freejazz komentáře u knih
čo na to povedať?
len čo som sa dozvedel, že táto kniha vyšla, utekal som si ju kúpiť. odložil som všetky ostatné rozčítané knihy a pustil som sa do tejto.
Bratislava, v ktorej som aj ja vyrastal.
ľudia, s ktorými som sa stretal – a spoznal som ich aj napriek kamufláži s menami, Tánička vystihla ich charaktery presne.
kaviareň u Michala, ako prvé a posledné útočisko životom skúšaných a prenasledovaných básnikov života.
Mexiko, ktoré poznám trochu z inej strany. a aj na ten byt som si spomenul:)
milión spomienok, ktoré vo mne vyprskli ako zle nastavený ohňostroj.
vďaka, Táňa, bolo to skvelé čítanie!
je to taký trochu pohľad z rýchlika, ale určite sa tu nájde dosť informácií a inšpirácií.
keď som pred pár rokmi čítal akési dejiny Slovenska, zarazilo ma, že tam chýbajú zmienky o našich vedcoch a vynálezcoch. ani pre Maximiliána Hella sa v tej knihe miesto nenašlo, preto jej hodnota je viac ako sporná. preto som rád, že som kdesi vypriadol túto drobnosť, ktorá aspoň trochu odhaľuje kúsok života významného astronóma, ktorého si vážili učení kolegovia v celom vtedy známom svete a úctu mu preukazovali aj hlavy štátov - či už naša Mária Terézia, či dánsky kráľ Kristián VII.
ak by chcel byť slovenský národ naozaj hrdý na svojich predkov, v panteóne by musel mať svoje miesto aj Maximilián Hell. žiaľ, krpčiari spod Tatier budú radšej adorovať lenivého lúpežníka Jánošíka, ktorého nemal nikto za nič. a v tom je, v skratke, tragédia tohto omylu strednej Európy.
zdieľam rozpaky predčitateľov. samozrejme som mal úplne iné očakávania. to, čo som dostal, je odvar z literatúry, až sa mi vidí, že aj tie dve hviezdy sú veľa - dajme tomu, že sú za tých niekoľko svetlých momentov, z ktorých by sa dali vytvoriť slušné príbehy, keby... keby to všetko nebola tak strašidelná umelá hmota.
z celej knihy trčí toporná snaha byť zábavný a vtipný. tento súbor poviedok, ktoré sa dajú poviedkami nazvať len s odretými ušami, je však nevtipný, násilný, miestami mi pripomínal náš pubertálny humor, keď sme spolužiačky zvalili do snehu alebo blata a rehotali sa na tom a v duchu sme očakávali, že pochopia, že ich milujeme. jednoducho je to trápna záležitosť, takže som ešte jednu hviezdu predsa len ubral. v prípade, že kniha bude slúžiť ako výstraha a príklad, ako sa nemá písať, je tých 20 % až-až. iný význam tohto opusu nevidím. napokon - mala ma odradiť už tá strašná ilustrácia na titulke.
takže strata času.
prečítané s odporom. najtemnejšie zákutia úbohej ruskej duše, vždy ponížene pripravenej posluhovať gosudarovi, hoci aj za cenu vlastného života. zúfalá obmedzenosť a neschopnosť dostať sa v živote vyššie zásluhou vlastnej zmysluplnej činnosti. koľko takých raskoľnikovov behá v tej krajine netušených možností dnes, viac ako 150 rokov od napísania knihy.
z môjho pohľadu je Dostojevskij zbytočne preceňovaný a adorovaný. sú knihy omnoho lepšie a podstatne silnejšie.
po tom, čo som s odporom prečítal túto bichlu (začiatkom 80. rokov) sa Dostojevskému systematicky vyhýbam. a myslím, že zaradenie tohto opusu do vtedajšieho povinného čítania odradilo nejedného nádejného čitateľa od kníh.
odporúčam prečítat si radšej tri dvestostranové knihy ako tento literárny zločin.
kniha až na dreň. je fajn, že okrem natieračiek pastelových kuchýň existuje celý rad skvelých ilustrátoriek života. pri každej poviedke ma síce nemrazilo, ale výsledný dojem je obrovský. skvelá literatúra, výborné čítanie. a aj keď je to miestami až viac než presmutnelé ako napokon celý život asi vyznieva je kniha vynikajúca. síce sa veľmi nehodí na prázdninové čítanie, ale za prečítanie určite stojí.
malý Sebastian patril k nášmu detstvu. netušil som, že autorka má na svedomí aj ďalšie knihy. táto ma milo prekvapila. hoci vyšla v strašidelnej edícii Čajka, kde sa popri dobrých knihách objavovali aj tie ideologicky nezávadné z produkcie pisáteľov a iných škrabákov. na tú dobu to bol pekný počin.
čo ma potešilo zvlášť - autorka sa úspešne vyhla všetkým klišé dievčenských románov a podaril sa jej plnohodnotný príbeh.
také príjemné čítanie na leto a keď knihu dočítate, môžete ju spokojne nechať na lavičke či vo vlaku, on už si ju niekto nájde.
čistý jazz, od začiatku do konca. kým si človek zvykne na jeden rytmus, už naskakuje iný.
vynikajúca poviedka, radosť čítať. a celý čas som premýšľal, kto bol inšpiráciou pre tento opus.
prostě: Tohle už hraju zejtra.
nesiahnuť po tomto titule by bola škoda. veď predsa Erica Jongová, autorka skvelých kníh, ktoré idú až na dreň...
bolo to dosť zložité a náročné čítanie. kým si človek uvedomí, že Sapfó nie je len hrdinka lesbických predstáv, ale reálna osobnosť z reálnej historickej doby. a potom to už šlo.
charizmatická kniha od charizmatického kňaza. mať takýchto zanietených služobníkov na Slovensku, asi by sa postavenie cirkvi posilnilo. otázka je, ako dlho by vydržal medzi majstrami lavírovania a zásadného (ne)vyjadrovania sa k problémom...
toto sa stane, keď v honbe za publicitou pustí sa vydavateľ do všetkého, čo je označené dobre predajnou značkou. lenže ak by sa vedľa Mony Lisy zavesila niektorá z Leonardových skíc, neubralo by to Mone Lise na výnimočnosti a ešte aj tá skica by pútala pozornosť.
žiaľ, tento Steinbeck nie je Steinbeck, akého poznáme. nepochybujem o tom, že knihu napísal a že ju kedysi dávno vydal, ani že v tej búrlivej dobe splnila svoj účel. lenže...
ak by som niečo také napísal dnes ja, nikto mi to nevydá - nemám meno a tá téma, prepáčte, koho zaujímajú komunisti a ich divný boj?
hoci kniha bola podporená v programe startlab (kde som už aj ja podporil veľa iných projektov), hoci ju Barack Obama označil za jedno z najdôležitejších literárnych diel, nedá sa konštatovať inak, len že to nič neznamená.
nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, vychádza mi, že toto je skica, čiže náčrt. sú tu zachytené najdôležitejšie postavy, má to dejovú líniu, dokonca je tu snaha o zachytenie tápania a neistoty ľudí, ktorých nezaujímajú myšlienky boja svetového proletariátu, chcú len svoj kus žvanca, aby ich deti nepomreli od hladu, ale je to celé nejaké rozsypané, nedokončené - alebo nezačaté. O myšiach a ľuďoch má tuším iba okolo 100 strán, ale číta sa na jeden záťah a po dokončení je čitateľ úplne hotový. a pocity a dojmy z tej knihy zostanú v hlave roky, desaťročia. pocity a dojmy z tejto knihy mám už teraz zmiešané a len čo otvorím ďalšiu knihu na tohto Steinbecka zabudnem.
akokoľvek - bolo dobre, že kniha napokon uzrela svetlo sveta. žiaľ, ak ju do ruky vezme čitateľ, ktorý predtým nemal skúsenosť so Steinbeckom, obávam sa, že nielen O myšiach a ľuďoch, ale ani Ovocie hnevu či Rovina Tortilla zostanú pred ním navždy ukryté. rovnako ako Toulky s Charliem alebo Túlavý autobus...
škoda, že k tejto knihe sa nikto nepodujal napísať úvodné či záverečné slová...
hm, netuším, čo bolo na tejto smutnej knihe humorné. nasjkôr to, že ten, čo písal k nej anotáciu, si prečítal možno nejaké vety vytrhnuté z kontextu.
potešil ma aspoň záver, pokračovanie by mohlo byť zaujímavé.
náročné čtení, ale když se do toho člověk vpraví, už to jede jako na klouzačce (venku zrovna mrzne:).
protože je to už dávno, co jsem knížku četl (i když leží mezi mými oblíbenými v knihovně) moc mě potěšila elektronická verze. asi se zase začtu:)
úžasný nářez. i když v úvodu člověk chvilku přemýšlí, jestli zůstat. velmi silná kniha o vztazích, kde si může čtenář uvědomit, jak je nepravdivé rčení člověk člověku vlkem.
inšpiratívny životopis literárneho giganta. veľmi zaujímavé boli informácie o tom, ako v 19. storočí vznikali diela, ktoré vplyvňujú generácie dnešných čitateľov. a neuveriteľné sa zdá, že v tom období bolo možné z písania kníh nielen vyžiť, ale aj podporovať široké príbuzenstvo, robiť charitu a dvíhať úroveň biednych nádenníkov.
škod,
škoda, že som túto knihu nečítal pred 40 rokmi...
je to skoro jako starší sestra Adriana Moulu:) rozhodně stojí za přečtení, zejména v této blbé době, působí odpudivě na blbou náladu. a není v ní nic násilného, kvůli čemu bychom ji museli řadit mezi dílka, těžící z první části.
prý největší odvaha je, když český turista v hospodě v Těrchové řekne, že Jiří Jánošík byl Maďar.
něco takového se povedlo autorovi touto knížkou. a tak zbývá jenom zjistit, jestli napřed vydal knížku a pak uprchl, nebo uprchl, aby mohl vydat knížku:')
zrcadlo, nastavené prastarým neduhům a slovenským „špecifikám“ se čte lehce a rychle a člověku ani nepřipadne, že to všechno sedí... otázka je, jak by Češi přijali knížku v podobném ladění o sobě z pera Slováka tam žijícího...
i když některé momenty ztratily na síle, přece to jenom není nadčasové dílko, číst se vyplatí.
veľmi zaujímavá a dôležitá sonda do súčasnej Ameriky. tých 200 strán povie viac ako nekonečné soap opery beverly hills či podobné koniny, odtrhnuté od reality. samozrejme, je to pohľad iba na časť obyvateľov, ale dôležité je, že to nie je tá časť, ktorú médiá automaticky onálepkujú ako problematickú už len kvôli inej farbe pleti.
ako by asi vyzerala taká sonda do života našincov? aj z vlastných skúseností viem, že bieda, hlad, duševná prázdnota a bezperspektívnosť sa ani u nás netýka iba „vybranej“ časti populácie, hoci je také populárne „bojovať“ za marginalizované skupiny.
problém bude asi v tom, že aj tu aj tam sa celé etniká zaškatuľkujú, celé regióny onálepkujú a namiesto pomenovania problému sa použije nič nehovoriaci newspeak v duchu Werichovho není to nic proti ničemu, tak to tam dejte. a tak, ako u nás, tak aj v USA je populárne zatvárať oči pred problémami a ponúkať univerzálne a všeobjímajúce riešenia, ktoré nikam nevedú, stoja veľa peňazí a ponúkajú príležitosti najmä rôznym divným existenciám. a ako inak - v Amerike slúžila táto zaujímavá sociologická sonda ako predloha pre film:)
stačí, ak urobíte pokus: postavte svoju šálku na váhu, vynulujte váhu. dajte do šálky toľko kávy, koľko zvyčajne používate a zaznamenajte si, koľko gramov váži. znovu váhu vynulujte. zalejte kávu vodou. potom vydeľte hmotnosť vody hmotnosťou kávy. ideálne by vraj malo vyjsť na 1 gram kávy 15 - 18 gramov vody. ak vám vyšlo niečo blízko toho, otvorte túto modlitebnú knižku pre kávomaniakov a začítajte sa. iste sa dozviete aj mnoho zaujímavých informácií, ktoré neskôr aj tak zabudnete. a prenesiete sa aj cez dosť koktavý a šroubovaný preklad, ktorý je jasným dôkazom toho, že nie každý, kto vie po anglicky, má cit aj pre preklad. lebo preložiť powerpointovú prezentáciu si vyžaduje iné zručnosti ako preložiť knihu.
ak však patríte medzi tých, ktorí si vychutnávajú kávu po svojom (mne napríklad vyšlo, že pijem riedku kávu, ktorú by ozajstný znalec ani neochutnal) a nemáte chuť dať sa vyrušovať prívržencami nového náboženstva, pokojne knihu odložte. pri čítaní lifestylových magazínov na väčšinu informácií z tejto knihy skôr či neskôr aj tak natrafíte.
hodnotím skôr dizajn knihy a formát.
mimochodom, už viackrát som skonštatoval, že svojou konzumáciou kávy (množstva) patrím k Fínom, ktorí jej vypijú najviac na svete, čiže okolo 12 kg ročne.
jednoducho: všetko, čo o káve nepotrebujete vedieť a napriek tomu vás tým zahlcujú.
sorry, ale tohle není román pro ženy, nevím, proč používat tuto nálepku...
plnokrevní knížka, která nám napoví, s jakými iluzemi prchali Řekové před poválečnou diktaturou do našeho „svobodného“ světa. a jak se s divným osudem museli vyrovnat jejich děti. na toto téma pojednává i knížka dalšího Řeka (Sotiris Joanidis, Řekové v Česku) a třeba také diplomová práce Sabiny Müllerové.
čtivé a v době, kdy se mi knížka poprvé dostala do rukou i velmi aktuální. jedna z mnoha výborných knih nakladatelství Profil v Ostravě, které je dnes opomíjeno a zapomenuto. škoda. uměl bych si představit diplomovku na toto téma.