freejazz komentáře u knih
to je teda nářez!
najprv som sa nevedel začítať. milióny pramienkov, z ktorých sa pomaly skladal obraz jednotlivých členov rodiny Lambertových a ich úplne obyčajných, ale zároveň úplne nenormálnych osudov sa lenivo vliekli prvou tretinou tohto opusu. až keď začali naberať na sile, zlievali sa a začali tvoriť súvislejšie obrazy, ktoré do seba postupne zapadali, dostávalo to tú správnu šťavu. a posledná tretina knihy išla riadne z kopca. aby sa nakoniec takmer rozliala do pokojnej hladiny všeobjímajúceho jazera. našťastie šlo iba o zdanlivý pokoj. a veľa vecí bolo síce načrtnutých, ale nedopovedaných alebo nedovedených do detailného záveru, ktorý mohol byť síce predvídateľný a efektný, ale ten naozajstný bol nakoniec lepší.
pán spisovateľ! viem si predstaviť tú melu, ktorú uvedenie knihy na americký trh spôsobilo.
rozhodne stojí za prečítanie.
můj první kontakt s Markem Váchou, knížka plná krásných obrázků a slov a vět k zamyšlení. navíc ji mám i s věnováním a i když se mi rozpadla (neházel jsem s ní, špatná vazba), patří mezi mé oblíbené
krásna predstava, ako sa z absolventov pomocných škôl stanú absolventi pomocných gymnázií a z nich absolventi pomocných univerzít... alebo to bola „len“ prognostická prezieravosť?:)
váhal som medzi 3 a 4, lebo mám pre učiteľov - a dobrých zvlášť - slabosť. celkový dojem mi trochu kazili tie neumelé veršovanky, celkom by ich stačilo vyhodiť a dielko by vyznelo lepšie. inak je to príjemná oddychovka, neurazí, nenudí a je to trochu iný pohľad ako zhovadený Gympl.
čo ma udivilo bol rozsah dostupných športových areálov, kde sa dal učiť telocvik:)
prečítal som, bolo to zručne a chvíľami strhujúco napísané, veď už to prostredie bolo pre nás tak exotické, že hoci sme sledovali rakúsku televíziu a ö3 a semtam prelitovali úžasný katalóg quelle, vedeli sme prd o tom, ako to naozaj vyzerá za železnou oponou. a rozhodne nás to vtedy zaujímalo viac ako osudy ženy za pultom:)
Simmel? to je taký nemecký Hailey alebo Grisham, aby som bol súčasnejší. len o hodne uvravenejší. mohol si to dovoliť, v časoch, keď bol na vrchole, nebol svet ešte zamorený blikaním modrej obrazovky, ktorá ľudí unášala z reality do sveta ilúzií. aj ľudia ešte poznali viac písmeniek. a určite sa viac cenil zručne napísaný, čo aj dlhý, príbeh, ktorý mal hlavu a pätu, zápletku a upokojujúce vyvrcholenie.
táto kniha šla v 70. rokoch z ruky do ruky a kto ju nečítal, bol považovaný za kultúrneho barbara.
poctivě sepsané životní osudy snad nejvýraznější postavy našeho disentu. ovšem generacím, kterým vymývala mozek propaganda a čas na přemýšlení ubíralo „shánění“ základních životních potřeb, včetně hajzlpapíru, bude tato knížka na h. oni vědí své a nikdo je nepřesvědčí... „vždyť i ta Helenka...“
setkání s takovouto osobností by mě určitě potěšilo, žel, jaksi jsme se minuli.
proto dík za výbornou práci s životopisem, je to nejlepší pomník.
v 70. a 80. rokoch povinné čítanie, ak sa človek nechcel znemožniť v spoločnosti. čo sme my vtedy vedeli o tom, ako sa takéto knihy tvoria, koľko je za tým štúdia a rešerší, rozhovorov a pozorovania. ale bolo to výborné dobrodružstvo a určite ma nemrzí, že som pri tomto autorovi strávil kopu času.
môj šéf kedysi veľmi rád používal výraz famózny. inak však neviem nazvať tento úžasný román, vďaka ktorému som na pár dní zabudol, v akom marazme žijem. prvýkrát vyšiel na Slovensku v roku 1978 v preklade Petra Brabenca, ktorý sa tiež nedá nazvať inak ako famózny. toto vydanie sa však akosi potichu „vytratilo“, pretože prekladateľ v roku 1981 využil príležitosť a do zhůvěřilého Těžkoslovenska sa zo študijného pobytu vo Francúzsku nevrátil. trochu napovedá aj to, že sa ho od roku 1979 pokášala lámať ŠTB, nezlomila ho, ale aspoň riadne okydala...
pamätám si na sedemstranové vety, s akými som sa dovtedy stretol iba u Hrabala:)
jedna z mojich najobľúbenejších kníh. Faulkner je ťažký a rozhodne sa nedá do neho začítať hocikedy. Palmy sú však tak brilantne napísané príbehy, že po dočítaní máte chuť vrátiť sa na začiatok - pretože za poslednou stranou už naozaj nie je pokračovanie...
úžasne silný príbeh, navyše v krásnom knižnom spracovaní. už som ich niekoľko daroval, ale rád to urobím znova, pretože toto je kniha, ktorá stojí za prečítanie. oslava sily a nádeje, ktorú človek vkladá do svojej každodennej drobnej práce...
to bola kniha, na ktorú sa čakalo... a rovnako nás načal Formanov film o pár rokov neskôr s neopakovateľným Jackom Nicholsonom a Willom Sampsonom či Louise Fletcherovou. strhujúci príbeh o pokušení ovládať ľudí a večnej túžbe po slobode.
môj najobľúbenejší Steinbeck v šalátovom vydaní... zaslúžil by si aseptické balenie a uloženie do vitríny, ale keď sa to tak dobre číta. a možno ste to neskúsili, ale dajte si dokopy Steinbeckove postrehy a postrehy Miroslava Holuba z Ameriky!
keby som chcel napísať vyznanie lásky krajine, v ktorej som sa narodil a žijem, neurobil by som to lepšie (a asi ani inak), ako to urobil Steinbeck. aj s tým mierne rozladeným záverom, pretože aj v ňom sa skrýva láska.
fakt parádny (ne)cestopis!
neuveriteľná kniha. koľkokrát som ju vzal do ruky, vždy ma dostala. vysoká škola písania.
celý Steinbeck je úžasný. len práve toto vydanie jeho knihy je najškaredšie, budem ju musieť vymeniť:)
ano, vědec je svým způsobem umělec. pan Holub měl dar zhmotnit myšlenky do smysluplného celku a potvrdil, co je známo už leta – že přísná řehole vědy dává prostor i pro rozlet ducha.
i když je tato knížka „stará“ už 55 let, je v ní hodně inspirativných myšlenek a oplatí se ji prolistovat.
výborný a zajímavý pohled na svět ocení všichni pejskaři:) čokl s poněkud osobitým slovníkem to vidí jinak jako člověk s rancem neuróz, ale strach mají oba stejný.
líbilo se mi to, i když občas to šlo trochu rychle.
takže jsem to stihnul ještě v roce 2020. uvidíme, jestli Londýn v příštím roce opravdu padne...
jak přestat trávit čas, který nemáte, s lidmi, které nemusíte, nad věcmi, které nechcete dělat...
prostě tuhle nebetyčnou pitomost zavřete na té straně, na které zrovna jste a zůstane vám čas na něco užitečnějšího. třeba na vejrání do blba...
tak neuvěřitelnou pichovinu jsem snad v rukou neměl odkdy jsem se naučil číst. původně to měl být dárek, ale anděl strážný mi našeptal, abych se podíval na databázi. naštěstí. protože jinak bych se styděl.
autorka žije se svým manželem a nevychovaným kocourem kdesi v Novém Jorku. ale tam žije spousta budižkničemů, tam se to ztratí.
navíc udělám ještě jednu věc – zabalím ten šunt a pošlu ho vydavateli se žádostí o vrácení peněz.
fakt, tak neskonalou blbost aby člověk pohledal...
už to nebudu hrotit:)
kdyby vám někdo chtěl nakukat, že tohle je knížka, kterou potřebujete, potom vás buď vůbec nezná, nebo vám chce záměrně způsobit potíže s trávením.
to není odpad, to je hnůj. a když je tohle světový bestseller, potom ámen a tma s touto pidlivizací...
v niektorých momentoch som mal pocit, že autor už veľmi tlačí na pílu. ale celkovo to je uveriteľný príbeh človeka, ktorý sa ocitol v kríze. neukotveného, posadnutého zarábaním, čiže celkom dobre vyfabrikovaného reprezentanta „novej“ Ameriky. občas som sa zasa musel vedome vracať do reálií v knihe – pri čítaní si človek ľahko začne predstavovať súčasnosť, ale kniha naozaj hovorí o Amerike začiatkom 60. rokov, akokoľvek aktuálne niektoré scény a udalosti v nej vyzerajú – v tom je asi aj nadčasovosť diela, má čo povedať aj aktuálnym obyvateľom zemegule.
dobré čítanie. teraz už len pozrieť film...
a najlepšie na tom je, že som knihu kúpil vo výpredaji za 1 euro, čiže za korunu...