Deia
komentáře u knih
Kráľovstvo z popola
Sarah J. Maas
Kniha (a aj celá séria) sa číta veľmi dobre, to sa jej uprieť nedá. Ale predchádzajúce časti som čítala už niečo pred vyše rokom a aj keď som si myslela, že si to pamätám dobre, tak niektoré mená, hlavne vedľajších postáv, mi už nič nehovorili a tak som spočiatku bola trochu stratená. Tiež mi nesedí postava Aelin, už od prvého dielu, príde mi až príliš nereálna. Čo mi tiež dosť vadilo, bola prílišná dramatickosť, niektoré vety (odstavce) mi prišli úplne zbytočné a kniha mi takto prišla nasilu rozťahaná. Na druhej strane je kniha naozaj čtivá a bola som veľmi zvedavá ako to celé dopadne, tiež niektoré postavy sú naozaj fajn, napr. Chaol, Yrene, Dorian... K sérii sa raz pravdepodobne vrátim, aby som ju prečítala ucelene, potom sa mi možno aj táto časť bude páčiť viac (aj keď asi nie).
Stratený muž
Jane Harper
Tak táto kniha patrí medzi naozaj netradičné detektívky, ale to jej na čtivosti neuberá.
Dej tejto knihy plynie pomaly, postupne. To ale neznamená, že je to nudné. Nie je. Každá kapitola končí tak, že to človeka núti čítať ďalej. A postupne sa dozvedáme rôzne rodinné tajomstvá a veľa vecí nie je tak, ako sa zdá.
Kniha sa mi naozaj čítala veľmi dobre, aj keď na kriminálku tam naozaj veľa mŕtvol nebolo. Ale to pri tejto knihe vôbec nevadí (teda aspoň mne nie) , aj tak je to napínavé a zaujímavé. A tie opisy austrálskej prírody a života na takom odľahlom území sú naozaj skvelé. Dúfam, že čoskoro od tejto autorky vyjdú aj ďalšie knihy.
Dívka, která si říkala Tuesday
Stephen Williams
Kniha sa mi spočiatku čítala dobre, kapitoly sú relatívne krátke a písané z pohľadu Tuesday alebo z pohľadu vyšetrovania. Ale potom sa to nejak zadrhlo a do čítania som sa musela celkom nútiť. Tiež mi to prišlo až príliš nereálne, malé (vzrastom) dievča, ktoré len tak zabíja mužov a v podstate po sebe nezanecháva stopy. Aj vyšetrovanie mi prišlo také jednoduché, odfláknuté. Na druhú stranu, dej je dosť akčný a napínavý. Ale tiež je to (pre mňa) ten typ knihy, ktorý si o chvíľu nebudem vôbec pamätať, dočítala som ju pred pár dňami a už teraz sa mi to stráca.
Zlodějská přísaha
Mary E. Pearson
Obidve knihy sa mi čítali až nečakane dobre. Po autorkinej trilógii som nemala vysoké očakávania a preto ma knihy celkom prekvapili. Dej mi prišiel akčnejší a napínavejší, Kazi ako hlavná postava mi sadla viac ako Lia. Aj Jase je sympatická postava a ani tá romantika mi nakoniec nevadila až tak, ako som čakala. Tiež sa mi páčilo striedanie kapitol, ktoré raz boli z pohľadu Kazi a raz z pohľadu Jasea. Po prečítaní prvej knihy som sa, samozrejme, hneď pustila do druhej (po tej poslednej kapitole sa inak ani nedalo) a aj tá sa mi páčila, aj keď občas mi vadilo, že hlavné postavy sa dosť často navzájom hľadali, ale dalo sa to zvládnuť, tiež dej mi prišiel o dosť pochmúrnejší ako v prvej knihe. Som rada, že som si nakoniec túto sériu prečítala.
Les prízrakov
Juraj Červenák
Knihy som sa trošku obávala, keďže Stein naozaj nepatrí medzi moje obľúbené postavy, ale obávala som sa zbytočne. Kniha sa mi čítala veľmi dobre, dej bol opäť napínavý a zaujímavý. Čo ma potešilo je to, že sme sa konečne niečo dozvedeli o Steinovej rodine, o jeho manželke a deťoch. Tiež je tam viac Jaroša, niečo sa dozvedáme aj o jeho myšlienkach a pocitoch. Takisto aj prostredie je (opäť) veľmi zaujímavé.
Duch domu Ashburnů
Darcy Coates
Kniha sa mi čítala veľmi dobre, Adrienne je sympatická hrdinka, ktorá záujmy kocúra (jedlo) kladie pred tie svoje. Báť som sa síce nebála, ale kniha mala veľmi dobrú atmosféru a aj keď dej nebol nejak originálny, tak ma kniha vážne bavila a určite si od autorky prečítam aj ďalšie knihy.
Na dvore z tŕňov a ruží
Sarah J. Maas
Kniha je síce napísaná dobre, veľmi čtivo, ale po rôznych nadšených hodnoteniach som od knihy očakavala viac. Dej mi spočiatku plynul dosť pomaly, stále som čakala, že niečo príde a väčšinou nič. Celé mi to prišlo také nemastné-neslané. Celý čas som mala pocit, že tam niečo chýba. Ako je to príjemný oddychový príbeh, ďalšie časti si pravdepodobne prečítam a budem dúfať, že sú o trošku lepšie.
Deviaty hrob
Stefan Ahnhem
Prvá časť, Obeť bez tváre, sa mi celkom páčila (preto som sa aj rozhodla pustiť sa do druhej časti). Táto časť sa mi ale páčila menej. Čo mi celý čas pri čítaní vadilo, bolo to, že táto časť sa odohráva pred tou prvou časťou a na to som si naozaj nevedela zvyknúť a prišlo mi to dosť mätúce. Tiež sa mi správanie Fabiana páčilo nejak menej, hlavne to, ako sa správal k svojej rodine. Samotné vyšetrovanie bolo ale zaujímavé, dej ubiehal rýchlo, mŕtvol pribúdalo, a kniha sa čítala naozaj dobre a to aj vďaka krátkym kapitolám. Či sa budem púšťať aj do ďalších častí s Fabianom, to ešte uvidím.
Vlk a dýka
Juraj Červenák
Kniha sa mi páčila, celkom som ocenila, že tam Stein nie je. Zmenou oproti predchádzajúcim knihám je aj to, že príbeh nám tentokrát rozpráva sám Barbarič (aj keď občas mi jeho myšlienky k nemu nesedeli). Samotný prípad je ale veľmi napínavý, tiež sa mi páči, že v knihe sú zakomponované povesti o Sitnianskom hrade. Takisto je do prípadu zapletených dosť postáv a tak dej nie je monotónny, čoho som sa spočiatku trošku bála, keďže sa jednalo len o zmiznutú postavu. Kniha sa mi čítala veľmi dobre a rýchlo (tiež je dosť krátka) a na ďalšiu časť (tentokrát bez Barbariča) som celkom zvedavá, aj keď Stein medzi mojich obľúbencov nepatrí.
Hrrr na ně!
Terry Pratchett
Táto kniha sa mi čítala naozaj veľmi dobre. Do každej knihy od Pratchetta sa púšťam s miernymi obavami, pretože to s jeho knihami mám ako na hojdačke – raz sa mi kniha páči, raz nie. Táto sa mi, našťastie, naozaj veľmi páčila. Bola vtipná, ale nie tak násilne (ako mi to niekedy príde u iných jeho kníh). Všetky dejové linky boli zaujímavé, najviac ma bavila tá s veliteľom Elániom a potom s lordom Vetinarim.
Kliatba Misty Wayfairovej
Jaime Jo Wright
Námet sa mi veľmi páčil, mám rada takéto „duchárske“ postavy. Čo sa mi ale nepáčilo, boli hlavné postavy. Od oboch žien som čakala trošku viac. Thea mi ešte prišla celkom zaujímavá, ale Heidi mi nesadla vôbec – prišla mi príliš ustráchaná a väčšinu jej rozhodnutí som veľmi nechápala. Od oboch hrdiniek som čakala to, že budú trošku viac odvážnejšie a nebudú sa „schovávať“ za mužské postavy (hlavne teda Heidi). Tiež mi ku koncu knihy vadilo celkom veľa rečí o Stvoriteľovi. Kniha sa mi aj napriek týmto výhradám čítala rýchlo a samotný príbeh bol zaujímavý, mám veľmi rada knihy v ktorých sa takto prelína minulosť s prítomnosťou. Napriek tomu si veľmi dobre rozmyslím, či sa budem do ďalších kníh od autorky púšťať, naozaj som od tejto knihy čakala trošku viac.
A vo Viedenskom lese stále stoja stromy
Elisabeth Åsbrink
Kniha nám rozpráva príbeh židovského chlapca Otta a jeho rodiny žijúcich vo Viedni. Po prijatí norimberských zákonov sa ich život (a aj život všetkých židovských obyvateľov) výrazne zhoršil. Preto sa Ottiho rodičia rozhodli poslať chlapca do Švédska, kam sa aj vo februári 1939 dostal. Kniha je ďalej príbehom aj o Švédoch, ktorí sa rozhodli v tých časoch nepúšťať Židov cez hranice. A tiež je tam aj (stručný) príbeh Ingvara, zakladateľa firmy IKEA.
Kniha je napísaná naozaj skvelo, aj keď sa mi čítala dosť ťažko. Príbeh Otta, ktorý ako 13-ročný musel opustiť svoju rodinu a vo Švédsku putoval z miesta na miesto. S rodinou mal kontakt len skrz listy – tie, ktoré posielal Otto sa nezachovali, ale zachovalo sa okolo 500 listov od jeho rodičov. Niektoré z nich nájdeme aj v knihe, aj keď podľa môjho názoru je ich tam celkom dosť a sú trochu jednotvárne. Počas čítania som bola často znechutená, hlavne správaním ľudí, ktorí vtedy odmietali podať pomocnú ruku.
Kniha je napísaná naozaj veľmi čtivo, vďaka nej som sa dozvedela veľa (pre mňa) nových vecí a určite si od autorky prečítam aj ďalšie knihy.
Elénium
David Eddings
Kniha ma chytila snáď už od prvej vety. Sparhawk, ako hlavná postava, je naozaj skvelý (a jeho kôň tiež). Všetky postavy sú od začiatku zaujímavé a veľmi rýchlo som si ich obľúbila, aj keď niekomu môže vadiť ich jednotvárnosť (mne teda nie, taká fantasy, kde dobré postavy sú naozaj dobré a zlé naozaj zlé mi akurát prišla vhod). Dej ubieha veľmi rýchlo a k čítaniu som sa vracala každú voľnú chvíľu. Tiež je kniha veľmi vtipná, vtipné hlášky sú snáď na každej strane (a naozaj som sa pri väčšine z nich zasmiala). Niekde v polovici knihy mi začalo trošku vadiť, že družina v podstate len cestuje sem a tam, ale dalo sa to zvládnuť. Tretia časť knihy mi tiež prišla oproti predchádzajúcim dvom trošku slabšia, ale stále dosť dobrá.
Diabol v zrkadle
Juraj Červenák
Podľa anotácie som sa tejto knihy trochu bála, myslela som si, že ohľadom náboženstva bude Stein viac fanatický, ale našťastie až tak nebol. Táto časť sa mi čítala naozaj veľmi dobre, dej bol zaujímavý a napínavý a aj Jaroš mal viac priestoru (spolu so svojím veľkým mečom). Zatiaľ sa mi asi táto časť páčila zo všetkých najviac, aj keď by som ocenila, keby na konci bolo o jednu mŕtvolu viac.
Síla
Siri Pettersen
Obidve časti (Plíseň a Síla) sa mi páčili a čítali veľmi dobre. Hirka je naozaj zaujímavá postava, ktorá nevie bojovať a nemá žiadne nadprirodzené schopnosti, čo je v YA fantasy príjemným osviežením. Páčil sa mi jej prerod v silnú ženu, ktorá sa snaží dosiahnuť svoj cieľ. Na druhú stranu sa mi nepáčilo správanie Rimeho. Chápem, že Hirka mu chýbala, ale jeho rozhodnutia mi prišli veľmi nedomyslené a príliš impulzívne. V tretej časti sa potom stretávame aj s väčším množstvom zástupcov Umpiri (necicajú krv), ktorých má Hirka viesť. Tí sú tiež zaujímaví (vrátane ich studeného, snehom pokrytého sveta), ale bavili ma o trochu menej.
Celkovo sa mi táto séria veľmi páčila a raz sa k nej možno vrátim.
Ódinovo dítě
Siri Pettersen
Kniha sa mi čítala naozaj veľmi dobre. Spočiatku som bola dosť zmätená z rôznych názvov a častí daného sveta, keďže vysvetlivky tam neboli skoro žiadne (asi aj preto sa mi druhá časť páči trošku viac), ale potom som si už zvykla. Tiež sa mi veľmi páčila hlavná „hrdinka“ – konečne to nie je dievča, ktoré sa len oháňa mečom a chce nejakú pomstu. Je to dievča, ktoré nemá žiadne nadprirodzené schopnosti, nevie bojovať a miesto toho sa považuje za liečiteľku a chce zabrániť každému krviprelievaniu. Občas sa mi nepáčili jej rozhodnutia, ale tak je mladá a nemá nikoho, kto by jej poradil, tak sa to dá odpustiť. Tiež sa mi páčil vývin jej vzťahu s Rimem, žiadna prehnaná romantika. Som rada, že som sa do trilógie konečne pustila, je to veľmi podarená séria.
Storočie chirurgov
Jürgen Thorwald
Tak táto kniha je vážne skvelá. Autor sa v nej opiera o spomienky svojho starého otca, ktorý bol pri takých významných objavoch ako je objavenie narkózy, baktérií , rôznych operácií...
Narkóza bola objavená v roku 1846 a týmto rokom sa začína storočie chirurgov, v ktorom nasledoval jeden objav za druhým. Prvé kapitoly sa mi čítali trošku ťažšie, keďže tam boli aj opisy rôznych zákrokov bez narkózy a občas mi z toho bolo naozaj nevoľno. Všetky kapitoly boli ale naozaj veľmi zaujímavé – už od spomenutej narkózy, kde sa aj rieši kto s tým vlastne prišiel, až po záverečnú operáciu srdca. Pomedzi to sú kapitoly o čistote – naozaj ma zarazilo, ako lekári vtedy odmietali si umývať ruky a považovali to za stratu času. Ale potom prišiel Lister, Pasteur, Koch... a chirurgia sa začínala pomaly meniť (k lepšiemu, samozrejme). Tiež sa mi veľmi páčili časti, kde sa opisujú niektoré operácie a ich postupný vývin – napr. cisársky rez (konečne viem prečo sa tak volá), operácia slepého čreva, žalúdka... Je naozaj fascinujúce o tom všetkom čítať, ako sa chirurgia vyvíjala míľovými krokmi, od zahnisaných plášťov až po sterilnú operačnú miestnosť.
Boží hrob
Jay Kristoff
Druhá časť mi prišla trošku lepšia ako prvá. Poznámok pod čiarou bolo pomenej, ale aj tak mi prišli otravné, zbytočné a mala som z nich pocit, že autor (alebo teda rozprávač) sa iba robí zaujímavým. K Mii som si stále nevytvorila nejaký vrúcny vzťah, ako postava mi veľmi nesedí (ale pán Láskavý je super). Tiež mi tam vadila romantická linka, prišla mi taká nasilu. Svet sa mi ale páči, ten koncept toho, že tam je stále svetlo je zaujímavý (a to večné teplo...). Ale priznám sa, že aj koniec sa mi páčil – bol napínavý a mať po ruke tretí diel, tak sa do neho hneď pustím. Ale kniha ako celok ma až tak nebavila a tie vysoké hodnotenia tak úplne nechápem.
Vo svete Ginny Moonovej
Benjamin Ludwig
Kniha nám ponúka náhľad do života 14-ročnej autistky. Kniha je písaná formou mysleného denníka (alebo neviem ako to teda nazvať) a je naozaj napínavá. Dozvedáme sa o Ginniných návykoch, ktoré ako autistka má – napr. každé raňajky musí mať presne 9 bobúľ hrozna a tiež musí často kontrolovať aký je presný čas (presnosť je dosť dôležitá). Páči sa mi, ako je opísaný spôsob jej myslenia.
Spočiatku som sa od knihy nemohla odtrhnúť, keďže ma zaujímalo, ako sa to s Ginny a kontaktovaním Glorie vyvinie, ale potom sa dej trošku spomalil a prišlo mi, že sa aj opakoval. Napriek tomu ma čítanie veľmi bavilo, obdivovala som rodinu, ktorá bola ochotná adoptovať si takéto dieťa so špeciálnymi potrebami (aj keď neskôr ma správanie hlavne jej Navždymami trochu rozčuľovalo, aj keď bolo pochopiteľné). Som veľmi rada, že som si túto knihu kúpila a v hlave mi bude ležať ešte dlho.
Otec prasátek
Terry Pratchett
Po predchádzajúcich dvoch častiach, ktoré sa mi (konečne) celkom páčili, som sa tešila aj na túto. Ale bola som trochu sklamaná. Je tu síce Smrť, ktorý je ako postava fakt skvelý, ale časti s ním mi prídu dosť zmätené a aj tu som sa v deji dosť strácala.
V tejto časti zmizne Otec prasátek (chodí v červenom, je pri tele a nosí darčeky). Jeho úlohu teda prebral samotný Smrť (HO. HO. HO.). Do toho sa vloží aj Zuzana, Smrťova vnučka, ktorá sa snaží prísť na to, že prečo to Smrť robí. Časť knihy sa odohráva aj na Neviditeľnej univerzite, kde si dokonca aj mágovia všimli, že niečo nie je v poriadku (hlavne keď sa zjavia bohovia, ktorí dovtedy neexistovali, či rôzni škriatkovia, ako je napríklad skřet Bradavčák).
Táto časť ma teda veľmi nezaujala. Smrť aj Zuzana sú síce veľmi zaujímavé postavy, ale v deji som sa často strácala, nebolo mi jasné, o čo ide a do čítania som sa musela celkom nútiť, vôbec mi to neutekalo. Ani humor mi veľmi nesadol, aj keď rozhovory Smrťa s Albertom boli skvelé. Dúfam, že ďalšia časť ma bude baviť viac.
BYLI JSTE HODNÍ, NEBO JSTE ZLOBILI? HO. HO. HO.
