bulat komentáře u knih

Autorka v knihe popisuje hladomor na Ukrajine v rokoch 1932-33, ktorému podľahli cca 4 milióny ľudí. Zároveň analyzuje príčiny jeho vzniku. Na základe zhromaždených údajov jednoznačne potvrdzuje politický dôvod hladomoru. Ten nebol dôsledkom fatálnej neúrody ani sabotáží samotných roľníkov, ako tvrdila ruská komunistická propaganda. Bol dôsledkom chaosu spôsobeného kolektivizáciou, ale nielen to. Najvýznamnéjším faktorom, ktorý zapríčinil trýznivú smrť miliónov obetí bol fakt, že režim obyvateľstvu systematicky a násilím odňal totálne všetky potraviny a zároveň ich uväznil v danom teritóriu. Potom stačilo už iba čakať a ukrajinský "problém" sa vyriešil sám. Čiže inak povedané- bola to cielená zbraň, ktorú použil Stalin a jeho klika, aby zlomil odpor roľníkov voči kolektivizácii a proti sovietskemu systému a taktiež aby zlomil ukrajinský nacionalizmus.

Veľmi zaujímavou časťou je kapitola o následnom utajovaní hladomoru zo strany sovietskeho impéria. Svoju podstatnú a neslávnu úlohu tu zohrali i západní novinári a korešpondenti pôsobiaci v Moskve, ľudia poväčšinou režimom rozmaznávaní a skorumpovaní, ktorí o hladomore veľmi dobre vedeli, ale ani slovkom sa o ňom vo svojich reportážach nezmienili. Taktiež sú mimoriadne zaujímavé paralely medzi stalinskou históriou a súčasnosťou. Ani v najmenšom sa nezmenila ruská posadnutosť Ukrajinou, nezmenila sa propaganda ani metódy falzifikácie minulosti. Osoby a obsadenie sa v Moskve menia, ale postupy a spôsoby zostávajú až rigidne rovnaké

Seriózna kniha o komunistickom hladomore na Ukrajine u nás doteraz chýbala. Viacerí autori tuto tému zahrnuli do svojich kníh- za všetkých by som vyzdvihol Timothyho Snydera, ktorý tejto problematike venoval vo svojich prácach značný priestor. Avšak komplexne spracované dielo do češtiny či slovenčiny až doteraz preložené nebolo (aspoň mne nie je známe). Preto je tento titul dôležitý. Náruživí konzumenti proruskej propagandy síce po ňom zrejme nesiahnu avšak kriticky zmýšľajúca časť populácie by po ňom siahnuť rozhodne mala. Umožní nám to nielen spoznať jednu z najhorších genocíd 20. storočia, ale taktiež pochopiť historickú skúsenosť našich východných susedov - a tým im do veľkej miery i porozumieť.

6 21.12.2018

Veľmi dobré a nerozvláčne zhodnotenie ešte stále teplej stredoeurópskej histórie. Autor sa zameriava predovšetkým na úlohu neoliberalizmu po revolučnej vlne roku 1989, avšak jednoznačne vymedzuje aj jeho vtedajšie i následné limity. Mnohé z myšlienok v tejto knihe sú naozaj podnetné a nútia minimálne k opätovnému zamysleniu či dokonca prehodnoteniu známych faktov z našej histórie.

1 08.12.2018

Recept, ako z troch hlavných ingrediencí, a síce silného štátu, právneho poriadku a demokratickej zodpovednosti, upiecť chutnú bábovku v podobe liberálnej demokratickej spoločnosti. Dôležité je nielen to, aby boli poruke všetky ingrediencie, ale taktiež aby sa pridávali v správnom poradí. A aj vtedy sa výsledok podarí iba občas, častejšie skonči ako ťažko stráviteľná či úplne nepožívateľná gebuzina. Prečo? Prečítajte si brilantného Fukuyamu.

4 14.11.2018

Mimoriadne zaujímavá kniha, či skôr štúdia o tom, ako sa z obyčajných nemeckých mužov stredného veku stali profesionálni zabijaci. Autor sleduje vznik a činnosť jednej konkrétnej policajnej jednotky, ktorá sa podieľala na "konečnom riešení židovskej otázky" v Poľsku, konkrétne v lublinskej oblasti. Celá jednotka mala 500 mužov a počas celej vojny bola zodpovedná za smrť 85 tisíc ľudí. Časť tvorili priame masové vraždy zastrelením obetí do zátylku, vrátane žien a detí. Zvyšok boli násilné evakuácie z ghet a trasporty do vyhladzovacích táborov, na ktorých sa táto jednotka masívne podieľala. Po podrobnom popise hlavných aktérov a činov tejto jednotky autor v druhej časti analyzuje príčiny tohto neľudského konania. V žiadnom prípade sa nejednalo primárne o jednotku vrahov či sadistov. Prevažná väčšina z týchto mužov boli stredostavovskí či robotnícki otcovia rodín z Hamburgu, v stredných rokoch. Výborný je rozbor faktorov a podmienok, ktoré viedli k ich postupnej premene.

Na začiatok je nutné jednoznačne uviesť, že oní muži NEMUSELI zabíjať bezpodmienečne. Každý z nich mohol odmietnuť a najhoršie čo mu hrozilo, bol výsmech kamarátov či veliteľa. Za celú vojnu nebol preukázaný jediný prípad trestu za odmietnutie strieľania neozbrojených civilistov. I v tejto jednotke 10-20% mužov zabíjať odmietlo a neniesli zato žiadne osobné ani profesné následky. Prečo teda zvyšných 80-90% zabíjalo?

Odpoveď na túto otázku je najhodnotnejšou časťou celej knihy. Nejednalo sa o jednu izolovanú či jasnú príčinu, ale o súbeh mnohých rôznych faktorov. Na začiatku bola dlhodobá rasová propaganda potencovaná vojnou, ktorá jej účinky zosilňovala. Došlo k mimoriadnemu odľudšteniu obetí, hlavne Židov, čím sa vytvorila obrovská psychologická priepasť medzi vrahmi a obeťami. Svoj podiel zohrala aj deľba práce pri chytaní a vraždení ľudí, pretože pri nej nedochádzalo k priamemu fyz. kontaktu s obeťou. Ale to nebolo celé. Sú aj ďalšie psychologické okolnosti, ktoré sa zapojili do činnosti- napríklad ochota ľudskej bytosti podriadiť sa autorite či skupinová dynamika a psychológia.

Ale autor jednoznačne zdôrazňuje, že pochopenie príčin tohto konania nevedie k ich ospravedlneniu. Pretože v konečnom dôsledku mal každý jeden z vrahov možnosť voľby sa týmto činom vyhnúť. A to bez následkov. To, že sa väčšina rozhodla vraždiť, vypovedá niečo viac o ľudskej povahe i spoločnosti ako takej. V prípade naplnenia "správnych" podmienok sa uvedené činy můžu opakovať kdekoľvek a kedykoľvek. Práve tento varovný prst považujem za najnaliehavejší odkaz tejto neveľkej avšak zásadnej knihy.

6 18.10.2018

Ľudia páchajú najvačšie zverstvá v mene tých najvyšších ideálov. A pokiaľ tie ideály sú z ríše utópie, sú bezpodmienečne odsúdené k zániku. Sovietska tragédia spočíva v tom, že tento beznádejný zápas o utópiu trval celých 70 rokov s neblahým následkom miliónov obetí. A v istom zmysle jeho dosledky pretrvávajú dodnes.

1 11.10.2018

Autor sa od začiatku do konca až s obsedantnou posadnutosťou naváža do genetiky a genetikov. Nepopieram, že tento obor nemá i svoju temnejšiu minulosť, ale vykresiť ho len a len v najčiernejších farbách je totálne nevierohodné. Pôsobí to dojmom, akoby autor za mlada v škole prepadol z genetiky a teraz má nutkavú potrebu vyrovnať si účty. Alebo mu azda nejaký chlípny genetik zviedol manželku?
Inak kniha nie je úplne zlá. Etické a filozofické aspekty vedeckého výskumu v biológii ma zaujali a dokonca by som v mnohom s autorom i súhlasil. Proti jeho téze, že rasa je predovšetkým spoločenský a nie biologický konstrukt, nemožno nič namietať. Záver však akékoľvek náznaky pozitívneho dojmu zadupal do zeme- autor sa konečne odkopal, porátal sa s militantným darwinizmom a slzu z oka vypustil nad chudákmi utláčanými kreacionistami. Čo sa vedeckých faktov týka, kniha mi príliš zaujímavéhho nepriniesla, posledná kapitola ma už vyslovene nudila.

2 27.09.2018

Autor v knihe vyčleňuje, definuje a analyzuje sedem nedostatkov, čiže dedičných hriechov našej pamäti. Prvým hriechom je ZABÚDANIE- čiže slabnutie pamäti plynutím času. Druhým je ROZTRŽITOSŤ, jav daný absenciou pozornosti, kedy sa pamäťový vnem neuloží. Má veľa čo do činenia s tzv. automatizmami. Tretím hriechom je BLOK, kedy si nemožeme spomenúť napríklad na meno známej osoby- je to onen pocit "mám to na jazyku". V poradí štvrtým hriechom je ZÁMENA- buďto zameníme realitu za fantáziu, alebo si spomenieme na reálnu udalosť, ale prisúdime jej nesprávne miesto a čas. Piatym nedostatkom je SUGESTIBILITA, čiže vkladanie umelých spomienok zvonku, napríklad vplyvom sugestívne kladených otázok. Šiestym hriechom je SKRESLENIE- pri ktorom neustále meníme, upravujeme svoje spomienky podľa našich aktuálnych stavov a potrieb. Naše spomienky tedy v plnej miere neodrážajú skutočnú minulú realitu, ale priplieta sa do nich aktuálna súčasnosť. A napokon posledným, siedmych hriechom je PERZISTENCIA čiže pretrvávanie, čo je opakované vynáranie sa nepríjemných, často traumatizujúcich spomienok.

V poslednej kapitole autor vyššie uvedené nedokonalosti začleňuje do širšieho rámca evolučnej psychológie- v tomto svetle oné hriechy nie sú žiadnou konštrukčnou chybou, sú skôr vedľajším efektom adaptívnych vlastností pamäti, bez ktorých by sme sa nezaobišli ani neprežili. Sú teda hriechmi i cnosťami zároveň, sú kompromisnou cenou, ktorú platíme za iné vymoženosti nášho pamäťového systému. Preto je takmer isté, že uvedené hriechy a nedostatky pamäti z našich životov len tak nezmiznú.

6 23.09.2018

Holandský primatológ vo svojej vynikajúcej knihe presvedčivo dokazuje, že altruizmus a morálka nie je špecifický a jedinečný ľudský vynález. Tieto vzorce chovania majú svoj jednoduchší zárodok u našich príbuzných- u primátov a najmä u šimpanzov. A netýka sa to samozrejme len morálky ale napríklad i násilia. So svojimi opičími predkami sme spojení oveľa viac, než sme si vo svojej ľudskej nadutosti ochotní pripustiť.

4 22.09.2018

Väčšina evolučných biológov vo svojich populárnych knihách popisuje cestu vývoja od baktérie k človeku. Richard Dawkins na to ide opačne- zostupuje od človeka k oným baktériám. Kniha je klasikou v danom žánri. Ak sa vám ju podarí zohnať, prečítajte si ju- rozhodne sa nebudete nudiť.

1 21.09.2018

Podrobný psychologický rozbor, čo sa deje s vojakom a jeho mysľou od začiatku výcviku až do viac či menej trpkého konca.

21.09.2018

Americký historik Richard Pipes, pôvodom Poliak z Těšína tohto roku v požehnanom veku zomrel a mne nedalo nesiahnuť po jeho najlepších knihách. Jednou z nich je i spektakulárny popis boľševickej revolúcie v Rusku. Musím uznať, že sa jedná o jedno z najlepších pojednaní na túto tému dostupných na našom trhu. V tejto knihe nečakajte popisnú ale skôr analytickú históriu, nie nudné letopočty ale predovšetkým kauzálne súvislosti jednotlivých udalostí. Kto sa zaujíma o históriu 20. storočia, ruskú revolúciu nemôže vynechať- celé storočie ovplyvnila zrejme najviac, dokonca mala priamy vplyv na nástup nacizmu v Nemecku. Tu je schovaný kľuč nielen k dejinám celého 20. storočia ale i k súčasnosti.

2 21.09.2018

Do detailu popísaný stalinský teror v 30-tych rokoch - predovšetkým veľké monstrprocesy s komunistickými funkcionármi- so skutočnými či častejšie domnelými Stalinovými konkurentami. Prvé vydanie knihy vyšlo hlboko v 60-tych rokoch, ešte pred Solženicynovým Súostrovím Gulag. V rámci samizdatu bolo neskôr preložené do ruštiny a tajne pašované do Sovieskeho zväzu. Po páde komunizmu z neho čerpali i mnohí ruskí historici. Jedná sa o knihu zásadného významu, ktorá vo svojej dobe hlboko zmenila pohľad na Sovietsky zväz a mnohých západných ľavičiarov a marxistov vyliečila z ich naivného svetonázoru.

3 21.09.2018

Ponuré, ale vynikajúce čitanie o histórii koncentračných táborov v Sovietskom zväze. Nejde ich plne porovnávať s vyhladzovacím tábormi Hitlerovej Tretej ríše, pretože ich prvotným cieľom nebolo vyvražďovanie. Avšak v konečnom dôsledku v nich zahynulo za celú ich históriu oveľa viac ľudí. Autorka jednak chronologicky popisuje vznik a postupný rozkvet táborov, ako aj ich neskorší "úpadok", hlavne po Stalinovej smrti. Na druhej strane popisuje jednotlivé aspekty života v táboroch- proces, akým sa dotyčná obeť do tábora dostala, aká bola v jednotlivých obdobiach táborová hierarchia, ako sa v táboroch žilo, milovalo, rodilo i zomieralo. Dokonca v táboroch spolu s matkami trpeli a umierali i deti, častokrát ešte nemluvniatka (jeden z príbehov v knihe uvedených je naozaj otrasný). Po prečítaní tejto obsiahlej knihy istotne nebudete vedieť o gulagu všetko, ale budete vedieť dosť nato, aby ste nahliadli na zhovadilosť a krutosť zriadenia zvaného komunizmus.

4 21.09.2018

Autor pomocou výskumu mitochondriálnej DNA odhaľuje mnohé, dnes už všeobecne známe veci. Mitochondriálna DNA má totiž jednu skvelú vlastnosť - dedíme ju iba po matke, takže nepodlieha mišmašu sexuálneho kríženia. Možno ju spoľahlivo vystopovať ďaleko do minulosti. Autor na začiatku- len tak na rozjazd vyrieši záhadu vraždy rodiny ruského cára Milkuláša II a domnelej preživšej princezny Anastázie. Následne mitochondriálna DNA definitívne uzavrie spor o pôvode domorodých obyvateľov Oceánie. Áno, naozaj pochádzajú z Ázie a nie z Ameriky, konkrétne niekde z oblasti Tchaj-wanu,. Thor Heyerdahl so svojou loďou Kon-tiky nemal pravdu. Hlavnou témou knihy je však pôvod "domorodých" Európanov, teda nás samých. Zásadná otázka znie: Pochádzame z kromaňonských lovcov a zberačov, ktorí sa postupom času priučili obrábať zem a chovať domáce zvieratá? Alebo sú našimi predkami relatívne nedávni prisťahovalci z blízkeho východu, ktorí vytlačili a možno i zdecimovali pôvodné lovecké obyvateľstvo? Autor poskytuje na základe výskumu jednoznačnú odpoveď (nebudem prezrádzať). Postupne sa dostáva k siedmim genetickým materským líniám, siedmim našim pramatkám, k potomkom ktorých patrí drvivá väčšina dnešných Európanov. Nieže by iné ženy v tých dávnych dobách nežili. Žili, akurát ich línie sa cez súvislú reťaz ženských potomkov nezachovali do dnešnej doby. Ako bonus autor ponúka autentický pohľad do nemilosrdného sveta špičkovej vedy. I napriek tomu, že mnohé z uvedených faktov mi boli dobre známe, pri čítaní tejto knihy som sa náramne bavil.

5 21.09.2018

Bellamyho dielo Absolutní válka si zaslúži absolútne hodnotenie. Titulov o II. svetovej vojne je nepreberné množstvo, ale tento v celej plejáde z mnohých dôvodov vyniká. Objemná kniha má takmer 800 strán a venuje sa čiste východnému frontu- vojne medzi nacistickou Nemeckou ríšou a Sovietskym zväzom. Rozhodne sa nejedná o suchopárny a do najmenších podrobností dovedený popis jednotlivých vojnových akcií. Tie sú poctivo ale s patričným nadhľadom popísané, včetne rozličných štatistických údajov týkajúcich sa jednotlivých frontov a operácii, ale do takej miery, aby čitateľ nestratil celkový nadhľad a neutopil sa v detailoch. Bravúrne autor popisuje organizačnú zložku vojny v Sovietskom zvaze, od kolosálneho presunu priemyslu z ohrozeného západu krajiny na Ural či Sibír, po totálne zapojenie celej spoločnosti do služby jedinému cieľu- vydržať nápor, otočiť koleso dejín a napokon i zvíťaziť.

Veľká pozornosť je venovaná i niektorým bežne opomínaným faktorom- napríklad úlohe NKVD vo vojne ako aj úlohe žien v Červenej armáde. Príslušníci NKVD neboli len tajní, ktorí železnou rukou ovládali celú spoločnosť, i keď aj to riadne prispelo k víťazstvu v tomto konflikte. Tieto divízie taktiež bojovali po boku regulérnej armády a vyznamenali sa napríklad pri obrane Leningradu i Stalingradu. Väčšinou mali dokonca lepší výcvik, morálku i vybavenie než obyčajná armáda. A čo sa týka úlohy žien, bojovalo ich takmer 2 milióny. A neboli to len zdravotníčky či ošetrovateľky, veľa ich slúžilo v letectve a mnohé bojovali v prvej línii, častokrát statočnejšie než ich mužskí kolegovia. Veľkú pozornosť venuje autor aj jednotlivým hlavným aktérom vojny, predovšetkým Stalinovi a jeho najdôležitejším vojvodcom. Podrobne analyzuje, ako dospeli k rozhodnutiam, prečo sa rozhodli práve tak a nie inak, ako aj tomu, aké mali tieto rozhodnutia dôsledky. Parádne popisuje postupný vývoj stratégie sovietskej armády, ktorá bola prakticky 2x kompletne vymazaná z povrchu zemského a v podstate až jej 3.vydanie sa stalo onou víťaznou verziou, ktorá došla až do Berlína.

V tomto diele je veľmi veľa vecí a faktov, ktoré by stáli za zdôraznenie, ale to by som sa musel rozpísať na veľa strán. Ešte na záver mi nedá nespomenúť niektoré pikošky, ktoré poľudšťujú aj takých tyranov akým bol Stalin. Ten mal vyvinutý nielen svojský zmysel pre lišiacky humor, ale počas vrcholného ohrozenia Moskvy ako jeden z mála zostal v metropole. Protiletecký kryt mal zhotovený v stanici metra, kde prespával na matraci za stenou z preglejky, pričom okolo jazdili vlakové súpravy! Alebo vtipná príhoda o tom ako sa i najstatočnejší maršál bál svojej... lekárky! Nechcem sa už ďalej zoširoka a nadšene rozpisovať, na záver snáď len dodám, že táto výnimočná kniha by si odo mňa vyslúžila mimoriadne hviezdičiek šesť.

2 18.09.2018

Mimoriadne zaujímavé je tematické vymedzenie tejto knihy- život mestskej populácie Sovietskeho zvazu v 30. rokoch /20. storočia/. Na pozadí kataklyzmatických politických a spoločenských udalostí autorka vykresľuje každodenný život, strasti a útrapy bežného človeka. Je zrejmé, že život celej spoločnosti nejde komplexne popísať ani na mnoho sto stranách tejto objemnej knihy, ale poctivú snahu autorke uprieť nemožno. A viete čo bolo v sovietskej spoločnosti mocnejšie od Stalina? Bol to "blat".

1 18.07.2018

Autor sa v tejto knihe zaoberá evolúciou zo širokého pohľadu. Darwinova evolúcia života je iba špeciálnym prípadom všeobecnej evolúcie, ktorá sa dotýka najrôznejších oblastí sveta. V jednotlivých kapitolách rozoberá nielen evolúciu života a génov, ale postupne i evolúciu kultúry, náboženstva, morálky, jazyka, ľudských sídiel, technológií, vedy, ekonomiky, peňazí, vzdelávania, systému vládnutia či internetu a virtuálnych kryptomien. Dokoca aj právne systémy podliehajú procesu evolúcie. Pod pojmom evolúcie autor mieni zmeny uskutočňované zdola nahor, tieto zmeny sú neplánované a nezamýšľané a často vyplývajú zo spolupôsobenia veľkého množstva faktorov, dokonca celých spoločenstiev ľudí. Zmeny nikto dopredu neplánuje, vynárajú sa sami od seba v rôznych malých obmenách, z ktorých prax vyberie tú najužitočnejšiu. Kniha je tematikou veľmi obsiahla, na druhej strane však jednotlivé príklady evolúcií sú zhutnené do pomerne krátkych kapitol. Každá z popisovaných oblastí by vydala na samostatnú knihu. Preto tento titul berte skôr ako všeobecný prehľad na danú tému či úvod do problematiky. Poskytne základnú orientáciu a v prípade záujmu môže človek siahnuť k jednotlivým témam v podrobnejších pojednaniach.

5 11.07.2018

Kniha podrobne rozoberá udalosti rokov 1917 - 1923. Avšak mnohé veci mierne skresľuje. Neviem do akej miery je to spojené s nemeckou národnosťou autora, ale rozhodne by som túto prácu- čo sa objektivity týka, neprirovnával ku Snyderovi či k britským historikom zaoberajúcim sa strednou Európou. Predovšetkým autor čiastočne sníma vinu z Nemeckej ríše a nenápadne ju presúva na nástupnické malé a nesúrodé štáty, ktoré vznikli po rozpade imperiálnych ríš. Nieže by to pomenúval explicitne, ale na mnohých miestach je cítiť jeho nostalgiu za Nemeckou či Habsburgskou ríšou ako aj jeho rezervovaný postoj k novým štátom, ktoré vznikli na troskách multientických impérií. Zdôrazňuje nespravodlivosť povojnových podmienok pre Nemecko, avšak menej pripúšťa, že najsilnejším boriteľom medzivojnového usporiadania bolo práve Nemecko a jeho neukojené imperiálne ambície a jeho túžba po európskej nadvláde. Častokrát autor uvádza informácie selektívne- napríklad uvedie, že rakúska časť monarchie ponúkala v r. 1916 jednotlivým národom federalizáciu, avšak nespomenie fakt, že Uhorsko o ničom podobnom ani len zďaleka neuvažovalo. Nie že by v mnohých veciach nemal autor pravdu, avšak táto tendečnosť mi na knihe občas vadila. Odhliadnuc od tohto by som však knihu určite nezavrhoval- zaoberá sa totiž obdobím, ktoré je málokde podrobne spracované a jeho dôsledky zásadne ovplyvnili neskoršie katastrofické udalosti. Ak by som mal hodnotiť, vyšlo by to z mojej strany na slušných 70%.

2 07.06.2018

O prvej i druhej svetovej vojne bol napísaný bezpočet kníh rozličnej kvality, bezpochyby i mnoho vynikajúcich. Avšak táto kniha je výnimočná v tom, že sa zaoberá "tridsaťročnou vojnou 20. storočia" v kontexte a v súvislostiach. Samotným dvom svetovým konfliktom autor venuje iba dve kapitoly z desiatich a konflikty rozoberá skôr stručne a z nadhľadu. Výnimočné na tejto knihe je, že rozoberá detailne to, čo bolo medzitým. Medzivojnovému obdobiu je venovaná polovica rozsahu knihy, takže čitateľ môže podrobne sledovať jednotlivé vlákna ťahajúce sa od prvej vojny k tej druhej. Pochopí mnohé súvislosti i motivácie jednania jednotlivých aktérov, štátov i osobností. Autor precízne pomenúva ozveny a dôsledky prvej svetovej vojny, vplyv hospodárskej krízy a boľševickej revolúcie v Rusku na vzostup pravicového autoritárstva v celej Európe, potažmo vzostup fašizmu a nacizmu. V tridsiatych rokoch Európe dominoval predovšetkým konflikt medzi dynamickým a výbojným nacistickým režimom v Nemecku a západnými demokraciami Britanie a Francúzska, zúfalo ustrašenými a bezzubými, aj keď nie tak slabými, ako si možno mysleli. Ich naprosté zlyhanie a obetovanie jediného vskutku demokratického štátu v strednej Európe- Československa, podstatne urýchlilo chuť Hitlera ovládnuť celý kontinent. (Ale aby som to trochu odľahčil, z knihy sa taktiež dozviete, prečo a akým spôsobom padol za obeť stalinského teroru i jeho papagáj.) Každopádne sa jedná o vynikajúci počin, ktorý by som sa nebál prirovnať k najlepším prácam Judta, Snydera či Hobsbawma. A určite sa teším na avizovaný druhý diel Kershawových dejín 20 storočia s názvom "Na horské dráze - Evropa v letech 1950-2017"

3 02.06.2018

Netvrdím, že toto je kniha pre každého. Jej autor bol celý život výrazne ľavicovo vyhranený a mal blízko k myšlienkam marxizmu, Preto je nutné mať o danej dobe aspoň základnú povedomosť. Inak človek nedokáže mnohé veci z tejto knihy oceniť a naopak ku mnohým iným sa kriticky vymedziť. Je nutné počítať s istým obdivom, či aspoň zníženou mierou kritickosti k sovietskemu režimu.Ostatne, autor si ho na vlastnej koži neprežil. Na druhej strane je kniha vynikalúca v ponímaní dejín nie ako izolovaných udalostí a letopočtov ale skôr kauzálnych súvislostí, príčin a dôsledkov. Aj keď je kniha 25 rokov stará a končí sa pádom komunizmu, obsahuje prekvapivo veľa jasnozrivých postrehov s presahom do aktuálnej prítomnosti. V tomto prípade dokonale napĺňa príslovie "Historia magistra vitae".

2 23.05.2018