freejazz komentáře u knih
Jaksi logicky se mi tahle knížka musela dostat do rukou. živé vzpomínky lidí, kteťí tu dobu zažili na vlastní kůži velmi vhodně doplňují obraz našeho světa, jak se ho snaží rekonstrouvat třeba Kateřina Tučková (Vyhnání Gerty Shnirch) nebo Radka Denemarková (Peníze od Hitlera) nebo Alena Mornštajnová (Hana). Psát o věcech, lidech a událostech, která jsou neoficiálně jaksi tabu a mimo je jeidný způsob, jak se vypořádat s živou historií.
Doporučuji všem, co chtějí získat vhled do bouřlivého období 1938 – 1948 v pohraničí.
výborný historický román s prepracovaným dejom, silnými postavami a navyše zasadený do reálneho sveta. pravda, nie je to oddychovka na jeden večer, ale na databázi knih asi ľudia skôr hľadajú niečo podstatné, než výplň prázdneho času.
Crichton, síce šmrncnutý iným remeselníkom, ale naozaj dobrý. výborná téma, fascinácia vedou a objavovaním nepoznaného, prepracované akcie, trochu ploché a predvídateľné postavy, ale to asi treba, aby mal čitateľ pocit, že autora prekukol.
keby som bol cynik, poviem, že to bola taká americká verzia populárnej komédie Což takhle dát si špenát. akurát, že toho komična tu bolo pomenej:)
tak trochu snové poviedky. pri čítaní Murakamiho je lepšie zabudnúť deliť svet na realitu a virtualitu, lebo tu sa všetko prelína a ak si nedáte pozor, občas neviete, či je to sen, či skutočnosť. v mnohých poviedkach sa dajú čítať náznaky budúcich románov, netreba zabúdať, že sú to vlastne juvenílie:)
jediné, čo ma rušilo, je odfláknutá redaktorská práca. keď v jednej poviedke má človek o rok viac a o dve strany o rok menej ako hlavná hrdinka... alebo, keď mi neostávalo iné, len zvolať spolu so šlabikárom: Ema má mamu. Mama má misu. V mise je mäso. Ó, my sa máme... lebo do prekladu sa zamotala misová polievka namiesto polievky miso...
nekúpil som si ju v Prahe. nekúpil som si slovenský preklad.
a urobil som dobre. cez e-shop ma stála podstatne menej a nemusel som ju vláčiť, priniesli mi ju. a česká stála takmer polovicu toho, čo slovenská verzia.
naozaj nechápem politiku vydavateľstiev a knižných distribučných spoločností...
a ku knihe - veľmi ma potešil rozsiahly obrazový materiál. dozvedel som sa aj niekoľko nových, resp. neznámych / prehliadaných faktov nielen z autorovho života, ale aj zo spoločensko-kultúrno-politických dejov a súvislostí.
akurát ma bolí ruka, lebo držať tú na kriedovom papieri v tvrdej väzbe vyrobenú knihu je dosť divný spôsob posilňovania:)
ak máte radi Hema, nenechajte si ujsť príležitosť.
že by som padol do mdlôb... boli tam skvelé momenty, ktoré mi však pripomínali staršie knihy (napríklad šialenstvá Bridget Jonesovej alebo neuveriteľné príhody krtka Adriana). ale celok na mňa pôsobil dosť rozpačito. takúto knihu by som svojmu synovi určite nenapísal.
ktorýsi frajer raz napísal, že v jednej detektívke sa človek dozvie o krajine a ľuďoch viac ako v bedekroch a učebniciach. asi na tom niečo bude, lebo z tejto knihy mi vznikol plastický až živý obraz komunity. a to detektívky nie veľmi čítam...
mám rád také milé pošťuchovanie, v ktorom je cítiť lásku a úctu. príjemná oddychovka, na leto sa perfektne hodí.
druhý komentár, ktorý pridávam, nebude ani zďaleka taký pozitívny.
nudil som sa. a čakal, kedy to konečne začne. spomínam si, že už som jednu autorovu knihu nedočítal. lebo som sa pri nej nudil.
nijako ma nedojíma expresívne vyjadrovanie ani slovník suterénu. každý k. a každá p., každá j. znižuje slovnú zásobu o desať slov, takže priemerný človák po čase upadá do IQ pokladne od McDonalda. okrem toho, hustota knihy sa nemeria počtom spomenutých údov a udíc.
áno, Balla je dobrý pozorovateľ, jeho dialógy sú uveriteľné, lebo sme denne ich svedkami. lenže kde je to niečo navyše, čo zo záznamu robí literatúru? žiadny moment prekvapenia, žiadny nečakaný okamih. prázdna realita všedného dňa.
nečítam knihy aby som sa utvrdil v tom, že to, čo je okolo mňa, je reálne. na to knihy nepotrebujem. v knihách hľadám myšlienky, slobodu, víziu, filozofiu, fantáziu. na to, čo mi ponúka autor mi stačí zájsť do prvej zapľuvanej krčmy a bude ma to stáť max. dve pivá.
som sklamaný.
moja posadnutosť Hemingwayom... samozrejme som nemohol toto dielo vynechať. zaujímavé čítanie o tom, ako život s Hemom vnímali jeho početné manželky, ale neviem, či som sa dozvedel niečo skutočne nové - okrem pár linkov na weby, v ktorých sa dá stratiť:) a úplne ma dojal odkaz na stránku autorky, ktorá na svojom pintereste nazbierala za hrsť nielen notoricky známych, ale aj raritných fotiek zo súkromia Hemingwaya (hoci - keď je raz niečo na nete, je to ešte rarita?:) a odkiaľ smerovali ďalšie a ďalšie odkazy na ďalšie a ďalšie zbierky záberov, ktoré sa nielen vzájomne dopĺňajú, ale aj vykrádajú... jednoducho, odkaz na internetové smetisko. až tu ma začala prenasledovať myšlienka, či má ešte zmysel hľadať niečo nové, čo som ešte nevedel. Hem pre mňa bude vždy kľúčový autor, jediný spisovateľ, vďaka ktorému som z písomky z angliny dostal jedinú jednotku počas celých štyroch rokov na gympli, autor Pohyblivého sviatku a excelentných poviedok, ale aj autor neslaných nemastných pozdných diel, ktoré vychádzajú len preto, že ich napísal Hem...
výborný počin. hoci sa mi zo začiatku videlo, že toho ľahkého erotična je tam viac než dosť, dostalo to neskôr zmysel - ako šiel čas, dostávali sa do popredia iné dôležité súčasti života. A našiel som tam múdru charakteristiku našej súčasnosti:
„Politický systém, jemuž je podřízena společnost, je vždy výrazem ekonomického systému, jenž existuje uvnitř této společnosti.“
Autorom je ruský anarchista Kropotkin. ale akoby bol medzi nami, v našej roztrhnutej a besmi zmietanej krajine.
veľmi milý príbeh, ktorý na mňa čakal na polici v knižnici. a áno, je aj o tučniakovi:)
má to všetky znaky úspešného produktu, Formánek využil cirkus, ktorý sa strhol po uvedení Prsatého muža, nie je mu čo vyčítať. a rozhodne neuráža vkus čitateľov.
kniha... no, kratšia poviedka.
rekord... 8. 8. 2004 v nedeľu som od 9:00 do 16:00 napísal poviedku Veľká prestávka. mala a má 70.854 znakov, čo je viac ako dvojnásobok jaguára. takže napísať sa to dá. akurát tému som si vybral sám, žiadne žrebovanie. a nemal som pritom čumilov za výkladom ani notára, ktorý by mi to overil. a už vôbec nie vydavateľa, ktorý by to bral ako dobrý nápad a podujal sa za rovnaký čas z poviedky urobiť knihu. jednoducho marketing som nezvládol.:)
odporúčam všetkým adeptom na literárnu slávu - skúste to! najmä tí, čo sa na takýto čin pozerajú s dešpektom a dávajú najavo svoje urazené literárne city:).
chcel by som sa raz ocitnúť v Hobitíně, mali by sme sa o čom rozprávať.
výborné!
mám rád prelínajúce sa príbehy, ktoré spolu nesúvisia a ich vzájomný vzťah treba hľadať nie v menách postáv, ale v čomsi hlbšom.
asi sa v artfóre poobzerám po iných opusoch z tejto vznikajúcej edície.
oceňujem aj prácu na knihe, od obálky cez výber fontu až po redaktorskú robotu.
strašný dokument, odporúčam každému obdivovateľovi ruského socialistického raja na zemi. je to doklad o tom, že krajina, ktorá bola vždy v zajatí absolutizmmu a vodky nemôže byť zrazu slobodná. krajina, v ktorej ľudský život nič neznamená, nemôže ľudské práva obhajovať. jediný rozdiel medzi nacizmom a komunizmom je zemepisná poloha vzniku.
nevím jak kdo, ale já v té knize nenašel nic o prohnilém křesťanství ani spásnosném taoismu. spíš jsem našel něco o neschopnosti člověka žít a o tom, že neustále nás něco nutí hrát role, o kterých si myslíme, že je po nás ostatní vyžadují.
je to jednoduché. opravdu stačí zapomenout na honění postů a pozic a svět začne vypadat úplně jinak.
doporučuji především zapřisáhlým hlasatelům všech různých ismů a krmičům kariér.
jednoduchý príbeh, aby vynikla téma, nekomplikované vety, aby človeku zostalo viac priestoru na otázky. motivačné knihy ma neberú, ale to, ako autor prinúti čitateľa zastaviť sa a nájsť iný pohľad na svoj život je výborné.
ak hľadáte návod na použitie života, ani nezačínajte, toto nie je žiadna instantná polievka.
ak vás baví vnímať svet a hľadať a objavovať, potom ste v tejto knihe správne.
pravdupovediac, trochu ma táto ľahká konverzačná fraška wildeovského charakteru nudila. je to divadelná hra, prepísaná do novely, ľahko predvídateľný dej, iba náznak suchého anglického humoru... najlepšie je predstavovať si pri čítaní, kto by mohol stvárňovať jednotlivé postavy.