Corso komentáře u knih

Objavene pri domacej povalovej krabicovej archeologii. Utla knizocka, ktorej nazov mi pripominal nazov filmu nasich rodicov. Hm...a ze Battle Royal, Hunger Games, Survival, je moderny vynalez. Boj o zivot tam kde by ste ho ani necakali. V kulisach, ktore su vlastne zvlastnou gladiatorskou arenou. Dobre a svizne poctenicko.

12 31.10.2019

Neda sa neporovnavat s Martanom. Lenze... Weir chcel namiesat novy roman podla receptu ktory tak perfektne fungoval minule. Lenze... samozrejme po novom. Budeme vo vesmire, budeme prisne vedecky presny, budeme hnat postavu do krizovych situacii. Ale dame tam tentoraz dievca, bude to ... Prepadak. Weir ja neviem... Mam dojem ze toto napisal skor ako Martana. Alebo vedel co by malo na citatela fungovat, len zapletku mu vymyslala 12 rocna sestra? A s dialogmi mu pomohla 16 rocna sesternica, ktora ma rada YA, a vobec jej nevadia priblble reci a radoby vtipne hlasky. Toto nie, touto cestou nie. Za mna hlboke sklamanie.
PS: citat ako priklad, preco som zvracal a tiekli mi krvave slzy.

"Ráno som sa zobudila nahá v luxusnej, veľmi pohodlnej posteli.
Nie, nik tam so mnou nebol. Prestaňte myslieť na samé prasaciny. Chcela som len okúsiť život, aký budem mať, keď dostanem ten milión géčok."

Ako to opisat a nespoilerovat. Az dojde k samotnemu "zlocinu"a nasledne k uteku, je spravanie a dej tak nelogicky, naivny, ze to proste nedavam. Hard sci-fi je drsna v tom ze neodpusta preslapy. Vsadza na uveritelnost. "Ako som si pribeh vysnil, tak to nejak narvem do kolajnic, ono to nevadi, ja som chcel pisat survival."
Andy Weir absolutne nezvlada vnutorne uveritelnu postavu, nezvlada dej, logicnost, akonahle nad spravanim postavy zacnete premyslat, skoncili ste. Dialogy su na urovni studenta pisuceho prvotinu. Cita sa to lahko, pomerne putave a odsejpa to, lenze proste toto nie je pre mna. Ak v stand alone hlavnej postavy z Martana urobilo dost vynimocny citatelovi blizky zazitok, tu nic z toho nie je. Netvrdim ze to uz ma navzdy pisat pribehy trosecnikov. Len tu mate pocit ze citate knizku z detskeho oddelenia fantastiky.
Dve hviezdy, jedna za par vedeckych zaujimavosti co som sa dozvedel, druha za to, ze to az tak premrhany citatelsky cas nebol.

12 12.05.2019

Bojim sa ze o 20 rokov nik nebude vediet, co to bolo VHSky. Nech si to vygooglia deti buducnosti. Horor postaveny na tak podivnych napadoch, a v pokracovaniach je to rozvinute do este podivnejsich teorii, ze nemozem inak, len dat 5/5 u vsetkych troch dielov. Japonsko je iny svet, ine zmyslanie, tato trilogia to len potvrdila. Mam napocuvane aj ako audio dramatizacie a ja si to vzdy uzivam. Znova a znova. Toto je hudba podivnych inych sfer.

12 29.01.2019

Krasne vydanie. Cervantes, moja laska. Prvy raz som cital este ako dieta a v kniznici sa ma pani knihovnicka pytala ci to naozaj chcem citat a ci taku knihu uz zvladnem. Mal som snad desat rokov a bol som uplne nepobozkany recenziami, nazormi, za mnou boli veci ako Ferdo mravec, Kolumbovia vesmiru, Cesta na mesiac, Strateny svet a Pan Tragacik. Detske oko vidi. Mysel pochopi. Som dokazom, ze Dona Quijota pokojne zvladne maly pionier citania. Odvtedy precitane uz viackrat a nikdy sa neomrzi, kludne otvorte na ktorejkolvek strane a zarucene sa neodtrhnete skor ako po polhodine. Pochovajte tuto knihu so mnou a budem sa na druhom svete bavit kralovsky.

12 22.05.2018

ja neviem... namet prekvapivo na nase pomery invencny, ale citam citam, a zrazu ma kde tu prekvapi stat ako zo slohu gymnazistu, macho vety a vyrazy by mali evokovat myslenie mladeho chlapa ale vyzneju nejak... do nafukaneho prazdna. Ono vo vysledku je to potom tazko uveritelna postava a tazko uveritelne konanie. Ozaj, vsimli ste si ze asi 10% vsetkych dnesnych literarnych hrdinov a hrdiniek pracuje bud v reklamnej agenture, televizii, alebo v pravnickej firme? WTF? Kde su ti spisovatelia co zili s beznymi ludmi, solou zeme? :)
PS: Ale velmi sa mi pacilo ako autor "zdevastoval hlavnu postavu", pripomenulo mi to Die Hart 1 az -x.

12 12.12.2017

Skor len taky dodatok k prvej knihe. Ztematizovana vianocami a sluzbami pocas nich. Inak utla, rozsahom mozno nie ani polovicna oproti prvej knihe. Dokonca som sa pristihol ze niektory pribeh mi uz pripadal povedomy a spomenuty v predoslej. Takzeeee, (mykol som plecami), ...(neviem co dalej napisat, zase som podvedome mykol plecom)... za tie peniaze, hoci male som nedostal tentoraz skoro nic. Kazdopadne nic nove, a dokonca uz ani nie take autenticky uprimne. Este ze je to ebook a nebude mi zaberat priestor doma. :)
PS (o desat minut neskor): V mysli mi vytanulo porovnanie s podobnou knihou. Groenovo pokracovanie Tajneho dennika... tzv. Vanocni prekvapeni. Tiez mi to prislo ako vynutene pokracovanie ked uz autor nema co pisat ale rozhodne sa vydat dalsiu knihu po predoslom uspechu. Akurat ze bud nema co dalej napisat,alebo slapne ako v Groenovom pripade uplne vedla. Jasne, ze moj priklad je kostrbaty, dakto nebude suhlasit, dakto bude mat mozno lepsie priklady,ale mna napadla hned tato ..tiez zbytocna kniha. Len zhodou naaahod su temou vianoce.

11 10.02.2021

Nunu maluvanky plne destrukcii miluckych postaviciek. Jak daktore vydrzi dve stranky, je to asi jedna z hlavnych postav. :) Zvacsa zivotnost pohadkovych tvorcekov dosahuje 3-4 obrazky. Celkom ale dobry rozbeh aj s pointou na konci, nijaky nedokonceny pribeh, ale uz mam precitany aj druhy diel... pozri dalej...spojena komentara :)

11 05.02.2021

Komentar som napisal ale dakde zmizol, druhy raz sa mi to nechce opakovat. Zhrnutie. Pacilo, lepsie ako Dilibert, priblizne ako Peanuts, horsie ako Liberty Meadows. Radost ze to mam komplet vsetko.

11 14.01.2021

Stale sa potrvdzuje, ze ta manga kresba moze byt zavadzajuca. Ono je to take nunu-tutu, detske tvaricky ale pribeh je lepsi ako mnohe dnesne YA "becelery" (L citaj makko). Aku psychologiu dodal Sirai postavam, to by mohol nejeden spisovatel zavidiet. A svet za murom podnecuje myslienky a obavy ako dakaje pravoverne ozajstne scifi.

11 23.11.2020

V tomto momente este knihu zdaleka nemam docitanu. Napisem vsak jedno, co chcem zverejnit uz teraz. Sci-fi mam rad. Oblubil som si ju v mladosti pre jeden dovod. Totiz dobra sci-fi kladie otazky, a podnecuje myslienky. Otvarala otazky a problemy, ku ktorym sa ludstvo moze dostat, a ako vidime aj v roku 2020, dostavame sa. Pre tuto pricinu napriklad ja az tak nemam rad fantasy. Podla mna je to slepa ulicka a v dnesnej dobe zahltena generickymi textami nerozoznatelnymi jeden od druheho. (novym autorom ako by stacilo vymysliet nejake krkolomne mena postavam ako Uti`S`hukm, Fae`Zatroch, ale ze budu pisat pribeho o zlodejovi/chudakovi/bastardke, ktorej patri tron, to ich netrapi. A sak co, dame nalepku young adult, bude sa predavat jak teple rohliky. Fantasy ako pokracovatelka nasich rozpravok a povesti je dnes polomrtva zahltenim. Cest a slava originalom a odlisnostiam. LiuoCchSin v kazdej jednej knihe postavil ludstvo pred fatalny problem, a preto sa podla mna bude o jeho knihach polemizovat a hladat v nich alegorie aj o 50 rokov. Dajte na moje slova. :) Samozrejme dalo by sa polemizovat ze vsetko z tejto knihy tu uz nejak bolo... Pan much?, Hunger games?. Nadacia ako velkolepy koncept prezitia? Asi aj ano. A urcite Verneho Dva roky prazdnin ako do uplneho maxima rozvinuty napad, kedy sa ostrovom bez dospelych stala cela nasa planeta. Vek supernovy je kniha pre mladez. Napisal som to asi i v inych komentoch k Liu-ovym kniham, napise znova... kladie otazky... a o tom je velka fantastika. Za mna, vyborne. Citam a v hlave behaju myslienky. Ano takto by to bolo, takto asi nie, a asi by sa stalo aj toto.
Poznamka po docitani: Toto je dokaz ako pociatocne nadsenie moze byt odlisne od celeho zvysku knihy. Schvalne necham nezmenene co som predtym napisal. Po perfektnom uvode nastala zmena stylu, tempa, celkovo rozpravanie zacalo pripominat zle vykreslenu utopiu. Povedal by som...naivne vykreslenu. V zmysle az verneovsky naivistickej utopie. Nechcem spoilerovat ale zobrazenie sveta deti zacalo byt ideologicky podfarbene, co v prvej casti knihy bolo umne nacrtnute v detailoch a vytvaralo az reportazny charakter, neskor bolo uz karikaturou. Urcite viem ze Liu dokaze pisat skvele,takze toto povazujem za zamer. Zamerne nacrnuta pokrutena idea verneovskeho oceloveho mesta. Doslova. Za precitanie kazdopadne stoji. Uberam hviezdu lebo zdlhave pasaze "olympiady" som uz preskakoval, ak mali byt vrcholom diela, comu nasvedcuje priestor ktory autor tomu dal, tak mne znechutili dojem z celej knihy. A zaver zavana ako patosom tak aj akymsi nelogickym riesenim. Trosku vysvetlenia dava fakt, ze je to 30 rokov stara Liuova kniha ktora sa k nam dostala az dnes. :)

11 22.10.2020

Napisane ako by to mal byt hned scenar k akcnej hre alebo filmu. So vsetkymi kladmi a zapormi takehoto postupu. Nahlaskovane postavy, rychle tempo, podrobne popisovana akcia a devastacia ludskych tiel. Tento mix westernu, hororu, akcie, satansko-demonickej mytologie pobavi, ale po par dnoch asi zabudnete. Slabou strankou knihy je pribeh. Ten sa da zhrnut do par viet, nieco na sposob bezneho "questu" v nejakej RPG hre. Clovek by aj cakal ze autori uz maju naslapnute na seriu, ale asi nie. Wiki uvadza ze toho maju napisane viac, ine zanre, par oceneni... ale zeby som ja tuzil este od nich nieco dalsie citat? Taki Bratia Sisterovci Patricka DeWitta mi v papuli zanechali lepsiu chut.

11 12.10.2020

Pre mna druha najlepsia Hellerovka po Hlave. Par neskutocne vtipnych bonmotov ktore som si svojho casu dokonca zapisal do nejakeho zapisnika co som si kvoli kniham viedol.

11 30.09.2020

Svojim sposobom este lepsia kniha ako Sofiin svet. Po precitani som si viac zacal vsimat hracie karty :) A uvedomil som si ze som tiez tak mimo balicka kariet, taky zolik co nezapada.

11 30.09.2020

Ja Ti neviem, oproti predoslym dvom kniham mierne sklamanie. Pretoze to nie je ten dennik, ktory som si oblubil. V podstate je to kratsia bezna proza, pribeh o zmiznutom batolati (dufam ze nevyzradzam prilis,tam hore je to rovno napisane :) A o tom ako sa to postupne viac a viac zamotava. Mne to pripada ako nieco co najskor nemalo nic spolocne s Henkom a Everetom, mozno to lezalo aj v supliku, a neskor tam nasi dochodci boli "naroubovani". Ale je to zabavne, rychlo sa to cita, netreba premyslat, par vtipnych scenok a postrehov sa tam najde, nie je to strata casu. Slusne poctive 3. Viac nemozem dat, chyba tomu ta autenticka uprimnost predoslych dennikov, takze nazov beriem skor ako podvod a pouzitie mena uspesnej serie. Duo dedkov sa v podstate od polovice knihy vyskytuju uz len sporadicky a vsetko ide mimo nich. A ak som dobre pochopil, vlastne sa to odohrava este davnejsie pred Henrikovych zivotom v starobinci???

11 07.09.2020

Jaj tuto knihu som dlho zhanal a je to krasa. Ak opomeniete na aku temu to je. :) V podstate je to historia boja proti najzakernejsim chorobam a takychto popularizacnych knih zas vela nenajdete. Bohaty obrazovy material, spravne nechutny. Uz len pre vseobecny prehlad a aj vzhladom na sucastnu situaciu, ukazuje ze choroby tu stale s nami boli, su a budu, a ako sme nad niektorymi dokazali zvitazit. A to vlieva kus optimizmu. Nakoniec porazime aj COVID-19. Tato kniha dokazuje na prikladoch ze to ide.

11 07.07.2020

Urobime taky dennikovy zaznam. Experiment. Budem pripisovat dojmy postupne z citania.
15.3.20. Po prvych siedmych kapitolach (ceska verzia) strasne sa tym prehryzam, myslienky mi unikaju k situacii okolo koronavirusu a niekedy citam aj 5-6x tu istu stranu. Zvlast aj preto ze je to pisane tak kudrlinkatym zlozitym slohom. Niet tam snad ani jednej vety ktora by sa dnes neformulovala nejak inak, jednoduchsie :0
17.3.20 Mam pekne dvojdielne vydanie z Odeonu, ilustrovanu J.Šalamounem. Toto vydanie na databazi ani nevidim. Krasne zachovale knihy. Bohvie ako vyzeraju napr dobove alebo od inych ilustratorov. Oplatilo by sa vidiet, porovnat. Precital som vsak vcera sotva jednu kapitolu. Osmu. Uz som hladal po nete ci nie je nejaky serial alebo film. Vobec sa neviem sustredit.
24.3.20 Vcera rano a dnes rano sa mi podarilo dostat cez tri kapitoly. Aby som trosku odputal mysel od toho ze musim do prace a riskovat zdravie seba a svojej rodiny. Pravda je ze za tento tyzden som zvladol tri komiksy, je to proste lahsie ctivo. Ked sa dostanem k Pickwickovcom, uzivam si archaickost textu. Dej je vlaste taka snura prihod, Dickens je dobry reporter svojej doby s kopou detailov. Dej je perusovany vsunutymi pribehmi ktore si protagonisti od niekoho vypocuju alebo niekde precitaju. Na mna to posobi dost rusivo, mam chut tie casti preskocit.
25.3.20 Tu konci akoby prva cesta Pickwickovcov. Dalsia vedie do oka uraganu miestnych volieb v neznamom mestecku. Nieco co silne pripomina Kalinciakovu Restavraciu.
26.3.20 Dostal som sa k dalsiemu minipribehu "Cestovatelskemu". Co je uzasny priam ducharsky pribeh s neskutocne opisanou atmosferou. Skvele je ako Dickens dokaze menit styly a narativ. Pouziva to aj na odlisenie charakterov postav, kde kazda dolezitejsia postava ma svojsky hovorovy styl.
28.3.20 Pickwickovcov odkladam na neurcito nedocitanych v momente 18. kapitoly, kedy to zase odbocuje k inym postavam a neskumam ani ci to posunie niekam dej. Je to kniha vyzadujuca silne sustredenie, ale neustale mi kladie odpor. Vzdavam to ked vidim este rovnako hruby druhy zvazok, prelistuvam zvysok, kocham sa ilustraciami, zakladam k dalsim klenotom antikvariatnych ulovkov. Pocit viny nemaje.
Hodnotim len tu slovne, nedam to do statistik kedze som nedocital. Literarne vidim ze je to jedinecna vec, 4-5 hviezd bez debaty, preklad skvely. Moj osobny citatelsky zazitok a pocit je na slabe 3. Viete ako to asi myslim.

Rad siahnem po YA knihach, pretoze milion deciek sa nemoze mylit. :) Zvacsa sa nemylim vo vybere ani ja a potom je to dobre svizne citanie. Pretoze pisat pre decka je tazka vec. Neoklamete. Medzi nimi sa rychlo rozsiri zvest o dobrej knihe a tiez o sracke. Jak sa vravi, citatel hlasuje nohami... teda, nakupom. Alebo tak nejak. No ku knihe. Bol som zvedavy co chce Schusterman urobit s takym divnym napadom ako je ludska nesmrtelnost. Take uplne proti prirodnym zakonom "What If". Nakoniec ani nad tym netreba rozmyslat a rozoberat to lebo ked sa do toho pustite a uznate tuto jednu vec ako moznu, narazite na dalsiu, preco by prave cech smrtiek mal v takej situacii kde je vsetkeho dostatok, nejak zavazit, pomoct, byt potrebny. Vsetko riadi Nimbus, vsetkeho je dostatok, naco vrazdit. A pomoze v X miliardovej populacii par ludi co do roka zabiju kazdy po 250 ludi. Prosto pre mna nelogicke a tam som vypol mozog. Skor zaujmu tie eticke zalezitosti,aspon teda mna. Pribeh klasika, dvaja mladi ludia. Laska, osud ich postavi proti sebe a tak dalej... Cita sa to svizne, je to putave, oddychovka. Svet je tu v naznakoch nejak vykresleny ale ludia su len do poctu. Ako ovce urcene na porazku alebo urcene na "imunitu". Koniec ...no koniec nie je. A ak akoze ano, aspon nejake vyvrcholenie prveho dielu serie, tak vysumel do stratena. Z toho prameni po docitani pocit, ze som bol oklamany a trosku uvazujem, ci chcem citat pokracovanie. Uvidim. Za cias zlatej ery sci fi, takyto svet v rukach Dicka, Bradburyho, no, bolo by to zaujimave.

11 04.03.2020

Klise uvod, ale je to pravda. Moje prve stretnutie z pytonovcami. V case ked nebol internet, ked sme mali v telke dva programy, som si z knihkupectva za peniaze z podpory uradu prace doniesol tuto divne vyzerajucu knihu. Samozrejme som pocul o ich prazvlastnom humore a ze existuje serial. A to bolo asi tak vsetko. Co som chcel povedat vsak je to, ze ako som cital tento v podstate scenar a dialogy, (mal som uz doma par knih radosincov, L+S, takze toto dialogovanie mi nevadilo a bavilo ma predstavovat si to), lenze tato potrestenost sa v podstate neda predstavit. :) Aky rozpor s tym co som si predstavil v hlave s tym, ked som to konecne videl na DVD. Uprimne, kniha nevystihne pozy, gesta, pohlady. Taky ten dada humor a dialogy precitate a su kostrou vsetkeho, ale ich celkovy dopad kniha proste nemoze zaznamenat. Uz len tie opisy animovanych sekvencii T. Gilliama citat, a vidiet. Alebo silly walk. Kniha si zasluzila ilustracie, foto, ale v tom case, vdaka Argu aj za toto. V podstate to ze to nevidite ale citate, dava cloveku uplne iny zazitok ale ocenite ho po zhliadnuti serialu. A po zhliadnuti serialu uz asi nebudete citat knihu, alebo uz s tym obmedzenim, ze to v hlave mate spravne obrazovo nastavene. :)
(plati pre celu seriu jak sa vravi ...punktlich)

11 27.02.2020

Bol som prekvapeny, ze Sanson zdramatizoval historiu jeho predkov na urovni Alexandra Dumasa. Skoro vaham uverit ze by niekto mohol tak detailne poznat pribeh svojich pradedov, dedov. Az do detialov romantizujucich vztahy, lasky, osudovost rodoveho prekliatia. Co fakt pripomina romany. Skor som cakal suche fakty, drsne, katovske, plne detailov, datumov. Tie prichadzaju ...s ubiehajucim casom a cim blizsie sa dostavame k samotnemu Henrimu. Takze mne vychadza ze toto je pripad kata, ktory mal spisovatelske ambicie a pouzil na namet to co najlepsie poznal. Ako sa samozrejme dostava k svojmu zivotopisu, je to uveritelnejsie. Takze ta spisovatelska licencia sa tyka hlavne jeho predkov. Je to dost vynimocne citanie, zas az tak vela knih zaoberajucimi sa pracou katov, vykonavanim mucenia a popravami, nie je. Vzdy je osviezujuce dozvediet sa kolko sposobov utrpenia dokazal clovek vymysliet. Stretneme sa tu s Cartouchom, Pripadom kralovraha (meno mi vypadlo, nieco od D.), Pripad kralovninho nahrdelniku (bliklo vam v pamati?), prejdeme francuzskou revoluciou, budeme svedkami vynalezu a zdokonalovania "humannej" guillotiny. Hlavne casti okolo revolucie su skvelou ucebnicou historie.

11 10.02.2020

Cele je to nejake take... preplacane. Nemyslite si, Souckove knihy mam rad, vyrastal som na nich. Toto bol moj dlh, tesil som sa ze si to konecne precitam ako jednu zo zabudnutych veci. Ale, nepacilo sa mi to. On tam na kopu nahadzal snad vsetko co si zmyslel, cestovanie v case, Atlantidu, prajasteri a ani si nespomeniem uz co vsetko. Kym v "tuseniach" to funguje, lebo v podstate su takym kompendiom zahadologie povojnovych rokov, tu sa mu proste nepodarilo urobit z toho fungujuci pribeh. Dve postavy, skeptik a zasvetitel, konaju nelogicky, cesta casom by sama o sebe bola uzasnym objavom, je tak nastrelena a ide sa dalej. V inych knihach sa Souckovi vzdy podarilo zobrat nieco tajomne a postavit okolo toho az komorny tajomny pribeh objavovania. Toto mi pripominalo skor naivistickeho Matzala. Take, take, take, divne.

11 21.01.2020