freejazz komentáře u knih
výborný zážitok. nemám rád predžuté a natrávené hamburgery, každá strana musí / môže priniesť prekvapenie. a tých tu bolo.
fakt najlepšia je kapitola 9:)
je fakt, že som najprv videl film. starý, čiernobiely, úchvatný. a nijako nezaostával za knihou, ako som sa mohol po rokoch, keď sa mi konečne dostala do ruky, presvedčiť.
bral som to ako oddychové čítanie a nič som od toho nečakal. ale je fakt, že ma osud Charlesa Lumleyho zaujímal stále viac. rovnako je fakt, že by som mu taký záver nepripravil, zaslúžil si od života viac:)
snový svet, iná realita, filozofia vs. súdničky... Alef je ohromujúca koláž vecí z tohto sveta, jeho prachu, ale aj zo snov a iných vesmírov.
je fakt, že čítať takúto „starinu“ je pre mňa ťažké. nesedí mi štýl, potrebujem vhľad do vtedajších reálií, aby som správne pochopil symboly, bez ktorých sa tieto písačky nezaobídu. a najmä čas na prečítanie a strávenie. už by som sa k tomu nevracal.
z nostalgie - veď je to „hudba mého mládí“ som po knížke siahol. veľa som sa dozvedel zo zákulisia, ale málo som sa dozvedel o motiváciách. ale zasa na zahodenie to nebolo.:) aspoň som si urobil poriadok v LP a CD a doplnil chýbajúce.
silné príbehy smutnej doby. historické nepresnosti našťastie neuberajú tejto mozaike na účinnosti.
výborný historický román s prepracovaným dejom, silnými postavami a navyše zasadený do reálneho sveta. pravda, nie je to oddychovka na jeden večer, ale na databázi knih asi ľudia skôr hľadajú niečo podstatné, než výplň prázdneho času.
Šotolu som dlho obchádzal, na vlastnú škodu. freska - fraška o hrdinských bojoch a bojovníkoch zverbovaných trosiek.
z nostalgie siaham po všetkých knihách z vydavateľstva Profil Ostrava. vychádzal tam rrad veľmi zaujímavých titulov a objavil som niekoľkko skvelých prozaikov o básnikov. toto ale nie je ten prípad. priemerné, na vlnách aktuálneho záujmu napísané oddychové dielko. síce neurazí, ale keď knihu odložíte, budete mať problém spomenúť si, o čom bola.
veľmi poučné čítanie o „sebauvedomovaní“ a „emancipačnom procese“ ľudu na východe Slovenska. mali hlboko v päte nejaký boj o spisovný jazyk a vždy im bol bližší ohnutý chrbát než národovectvo... v podstate iný - moderný (aspoň v 19. storočí) pohľad na svet a miesto človeka v ňom sem privliekli vzbúrenci zo západu, tým ľudkom na východe určite nezáležalo na tom, aby trpeli za nejaké panslávske myšlienky. napokon - idea „národa Slavjakov“, implantovaná na „šaľeni vichod“ po roku 1918 z Hungárie spojená s požiadavkou, aby sa územie, obývané „Slavjakmi“ stalo súčasťou Maďarska hovorí za všetko...
trochu ťažký akademický štýl, ale naozaj to stojí za čítanie.
mať tú moc, zaradím toto dielo do zoznamu povinnej literatúry pre stredoškolákov. otvára obzory a ponúka neošúchané spojenia známych vecí, dejov a javov.
najviac ma teší, keď ekonóm Sedláček niekde povie, že ekonómia nie je veda. súhlasím s ním. a pri pohľade na „aktivity“ súčasných absolventov ekonómie ľutujem, že štúdium tohto typu je ešte možné:)
mená známe nielen z literatúry v poetickej verzii. príjemné zastavenie.
ako inak, než absurdnou mozaikou vyložiť dejiny 20. storočia, dejiny storočia plného absurdít. famózne dielko.
Crichton, síce šmrncnutý iným remeselníkom, ale naozaj dobrý. výborná téma, fascinácia vedou a objavovaním nepoznaného, prepracované akcie, trochu ploché a predvídateľné postavy, ale to asi treba, aby mal čitateľ pocit, že autora prekukol.
keby som bol cynik, poviem, že to bola taká americká verzia populárnej komédie Což takhle dát si špenát. akurát, že toho komična tu bolo pomenej:)
orgie čecháčkovského vychcánkovství, šmírování, udavačství, urvávání iluzorních výhod výměnou za úplnou ztrátu lidskosti, jak na ně narazil naiva z Nového Yorku. kdo tu dobu zažil a v této novele si ji znovu připomněl, měl nejspíš potíže s trávením...
„Tato země je důkazem, že kniha nemá větší moc než její nejhloupější čtenář.“
„Hochu, kdyby někdo prohlásil Jana Husa za špinavého žida, budu s ním souhlasit. – Toto jsou lidé, kteří skutečně představují českého ducha – to jsou naši realisté! Lidé, kteří chápou příkaz dne. Lidé, kteří se neposmívají pořádku a nevidí na všem jenom to nejhorší. Lidé, kteří dovedou rozlišovat mezi tím, co je v malé zemi, jako je naše, možné a co jsou jenom pitomé iluze maniaků – lidé, kteří se ve vší slušnosti dovedou podřídit dějinné smůle!“
ano, to vysvětluje, proč se tady za 30 let zase nic nezměnilo. proč jsou švejkování a kafkárny synonymy rozkladu společnosti dobrovolně a zevnitř... ještě, že to pívo pořád teče...
surový a uveriteľný príbeh. čo je neuveriteľné - že autor tohto diela tu už nie je. premýšľal som o tom počas čítania. Nórsko... pol roka noc, zima. divné vzťahy. ale nelezie mi to do hlavy. škoda ho, mohol napísať ešte peknú kopu kvalitných diel.
najprv som to bral ako náplasť za ukradnutú knihu, ale čím viac som sa začítaval, tým viac ma vťahoval fantastický svet J. L. Borgesa. napriek tomu, že originál vyšiel v praveku, boli témy príbehov viac než súčasné. asi si ju prečítam znovu... budú opäť súčasné.
keď mi ukradli Knihu z piesku, bol som rád, že som objavil aspoň Zrcadlo a masku. neviem, čím to je, ale slovenský preklad sa mi páči viac, takže tento výber som bral ako záchranný čln:)
kniha, ktorú mi ospevovali, našiiel som ju v nejakom juhočeskom kníhkupectve, čítal dokola, ukradli mi ju, po rokoch ju našiel v antikvariáte, daroval ju, niečo (Knihu z piesku) som si prepísal, aby som mal aspoň niečo z Borgesa. a teraz ju už konečne mám... a ani som na ňu nesiahol.
kto nezažil začiatok 80. rokov v tvorivom rozlete, nevie si predstaviť marazmus, v ktorom sme sa museli brodiť a prudké svetlo, ktoré táto útla kniha vydávala.