freejazz
komentáře u knih
Kaviareň na konci sveta
John P. Strelecky
amen. po dočítaní tejto knihy aj tak väčšina ľudí, ktorým je určená, nastúpi na kolotoč a bude sa chrtiť ďalej, zhŕňať veci a peniaze a tešiť sa, ako bude robiť, čo chce, len čo sa dostane do vytúženého dôchodku... a popritom bude preposielať stokrát omleté powerpointové pseudofilozofické drísty.
lebo tak boli naučení a vycvičení a kaviareň na konci sveta je len chvíľkový úlet, ktorý sa - podľa všeobecnej mienky - nedá realizovať...
Bol som v Ku Klux Klane
Stetson Kennedy
v čase, keď som hltal knihu za knihou sa mi dostala do rúk aj táto s divnou obálkou a dosť divným obsahom. je jasné, prečo ju vydali v socialistickom Československu, ale akosi sa to redaktorom vymklo z rúk. čítal som tam totiž paralely na iné „hnutia“ a „spolky“. v každom prípade by si tento titul zaslúžil nové vydanie, obohatené o historický vhľad a nezastupiteľnú úlohu žien pri formovaní tejto obludnosti.
Jak si zachránit vlastní život
Erica Jong
po tom, čo som si prčítal Strach z lietania, vyzeral som aj ďalššie knihy od E. Jongovej. našťastie vo vydavateľskej branži pochopili, že sa ju oplatí prekladať a vydávať.
keby dokázala Sylvia Plath rekonať psychivké problémy, písala by asi podobne.
Jak je tomu u lidí
Vladimír Jiránek
rád som si túto knihu objednal a čakal na ňu. Jiránek je klasika. ale je fakt, že niektoré fóry vtedajších čias nič nehovoria tomu, kto to neprežil.
Běžte - a milujte se!
Vladimír Jiránek
suchý anglický humor v českej mutácii. nevedel som si Mladý svět bez Jiránka ani predstaviť.
Synnöve zo Solbakkenu
Bjørnstjerne Bjørnson
kúzelná knižka s perfektnou atmosférou, dobre vygradovaná. radosť čítať. až som dostal chuť na staré vikingské ságy. úplne iný svet ako tá naša umraučaná precitlivená precivilizovanosť v ktorej nič nie je a nesmie byť jednoznačné.
to boli časy, keď sa Nobelova cena dávala za kumšt a nie za stupídnu politickú korektnosť...
btw - Karl Ove je dôstojným pokračovateľom severskej literárnej tradície.
Reklama je navoněná zdechlina
Oliviero Toscani
áno, reklama je navoňaná zdochlina. a ten kto tomu neverí, bude navždy odsúdený odolávať útokom zdivočeného Alzáčika:)
Lovec
James Aldridge
vzal som knihu po rokoch do ruky, aby som si oživil, prečo sa mi páčila. je skutočne výborne napísaná, uveriteľná, živá. chvíľami akoby som bol s hrdinami Jacka Londona, chvíľami akoby som bol v spoločnosti Hemingwaya.
čo ma však dorazilo, je zúfalý slovenský preklad... zaneriadený dom... zveri ubýva... okúň americký... a podobné skvosty. až keď som sa pozrel, že české vydanie vyšlo 10 rokov pred slovenským, bolo mi to jasné. čo však robila korektorka?
napriek výhradám voči prekladu však odporúčam knihu ako výborné čítanie, ideálne na horskej chate, pri kozube, so snehom za oknom a ľadom, pomaly sa roztápajúcim pod whisky alebo bourbonom...
Schůzky s Lukullem
Eva Horáčková
neveril by som, že sa do knihy o dejinách jedla a stolovania dá zamontovať ideológia, ale ide to. aj tu som našiel celú stať od Lenina, ódu na ruský samovar a ruskú kultúru pitia čaju, ale autorky akosi pozabudli na národ, ktorý v Európe dostal čaj na najvyššiu úroveň - ani slovo o Británii a Britoch. informácie o japonskej kuchyni výhradne z jednej knihy sovietskeho autora...
chvíľami som šiel do kolien:)
a s tou ruskou - sovietskou kultúrou pitia čaju sa to má asi tak:
kamarát robil začiatkom 80. rokov v Bratislave sprievodcu. dostal raz výpravu sovietskych ľudí a začínali raňajkami. tak, ako je v civilizovaných krajinách zvykom, dostal každý čajníček s vodou, šálku a zabalený čaj. rusi nevedeli, čo majú robiť, aj si uliali horúcej vody, ale iste im nechutila. kamarát pako rozbalil čaj, vložil si vrecúško do úst a napil sa vody. keďže ho rusi úchytkom pozorovali, o chvíľu už celej výprave visela z kútika úst nitka s logom výrobcu čaju a všetci veselo uchlipkávali z šálok...
rád si na tému dejín jedla a stolovania prečítam naozaj dobrú knihu. poraďte!
Myslete jednoduše
Ken Segall
myslím, že keby sa autor zrazil s našou realitou, asi by mal nad čím premýšľať... o.k. - v jednoduchosti je krása, ale naša krajina a naša planéta sa nevolá jednoduchosť.
Silicon Valley: Tísnivé údolí
Anna Wiener
napriek tomu, že som si práve prečítal odmietavé komentáre, trvám na opačnom názore. pre ľudí, ktorí majú triezvy pohľad na silikónovú bublinu je to celkom zábavné čítanie o tom, ako sa naháňa chiméra, o rýchlokvasených génioch a nikdy nekončiacej špekulácii, v ktorej ide vždy iba o to, kto koho natiahne skôr. naozaj nudný svet kockatých hláv, ktoré priviedli ľudstvo na pokraj paranoje len preto, aby „mohli robiť z domu“. jeden z milióna naozaj vytvoril niečo hodnotné, ostatní iba predstierajú genialitu, bavia sa nezrozumiteľným slangom a v podstate len balia hovno do celofánu a hľadajú toho správneho koreňa. a je jedno, či je to súkromný investor alebo vláda, prachy nesmrdia. proste je to súťaž bullshitov.
napriek tomu, že sedím denne pri počítači a využívam všetky možné nástroje na pohyb vo virtuálnom svete, viem si predstaviť svet aj bez tejto vaty. určite by bolo menej sociopatov, sociodebilov a sociálnych analfabetov a ľudia by sa dokázali vyjadrovať aj inak ako používaním štyroch - piatich emoji. navyše, napriek predstave technologických startupistov o svojej nezameniteľnej úlohe v záchrane sveta je realita taká, že dnešný priemerný užívateľ technológií nevie na internete nájsť nič podstatné, naučil sa iba copy&paste a čo je najhoršie, zamieňa si internet a virtuálny svet s „atlasom húb“, kde teda ešte žiadny génius nevyrástol, zato blbosť sa tam šíri geometrickým radom rýchlosťou megapandémie:).
kniha nikoho nepresvedčí o zmene náhľadu na vec, ale popisuje, ako to videl človek, ktorý tam bol a v jednej chvíli toho mal dosť.
Utorky s Morriem
Mitch Albom
namiesto toho, aby na vás kričali, že sa máte zastaviť, len vás trochu pohladili po rukáve. zabralo to. ďalšia z radu kníh o tom, čo je dôležité a bez čoho sa dá vydržať. čo je fajn, je aj stret rôznych filozofií, z ktorého sa dá vyťažiť ohromne veľa pozitívnych myšlienok. ale niekedy stačí, ak si človek uvedomí, že nie je jediným majiteľom pravdy, ale „len“ spolumajiteľom sveta. napokon, pravdy sú len jedny:)
Zimohrádek
Ivan Wernisch
tieto nádherné verše som prvýkrát čítal niekedy pred štyridsiatimi rokmi, podsunula mi ich šéfka Íverov. Wernish ma chytil za srdce a odvtedy ho mám rád a rád sa k nemu vraciam. preto ma potešila jesenná ponuka free e-kníh, v ktorej som našiel aj toto dielko a s radosťou som si ho - aspoň virtuálne - znovu prelistoval.
a teraz neviem - aj e-knihy patria do knihotéky?:)
Ragtime
E. L. Doctorow
netuším, akým zázrakom vyšla táto kniha v roku 1981 v slovenskom preklade - mimochodom vynikajúcom, ale na to som u O. Kořínka zvyknutý, je to pán prekladateľ - viem, že som sa k nej vtedy dostal ako slepé kura k zrnu. čítali sme všetko zaujímavé, takže toto som nemohol vynechať.
výborný príbeh, perfektne spracovaný. a keď som si ho teraz dočítal znovu - po takmer 40 rokoch - zisťujem, že je stále rovnako skvelý.
teraz mi zostáva len hľadať film a zistiť, čo a ako na plátno preniesol Miloš Forman.
Svoboda
Jonathan Franzen
tak takto som si na knihe dávno nepochutil! je síce pravda, že po cca 20 stranách som ju odložil na neskôr, prečítal medzitým kopu iných vecí a keď som sa k nej vrátil, musel som začať znova, ale!
vynikajúca kniha výborného autora, hustá, plnokrvná, živá, žiadna selanka a žiadna rózamunda. najlepšie tradície americkej literatúry sa tu spojili do skvelého koktailu. počas čítania som si pripomínal Joyce Carol Oatesovú, Johna Updikea, Johna Irvinga, F. S. Fitzgeralda, Ericu Jongovú... aj Luciu Berlin, Phillipa Rotha aj Woodyho Allena, jednoducho každého skvelého amerického románopisca a poviedkára. nie preto, že by mi Franzenov štýl niekoho z tých menovaných (a ďalších nemenovaných) autorov pripomínal, ale preto, že sa zaradil do dlhého radu výborných diel, ktoré sa oplatí čítať.
a najlepšie na tom je, že som si ráno vyzdvihol v zásielkovni Rozhřešení, takže môžem pokračovať v zdolávaní Franzena.
Knihomol
Stefan Zweig
mistrovská miniatura nalezena v nabídce e-knih Městské knihovny v Praze. díky. byla to radost.
Nahoře bez… a dole taky
Ivona Březinová
soubor etud na dané téma. občas trochu zajiskří, ale celkově nuda. snad se z těch frekventantů jednou stanou spisovatelé, jinak je to jenom jako vesnický literární klub.
Raději zešílet v divočině. Setkání s šumavskými samotáři
Aleš Palán
radosť čítať. svet je naozaj o niečom inom než o ekonomických rastoch, štatistikách, performancoch, móde, rivalite, dokazovaní si, kto ďalej a kto vyššie a kto má väčšieho. akurát, ak by teraz niekto v ktoromkoľvek obchodnom centre povedal ľuďom, čo sa nevedia nabažiť podľa nich pocitu znovunájdenej slobody, lebo už zasa môžu svoje životy míňať zháňaním zbytočných somarín, bez ktorých nie sú trendy a in a thebestof, teda ak by tým mravčekom niekto povedal: Zastavte sa a hľadajte, čo je naozaj dôležité! brali by to iba ako začiatok reklamy na nejaký nový neodolateľný šmejd. svet sa musí točiť ďalej...
Dobrodruzi hlavního proudu
Jiří Hájíček
výborne napísaný príbeh, najradšej by som čítal ďalej, ale tak je to takmer so všetkými Hájíčkovými knihami. darmo, je to Pan Spisovatel!
Kronika ohlášené smrti
Gabriel García Márquez
měl jsem za sebou přijímač, před sebou 22 měsíců zelené pakárny. jediný kluk z kasína, který věděl, o co mi jde, byl z Prahy (jeho jméno jsem, žel, zapomněl), ale neměl dobrou pozici (debil, píše básničky!)... a v dopise mi přišla knížka od Marqueze, od kterého jsem měl přečteno Sto let samoty. páni, ten pocit! na chvilku zmizely dráty, pakárna neměla šanci. ani nevím, kolikrát jsem tu útlou knížku přečetl.
je to skvost!