freejazz komentáře u knih

vzdal som to. nemám toľko času, aby som sa prehrýzal textami, ktoré riešia problém zmyslu svojej vlastnej existencie a toho, čo vlastne chcú povedať a o čom by mali byť. ale možno som len nebol naladený na tú správnu strunu. v každom prípade mi tu chýba v menu položka NEDOČÍTANÉ, teda NEDOČTENÉ (hoci to by mohlo zvádzať k hodnoteniu NEDOTČENÉ.

s takým menom a v našich končinách sa môže seriózny človek zaoberať naozaj iba humorom. našťastie na veľmi vysokej úrovni a so schopnosťou presvedčiť aj laika, že téme rozumie. krásna kniha, výborný autor. škoda, že som ho zatiaľ nemal príležitosť stretnúť naživo. bolo by sa o čom baviť.
odporúčam, ak chcete získať základný vhľad do problematiky humoru, smiechu a komična v našom živote.

1 30.07.2020

Kým som prečítal túto knihu...
zmontoval som 28 stranový časopis
navarili sme so ženou asi 40 litrov levanduľového sirupu
bol som na spomienkovej slávnosti na počesť Jana Husa
asi 200x som vybuchol a zasa spľasol
nespočetne veľakrát som si v aute vynadal do debilov
v duchu som spísal hádam 1500 strán dialógov a akčných scén, nehovoriac o filozofických úvahách o živote, čiže som na najlepšej ceste začať písať drsnú knihu
zasmial som sa na množstve dobrých i slabších vtipov
nevedel som ani raz zastaviť príval spomienok a útržkov zo svojho života, lebo Knausgard je ako štartér, len čo sa do neho raz pustíte, neviete prestať
pozrel som si niekoľko ďalších rozhovorov s autorom, ale aj s Lindou
vyhľadal som si Tonje
pokúsil som sa vygúgliť niečo o mojom otcovi, ale nepodarilo sa mi to, žil v praveku, v ére pred internetom
prečítal som niekoľko ďalších kníh, lebo čítať Knausgarda na jeden záťah je makačka na bedňu
vypočul som si pár starých ľudí, aby som z ich príbehov spracoval poviedky do spomienkovej knihy
prečítal a zredigoval som ďalších 120 krátkych príbehov, vlastne dejiny celej dediny

a po dočítaní som zasa začal mať pocit, že už nič lepšie čítať nebudem, tak, ako sa mi to stalo pred tridsiatimi rokmi, keď som dočítal Hercovu zpověď

syn mi na to povedal, že sa na to mám vykašľať, že keby som už do konca života nič neprečítal, nič sa nestane, lebo mám načítané na tri životy


a nažité? nažité mám na koľko kníh?
asi to idem spočítať...

ak ste sa do Knausgarda ešte nepustili, začnite Môj boj čítať od začiatku. aj keď vám budú tvrdiť, že sa dá čítať ako šesť samostatných kníh. dá, ale nemá to ten šmak.
prvá vás bude možno trochu nudiť, budete sa cítiť oklamaní, ale každá ďalšia vás presvedčí, že stojí nielen za čítanie, ale aj premýšľanie. o vlastnom živote.

a ešte som zabudol: premiestnil som 2 tony štrku.
je ľahšie knihu napísať alebo prečítať?

6 06.07.2020

príjemné čítanie, pri ktorom si človek uvedomí, že „cizinci“ vedia častokrát o „našincoch“ oveľa viac.
a fajn je aj ten spodný tón, v ktorom prevažuje hrdosť na pôvod a históriu.

1 04.07.2020

vynikajúce poviedky. vyniknú o to viac, keď si človek uvedomí, kedy boli napísané. pretože chvíľami som mal pocit, akoby autor sedel niekde v kaviarni nablízku a iba opisoval, čo vidí v našej súčasnosti. samozrejme, bez kvalitného prekladu by to nebolo ono, ten si tiež zaslúži ocenenie.
odporúčam najmä čitateľom, ktorí zásadne nečítajú sci-fi. myslím si, že toto je kniha, ktorá dokáže tú zásadu vyvrátiť:)

1 27.06.2020

pohodovka, aká sa dá očakávať od Hájíčka. má jedinú vadu – čítal by som ďalej, ale kniha už skončila:)
kniha je dôkazom, že človek má šancu hľadať sám seba a klásť si príjemné i menej príjemné otázky v každom veku, v každom okamihu a na každom mieste. a len od jeho vnímavosti záleží, aké budú odpovede.
potešilo ma prostredie - Budějice, Krumlov, jihočeská ves, v pozadí Praha. reálie, s ktorými sa v súčasnej spisbe stretávam málokedy (preto dosť zásadne vyberám, čo budem čítať).
Jiří Hájíček patrí pre mňa do TOP rebríčka súčasných českých spisovateľov, spolu napríklad so Zdeňkom Zapletalom, Antonínom Bajajom alebo Vladimírom Körnerom. ale mohol by som k nim pridať ďalších 20 mien a aj tak by to nebol komplet zoznam.
prečítal som a zaradil sa na zoznam čakateľov na ďalší opus:)

13 19.06.2020

niekoľkokrát som knihu odložil a zasa vzal do ruky, až som ju odložil definitívne.
pri severskej literatúre som zvyknutý na inú šťavu, toto akoby chvíľami vysychalo, chvíľami strácalo iskru. pritom námet je výborný.
kniha je dôkazom, že ani kurz tvorivého písania z vás neurobí spisovateľa.

14.06.2020

nejako mi to nesadlo. ako hovorí slovenská exilová mysliteľka súčasnosti: toto nie je moja šialka kávy...
dosť mi vadil prázdny vulgárny slovník a čo ma vyložene iritovalo boli ilustrácie. také neumelé blbosti sme si kreslili z nudy na strednej škole – a niektorí na oveľa vyššej remeselnej a umeleckej úrovni.

1 14.06.2020

pripájam sa k ostatným komentátrom.
radosť čítať. a keby som si najpr neprečítal, že kniha bola napísaná pred 173 rokmi, myslel by som si, že ju autor napísal v súčasnosti.

14.06.2020

sranda sem, sranda tam, ale čeho je moc, toho je příliš. hrdina honěný především svými stihomamy v nejbláznivější verzi ameriky, v době, kdy si myslela, že je opravdu středem země, centrem intelektu a kolébkou krásy.
neuvěřitelně užvanený opus.
v tomto případě mi nebylo ctí a svátkem číst Bellowa. občas se mi zdálo, že tohle přece nemohl napsat autor Herzoga nebo Hendersona...

1 14.06.2020

knížku jsem prvně četl někdy koncem 80. let a už tehdy to stálo za to. objevil jsem ji znovu teď, v době, kdy byly knihovny i knihkupectví zavřená a já měl chuť na dobrou knihu.
je to opravdu dokumentární kniha o pitomosti a stádovitosti naší civilizace, která se neumí vypořádat ani s jednoduchými problémy (které si navíc nadělala sama) a utíká se k drogám, o kterých všichni od reklamy po slovutné profesory tvrdí, že drogami nejsou. a když je z nich člověk na mraky, prostě ho zavřou, blázinců je dost a když není, postaví se další.
to, že nedokážeme žít a sháníme iluze je hodně špatné.
ovšem mnohem horší je, když se někdo tomuto zaběhnutému systému vzepře tak, jako to dokázala autorka. a když navíc z toho boje vyjde posílen, musí se zákonitě stát nepřítelem systému.
v něčem mi to připomnělo Kallokain...

7 13.06.2020

pamatuji si na první setkání. Orko mluvil o své první cestě do Antarktidy, o tom, jak sděloval rodičům, kam se chystá. jak se ho máma ptala, jestli je tam zima a když jí řekl, že ano, poradila mu, aby si vzal kulicha.
to už jsem měl několikrát prolistovanou a přečtenou jeho knížku Poslední země: Antarktida a podléhal jsem jeho kouzlu - charizmě.
mám takový pocit, že kdyby mezi nás po čase přišel Ježíš, nezamířil by do arcibiskupských paláců, ale vyhledal by faru v Lechovicích. tam by se o životě a smýšlení lidí dověděl víc. a kdoví, do těch paláců by ho možná v sandálech a jakémsi hadru možná ani nepustili, ptali by se, jak je to možné, že je tu, kdežto v Lechovicích by se ptali, co by chtěl a jestli nemá hlad nebo žízeň... a kdyby měl štěstí, setkal by se i s Markem Váchou a to si umím představit ten rozhovor!:)
díky, Orko, díky, Jožine, hezké svědectví!

4 13.06.2020

tak toto bol vždy zdroj dobrej zábavy. neskutočne nereálni pionieri, zblbnuté deti, pokus o naočkovanie tupej neľudskej ideológie do našich hláv. ak sa nájde niekto, komu sa táto blbosť páčila, odporúčam mu prečítať si Deti Arbatu. tam sú trochu iní hrdinovia a trochu iný raj na zemi

2 30.05.2020

keď som ju čítal, nepochválil som sa kamarátom. frčali mayovky, ktoré mňa nikdy neoslovili, mám doteraz radšej príbehy s reálnym pozadím, nie rozprávky a už vôbec nie fantasy. knihu som si dokonca vtedy kúpil a dnes je v obecnej knižnici a viem, že už ju pár detí čítalo a všetkým sa páčila.

4 30.05.2020

každý adolescent by mal podľahnúť čaru Kiplingovho humoru

2 30.05.2020

akoby to bola inšpirácia seriálu Dobrodružství kriminalistiky. keď som to čítal, mal som nejakých 10 - 11 rokov a bolo to pre mňa veľmi objavné. myslím, že také by mali byť knihy pre začínajúcich čitateľov vždy.

30.05.2020

začalo to celkom fajn, ale potom už som čítal len do kopca a do kopca. mrviť sa v bahne ľudskej úbohosti mi nejako nesedí. uvidím, či iný Mailer bude lepší, teraz si dávam od neho pauzu.

27.05.2020

nádhera. úplne v praveku ma oslovilo Mluviti stříbro. pred rokmi som čítal Bajajove Duely a úplne ma to zobralo. potom sa mi do ruky dostalo Zvlčení a to tak, že až veľmi:)
Na krásné modré Dřevnici... snová prechádzka druhou polovicou 20. storočia, od chvíľ, keď Zlín prišiel o svoje meno, až po chvíle, keď mu meno s poctou vrátili. len letmo a nepravidelne sa v tých miestach vyskytujem, ale kniha ma tam vtiahla.
Bajaja je výnimočný autor!

6 20.05.2020

nějak jsem se nemohl rozběhnout... a potom naopak zastavit:)
strhující dílko, sonda do vnitra šestnácti a půl leté dívky, zmítané láskou k oběma rodičům, ze kterých jeden miloval a druhý nenáviděl...
chvílemi úplně živé obrázky...

ovšem, kvalita knižního zpracování... spíš sprasování...

jinak edice KAPKA stála za čtení bez ohledu na to, jestli jste o autorovi už někdy slyšeli nebo vůbec ne.

1 17.05.2020

mám rád Horníčkovo rozprávanie, či je z Provence alebo z Plzne, či je z divadla alebo zo života. je to ako pohladenie a zároveň impulz pre naštartovanie vlastných myšlienok, spomienok, úvah.

2 07.05.2020