Čand@ komentáře u knih
Ja tak strašne nenávidím zimu! A nenávidím tohto autora, že tak dobre popísal mráz zaliezajúci úplne všade, až som nenávidela aj tú knihu, lebo mi z nej bola zima. Toto má byť pochvala - veľmi autenticky opísaná cesta zamrznutou krajinou s niekoľkometrovou snehovou pokrývkou, ALE.. a teraz to, čo nechválim: zdá sa mi neuveriteľné, že by nejaký lekár (pri všetkej mojej úcte k ich krásnemu a náročnému povolaniu) ozaj mohol byť takým zručným zálesákom, ktorý si poradí absolútne so všetkým, nič ho nepoloží, na všetko nájde riešenie a ešte k tomu fyzicky dokáže aj neprekonateľné.. nehovoriac o jeho vynikajúcich loveckých schopnostiach. Zdalo sa mi to dosť pritiahnuté za vlasy. A žena, ktorá bez akýchkoľvek liekov a naviac s humorom zvláda otvorenú zlomeninu stehennej kosti a necháva sa vliecť na provizórnych saniach kade-tade bez nárekov a s úsmevom? Vlastne mi fakt liezla na nervy. Bohužiaľ asi nie som cieľová skupina takéhoto príbehu. Očakávala som dobrodružstvo a napätie, toto je však bežná červená knižnica - muž ochránca, ktorý dokáže aj nemožné a žena trpiteľka, ktorá mu je nekonečnou oporou. A ten záver? Och, aké "nečakané". Nemám chuť pozrieť ani film, hoci Kate Winslett mám ako herečku rada.
A je to jasné… Na počiatku nebolo žiadne Slovo, ako nám tvrdí istá najčítanejšia kniha na svete. Na počiatku totiž boli smädné ŤAVY!
Bavilo ma rovnako ako prvý diel. Nečakaná zápletka z minulosti dej pekne oživila. A aj tá v prvom dieli vedľajšia linka týranej policajtky v tomto dieli pekne vygradovala. Na severskú detektívku prekvapivo málo mŕtvol :).
Pri Sedmikráskach som napísala, že ďalšie knihy od tejto autorky už asi nebudem vyhľadávať, no predsa len som skúsila inú sériu.
Už si zvykám na to, že Kristina rada vnáša do svojich detektívok výrazné ženské témy. A hej, vedľajšia linka s policajtkou týranou manželom tu síce pôsobila trochu naviac, ale celkovo je hlavný príbeh postavený zaujímavo. Čiastočne vyprávaný v retrospektívach zmiznutou osobou je dobrý nápad. Záver neprekvapí. Ide tu viac o budovanie atmosféry … neviete, na čom ste, aj keď tušíte. V sérii budem pokračovať.
Ono ako ktorá. Ako u všetkých poviedkových zbierok, aj tu platí, že niektorá poviedka je lepšia (a v Nerudovom prípade aj známejšia) než iná. Preto priemerne dohromady hodnotím na 3 hviezdičky, lebo sú tu poviedky za 5 hviezdičiek, no i také, ktoré by som radšej preskočila. Ako sa však už budem opakovať, to si z úcty k autorovi nedovolím.
Keď som tesne po revolúcii išla na Audienciu ako predstavenie ktoréhosi amatérskeho divadla v jednom malom klube kdesi v Bratislave, netušila som, čo ma čaká. Jediným ťahákom bolo meno Havel - ten predtým zakázaný, ten, čo je ho zrazu plná telka, titulné strany novín a plagátmi s jeho tvárou je oblepený hádam každý stĺp na ulici. A bola som z toho paf! Ako dvaja ľudia na javisku v takej krátkej hre predviedli tie najzákladnejšie rysy pokrytectva totalitného režimu. Som z toho paf aj teraz, keď to čítam po dlhých rokoch.
Takto to vyzerá, keď to Camilla rozbehne naplno. Skočíte do deja ako do rieky a jej prúd vás nesie a nepustí. Vždy keď v románe vystupuje veľa postáv, rozmýšľam, či si spisovateľ pri písaní vytvára strom ich vzájomných vzťahov a ich vlastností napr. na nástenke. Alebo ich pavučinu dokáže udržať v hlave? Tu je postáv až-až, no nestrácate sa v nich. Autorka to celé pekne ukočíruje až do konca. A to všetko na rozhraní ženského, detektívneho a historického románu. Celkom sa teším na ďalší diel série.
Keď spatláte dohromady Indianu Jonesa, Roberta Langdona a Jamesa Bonda a prihodíte k tomu snáď všetky konšpiračné teórie, na ktoré si len spomeniete, vznikne vám približne toto. Ak máte na to žalúdok, nervy a čas, pustite sa do toho. Ale myslím si, že napríklad Čapkovo Povídání o pejskovi a kočičce (ako varili) je možno zmysluplnejšie. Pritom to začalo tak dobre. Škoda.
Na konci je všetko inak, než to vyzerá na začiatku. Tak to má v správnom thrilleri byť. Toto je správny thriller.
Hovorte či píšte si čo chcete, King bude vždy pre mňa jednoducho božský, ako býval pre iných božský Kája :). “Beznaději” som úplne beznádejne prepadla a to až tak, že keď som jednu noc ostala doma sama, tú knihu som ani nevzala do rúk. Predsa sa nebudem hrať na hrdinku, že by som sa nebála, keď by som sa, že… King dobre vie ako na to a nemá cenu rýpať sa v nepodstatných maličkostiach. Pomodlite sa a nechajte sa uniesť temnými zákutiami Kingovej mysle do Tekovej krvavej reality.
Šialená situácia! A toľko závažných zvratov. Veru netuším, ako by som si s niečím takým ako rodič poradila ja. Keď už máte dojem, že príbeh končí, zistíte, že pred vami je ešte 150 strán! Čo tam ten autor ďaľšieho popísal? A nestačíte valiť oči, čo sa to tam deje. Aj keď som si myslela, že Petov “problém” sa na deji podpíše výraznejšie. Ale fajn, počítala som si dobre. Zaiste si počítate aj vy.
Toto je snáď najzvláštnejšia kniha, aká sa mi doteraz dostala do rúk. Román, v ktorom ilustrácie nie že dopĺňajú dej, ale priamo ho vyprávajú a sú jeho neodpárateľnou súčasťou, sa len tak nevidí. Knihu som čítala svojej mladšej dcére na dobrú noc. Jej originálne spracovanie s celostránkovými kresbami bolo pre mňa i pre ňu fantastickým umeleckým zážitkom. Chválim. A film som ešte nevidela :)
Hory snehu, samý mráz a niekoľko mŕtvol v pomerne dobre možnej blízkej budúcnosti. Niektorí tu kritizujú ekologické narážky, ale podľa mňa je to ok. Už teraz sú toho plné médiá, čo je dobre, takže Mayov popis, ako to možno bude o nejakých 20 rokov, je dosť pravdepodobný.
Dej ma síce nestrhol tak veľmi ako poniektorých, vlastne až záver bol divočina, ale celkovo sa mi to páčilo. May má talent na dokonalé opisy miest, že máte pocit, že ste priamo tam. Chvíľami cítite zimomriavky po tele kvôli mrazu zaliezajúcemu pod nehty, chvíľami kvôli atmosfére hotelu ako z Osvietenia a chvíľami z bezmoci pred mocou politikov.
Za mňa dobré čítanie.
Hej veru, kafkovina ako vyšitá. Keby Kafka kreslil, isto by svoje uletené knihy nakreslil práve takto. Klaniam sa autorom, koľko toho dokázali zdeliť takmer bez slov.
To bolo také sladké, že sa až cítim ako ulepená od medu :).
Nič náročného, nuž ale ako odpočinok po niečom nervydrásajúcom sa aj takéto príbehy hodia.
Ewilka o niečo nižšie podo mnou vyjadrila presne môj názor. Zatiaľčo ostatné Rutine knihy, čo som doposiaľ čítala, mi nedali spať a s ich hrdinmi som bola hlboko zžitá, trpela i súcitila som s nimi, tu to bohužiaľ vyšlo tak akosi naprázdno.
Historický námet je opäť nezvyčajný, ale jeho informačná hodnota je tentokrát o dosť vyššie nad hodnotou samotného príbehu. Azda to bol autorkin zámer?
Postavy sú bohužiaľ také nijaké, ploché, akoby nedotvorené. Nevedela som, čo si o nich myslieť. Vlastne ma ich osud žiadno neoslovil, nedojal, nepohoršil, aj keď totalitný režim v Rumunsku, “obohatený “ despotickým tyranským vládcom (akého sme tu my našťasie nemali), bol jednoznačne na inom leveli než u nás. Tento román sa mi bohužiaľ zdá byť ušitý príliš horúcou ihlou. Ruta to dokáže aj lepšie.
Netreba ďalších slov. Všetko bolo povedané a nakreslené.
Vo svojom okolí mám dva takéto páry. Každý ďalší nevydarený pokus je ďalšou vráskou na duši. Občas netreba vyprávať, občas stačí obyčajné objatie.
Nie že by ste sa nudili, od začiatku až do konca je čo čítať, len mi chvíľami prišlo, že niektoré primotávky sú tam už tak akosi naviac. Akoby sa Minnier vydavateľovi zaviazal zmluvou na minimálne 400-stránkový román, tak to tam za každú cenu muselo byť, aj keby sa dej bez pár podľa mňa zbytočných liniek celkom obišiel. Čo sa dá robiť, Mráz sa mi z tejto sérky stále páči najviac.
Taký francúzsky Kundera by som povedala. Hora intelektuálnych rečí - sex alebo kopec túžobných kecov po sexe - ďalšia hora intelektuálnych rečí - ďalší sex alebo ďalší kopec túžobných kecov po sexe - a tak stále dokola so sem-tam primiešanou politikou. Počúvané ako audiokniha a tentokrát to pre mňa nezachránil ani ako vždy skvelý Igor Bareš.
V žiadnom prípade sa neodvažujem znevažovať symbolickú výzvu k vzbure formou najvyššej obety vlastného života. Ale napriek tomu priznávam, že než samotný príbeh Jana Zajíca, našťastie dostatočne známy a pripomínaný, ma najviac dostali dopisy jeho súrodencov v závere knižky. Samotný komiks mi príde dobre spracovaný. Text zrozumiteľne podáva situáciu a pohnútky Jana Zajíca k tomuto ukrutnému činu a aj kresba sa mi zdá výstižná. Komiks je jednoznačne určený mládeži a deťom. Kto by bol kedysi povedal, že komiksy raz budú takým skvelým vzdelávacím prostriedkom.