel. Miloval peniaze a trpel ich nedostatkom."

Veselý príbeh plný pamätných hlášok. Naháňačka za kreslami, plná dejových zvratov a plná obrazov zo života porevolučného Sovietskeho zväzu. Po zlatom teľati mi ale nejak vyšumela do stratena, mal som si medzi týmito knižkami asi nechať väčší časový odstup.

2 18.11.2014

Priehrštie tragických postáv, ktorých osudy tečú ako slzy po uhorskej rovine a priľahlých oblastiach a stekajú sa pod obliehaným Budínom v roku 1686. Osudy, ktoré spájajú a prepletajú tajomní kejklíři se slzami.
Čítať knihu pre príbeh samotný nemá význam. Dej je ťažko pochopiteľný a neuchopiteľný, hoci akýsi spád a smerovanie sa tu sledovať dá. Čo čakať od príbehu, kam nevstupuje deus et machina, ale kde deus et machina je samou kostrou a hýbateľom deja?

Oplatí sa však čítať pre text samotný. Začiatok, ako zbierka nesúvisiacich krátkych rozprávaní. Kým sa čitateľ zoznámi so všetkými tajomstvami kuriózneho Darvasiho sveta a nájde medzi nimi spojivá, už je tu koniec.
Oplatí sa čítať pre tie najkurióznejšie postavy, aké si len dokážete predstaviť. Teda nedokážete, kým si to neprečítate. Nenájdete nikoho, koho by ste si v tejto knižke obľúbili. Preto ani tak nevadí, že občas niekoho umučia, alebo rozštvrtia. Alebo že na niekoho pršia sračky. Autor vôbec neberie do úvahy nejaké spoločenské tabu, zabíjanie detí, detaily mučenia a znásilňovania či podrobný popis telesných pochodov sú bežnou súčasťou jeho textu.
Oplatí sa čítať v skoré ráno, križujúc vlakom jednotvárnu maďarskú pustu ponorenú v hmle.

Možno keď kejklířov trochu strávim, ešte jednu hviezdičku pridám. Na mňa to bolo predsa len trochu ťažké sústo.

3 13.11.2014

Peter May má potenciál písať skvelé texty aj bez detektívnej zápletky, v celej sérií je krimi iba ako akýsi hýbateľ deja. Oceňujem perfektne zvolené a popísané prostredie, kde sa snúbi všetko krásne z romantickej i drsnej krajiny. Oceňujem postavy, ktorých činy autor nedelí na dobré a zlé, čierno-biele, ale tak, ako v skutočnom živote, dáva im všetky odtiene šedej. Oceňujem aj pohľad insidera na život v tomto zastrčenom kúte Európy, kam našinec nakukne nanajvýš ako turista.
Objektívne Šachové figurky neboli lepšie, ako predchádzajúce diely, no sériu uzavreli parádne. Trochu viac krvi, ako by sa mi možno páčilo, menej dažda, ako na Skále a samozrejme trochu krkolomnejšie kombinácie a riešenia, aby sa Mayovi podarila séria nejako uzavrieť. No nič to, podarilo sa. Knižku som zatváral s veľmi príjemným pocitom. Pocitom, že na Hebridy raz musím prísť. S pocitom, že ma tam privedol Peter May.

5 03.11.2014

Postmodernistické crossžánrové niečo. Fakt neviem, ako to ohodnotiť. Priznávam, že chyba môže byť aj vo mne, skutočne som toto dielo nepochopil.
Najsilnejšia stránka diela - ukážka rumunskej mentality, prenesenej na obyvateľov Rolandovho ostrova. Pekne zabúšil na socializmom pokrivenú dušu svojho národa! Najslabšia stránka - nudilo ma to. A škoda, že taký bol aj výsledný dojem. Pár zaujímavých myšlienok, inak nuda, nuda, nuda.

1 27.10.2014

Červenoarmejci idú do Ferganskej kotliny chrániť pospolitý ľud pred zlými basmačmi a bielogvardejcami. Dobrá Čeka, zlí anglickí špióni. Keď si človek zvykne na takúto optiku a odfiltruje propagandu, vychádza z toho celkom fajn špionážna detektívka z málo známeho prostredia strednej Ázie. No verím, že mladý Rus, filozofujúci či problém riešiť politicky, alebo morálne môže niekomu ísť pekne na nervy. Ako ukážka dobrodružnej literatúry tých časov je však Rubín emíra bucharského celkom podarená.

24.10.2014