Danickaz komentáře u knih
Pre mňa nová švédska autorka. Dobré opisy postáv, perfektné opisy prostredia, dostala som chuť ísť na dovolenku na Gotland. :-)
Dej mierne predvídateľný - už dávno sa mi nestalo, aby som tak spoľahlivo a skoro identifikovala vraha. Ale celkovo knihu hodnotím pozitívne a teším sa na ďalšie knihy autorky.
(SPOILER) Román slovenského autora. Dve hviezdičky za snahu. Ale naozaj slabučké to bolo. Myšlienka manipulovania mysle bola dobrá, ale dej autor nedokázal vykresliť realisticky, postavy konali chaoticky a ich myšlienkové pochody boli úplne stupídne. V románe sa kopia nezmysly jeden za druhým. Hlavná postava Jessica, ktorej celý život vymývali mozog a učili ju poslušnosti voči sekte, má zrazu hneď pri plnení prvej úlohy zázračné osvietenie a okamžite všetko prekukne a odhalí nečestné úmysly sekty. Sekta verí na absolútnu poslušnosť svojich členov, takže nič netreba zamykať, súbory v počítačoch neheslovať, nepovolaní sem určite nevkročia (zato naopak členov sekty zamkneme vnútri areálu, aby určite neodišli, logika, nie?). O vyšetrovateľoch sa ani tak nedozvieme, ako veci vyšetrujú, ale ako sa neustále hádajú a snažia sa jeden druhému dokázať, kto je väčší kohút na smetisku. Nesmú chýbať sexistické narážky, vojna medzi FBI a CIA, a pod. klišé. Koniec je tiež nemastný-neslaný, len v epilógu sa dozvieme, že nakoniec aj tak všetci pomreli, iba tá líška vychytralá ďalej stúpa po kariérnom rebríčku.
Príjemná detektívka, v hlavnej úlohe s Charlesom Parisom, hercom a detektívom - amatérom. Žiadny krvák, skôr logické postupy a vylučovanie podozrivých. Zaujímavé bolo aj pozadie natáčania televízneho programu.
Veľké sklamanie z tejto knihy. Pekný bol len ten nápad a potom ilustrácie. Kniha nie je určená pre deti. Autor rád tvorí veľmi dlhé vety, často aj na 5-6 riadkov, s množstvom vsuviek, že už na konci človek nevie, o čom sa písalo na začiatku. Deťom sú takéto vety dlhé, aj dospelý sa musí veľmi sústrediť, aby mu neušla niť.
Čo je však horšie, že autor je neskutočný antisemita, rasista a xenofób. Keď som si potom všimla vydavateľstvo, pochopila som. Všetci Maďari, ktorí v povestiach vystupovali, boli prašiví psi, chamraď, zberba, všetci Cigáni kradli deti, Židia boli obchodníci s otrokmi, bezcitní muži v čiernych kaftanoch, prípadne tiež kradli nemluvňatá. Naproti tomu všetci Slováci sú kresťania, chlapci urastení junáci, siláci, krásavci, dievčatá tiež krásavice, krv a mlieko . . .
Jednu hviezdičku som dala len za ilustrácie Petra Uchnára.
"Ak je pravda to, čo sa Billy Pilgrim naučil od Tralfamadorčanov, totiž že všetci budeme žiť naveky, i keď sa dakedy javíme mŕtvi, nemám z toho veľkú radosť. A jednako - ak mám celú večnosť navštevovať tú či onú chvíľu, som vďačný za to, že tak veľa týchto chvíľ je pekných."
Aj keby si čitateľ z tejto knihy neodniesol nič iné, ako toto, bol by to dobre strávený čas.
Výborná detektívka, perfektne spracované pozadie výroby "reality" show. Na jednej strane starnúci a staromódny vrchný inšpektor, 3 roky pred dôchodkom a jeho tím prevažne mladých seržantov a na druhej strane šoubiznis so všetkými jeho tajomstvami, ktoré ostávajú verejnosti skryté. Čo všetko dokáže človek urobiť pre slávu a pre peniaze?
Ak ste videli v minulosti aspoň kúsok z nejakej reality show, ktoré bežali aj u nás (či už Vyvolení alebo Big Brother), táto kniha sa vám bude páčiť!
Mám veľmi rada poviedky, ak sú dobre napísané. A podľa mňa, napísať poviedku je ťažšie, ako román. V románe sa môže autor vykecať a objasniť veci na iks stranách. Ale v krátkej poviedke musí príbeh povedať na malom rozsahu a musí to byť uveriteľné, musí to čitateľa chytiť.
Čo sa týka tejto poviedkovej zbierky, najprv ma to vôbec nechytilo. Ale čím ďalej som čítala, tým viac ma to bavilo. Neviem, či som si len musela na autorkin štýl zvyknúť, alebo naozaj tie najlepšie poviedky dali na koniec . . . ale tie posledné boli naozaj 100-bodové!
Jednohubka na poobedie pri káve. Neurazí, ale ani nenadchne :-)
Kedysi vychádzali knižky RoDoKaps (román do kapsy) - táto by sa dala k nim zaradiť - aj formátom, aj rozsahom.
Komisár Brunetti opäť nesklamal. Skvelé čítanie na víkend. Opäť ukazuje jeden z ľudských predsudkov a tiež vecný pohľad na taliansku spoločnosť - úplatkárstvo, politikárčenie, vzájomné krytie sa tých "hore", ale aj atmosféru horúcich Benátok v auguste, pohľad na talianske kulinárstvo a zvyky.
Mám rada suchý humor, ktorými sú knihy Donny Leonovej presiaknuté. A aj keď sa pri vtipoch a narážkach väčšinou len pousmejem, pri čítaní tretej kapitoly, kde sa popisuje, ako vicekvestora Pattu opustila manželka, som sa musela nahlas smiať, až mi skoro slzy tiekli. :-)
Prvá knižka s komisárom Guidom Brunettim. Odohráva sa to v Benátkach. Mám rada detektívov, ktorí miesto pästí používajú rozum a logické uvažovanie. Brunetti na konci preukáže aj veľkú dávku ľudského porozumenia. Skvelo rozpracované, verne zachytené talianske reálie, život, spoločenské rebríčky, aj politika.
Donnu Leon zaraďujem medzi spisovateľky, od ktorých si prečítam komplet sériu.
Veľmi dobrá detektívka! Celkom uveriteľná. Na začiatku som síce mala chaos vo všetkých tých nemeckých menách osôb a miest, všetko sa mi plietlo - asi nie som zvyknutá čítať knihy od nemeckých autorov. Preto si ešte určite niečo od Nele Neuhausovej prečítam ;-)
Vražda ako z kníh Agathy Christie - skupina ľudí uväznená na mieste, odkiaľ sa nemôžu dostať. Zomrie jeden, zomrie druhý a vrah je medzi nimi! Dej trošku slabšie prepracovaný, Martin Molin ešte ako "mladé ucho", ako vyšetrovateľ nespravil ani základné úkony vyšetrovania a zabezpečenia dôkazov, ktoré by napadli naozaj asi každého.
Ja Betty milujem! Kniha vyše 60 rokov stará a napriek tomu stále dokáže pobaviť.
Charlotte, najproduktívnejšia z troch sestier Bronteových, napísala len 20 strán z románu Emma. Preto niekotré zdroje tento román vôbec nezaraďujú do zoznamu jej tvorby. Román bol dokončený inou autorkou a vydaný až 5 rokov po Charlottinej smrti.
Najprv som celkom nerozumela, o čom kniha je. Až keď som si uvedomila, že to je sci-fi a odohráva sa v budúcnosti, keď život na Zemi je taký bezútešný, že najlepším riešením je samovražda. Manželský pár s tromi deťmi vedie rodinný podnik s potrebami pre samovrahov, aby im pomohli v ich rozhodnutí a samovražda sa podarila na prvýkrát. Morbídny humor, skvele vypointované situácie . . . záver nečakaný, akoby opačný, ako som si myslela.
Keď sa začala vojna, Tommi mal 5 rokov. Jeho rodičia robili všetko pre to, aby sa vyhli deportácii. Obdivujem ich za vynaliezavosť, múdrosť a čestnosť, ktorú si zachovali aj v ťažkých vojnových rokoch.
Tommi prežil dva koncentračné tábory a ako sám hovorí, bez šťastia by to nešlo.
Wiliam Trevor je PÁN spisovateľ! Ako dokázal opísať ľudí a prostredie v poviedke, to nedokážu niektorí ani v celom románe. V každej poviedke som mala pocit, že ľudí z nej poznám osobne a viem o ich živote všetko. Preto sa ani nedalo čítať jednu poviedku za druhou, musela som si medzi nimi vždy dať chvíľku.
Rozhodne odporúčam.
Kniha je rozdelená do štyroch častí, v ktorých sa rozoberajú diela Nabokova, Fitzgeralda, Jamesa a Austenovej. Ale nie je to len kniha o literatúre. Na pozadí rozboru svetových literárnych diel sa dozvedáme o bežnom živote v Iráne počas 18 rokov - od revolúcie, cez prechod od demokracie k teokracii, obmedzovaniu slobôd obyvateľov, najmä žien, cez Iracko-Iránsku vojnu až po smrť ajatolláha Chmejního a emigráciu spisovateľky do USA.
Kniha v prvej časti opisuje vlastne posledné mesiace života spisovateľky v Iráne a potom sa vracia k jej mladším rokom, keď pôsobila ako profesorka anglickej literatúry na rôznych teheránskych univerzitách. A tak keď dočítame, môžeme rovno začať čítať od začiatku - všetky postavy sú nám už známe a vieme, ktorá zo študentiek ako a prečo konala.
Kniha mi dala veľa, nie je to strhujúci príbeh podaný bulvárnym spôsobom, ale podmanivo umelecky popísaný bežný život v Teheráne. Ešte som ju nemala ani dočítanú, už som si kúpila jeden výtlačok aj pre seba domov.
Výborná kniha, som rada, že som si ju požičala. Na konci som už čítala pomaličky, aby mi čo najdlhšie "vydržala". Vrelo odporúčam!
Keďže Turci doteraz neuznali vinu na vyvražďovaní Arménov počas prvej svetovej vojny, rozmýšľala som nad tým, ako mohla turecká autorka napísať knihu o turecko-arménskych vzťahoch a napísať to tak "neturecky". V poďakovaní na konci knihy som našla, že veru som sa nemýlila - v roku 2006 bola v Turecku súdená za "hanobenie turectva" podľa článku 301 tureckého trestného práva. Obvinenia sa zakladali na slovách, ktoré vložila do úst niektorým arménskym postavám. Hrozilo jej väzenie 3 roky. Obvinenia nakoniec stiahli.