freejazz komentáře u knih

ťažké čítanie, lebo sa pri ňom automaticky rozbieha pamäť a spomienky.
už pri tejto knihe som nevydržal do konca a začal hľadať rozhovory s Knausgardom – a je ich dosť. pôsobí v nich presne ako vo svojich knihách. je to naozaj nesmelý introvert, charizmatický človek a keď nahodí pohľad nevinného a nič netušiaceho chlapca na prahu veľkého sveta až sa nechce veriť, že to je on, čo dokázal napísať takýto ohromujúci portrét.
teraz nastáva najhoršia fáza – čakanie na 6. pokračovanie:)
mimochodom, potešilo by ma, keby som si mohol prečítať aj jeho iné diela. žiaľ, moja angličtina nie je v takom stave, aby som to dokázal zjesť a po nórsky okrem Min kamp viem akurát god morgen:)

3 13.03.2020

bola sobota 24. apríla 1999. práve moji študáci vyhrali Štúrovo brko. sedeli sme v kaviarni hotela Poľana, Jožo bafal ohromnú cigaru (ja druhú, dopriali sme si) a moji študáci čumeli ako puky. sedeli s veľkým autorom a zisťovali, že je to naozaj obyčajný a normálny človek z mäsa a kostí. patril nám svet a Jožo hovoril nielen o Kráľovi Dávidovi, ale najmä o nových plánoch, o tom, čo by sme napríklad mohli my dvaja dať dokopy.
o päť dní nato mi vtedajšia žena zavolala, či som počul, že sa Jožo Urban zabil pri autohavárii. neveril som. skúsil som mu zavolať. číslo bolo hluché.
do riti!
Ondro, vďaka za peknú spomienku. Jožo bol presne taký, ako si ho opísal. taký, akého som ho poznal od začiatku osemdesiatych rokov z literárneho klubu v Bratislave v spolku svätých Vojtechov. taký, ako sa mi prvýkrát dostal pod kožu, keď sa zjavil v predajni Slovenský spisovateľ a svojím neopakovateľným: „Starrrrý, môžeš ma založiť?“ ma obral o posledné prachy (a že som mal hlboko do vrecka!). vrátil, ale myslím, že sme ich aj tak preliali dole hrdlom. tak rád by som sa dnes s Jožom pripil...
...

02.03.2020

prečítať a posunúť ďalej:)
vždy má zmysel zamýšľať sa nad šťastím a nad tým, čo ho obmedzuje alebo vytláča.
zamyslel som sa však nad tým, ako by upaľovali autorku v našich končinách, keby sa tu pokúsila so svojím kurzom presadiť. krajina plná ľudí, s neukojenou potrebou vlastníctva, potrebou mať a zhŕňať nezmysel za nezmyslom, kúpiť si radšej štvrtú skriňu, než urobiť poriadok v tých prvých troch a vyhodiť všetko, čo už nie je potrebné:) najkrajšie to vyjadril Hrabal v Slavnostech sněženek: Nekupte to za ty peníze! a tak sa v našich domácnostich naozaj hromadia stovky ľavých gumákov a platní, vylisovaných len z jednej strany, či premokajúcich pršiplášťov...
tak mi pripadajú aj predchádzajúce komentáre, zaujímavé, že práve od žien. od žien, ktoré si vytrvalo a neúnavne ťažkajú na to, že musia upratovať.
je oveľa jednoduchšie mať poriadok, pretože vtedy netreba upratovať...
poznám ľudí, ktorí by dokázali zapratať Bojnický zámok za tri dni...

25.02.2020

prvý diel bol ako rampáš, druhý diel mladé víno, tretí diel už dobrý ležiak, ale toto už vyzerá ako zrejúci koňak. je to čím ďalej lepšie. a tá terminológia? všetci žijú len preto, aby sa opíjali. dosť smutné na krajinu, ktorá zatiahla záchrannú brzdu proti alkoholu v poslednej chvíli. ale asi to majú jej obyvatelia v krvi.
občasné odskoky od súkromných záležitostí k reáliám, krajine, podnebiu sú fajn, človek vie, že to nie je príbeh z vymyslenej krajiny.
ale život s mladým Knausgardom musel byť riadne namáhavá túra:)
už sa teším na piaty diel.

2 21.02.2020

jeden deň v živote starnúcej poetky. ale aký deň! ak je na jeho začiatku neistota a rozrušenie z očakávaného uvedenia novej knihy, na jeho konci je poznanie, že to, za čím sa človek ženie, je len chiméra. ako si urobiť prievan v hodnotách, resp. v tom, čo človek (a človeku) za hodnoty považuje (mu podsúvajú) stojí nielen za prečítanie, ale aj zamyslenie. jednoducho nikdy nie je neskoro precitnúť.
výborná jednohubka s dlhým dosahom. a pekne vypointované pasáže.

15.02.2020

dokonáno jest...
zvlášnym riadením osudu sa mi tento titul dostal do ruky práve teraz, keď sa na celej Zemi pretriasa corona vírus, o ktorom prevažná väčšina tých, čo o ňom píšu, nič nevie a netuší, rovnako ako absolútna väčšina tých, čo o ňom iba čítajú.
apokalypsa smrtiaceho vírusu, sledovaná očami vedca – virológa, ktorý tuší, že má protizbraň, ale zároveň problém prebojovať sa cez byrokraciu, tak by sadlo veľmi stručne naznačiť wocogou.
katastrofa musí zákonite poostihnúť aj jeho vlastnú rodinu, inak by to nebolo to správne drámo.
oveľa prekvapujúcejší je však záver, ktorý určite vyvolá celý rad otázok, týkajúcich sa etiky, ale aj schopností človeka podmaniť si prírodu, ktoré úzko súvisia s pocitom všemohúcnosti a všemocnosti. aký strašný omyl to je!
útly opus, skôr len taký opuštek, ktorý určite stojí za prečítanie.

14.02.2020

toto rozhodne nie je literatúra na kúpalisko. kým som tých 150 strán prelúskal, prešiel týždeň, mám v knihe kopu lepiek a idem si ich popozerať, lebo sa za nimi skrývajú myšlienky, ktoré stoja nie za jedno prečítanie.

8 09.02.2020

je to čím ďalej, tým lepšie. už sa teším na štvrté pokračovanie.
tento diel je napísaný strhujúcim štýlom, uchváti čitateľa a nedá mu ani priestor na nádych.
a úplne naj bolo, ako to spustilo príval spomienok na moje vlastné detstvo.

1 07.02.2020

nebolo to také hladké čítanie, na aké som zvyknutý pri mojich obľúbených severanoch. ale nebol to ani zabitý čas. hoci vedľajšiu úlohu v tomto opuse hral alkohol (ako takmer vždy) dozvedel som sa niečo aj o mentalite Fínov a vzťahu k tradíciám a rodinným zvykom.

06.02.2020

Na rozdiel od idealizovaných hagiografií a ód na „kľúčových“ ľudí zeme som mal príležitosť čítať plnokrvný obraz reálneho, často rozporuplného, ale vždy svojho génia, ktorý skutočne výrazne ovplyvnil prelom tisícročia.
výborne odvedená robota autorov. len tých fotografií mohlo byť viac.

1 06.02.2020

je možné, že ak by Lucia Berlin žila ďalej, vznikne z týchto záznamov výborná séria pooviedok, pripadalo mi to ako poznámky na niečo veľké.
a listy? v niektorých sa naplno rozvinul autorkin talent, majú šťavu, sú dramatické, vypointované. a trčí z nich človečina.
smola je, že sa to dostalo von až po Manuále pre upratovačky, na ten toto dielko nemá. ale zároveň šťastie, lebo sa Vitaj doma dá použiť ako poznámkový aparát k Manuálu.
v každom prípade stojí za prečítanie a zaknihovanie vynikajúcej a dlho u nás neznámej autorky, ktorá určite nehrala druhé husle popri Kerouacovi či Hemingwayovi.

1 01.02.2020

aj keď poznám osud autorky, pripadala mi kniha spočiatku ako jednoduchý romantický príbeh pre tínedžerky. opak je pravdou.
veľmi jemne a citlivo napísaná sonda do duše chorého človeka, bez škandalizovania a prázdnych gest.
spýtali ste sa už niekedy sami seba, čo tu vlastne hľadáme a ako sa to pokúšame nájsť? a čo potom, ak to náhodou objavíme?

3 21.01.2020

v prvom rade – anotácia k tejto knihe nesedí, je obludne zavádzajúca a teda zavadzajúca. žiadne vzťahy v Bellevue sa postupne nezhoršujú, žiadne napätie v pozliepanej partii nenarastá.
prejsť čo len takto, virtuálne, peklom, ktorým prechádza chorý človek je poriadna nálož. príbeh Blanky je podaný tak šťavnato a presvedčivo, až si po dočítaní hovorím, či vôbec existuje nejaký Peter, či tá vysnívaná kamarátka Svelana je z reálneho sveta.
vynikajúca kniha.
a v celom rozsahu súhlasím s tým, čo napísal egan.
myslím, že na Slovensku sa opäť objavila nová a naozaj dobrá spisovateľka.

2 18.01.2020

jedno, čo mi vadí na všetkých knihách, údajne určených dospievajúcim je, že hlavný hrdina je zvyčajne veľmi bystrý glosátor sveta, ktorý spoznáva a glosy idú občas zjavne až za reálne hranice jeho aktuálnych vedomostí...
v tomto prípade to nebolo až také vypuklé, ale občas ma vyrušovali až príliš stoické postoje a posudzovanie situácií s nadhľadom, ktorý jednoducho nervný pubertiak nemá šancu mať:)
inak je to veľmi čítavý a ľahko stráviteľný príbeh obyčajného školského roka obyčajného školáka s obyčajnými rodičmi a neobyčajnými príbuznými. zvlášť oceňujem, že tam nie je žiadna Samantha, Patrick, Ricky, Chloe a neodohráva sa to v Brvalom Hnise (Beverly Hills), ale sú tu Janovia, Jany, Dany, Milanovia, dokonca Lukáš a odohráva sa to v obyčajnom malom slovenskom meste.
mám však podozrenie, že takúto literatúru píšu dospelí, aby si ju prečítali iní dospelí... nasadím do knižnice, uvidím reakcie – a možno zmením názor.
v každom prípade je to dobre napísaná kniha.

1 16.01.2020

tak rád by som si túto knihu pridal do knižnice... pôvodné vydanie som dostal od uja, keď som nastúpil na gympel... obrázkami z nej som si ilustroval svoje básničky a oblboval dievčatá (nie, nestrihal som, kreslil podľa nich!:) a potom som sa miliónkrát sťahoval, nejaké knihy mi z knižnice zmizli, nejaké mi ukradli... jednoducho ju nemám...
tešil som sa na nové vydanie, ale keď som videl ten oficiálne sa tváriaci, navyše nehorázne drahý kus v tvrdej väzbe a v inom formáte, než som poznal, stratil som chuť kúpiť ju. okamžite mi to evokovalo poznámku Johna Lennona, parafrázujem: Tlieskajú nám tí na balkónoch a galérii, vy v prvých radoch iba chrastíte šperkami.
tak si aspoň púšťam staré dobré skladby, ktoré sú fakt dobré aj po neuveriteľných 60 rokoch.

4 11.01.2020

tretia časť je takmer rovnako rozsiahla ako prvé dve spolu, ale menšia plocha by to asi nedokázal podať komplet.
Komenský bol frajer a môžeme byť hrdí na to, že bol od nás.
okrem zaujatého rozprávania o životných osudoch J.A.K. je celá séria hodnotná aj zaznamenaním dobových reálií v Európe. a pre nás osobitne je zaujímavé, že Melantrich toto dielo vydal v roku 1969 - bol v tom zámer pomôcť pozdvihnúť ducha národa, zašliapaného do prachu boľševickým terorom?

1 11.01.2020

všetci vieme, že bol Komenský. ale to je asi tak všetko. v tomto strhujúcom príbehu môžeme získať pohľad na nášho velikána - živého, šťavnatého, životom riadne obíjaného muža, ktorého si váži naozaj celý svet. odporúčam prečítať si celé dielo.

1 11.01.2020

výborné, aj keď miestami trochu rozťahané, najmä vzhľadom na celkový rozsah diela

1 11.01.2020

krásny romantický príbeh, ktorý ma pozýva čítať pokračovanie. naposledy ma niečo podobné stretlo pri epopeji o osudoch J. A. Komenského.

3 10.01.2020

pochúťka. výborný pocit z knihy, ktorá nejde prvoplánovo po senzáciách a pikoškách, ale svedomito buduje svet, v ktorom sa básnik pohyboval. samozrejme, od čitateľa sa aj tu očakáva, že „niečo vie“:)

2 08.01.2020