freejazz komentáře u knih

rád som si túto knihu objednal a čakal na ňu. Jiránek je klasika. ale je fakt, že niektoré fóry vtedajších čias nič nehovoria tomu, kto to neprežil.

1 20.12.2020

suchý anglický humor v českej mutácii. nevedel som si Mladý svět bez Jiránka ani predstaviť.

2 20.12.2020

kúzelná knižka s perfektnou atmosférou, dobre vygradovaná. radosť čítať. až som dostal chuť na staré vikingské ságy. úplne iný svet ako tá naša umraučaná precitlivená precivilizovanosť v ktorej nič nie je a nesmie byť jednoznačné.

to boli časy, keď sa Nobelova cena dávala za kumšt a nie za stupídnu politickú korektnosť...

btw - Karl Ove je dôstojným pokračovateľom severskej literárnej tradície.

2 17.12.2020

áno, reklama je navoňaná zdochlina. a ten kto tomu neverí, bude navždy odsúdený odolávať útokom zdivočeného Alzáčika:)

3 14.12.2020

vzal som knihu po rokoch do ruky, aby som si oživil, prečo sa mi páčila. je skutočne výborne napísaná, uveriteľná, živá. chvíľami akoby som bol s hrdinami Jacka Londona, chvíľami akoby som bol v spoločnosti Hemingwaya.
čo ma však dorazilo, je zúfalý slovenský preklad... zaneriadený dom... zveri ubýva... okúň americký... a podobné skvosty. až keď som sa pozrel, že české vydanie vyšlo 10 rokov pred slovenským, bolo mi to jasné. čo však robila korektorka?
napriek výhradám voči prekladu však odporúčam knihu ako výborné čítanie, ideálne na horskej chate, pri kozube, so snehom za oknom a ľadom, pomaly sa roztápajúcim pod whisky alebo bourbonom...

14.12.2020

neveril by som, že sa do knihy o dejinách jedla a stolovania dá zamontovať ideológia, ale ide to. aj tu som našiel celú stať od Lenina, ódu na ruský samovar a ruskú kultúru pitia čaju, ale autorky akosi pozabudli na národ, ktorý v Európe dostal čaj na najvyššiu úroveň - ani slovo o Británii a Britoch. informácie o japonskej kuchyni výhradne z jednej knihy sovietskeho autora...
chvíľami som šiel do kolien:)
a s tou ruskou - sovietskou kultúrou pitia čaju sa to má asi tak:
kamarát robil začiatkom 80. rokov v Bratislave sprievodcu. dostal raz výpravu sovietskych ľudí a začínali raňajkami. tak, ako je v civilizovaných krajinách zvykom, dostal každý čajníček s vodou, šálku a zabalený čaj. rusi nevedeli, čo majú robiť, aj si uliali horúcej vody, ale iste im nechutila. kamarát pako rozbalil čaj, vložil si vrecúško do úst a napil sa vody. keďže ho rusi úchytkom pozorovali, o chvíľu už celej výprave visela z kútika úst nitka s logom výrobcu čaju a všetci veselo uchlipkávali z šálok...
rád si na tému dejín jedla a stolovania prečítam naozaj dobrú knihu. poraďte!

2 12.12.2020

myslím, že keby sa autor zrazil s našou realitou, asi by mal nad čím premýšľať... o.k. - v jednoduchosti je krása, ale naša krajina a naša planéta sa nevolá jednoduchosť.

05.12.2020

napriek tomu, že som si práve prečítal odmietavé komentáre, trvám na opačnom názore. pre ľudí, ktorí majú triezvy pohľad na silikónovú bublinu je to celkom zábavné čítanie o tom, ako sa naháňa chiméra, o rýchlokvasených génioch a nikdy nekončiacej špekulácii, v ktorej ide vždy iba o to, kto koho natiahne skôr. naozaj nudný svet kockatých hláv, ktoré priviedli ľudstvo na pokraj paranoje len preto, aby „mohli robiť z domu“. jeden z milióna naozaj vytvoril niečo hodnotné, ostatní iba predstierajú genialitu, bavia sa nezrozumiteľným slangom a v podstate len balia hovno do celofánu a hľadajú toho správneho koreňa. a je jedno, či je to súkromný investor alebo vláda, prachy nesmrdia. proste je to súťaž bullshitov.
napriek tomu, že sedím denne pri počítači a využívam všetky možné nástroje na pohyb vo virtuálnom svete, viem si predstaviť svet aj bez tejto vaty. určite by bolo menej sociopatov, sociodebilov a sociálnych analfabetov a ľudia by sa dokázali vyjadrovať aj inak ako používaním štyroch - piatich emoji. navyše, napriek predstave technologických startupistov o svojej nezameniteľnej úlohe v záchrane sveta je realita taká, že dnešný priemerný užívateľ technológií nevie na internete nájsť nič podstatné, naučil sa iba copy&paste a čo je najhoršie, zamieňa si internet a virtuálny svet s „atlasom húb“, kde teda ešte žiadny génius nevyrástol, zato blbosť sa tam šíri geometrickým radom rýchlosťou megapandémie:).
kniha nikoho nepresvedčí o zmene náhľadu na vec, ale popisuje, ako to videl človek, ktorý tam bol a v jednej chvíli toho mal dosť.

6 28.11.2020

namiesto toho, aby na vás kričali, že sa máte zastaviť, len vás trochu pohladili po rukáve. zabralo to. ďalšia z radu kníh o tom, čo je dôležité a bez čoho sa dá vydržať. čo je fajn, je aj stret rôznych filozofií, z ktorého sa dá vyťažiť ohromne veľa pozitívnych myšlienok. ale niekedy stačí, ak si človek uvedomí, že nie je jediným majiteľom pravdy, ale „len“ spolumajiteľom sveta. napokon, pravdy sú len jedny:)

5 23.11.2020

tieto nádherné verše som prvýkrát čítal niekedy pred štyridsiatimi rokmi, podsunula mi ich šéfka Íverov. Wernish ma chytil za srdce a odvtedy ho mám rád a rád sa k nemu vraciam. preto ma potešila jesenná ponuka free e-kníh, v ktorej som našiel aj toto dielko a s radosťou som si ho - aspoň virtuálne - znovu prelistoval.
a teraz neviem - aj e-knihy patria do knihotéky?:)

2 23.11.2020

netuším, akým zázrakom vyšla táto kniha v roku 1981 v slovenskom preklade - mimochodom vynikajúcom, ale na to som u O. Kořínka zvyknutý, je to pán prekladateľ - viem, že som sa k nej vtedy dostal ako slepé kura k zrnu. čítali sme všetko zaujímavé, takže toto som nemohol vynechať.
výborný príbeh, perfektne spracovaný. a keď som si ho teraz dočítal znovu - po takmer 40 rokoch - zisťujem, že je stále rovnako skvelý.
teraz mi zostáva len hľadať film a zistiť, čo a ako na plátno preniesol Miloš Forman.

4 19.11.2020

tak takto som si na knihe dávno nepochutil! je síce pravda, že po cca 20 stranách som ju odložil na neskôr, prečítal medzitým kopu iných vecí a keď som sa k nej vrátil, musel som začať znova, ale!
vynikajúca kniha výborného autora, hustá, plnokrvná, živá, žiadna selanka a žiadna rózamunda. najlepšie tradície americkej literatúry sa tu spojili do skvelého koktailu. počas čítania som si pripomínal Joyce Carol Oatesovú, Johna Updikea, Johna Irvinga, F. S. Fitzgeralda, Ericu Jongovú... aj Luciu Berlin, Phillipa Rotha aj Woodyho Allena, jednoducho každého skvelého amerického románopisca a poviedkára. nie preto, že by mi Franzenov štýl niekoho z tých menovaných (a ďalších nemenovaných) autorov pripomínal, ale preto, že sa zaradil do dlhého radu výborných diel, ktoré sa oplatí čítať.
a najlepšie na tom je, že som si ráno vyzdvihol v zásielkovni Rozhřešení, takže môžem pokračovať v zdolávaní Franzena.

10 14.11.2020

mistrovská miniatura nalezena v nabídce e-knih Městské knihovny v Praze. díky. byla to radost.

4 03.11.2020

soubor etud na dané téma. občas trochu zajiskří, ale celkově nuda. snad se z těch frekventantů jednou stanou spisovatelé, jinak je to jenom jako vesnický literární klub.

03.11.2020

radosť čítať. svet je naozaj o niečom inom než o ekonomických rastoch, štatistikách, performancoch, móde, rivalite, dokazovaní si, kto ďalej a kto vyššie a kto má väčšieho. akurát, ak by teraz niekto v ktoromkoľvek obchodnom centre povedal ľuďom, čo sa nevedia nabažiť podľa nich pocitu znovunájdenej slobody, lebo už zasa môžu svoje životy míňať zháňaním zbytočných somarín, bez ktorých nie sú trendy a in a thebestof, teda ak by tým mravčekom niekto povedal: Zastavte sa a hľadajte, čo je naozaj dôležité! brali by to iba ako začiatok reklamy na nejaký nový neodolateľný šmejd. svet sa musí točiť ďalej...

12 02.11.2020

výborne napísaný príbeh, najradšej by som čítal ďalej, ale tak je to takmer so všetkými Hájíčkovými knihami. darmo, je to Pan Spisovatel!

1 29.10.2020

měl jsem za sebou přijímač, před sebou 22 měsíců zelené pakárny. jediný kluk z kasína, který věděl, o co mi jde, byl z Prahy (jeho jméno jsem, žel, zapomněl), ale neměl dobrou pozici (debil, píše básničky!)... a v dopise mi přišla knížka od Marqueze, od kterého jsem měl přečteno Sto let samoty. páni, ten pocit! na chvilku zmizely dráty, pakárna neměla šanci. ani nevím, kolikrát jsem tu útlou knížku přečetl.
je to skvost!

5 27.10.2020

veľmi dobre a zrozumiteľne napísané pojednanie o pandémii v širších súvislostiach. je fajn, že sa autorka nesústredila iba na notoricky známe udalosti, ale vyhrabala aj mnoho informácií zapadnutých prachom.
vďaka, obdiv a úcta všetkým, čo so „španielskou chrípkou “ bojovali bez toho, že by si vedeli čo len predstaviť dosah a silu svojho protivníka.
na druhej strane, už takmer norma - odfláknutá redaktorská a korektorská robota, čo ešte viac vyniklo v e-knihe, ktorú som čítal. a úplne ma dojalo, ako sa z Ann Reidovej stal akýsi Reid (možno v duchu Werichovej výzvy Rejděte rejdivý rej!), ktorý spolu s Jeffrey Taubenbergerom pracovali na rekonštrukcii smrtiaceho vírusu chrípky. ak by som bol vydavateľ, prinútim (ne)zodpovedného redaktora, aby si na stenu zavesil obrázok (https://www.cdc.gov/flu/pandemic-resources/reconstruction-1918-virus.html) týchto dvoch vedcov... ozaj, viete si predstaviť tú paseku, ktorá by tu nastala, keby sa prestalo s prechyľovaním ženských priezvisk?:)

2 26.10.2020

pamatuji se, jak jsem se kdysi poprvé díval na Údolí včel. byl jsem z toho úplně na větvi. a každá další Körnerova kniha, kterou jsem vždycky přečetl na posezení a každý další film podle jeho příběhu mě utvrzoval v tom, že jde o opravdu výjimečnou osobnost.
žel, shrnout na jednu hromadu všechny rozhovory (a že jich nebylo málo) a předhodit je čtenáři nebyl nejlepší nápad. tolik pesimizmu, neradosti, jízlivosti a obviňování pohromadě, to snad nemůže dělat dobře nikomu.
přesto jsem to doklepal, i když četbu podobného ražení už si budu radši odpírat a osvěžím se nějakým kratším dílkem, jenom se dostat ke knihovně, která je zrovna teď lockdown v jiném městě:)

1 26.10.2020

zklamání...
připadalo mi to jako zpověď ublíženého dítěte svého věku.
škoda. Fraisův život snad najde zručného životopisce a bude to opravdu zajímavá četba.

26.10.2020