freejazz komentáře u knih

číst tuto mešuge knížku v čase prezenční služby v naší lihově demagogické armádě, to bylo to pravé potěšení:)
nevím, jestli lze lépe vyjádřit absurdnost celého toho počínání vyznamenáním poručíka Goodbodyho za vzorný úhoz lopatkou.
opravdu povinná četba pro všechny, kdo by chtěli pochopit smysl světa a života v něm.

24 26.10.2020

prvá kniha, prečítaná v e-podobe:) a zdá sa mi, že oveľa rýchlejšie, než v klasickom papierovom vydaní.
snový svet MB je fajn, človek si uvedomí, že literatúra je aj - a najmä - hra so slovami a obrazmi, že to nie je len prvoplánové vyplnenie papiera. že nestačí popisovať svet, ako ho poznáme a vidíme, že treba čosi viac, čo je za tým poznaným. radosť čítať!

3 23.10.2020

neradostná vizitka aktuálního stavu společnosti. a znova - kdyby to psali přes kopírák, dalo by se to vztáhnout i na Slovensko, naše společná pouť historií nejde přehlédnout.
přes všechnu blbou náladu, kterou jsem při čtení knihy měl, mě těší, že je u nás (v Československu!) stále dost přemýšlejících osobností, které mají za sebou ohromnou kariéru veřejnou i odbornou. nakladatelství by si mohlo dát repete a oslovit ve stejném projektu osobnosti podobného ražení ve slovenské části bývalé společné republiky.
jedna smůla, nebo nebezpečí – dav bude knihu číst jako útok na své ikony, protože není schopen myšlení (nejenom hlubšího, myšlení vůbec) a vůbec mu nedojdou souvislosti.
doporučuji.

6 21.10.2020

drobnosti, ktoré mi v knihe vadili:
velebenie Grety
premnoženie cudzích slov
spoliehanie sa na to, že ľudia sa chcú vzdelávať...

a v súvislosti so súčasnou situáciou zasa dávam autorovi za pravdu, že pod pojmom dištančné vzdelávanie sledujeme pokus dostať tabuľu a kriedu cez monitor / displej do každej detskej izby.

možno si to neuvedomujeme – alebo skôr nechceme uvedomovať – zamieňame pojmy znalostná a konzumná spoločnosť. za znalosť vydávame, že 60 % našich detí vie napísať status na FB a zavesiť fotku na instagram, pritom pri bližšom pohľade musíme vidieť, že ide o obyčajný konzum niekým vytvorených nástrojov, ktoré znižujú schopnosť rozmýšľať a rozlišovať. za znalosť vydávame, že niekto vystúpi v súťaži Superstar, hoci ide iba o výrazne poruchový reproduktor už stokrát predžutých a natrávených polotovarov bez dlhšej záručnej doby.

a fakt si neviem predstaviť, ako dokážeme – ak sa chceme ako civilizácia zachrániť – udržať pozornosť našich detí pri niečom, čo ich nezaujíma a z princípu zaujímať nebude, pretože sa nechú učiť, ale baviť, takže v momente, keď sa pozrú na displej, stávajú sa konzumentmi a keď ich jeden program/web/hra prestane baviť, prepnú na iný.

jednoducho sa obávam, že napriek dobrým úmyslom smerujeme k idiokracii, ktorú veľmi zábavne popísal vo svojom filme Mike Judge (https://www.csfd.cz/film/185578-absurdistan/prehled/)

ale strašne rád by som sa mýlil...

6 18.10.2020

ľahkým perom o ťažkej a búrlivej dobe. ak by sa našiel niekto, kto nikdy nepočul o histórii našej krajiny od polovice 19. storočia do súčasnosti (asi by musel spadnúť z Marsu:), po prečítaní by nadobudol pocit, že sa vlastne nič zvláštne nedialo, raz hore, raz dolu, každý, kto na to mal a chcel, dosiahol to, čo si zaumienil... nič nie je vzdialenejšie...
autor, príslušník slovenskej inteligencie, člen významného rodu, na ktorý by mala byť táto krajina výnimočne hrdá, podáva obraz života niekoľkých generácií, ako ich videl od svojho narodenia. pripravte sa na nálož známych a významných mien, na cestovanie svetom v dobách extrémne zložitých i ľahkých na miesta, kam sa dlhé desaťročia obyčajný našinec nemal šancu dostať, lebo predsa „hranica nie je korzo“...
pekné a príjemné čítanie. a to ťažké a zložité, život obmedzujúce ideologické ubíjanie si čitateľ uvedomí akosi podvedome, keď začne konfrontovať svet, v ktorom žil a žije.
Miloš Ruppeldt III. žil slobodný život. mohol by byť vzorom, ako takýto život žiť.

2 11.10.2020

mix Davida Mitchella a Haruki Murakamiho:)
ale vážne. nedá sa všetko čítať prvoplánovo, predžuté, natrávené. knihu treba prijímať ako výzvu. dobrodružstvo. a z tohto pohľadu to bolo riadne dobrodružné. hoci občas nuda, keď sa objavilo nejaké bondovské klišé, občas labyrint a občas slepá ulička, z ktorej pomohol len deus ex machina...
a pre obyčajného čitateľa tam bolo možno príliš veľa filozofických odbočiek a vsuviek. ale opakujem – kniha nie je predžutý a natrávený hamburger. takže fajn.

3 09.10.2020

túto knihu som mal rád, hoci som na Poľnej nikdy nežil a prechádzal som ňou len náhodou. žili tam ľudia, ktorých som poznal a v knihe som hľadal ich literárnu podobu - nie vždy sa mi to podarilo.
vydarené poviedky.

01.10.2020

nebolo to úplne slobodné písanie, dnes by to určite autor napísal inak, ale atraktívna téma v podaní nového autora, čo sme si mohli viac želať. akoby Slobodov Rozum spustil povodeň - lavínu - alebo len také občasné presakovanie reality v intenciách Strany mírného pokroku v mezích zákona... ťažké roky osemdesiate - na čítanie, žitie, spomínanie...
ak sa nemýlim, rok alebo dva potom sa objavili Půlnoční běžci a to už bolo iné kafe.

01.10.2020

za hranice všedných dní na nevšedné miesta. trochu žurnalisticky spracované poviedky, ale čítať sa to dalo príjemne.

01.10.2020

hoci prvá kniha, pre mňa to bol druhý pokus. poviedky mám radšej, na malej ploche odhalia, či autor písať vie. aj sa mi viac páčili.

01.10.2020

môj prvý dávny kontakt s Juščákom. vtedy to bol pre mňa ďalší začínajúci autor, ktorý mal šťastie a vydal knihu v peknej a slušnej edícii Mladá tvorba...

01.10.2020

o tom, čo by sme chceli, keby sme mohli:)
alebo o tom, aké strašne ťažké je žiť novú dobu so starými myšlienkami a schémemi.
keby to nebolo tak smutné krivé zrkadlo našinca, zabavil by som sa viac.

01.10.2020

veľmi silný príbeh, pri ktorom do seba zapadajú dávno zabudnuté informácie. viem, čo tomu predchádzalo a tak klobúk dole, takúto knihu hocikto nenapíše.

1 01.10.2020

zobral som to do ruky, že Honza Svěrák.
extrémna nuda, ako keď sedíte na Podunajskej nížine alebo na dolnom Zemplíne, pozeráte sa a oko sa nemá čoho zachytiť. pozeráte sa, až vás to unaví. a zatúžite po horách. alebo aspoň po kopčekoch. nemusíte po nich práve loziť, stačí ich vidieť.
meno nič neznamená. už som tento rok odložil viac nedočítaných kníh, táto asi bola najslabšia.
neodporúčam čítať, radšej si pozrite nejaký dobrý film - trebárs aj od Honzu S.

3 30.09.2020

jeden z restov, ktorý prišiel na rad vďaka korone.
zaujímavé momenty zo života najznámejšieho slovenského národovca, zasadenie do historických súvislostí.
a zaujímavosť - to, čo sme sa v škole učili o demonštratívnom odchode študentov z bratislavského lýcea je tu spomínané ako margináálna záležitosť...:)
niekedy sa oplatí začítať sa aj do odbornej štúdie. dozviete sa napríklad, že zakladateľ modernej slovenčiny väčšinu svojich diel vydal v nemčine alebo v češtine, že výborne ovládal maďarčinu, bez ktorej by si v uhorskom sneme ani nezdychol, že bol autorom výnimočných myšlienok a iniciátorom nemenej výnimočných činov.
škoda predčasnej smrti Adelky, bolo by sa to snáď vyvíjalo inak. ale ak k tomu úmrtiu pričítame neustále policajné šikanovanie a dozor, mali by sme si spomenúť na iného prominentného väzňa c. a k. monarchie Karla Havlíčka Borovského. absolutistický štát sa vedel so svojimi oponentami vysporiadať drsne a jednoznačne.

čo ma na celej knihe mrzí a nemôžem jej dať 5 hviezdičiek je vpád leninizmu. namontovať hlúposti toho zločinca ešte aj do životopisu človeka, ktorý žil a zomrel dávno predtým, než sa to stelesnené zlo vôbec objavilo na zemi je teda riadna „úlitba bohom“. a urobiť zo Štúra socialistu, tak na to treba asi riadne zatmenie mysle. uznávam, že dielo bolo napísané v roku 1984 a revidované v roku 1988, ale vtedy už predsa nebolo treba písať o národnom dejateľovi z 19. storočia ako o prorokovi socializmu?!

1 28.09.2020

príjemná oddychovka, ale nakopne aj na premýšľanie o obyčajných veciach a momentoch, ktoré s odstupom času a z pohľadu iných ľudí dostávajú úplne inú váhu.

1 12.09.2020

imaginizmus z toho trčí na všetky strany, ako napokon z každého Bulgakovovho diela - aj preto ho mám rád. a keď si predstavím, že toto písal v hektických časoch, keď každá vyslovená vlastná myšlienka ohrozovala autora, klobúk dole. škoda, že sa nezachovala tretia časť, lebo tie poviedky sú z iného súdka a nekorešpondujú s obsahom prvých dvoch častí.
ale aj tak, zasa som dostal chuť prečítať si Majstra a Margarétku.

3 09.09.2020

príjemná prechádzka dejinami a chuťami strednej Európy. kde sú tie časy, keď si národovci všetkých slovanských krajín rozumeli aj bez tlmočníka. dnes... v Košiciach na Hlavnej som sa s mladými Rusmi musel dohovárať anglicky.
kniha je plná radosti, chutí a lásky, či už k jedlu alebo blížnym svojim. v mnohom mi pripomína rozprávanie Angličana Petra Mayle (https://www.databazeknih.cz/autori/peter-mayle-5767), ktorý svojho času krásne spopularizoval Provence a francúzsku kuchyňu.
po chuťovke Česká babička (https://www.databazeknih.cz/knihy/ceska-babicka-aneb-cizinec-je-nasinec-91953), ktorú som mal v ruke nedávno, ma potešilo, že strednú Európu ako svoj domov vníma ďalší človek.

2 07.09.2020

ano, sama kniha je důkazem toho, co autor tvrdí - každého z přijímatelů jenom utvrdí v jeho názorech:)
jinak si neumím představit, že dneska ještě někdo myslící opravdu věří na Zemi jako plochou desku (i když se nedávno měla konat „vědecká výprava“, která měla tuto skutečnost potvrdit – kde jinde než v Americe:) nebo na cílené úsilí Bila Gatese zlikvidovat lidstvo pomocí očkování...
prostě jako materiál jsme nepoužitelní k serióznímu pokroku, zato kdejaká obskurnost je pro nás svatým grálem. tak jako nevěříme v Boha, nedáme dopustit na čakry a aury, vonné tyčinky a zaříkávání – protože Boha ještě nikdo neviděl (nabízí se mi známý výrok Bohouše z Dědictví, ale nechci vířit vášně:).
ale chvilku vážně – toto není první titul, zabývající se lidským chováním. a přesto nevidím nikde na scéně poučený postup při získávání lidí na svou stranu – poučený v pozitivním smyslu. protože lidé, kterým bych dopřál prostor, mně za pět minut unudí k smrti, nedovedou jednoduše, jasně a srozumitelně říci, o co jim vlastně jde. ovšem kdejaká cvičená opice z kdejakého rozpuštěného cirkusu ovládá masy prostinkými výkřiky bez hlubšího smyslu a významu (za všechny blbost, kterou vídám téměř denně na bilbordu u cesty: Nedovolíme vymeniť kostoly za mešity – a tato krávovina dostala ve volbách přes 8 % hlasů – naštěstí, protože kdyby víc, tak se z toho zjevíme).
proč?
asi to máme v sobě zakódované. je veselejší číst si Blesk, Aha, Nový čas nebo jiný tabloid, než vnímat třeba Hospodárske noviny. všichni přece manipulují, tak ať se u toho aspoň bavíme...
a stav diskusí v e-mediích stojí za všechny prachy. Češi se v nich vesměs představují jako národ hejterů a denunciátorů, v diskusích jde hlavně o to strhat autora článku, seřvat ostatní diskutující a nakonec se vyhlásit za krále, kterému nikdo nerozumí. každá debata se tak odkloní od podstaty a diskutující mnohokkrát přiznávají, že samotný článek ani nečetli – ale hlavně, že mají co k tomu říct... to je něco, k čemu není potřeba ruské trolly. opravdu, nežažil jsem nikde tolik náfuků, urážek, shazování a výsměchu jako na českých webech.

takže i když mi v knize občas schází dopovězení nakousnutého a občas se autor opravdu opakuje (to je ale vizitka odpovědného redaktora!), stojí toto dílko za přečtení – i s obsáhlým citačním aparátem, vždyť jen přečíst všechny zdroje, na které odkazuje autor by stálo za „A“ na zkoušce.

1 06.09.2020

ďalšia odložená kniha. a to až tak, že som ju odložil do knižnej poličky na tržnici. ale aj tak si nemyslím, že si dokáže nájsť čitateľa. odolával som dlho, veď Nobelova cena, však... ale rozhodne nemohla byť za toto nevyzreté pubertálne vytĺkanie klinu klinom, neschopnosť riešiť problém ako dospelý človek, neustále utekanie pred realitou až do umelohmotných vykonštruovaných pseudovzťahov...
jednoducho nie.
zaškrtávam položku NEDOČTENÉ.
a neviem, či niekedy siahnem po inom diele tohto autora.