freejazz komentáře u knih

Na Orave som sa vyskytol skôr náhodou a ani som o tom nevedel. Ale táto knižka bola ako sprievodca. Všednými i nevšednými okamihmi. Naviac sú to príbehy písané s citom a láskou, často sa mi pri nich vynárali moje príhody u starých rodičov v úplne inom kúte.

1 04.05.2020

rozprávkové výbery... ako fajn, že existovali a že sme mali osvietených redaktorov, ktorí sa tomu venovali. bol (a myslím si, že aj stále je) to jeden z lepších spôsobov, ako poznávať cudzie kultúry, zvyky, históriu.

16.04.2020

bola to taká naša slovenská koza. koza nostra...
jedno z najlepších humoristických diel, aké som čítal. svojrázny, originálny pohľad na svet, brilantný štýl, schopnosť nebrať nič vážne. myslím, že napriek tomu, čo všetko Vlado Bednár popísal, toto bolo jeho kľúčové dielo a týmto vošiel do dejín literatúry.
a vôbec to nebol lacný príbeh...
čo určite stojí za zmienku, je slovník tejto novielky. Vlado Bednár, zberateľ fráz, floskúl a klišé, ktorý sa drží hesla čím prázdnejšie, tým lepšie, bohato čerpal z tej najprázdnejšej podoby dobového jazyka. oceniť by to mal každý, kto v tej dobe žil a čo len raz za čas chytil do ruky niektorý z tlačových orgánov ÚV, ROHu, SZM alebo hoci aj zväzu záhradkárov, neohrozeného predvoja robotníckej triedy.
a nezabudnuteľná óda na tretie nástupište bratislavskej hlavnej stanice... opäť, kto to nezažil na vlastnej koži, dokáže si aspoň matne predstaviť, aké kultúrno-spoločenské centrum vtedajšej doby to bolo!
jednoducho kniha, ktorú si treba prečítať, aby človek pochopil, čo sa písalo medzi riadkami a čím ľudia skutočne (ne)žili:)

1 16.04.2020

Vlado Bednár bol zjav a prírodný úkaz. svojím obrovským talentom vyrobiť aj z najvážnejšej situácie frašku musel privádzať súdruhov do amoku.
v tejto knihe to ešte tak vidno nebolo. je to typická revolta mladého človeka, čistý generačný boj. ale prečítať si toto dielo je rovnako dôležité, ako mať napozerané filmy z novej vlny. ddarmo, 60. roky boli v našej kultúrnej histórii niečo extra a majú nám čo dať aj dnes.

16.04.2020

dovolil som si zmeniť prvé vydanie tejto klasiky, vyšlo už v roku 1966 a sprevádzalo niekoľko generácií školákov. neviem, ako je to dnes, ale veľmi by som odporúčal čítanie v rodinách s dvomi a viac deťmi.

16.04.2020

krásny romanticko-dobrodružný príbeh, ktorý by nemal chýbať v žiadnej knižnici.
25. apríla 1719 bol vydaný po prvýkrát, ale za tých 300 rokov sa nijako nezmenšila jeho hodnota. o koľkých súčasných sezónnych obaloch na pepsi to môžeme povedať?

8 16.04.2020

ďalšia z mojich obľúbených kníh. ale povedzme si úprimne, vzali by ste dnes do ruky knihu s takým obalom? my sme sa museli ako deti učiť odhaliť krásu obsahu a nehodnotiť podľa prvého dojmu. a dnes? prvý dojem zvíťazí, krásny obal predáva... a obsah? často škoda slov.

2 16.04.2020

jedna z mojich obľúbených knižiek. fakt, že som po niekom zdedil šalátové vydanie, mi vôbec nevadil.
a to som dlho netušil, že Lada napísal aj ďalšie knižky...

prečítané niekoľkokrát
dokonca som si v nejakom múdrom multikulti indipendent inzine prečítal, že práve toto bola kniha, ktorá pchala deťom do hlavy ideológiu:)

aj dnes poučné čítanie. netuším, čo z toho majú deti:)

5 16.04.2020

úžas. na to, že knížka vyšla v roce 1963, 3 roky po smrti autora, z jehož díla toho moc neznáme, a že se u nás objevila v roce 1975, v době absolutního běsnění normalizace je to něco neuvěřitelného. zřejmě cenzor nerozuměl tomu, co čte:)
protože mám už nějaké ty zkušenosti se socialistickou řemeslnou výrobou, ani mě moc nepřekvapilo, že jsem si knížku nemohl normálně dočíst, že jsou v ní svázané chybné archy, takže závěr vypadá jako noty na buben – jedna prázdná stránka za druhou, potom něco ke čtení, potom zase nic... takže asi budu muset investovat a pořídit si kompletní text někde z antikvariátu.

1 15.04.2020

keďže som v tom kraji prežil 18 rokov a preliezol ho naozaj po poslednú dedinu, veľmi ma potešilo, že si banda nadšencov dala námahu a vyrobila aktualizované (najmä obrazovo) vydanie knihy, ktorú normálne nezoženiete.
je to ďalší titul do mojej zbierky regionálnych monografií.

11.04.2020

texty, ktoré by sa na smetisku internetu dávno stratili a predsa stoja za prečítanie.
citujem z prebalu:
Keby dobiehalo slovenské HDP na hlavu to 60-krát početnejšej Ameriky takým tempom, akým sa autori z Inaque s asi 3600-krát menším rozpočtom približujú The New York Review of Books, zajtra by sme otvárali naše 24. Silicon Valley – tentokrát v Hrochoti. Inaque.sk je priam existenciálna výnimka v aktuálnom priestore medzi globálnym údolím dutých hláv, humnami na pestovanie zmanipulovaných stabilizátorov mainstreamového matrixu Generácie Nič a tlstopismi novinových výstrižkov o mafii... (nepovedal som ja, ale kritický ekonóm Marián Vitkovič).
čo k tomu dodať... produkcia vydavateľstva Inaque je naozaj iná, v mnohých prípadoch neporovnateľná s už spomínaným mainstreamom. ak teda pri čítaní radi premýšľate, nenechajte si ujsť príležitosť a pustite sa do tohto dielka... žial, na nete už z toho naozaj veľa nenájdete.

11.04.2020

aké osviežujúce je čítať o pochybnostiach a hľadaní cesty, o pochopení, že nie všetci sú stvorení na jeden obraz, ale že medzi ľuďmi a tým skôr medzi národmi sú veľké rozdiely. (a potom sa vrátiť do reality a sledovať, ako je cirkevná hierarchia uviaznutá hlboko v 19. storočí, nič nepochopila a za vrchol evanjelizácie a pastorácie považuje každodenné vysielanie – a takmer povinné sledovanie – sv. omše v televízii...)
je to zvlášť dramatické v súčasnosti, keď sú ľudia citlivejší na slová a posolstvá – zaujal vás niekto z tejto oblasti v poslednom čase?

„Pokud se ptáme, hledáme a zůstáváme živí. Kdo se ptát přestane, ten ve svém nitru ustrne.“ Anselm Grün

„Jako křesťané a telologové potřebujeme hluboké filozofické vzdělání, abychom se mohli bavit s nevěřícími naší doby pomocí argumentů. Nemůžeme odmítnout ateismus pomocí levných gest. Musíme se pokusit mu porozumět, vystihnout jeho námitky a současně je rozvíjet dál.“ Tomáš Halík

„Bibli je možné brát buď doslova, anebo vážně.“ Tomáš Halík

Vrelo odporúčam, je to 200 strán na premýšľanie.

2 02.04.2020

chvíľami som sa cítil ako v Kusturicovom filme. panoptikum postavičiek zaľudňujúcich ospalé mestečko kdesi na okraji sveta, ktoré z letargie vytrhne nález archeológov, aby rozohral miestnu podobu angažovaného boja - čiže boja o miestne korýtka. od mánie dozorujúceho prokurátora, ktorá pramení v dávnom nepríjemnom zážitku cez exkurziu do hrôz vlády vojenskej junty v Argentíne, popri ktorých vyčíňanie Securitates vyzerajú ako detské vojny na piesku a osudy vedľajších postáv občas ako z červenej knižnice... a samozrejme, nechýba tu láska, takmer v najčistejšej podobe.
celkovo je to vydarené dielko, ale netrúfam si povedať, či je to naozaj kľúčové dielo ostatných rokov, pretože s rumunskou literárnou scénou sa stretávam v prekladoch málokedy a neviem si predstaviť, ako by som ten zvukomalebne nádherný jazyk dokázal zvládnuť... jedine, že by som bol Nick Carter a chystal sa odhaliiť Tajomstvo hradu v Karpatoch a jeho pána Vlada Dragula:)

1 24.03.2020

výborná sonda do štruktúry a dejov v spoločnosti. a pre blízkosť českej a slovenskej spoločnosti tak trochu aj cestovná mapa vnímania toho, čo sa deje u nás.
ďakujem.

3 20.03.2020

no... písanie o (ne)písaní. nejako som tomu nevedel prísť na chuť.
samozrejme, je to perfektné remeslo, ale stále som mal pocit, že lížem zmrzlinu cez celofán. ako hovorí česko-slovenská klasička: toto nie je moja šialka kávy...

3 14.03.2020

ťažké čítanie, lebo sa pri ňom automaticky rozbieha pamäť a spomienky.
už pri tejto knihe som nevydržal do konca a začal hľadať rozhovory s Knausgardom – a je ich dosť. pôsobí v nich presne ako vo svojich knihách. je to naozaj nesmelý introvert, charizmatický človek a keď nahodí pohľad nevinného a nič netušiaceho chlapca na prahu veľkého sveta až sa nechce veriť, že to je on, čo dokázal napísať takýto ohromujúci portrét.
teraz nastáva najhoršia fáza – čakanie na 6. pokračovanie:)
mimochodom, potešilo by ma, keby som si mohol prečítať aj jeho iné diela. žiaľ, moja angličtina nie je v takom stave, aby som to dokázal zjesť a po nórsky okrem Min kamp viem akurát god morgen:)

3 13.03.2020

bola sobota 24. apríla 1999. práve moji študáci vyhrali Štúrovo brko. sedeli sme v kaviarni hotela Poľana, Jožo bafal ohromnú cigaru (ja druhú, dopriali sme si) a moji študáci čumeli ako puky. sedeli s veľkým autorom a zisťovali, že je to naozaj obyčajný a normálny človek z mäsa a kostí. patril nám svet a Jožo hovoril nielen o Kráľovi Dávidovi, ale najmä o nových plánoch, o tom, čo by sme napríklad mohli my dvaja dať dokopy.
o päť dní nato mi vtedajšia žena zavolala, či som počul, že sa Jožo Urban zabil pri autohavárii. neveril som. skúsil som mu zavolať. číslo bolo hluché.
do riti!
Ondro, vďaka za peknú spomienku. Jožo bol presne taký, ako si ho opísal. taký, akého som ho poznal od začiatku osemdesiatych rokov z literárneho klubu v Bratislave v spolku svätých Vojtechov. taký, ako sa mi prvýkrát dostal pod kožu, keď sa zjavil v predajni Slovenský spisovateľ a svojím neopakovateľným: „Starrrrý, môžeš ma založiť?“ ma obral o posledné prachy (a že som mal hlboko do vrecka!). vrátil, ale myslím, že sme ich aj tak preliali dole hrdlom. tak rád by som sa dnes s Jožom pripil...
...

02.03.2020

prečítať a posunúť ďalej:)
vždy má zmysel zamýšľať sa nad šťastím a nad tým, čo ho obmedzuje alebo vytláča.
zamyslel som sa však nad tým, ako by upaľovali autorku v našich končinách, keby sa tu pokúsila so svojím kurzom presadiť. krajina plná ľudí, s neukojenou potrebou vlastníctva, potrebou mať a zhŕňať nezmysel za nezmyslom, kúpiť si radšej štvrtú skriňu, než urobiť poriadok v tých prvých troch a vyhodiť všetko, čo už nie je potrebné:) najkrajšie to vyjadril Hrabal v Slavnostech sněženek: Nekupte to za ty peníze! a tak sa v našich domácnostich naozaj hromadia stovky ľavých gumákov a platní, vylisovaných len z jednej strany, či premokajúcich pršiplášťov...
tak mi pripadajú aj predchádzajúce komentáre, zaujímavé, že práve od žien. od žien, ktoré si vytrvalo a neúnavne ťažkajú na to, že musia upratovať.
je oveľa jednoduchšie mať poriadok, pretože vtedy netreba upratovať...
poznám ľudí, ktorí by dokázali zapratať Bojnický zámok za tri dni...

25.02.2020