Čand@
komentáře u knih
Dobrá znamení
Terry Pratchett
Vďaka Dobrým znameniam som sa kedysi dostala k Terrymu Pratchettovi a jeho Úžasnej Zemeploche, ktorého som dovtedy nepoznala a za čo im obvzlášť ďakujem, lebo mi následne zaistili dlhé mesiace neskutočnej zábavy.
Siahla som po nich v knižnici náhodne - páčil sa mi pozitívny názov. A nestačila som sa čudovať. Vynikajúci suchý čierny humor, presne tak, ako to dokážu iba Angličania. Kniha rozhodne patrí medzi tie nezabudnuteľné v mojej čitateľskej histórii. Smelo do nej :).
Hospoda Jamajka
Daphne du Maurier
Keby Daphne du Maurier žila a písala teraz v 21. storočí, zaiste by sa znovu zaradila medzi úspešné autorky thrillerov. Mala skvelý talent pre budovanie napätia a ponurej, tiesnivej atmosféry. Jej Rebeccu som čítala asi v 16 a fakt som sa bála :).
Jamajka je miesto, kde nechcete žiť - to je môj pocit, ktorý si z tejto knihy odnášam. Podkreslenie romantickým nádychom na tom nič nemení.
Někdo blízký
Cara Hunter
Mohol by to spáchať každý z členov tejto divnej famílie. Všetci sú podozriví a u každého si poviete “to isto on! “
Takto to má vyzerať. Keď sa autor až do poslednej stránky pohráva s vaším úsudkom. Keď až do konca stále váhate, lebo možné je úplne všetko a každá vyšetrovacia linka sa zdá byť tou správnou.
A napokon ste prekvapení, lebo toto ste nečakali.
Ztracená duše
Olga Tokarczuk
Má to tie najsilnejšie atribúty rozprávky: bol raz jeden … a žili šťastne až do smrti.
Aj ja chcem.
A takéto umenie mi k tomu pomáha.
Lov
Bernard Minier
Minier tentokrát dosť prekvapil. Odvážne otvoril extrémne pálčivú tému a verím tomu, že sa nájde nemálo takých, čo v tomto prípade budú stáť za názormi hlavnej zápornej postavy. Že západná kultúra a spoločnosť raz možno zahynie na svoje dobré úmysly, o tom by sa dali viesť siahodlhé kontroverzné debaty. V každom prípade, s týmto dielom série sa pre mňa Minier opäť dostal do sedla. Teším sa na Oko.
Les v domě
Alena Mornštajnová
Ehm, najprv som si vravela, že po všetkých mnou prečítaných severských thrilleroch a šialených hororoch s horami mŕtvych a tými najstrašnejšími a najúchylnejšími spôsobmi mučenia a smrti, aké rôzni autori dokázali vymyslieť, som už asi príliš otrlá na to, aby ma niečo takéto vzalo. Lenže potom mi došlo, že to, že ma tento vlastne hrozný príbeh nijako nezasiahol, nie je vinou mojej otrlosti. Predsa keď čítam niečo také, mala by som cítiť zlosť, ľútosť, mala by vo mne vrieť krv nad tou bezmocnosťou a nespravodlivosťou. Mala by som chcieť tomu dievčatku pomôcť, zachrániť ju. Malo by ma to aspoň rozrušiť, spôsobiť mi nepokojné sny, či čo ja viem, čo ešte. Prečo sa nič z toho nestalo?
Toto je prvá kniha od Mornštajnovej, ktorú som dočítala len preto, že je od nej. Používa nesmierne krásny jazyk. Ale keď ma v takom strašnom príbehu zaujme viac to, aké krásne sú v ňom prirovnania a slovné obraty, než to, čo sa v ňom deje, asi to nie je v poriadku. Keby táto kniha bola prvou, čo som od autorky prečítala (a prečítala som doteraz všetky), po ďaľších by som už asi nesiahla.
Pavouk
Lars Kepler
Nie sú tí dvaja manželia tým JW akýsi posadnutí? Ani po jeho smrti s ním nedajú pokoj. Ale inak všetko tak ako má byť: kopec mŕtvych, neschopná polícia, vrah stále o malý krôčik napred, veľa krvi a spôsoby smrti, aké normálny človek nevymyslí. Už si vravím, že autori niečoho takého predsa sami musia byť psychopati, lebo komu inému by také veci prišli na um. A my, čo sa nám to páči čítať, asi tiež nebudeme úplne ok :)).
Dokonalá lítost
Helen Fields
Taká zúfalá bezmoc voči systému ... úplne som z toho mala nervy. Príbeh o spočiatku "obyčajnom " stalkingu, ale kam to všetko viedlo ... samé "keby toto " a "keby tamto "... efekt mávnutia motýlích krídel.
A teraz sa rozhodnite - kto je vlastne v tomto dieli ten dobrý a kto zlý?
Střípky ticha
Linda Castillo
Hmm... zaujímavé, zaujímavé. Linda Castillo nesklamala. Vrah pre mňa bol úplným prekvapením, netipovala som ho ani za mak. Pútavé, dej pekne graduje, naviac okorenené amišským prostredím.. veľmi dobré. Isto sa nebudem brániť ďalším autorkiným počinom.
Smrtící bílá
Robert Galbraith (p)
Ja som asi z inej planéty, než veľká väčšina čitateľov, čo tu tento diel vo svojich komentároch chvália. Nemám nič proti rozsiahlym knihám (azda len, že sa zle držia pri ležaní), ale aby sa v detektívke udiala vražda až v 35. kapitole, to je teda ozaj pekelne dlhý úvod do deja, nie?
Cormoran ma síce baví (Robin o dosť menej, lebo je pre mňa viac než nepochopiteľné, prečo sa pri svojej detektívnej chytrosti neustále drží ako kliešť toho svojho prapodivného manželstva), ale ďalší diel v blízkej dobe asi do ruky nevezmem. Skoro som sa utopila v tom ohromnom množstve vzťahovej a politickej omáčky.
Oko
Bernard Minier
To bolo tak krásne zamotané a hororovo naladené a úchylné, až ma štve, že sa tam zas na záver primotalo Martinovo "never ending story". Preto za mňa mínus hviezdička. Táto linka je už otravná ako Jurek u Keplera.
Hlubina
Jozef Karika
Akty X, Muži v čiernom a Blízke stretnutie tretieho druhu situované do Ružomberka 60. rokov minulého storočia, na záver šmrncnuté hororovým zlom. Karika sa opäť predvádza ako dokonalý majster budovania atmosféry - temnej a mrazivej až na dreň.. Fantázia maká naplno a ničomu nie sú kladené medze - realita, priestor, čas, to všetko sú len nedôležité pojmy. Ja toho človeka žeriem :)).
Babička pozdravuje a omlouvá se
Fredrik Backman
Sama by som neverila, že niekedy toto napíšem o nejakej Backmanovej knihe, ale ako sa vraví “nikdy nehovor nikdy “. Tento príbeh môj obľúbený spisovateľ bohužiaľ nenapísal pre mňa. Zrejme prekročil medze mojej fantázie. Aj mojej snahy dočítať ho do konca. Preto sa neopovažujem ani udeliť knižke hviezdičky.
Ústav
Stephen King
Nedá mi v súvislosti s myšlienkou telekineticky a telepaticky nadaných detí nespomenúť môj obľúbený seriál Stranger Things. Ústav však mieri inam - tak akosi do pravdepodobnejších vôd. Ostáva vo mne hlodať nepríjemný pocit, či sa niečo podobné v skutočnosti niekde aj neodohráva :). Napokon údajne využívame len 10% svojho mozgu, tak ktovie čoho by sme boli schopní po správnej stimulácii - nie takej príšernej, akú opäť vyfantazíroval King. O “svetlách Stasi” sa mi aj snívalo. Nepekne. Tak ako sa po “kingovke” patrí :).
Doupě
Jakuba Katalpa (p)
Obvykle nemám rada, keď príbeh skončí tak, že chceme vedieť, čo sa stalo ďalej. Keď príbeh síce dovyprávaný je, ale jeho záver vyvoláva ďalšie otázky. Tu mi to ale nevadí. Ostatné dve dejové linky, rozprávané celkom oddelene od hlavnej, sa stretnú len v jednom jedinom okamihu, ktorý hlavný dej ani nijako neovplyvní, hoci na to čakáte. O to je to zvláštnejšie a zaujímavejšie. Jakubin strohý štýl s krátkymi vetami a kratučkými kapitolami je naozaj osobitý a má v tomto príbehu svoje opodstatnenie. Pekné dielo.
Údolí
Bernard Minier
(SPOILER) Taký Minierov priemer, možno skôr až pod. Už predchádzajúci diel série nemal v sebe to ONO, prečo by som ho označila za výborný, a tu mi to chýbalo tiež. Minier na druhej strane dokáže vtiahnuť do deja, aj keď príbeh je nič moc a možno fakt trochu pritiahnutý za vlasy… (SPOILER: že by psychológ mohol mať na svojich pacientov až takýto vplyv?). Sériu dočítam, lebo Martin sám o sebe ma baví, tak dúfam, že Lov ma poteší viac.
Vítězové
Fredrik Backman
Záver trilógie ma úplne rozsekal. Končím so slzami v očiach. Niekto podo mnou napísal, že kniha mala byť kratšia aj o 200 strán. Ako by mohla? Ja by som naopak brala aj ďalších 200 naviac. Aj keď nám Backman dovyprával životné príbehy všetkých postáv, nechcelo sa mi prestať čítať, nerada prichádzam o ich spoločnosť.. Koľko je takých nezabudnuteľných diel, čo sa vám navždy zapíšu do duše?
Později
Stephen King
“Jak jsem už řekl, tohle je horor.”
A chalan veru v tejto niekoľkokrát opakovanej vetičke neklame. King zas ľavou zadnou predvádza, ako to má vyzerať a myslím, že akákoľvek kritika mu je úplne… ale úplne ukradnutá :).