freejazz komentáře u knih
keď som ju čítal, nepochválil som sa kamarátom. frčali mayovky, ktoré mňa nikdy neoslovili, mám doteraz radšej príbehy s reálnym pozadím, nie rozprávky a už vôbec nie fantasy. knihu som si dokonca vtedy kúpil a dnes je v obecnej knižnici a viem, že už ju pár detí čítalo a všetkým sa páčila.
každý adolescent by mal podľahnúť čaru Kiplingovho humoru
akoby to bola inšpirácia seriálu Dobrodružství kriminalistiky. keď som to čítal, mal som nejakých 10 - 11 rokov a bolo to pre mňa veľmi objavné. myslím, že také by mali byť knihy pre začínajúcich čitateľov vždy.
začalo to celkom fajn, ale potom už som čítal len do kopca a do kopca. mrviť sa v bahne ľudskej úbohosti mi nejako nesedí. uvidím, či iný Mailer bude lepší, teraz si dávam od neho pauzu.
nádhera. úplne v praveku ma oslovilo Mluviti stříbro. pred rokmi som čítal Bajajove Duely a úplne ma to zobralo. potom sa mi do ruky dostalo Zvlčení a to tak, že až veľmi:)
Na krásné modré Dřevnici... snová prechádzka druhou polovicou 20. storočia, od chvíľ, keď Zlín prišiel o svoje meno, až po chvíle, keď mu meno s poctou vrátili. len letmo a nepravidelne sa v tých miestach vyskytujem, ale kniha ma tam vtiahla.
Bajaja je výnimočný autor!
nějak jsem se nemohl rozběhnout... a potom naopak zastavit:)
strhující dílko, sonda do vnitra šestnácti a půl leté dívky, zmítané láskou k oběma rodičům, ze kterých jeden miloval a druhý nenáviděl...
chvílemi úplně živé obrázky...
ovšem, kvalita knižního zpracování... spíš sprasování...
jinak edice KAPKA stála za čtení bez ohledu na to, jestli jste o autorovi už někdy slyšeli nebo vůbec ne.
mám rád Horníčkovo rozprávanie, či je z Provence alebo z Plzne, či je z divadla alebo zo života. je to ako pohladenie a zároveň impulz pre naštartovanie vlastných myšlienok, spomienok, úvah.
Na Orave som sa vyskytol skôr náhodou a ani som o tom nevedel. Ale táto knižka bola ako sprievodca. Všednými i nevšednými okamihmi. Naviac sú to príbehy písané s citom a láskou, často sa mi pri nich vynárali moje príhody u starých rodičov v úplne inom kúte.
rozprávkové výbery... ako fajn, že existovali a že sme mali osvietených redaktorov, ktorí sa tomu venovali. bol (a myslím si, že aj stále je) to jeden z lepších spôsobov, ako poznávať cudzie kultúry, zvyky, históriu.
bola to taká naša slovenská koza. koza nostra...
jedno z najlepších humoristických diel, aké som čítal. svojrázny, originálny pohľad na svet, brilantný štýl, schopnosť nebrať nič vážne. myslím, že napriek tomu, čo všetko Vlado Bednár popísal, toto bolo jeho kľúčové dielo a týmto vošiel do dejín literatúry.
a vôbec to nebol lacný príbeh...
čo určite stojí za zmienku, je slovník tejto novielky. Vlado Bednár, zberateľ fráz, floskúl a klišé, ktorý sa drží hesla čím prázdnejšie, tým lepšie, bohato čerpal z tej najprázdnejšej podoby dobového jazyka. oceniť by to mal každý, kto v tej dobe žil a čo len raz za čas chytil do ruky niektorý z tlačových orgánov ÚV, ROHu, SZM alebo hoci aj zväzu záhradkárov, neohrozeného predvoja robotníckej triedy.
a nezabudnuteľná óda na tretie nástupište bratislavskej hlavnej stanice... opäť, kto to nezažil na vlastnej koži, dokáže si aspoň matne predstaviť, aké kultúrno-spoločenské centrum vtedajšej doby to bolo!
jednoducho kniha, ktorú si treba prečítať, aby človek pochopil, čo sa písalo medzi riadkami a čím ľudia skutočne (ne)žili:)
Vlado Bednár bol zjav a prírodný úkaz. svojím obrovským talentom vyrobiť aj z najvážnejšej situácie frašku musel privádzať súdruhov do amoku.
v tejto knihe to ešte tak vidno nebolo. je to typická revolta mladého človeka, čistý generačný boj. ale prečítať si toto dielo je rovnako dôležité, ako mať napozerané filmy z novej vlny. ddarmo, 60. roky boli v našej kultúrnej histórii niečo extra a majú nám čo dať aj dnes.
dovolil som si zmeniť prvé vydanie tejto klasiky, vyšlo už v roku 1966 a sprevádzalo niekoľko generácií školákov. neviem, ako je to dnes, ale veľmi by som odporúčal čítanie v rodinách s dvomi a viac deťmi.
krásny romanticko-dobrodružný príbeh, ktorý by nemal chýbať v žiadnej knižnici.
25. apríla 1719 bol vydaný po prvýkrát, ale za tých 300 rokov sa nijako nezmenšila jeho hodnota. o koľkých súčasných sezónnych obaloch na pepsi to môžeme povedať?
ďalšia z mojich obľúbených kníh. ale povedzme si úprimne, vzali by ste dnes do ruky knihu s takým obalom? my sme sa museli ako deti učiť odhaliť krásu obsahu a nehodnotiť podľa prvého dojmu. a dnes? prvý dojem zvíťazí, krásny obal predáva... a obsah? často škoda slov.
jedna z mojich obľúbených knižiek. fakt, že som po niekom zdedil šalátové vydanie, mi vôbec nevadil.
a to som dlho netušil, že Lada napísal aj ďalšie knižky...
prečítané niekoľkokrát
dokonca som si v nejakom múdrom multikulti indipendent inzine prečítal, že práve toto bola kniha, ktorá pchala deťom do hlavy ideológiu:)
aj dnes poučné čítanie. netuším, čo z toho majú deti:)
úžas. na to, že knížka vyšla v roce 1963, 3 roky po smrti autora, z jehož díla toho moc neznáme, a že se u nás objevila v roce 1975, v době absolutního běsnění normalizace je to něco neuvěřitelného. zřejmě cenzor nerozuměl tomu, co čte:)
protože mám už nějaké ty zkušenosti se socialistickou řemeslnou výrobou, ani mě moc nepřekvapilo, že jsem si knížku nemohl normálně dočíst, že jsou v ní svázané chybné archy, takže závěr vypadá jako noty na buben – jedna prázdná stránka za druhou, potom něco ke čtení, potom zase nic... takže asi budu muset investovat a pořídit si kompletní text někde z antikvariátu.
keďže som v tom kraji prežil 18 rokov a preliezol ho naozaj po poslednú dedinu, veľmi ma potešilo, že si banda nadšencov dala námahu a vyrobila aktualizované (najmä obrazovo) vydanie knihy, ktorú normálne nezoženiete.
je to ďalší titul do mojej zbierky regionálnych monografií.
texty, ktoré by sa na smetisku internetu dávno stratili a predsa stoja za prečítanie.
citujem z prebalu:
Keby dobiehalo slovenské HDP na hlavu to 60-krát početnejšej Ameriky takým tempom, akým sa autori z Inaque s asi 3600-krát menším rozpočtom približujú The New York Review of Books, zajtra by sme otvárali naše 24. Silicon Valley – tentokrát v Hrochoti. Inaque.sk je priam existenciálna výnimka v aktuálnom priestore medzi globálnym údolím dutých hláv, humnami na pestovanie zmanipulovaných stabilizátorov mainstreamového matrixu Generácie Nič a tlstopismi novinových výstrižkov o mafii... (nepovedal som ja, ale kritický ekonóm Marián Vitkovič).
čo k tomu dodať... produkcia vydavateľstva Inaque je naozaj iná, v mnohých prípadoch neporovnateľná s už spomínaným mainstreamom. ak teda pri čítaní radi premýšľate, nenechajte si ujsť príležitosť a pustite sa do tohto dielka... žial, na nete už z toho naozaj veľa nenájdete.