Hellrampage komentáře u knih

Dostal som to, čo som od knihy očakával. Síce prvá poviedka bola kvalitatívne horšia a bola akoby vytrhnutá z upírych denníkov (alebo Tvajlajtu) pre -násťročných, druhá bola po všetkých stránkach dokonalá. Akčná jazda ako sa patrí, kedy neviete, čo od hlavnej postavy očakávať. Čitateľ už z predchádzajúcej knihy vie, ako funguje svet a šero, pozná postavy a jednotlivé strany, a tak si túto jazdu môže užiť bez zbytočných filozofovaní a vysvetľovaní. Kráľovsky som sa bavil. 90%

Tretia časť bola skôr uzatvárajúca a neutrálna. Som zvedavý na poslednú tretiu knihu z trilógie.

3 21.06.2017

Noční hlídka je o boji dobra a zla, no predovšetkým o rovnováhe. Psychológ Lukjaněnko sa zamýšľa prostredníctvom hlavného aktéra Antona o večnej otázke dobrých vs zlých skutkov a ich vplyv na svet a ľudí okolo. Celá kniha je rozdelená na 3 väčšie poviedky s prológom. Prvé dve sú viac akčné a až v poslednej sa viac filozofuje. Celkovo z knihy nie som až tak nadšený ako iní komentujúci. Som zvedavý na pokračovanie...

3 27.05.2017

Najviac sa mi páčila druhá časť (prvá bola nudná a tretia zase moc sci-fi), pretože v nej bolo najviac objavovania. Podobne ako v Clarkovej Ráme - nečakajte teda akciu, je to skôr hard sci-fi a niekedy až moc pretechnizované. Pravdu povediac, myslel som si, že knihu rýchlejšie prelúskam, čakal som od nej viac. Možno to bolo spôsobené tým, že sa tam toho moc nedialo a dej plynul pomaly. A možno aj prekladom s množstvom chýb. Ako niekto môže vypustiť do sveta takto sprasenú a odfláknutú knihu? To môžem rovno ich aj ja začať prekladať. A vraj vznikla aj zberateľská pevná väzba. S takýmto prekladom by som o nej ani neuvažoval.

Z postáv som fandil Belle, len škoda, že v druhej časti nedostala priestor a Světlanu som nenávidel. Pustite dve ženské do velenia a máte na krku prúser.

4 05.05.2017

Táto kniha vo mne zanechala oveľa hlbší dojem než Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita. Aj keď v oboch knihách figurujú knihy, pán Tevis lepšie a konkrétnejšie opísal ponurý svet, v ktorom žijú ľudia v samote a introvercii, svetu vládnu roboti a ľudstvo pomaly vymiera a pácha verejné a skupinové samovraždy. Aj vo všetkej tejto depresii a drogami nasiaknutej atmosfére zostáva kniha neuveriteľne ľudská s množstvami krásnych momentov, ktoré čitateľovi vnesú do duše a srdca hrejivé pocity.

Z postáv sa mi najviac páčila kočka Biff

Už od začiatku a počas celej knihy som nad príbehom a svetom budúcnosti premýšľal, dumal na tým, či sa aj my nerútime do podobného osudu. Čo sa stane, keď prestanú vychádzať knihy a zostanú nám len elektronické čítačky? Ľudia celkovo málo čítajú, nenájdu si čas v tejto rýchlej dobe na knihu, väčšinou sú konzumentami „telestien“, pri ktorých nemusia zapojiť mozog. Už dnes sa ľudia snažia vyvinúť „múdru“ umelú inteligenciu a vyrábajú sa prví androidi. Tuhne mi krv v žilách, keď si predstavím, že by sa mal uskutočniť za dve sto rokov scenár ako v knihe. No ja tu už našťastie nebudem.

„Z lesa sem zazníva jenom zpěv drozda“…

12 03.04.2017

Super oddychovka prečítaná za pár dní. Infico ma bavilo ešte viac než Morphin Red. Príbeh je jednoduchý a dej smeruje priamo dopredu. Páčil sa mi vzťah medzi Larrym a Brenou, na konci ten dialóg mohol byť viac ukecanejší. Vtipov (a odkazov) je v knihe plno, od začiatku až po koniec sa budete chechtať a občas vyprsknete smiechom nad nečakanými udalosťami. Hetešu si vždy prečítam rád, nech píše ďalej minimálne takto kvalitne a ja budem chrochtať blahom.

4 24.03.2017

Štvrtý diel sa mi nepáčil. Aj keď sa stále čítal dobre, nič moc sa v deji nestalo. Stále sa riešili hlúposti a najradšej by som trištvrte knihy vynechal. Arlen sa k slovu vôbec nedostane a ja len dúfam, že v poslednej časti (ak to bude už posledná) dostane oveľa viac priestoru. Áno, na posledných 50 stranách to sú jatka a kniha sa čítala jedným dychom. Gorja rozpúta čistý masaker, ktorý skončí smrťou mnohých postáv. Činy niektorých postáv som nechápal, celkovo akoby autor strácal nad nimi kontrolu, tak urobil radšej "čistku".

Súboje boli napísané skvelo - živo som si dokázal predstaviť všetky, hlavne tie "čarodejnícke" - akoby som pozoroval kvalitných hráčov Invokera z Doty. Neraz som si hovoril, že keby na túto sériu vnikol film alebo seriál a dodržali by všetky bojové scénky, ako sú napísané v knihe, chrochtal by som blahom.

Niektoré nové postavy nudili - minulosť Ašie som vynechal - tréningy sme tu už viackrát mali. Mojou najobľúbenejšou postavou v štvrtej časti bol jednoznačne Trnka. To je borec!

1 20.03.2017

Sklamanie. Aj keď sa to čítalo dobre, už sme to tu raz mali. Podobne ako druhá kniha začína minulosťou Jardira, tretia je o Inevere. Je to minulosť, ktorú sme tu už raz mali, len z pohľadu inej osoby. Zase sa niečo nové dozvieme o krasijských zvykoch a ako sa vyrezávajú kocky a čo pre to musia holky obetovať.

Na začiatku sa krátko mihne Arlen s Rennou (100 strán), no potom je to vata. Celý dej sa príliš vlečie - Kotlina a Krasijci sa chystajú na vojnu proti démonom, no tá je nakoniec nesladká-neslaná.... Typický výplňový diel napísaný "aby bol" a aby autor dostal zaplatené. Arlen opäť ťahá knihu dopredu - sledovať vývoj jeho moci je neuveriteľný. V knihe bolo príliš erotiky a nadržanosti - diel od dielu tam toho je viac. A koniec bol narýchlo napísaný - záverečný súboj by si zaslúžil väčšiu pozornosť.

Z posledného dielu som trochu skeptický a neviem, či sa autorovi podarí dôstojne ukončiť tento príbeh. Nechám sa prekvapiť.

6 07.03.2017

Nemôžem inak, musím hodnotiť plným počtom. Posledných 140 strán bolo… uff.

Prvých dvesto strán je o staronovej postave Jardirovi – autor predstavil kultúru „z opačnej strany sveta“ od detstva cez dospievanie až po dospelosť. Z prvého dielu nám autor Jardira znechutil, no tu sa to snaží napraviť. Táto časť ma moc nebavila, pretože sa príbeh tiahol pomaly. Na druhú stranu si čitateľ mohol urobiť kvalitný a detailný obrázok, ako žijú krasijci a koľko môžu mať manželiek. A ich ideológiu, atď. Vtedy som ešte rozmýšľal nad nižším hodnotením.

No potom dostali priestor staré známe postavy – Arlen, Leesha, Rojer, obľúbil som si staronovú postavu Rennu. Aj tak celú knihu tiahne najsilnejšie Arlen. Najviac sa mi páčili opätovné stretnutia v Milne a Tibbetskej riečke, ktoré boli nesmierne dojemné a ja som sa tešil ako malé decko na tie kapitoly. A posledné súboje s dvoma princami… uff. Idem sa vrhnúť na tretí diel, tak ma táto séria baví

3 20.02.2017

Na túto knihu som sa strašne tešil. Nie je tlustá, takže nevyžaduje veľa času na čítanie. Veľmi dávno som hral hru Stalker, ktorá čerpala podľa knihy, a tak som mal možnosť porovnávať. Herný Stalker mal hutnejšiu atmosféru, pretože mohol byť konzumentovi podaný obrazne a bol usadený do ukrainskej oblasti černobylskej elektrárne. V knihe sa nachádzame niekde v Severnej Amerike, takže si nemôžeme presne urobiť obraz, ako to tam vyzerá. Je jasné, že FPS musí byť akčné, no kniha akčná nie je. Ľudia tu bojujú len s "pascami", ktoré tu nechala mimozemská rasa pri ich "návšteve". Herný Stalker pracuje s výbuchom elektrárne, kde následne radiácia zmenila faunu a flóru podľa svojho gusta. V knihe sa mi páčili preklady na anomálie, no čitateľ zistil až po čase, čo robia. Ničmenej hlavná úloha Stalkerov zostala - hľadať artefakty. A o tom je aj celá kniha. Aby som zavŕšil všetky druhy umenia (ano, hry považujem za umenie), dám si ešte film od Tarkovského. 90%

2 10.02.2017

Moja zatiaľ jediná vlastnená a prečítaná kniha od Harrisona a musím hodnotiť kladne. Aj keď sú poviedky staršieho dáta, čítali sa veľmi dobre, nechýbali v nich dobré nápady a hlavne roboti a ich využitie. Pre mňa najlepšie poviedky: Rameno zákona, Muž z R.O.B.O.T., Na onom světě a Ulice Ashkelonu. 70%

2 10.02.2017

Na otázku, či je lepší dobrák alebo cynik neodpovedám, pretože tie dve knihy považujem ako jednu - príbeh druhej knihy pekne nadväzuje na koniec prvej a je veľká škoda, že Cynik končí otvorene. A Kulhánek určite nenapíše pokračovanie - neautorizovaný tretí diel napísal Martin Moudrý a to už nie je Kulhánek.

Každopádne mi druhý diel prišiel slabší. Príbehovo hrdina už nebojuje ani tak s mimozemšťanmi alebo mrtvákmi ako s ľuďmi a technológiou Cudzincov. Maxmillián opäť zjedol všetko šťastie sveta, nič ho nezabije a guľky ho míňajú o pomyselné milimetre. A mne to ani moc nevadilo, pretože sa to sakra dobre čítalo. Naozaj mi bolo hlavného hrdiny ľúto, čo všetko musel prebolieť, až mňa za neho bolelo telo (a tá amputácia, fú). A najväčší automatický tank minulého storočia sa mi páčil všetkými desiatimi (Drobek).

6 10.02.2017

Akcia, akcia, akcia. Žiadne zbytočné obkecávačky, len priama a čistokrvná akcia. A to sa mi páči. Kulhánkovu Cestu krve si prečítajte vtedy, ak ste už presýtený filozofickými a opisnými knihami, ktoré naťahujú dej ako lacné slipy zo sekáča. Síce veľakrát niektoré akcie nedávajú zmysel a sú nelogické, hrdina jedná logicky aj keď si hovoríte, že na to, že neznáša armádu, sa toho v nej veľa naučil.

Konečne mi hrdina knihy neprišiel ako nejaký ťuťko, ktorý nerozmýšľa ale vie, čo má v živote robiť a koná. Zamrzí nízky počet živých ľudí, s ktorými by si mohol pokecať (pretože kecanie s Tým druhým ma vytáčalo) - až keď Maxmilián stretol nemého chlapca, začala ma kniha viac baviť, aj keď príbehovo sa jedná o tuctový survival zombie horor, ktorý človek videl aspoň tucetkrát. Vytáčalo ma neskutočné šťastie hlavného hrdinu, kedy ho stále míňali blesky plechovíc (a Cudzincov), pritom sa okamžite trafila do hodeného miniatúrneho predmetu ale dospelého človeka trafiť nevedia. Neskutočné šťastie bolo, že našiel "tajnú" základňu, úplne nedotknutú. Keď o nej vedeli mimozemšťania a premenili ľudí na mrtvákov, mohli ju úplne zničiť alebo aspoň zničiť to vybavenie. A našli by sa ďalšie veci, no je to braková literatúra a pár nelogickostí jej odpustíme.

Kniha je v podstate rozdelená na dve časti - pred získaním Saladina a po jeho získaní. Keď získajú túto hračku, dej sa zmení o 180 stupňov. Veľmi sa mi páčilo používanie zbraní, človek si ich vychutnáva spolu s hlavným hrdinom. A aj detailné opisy zbraní a Saladina, bol som v siedmom nebi. Nemŕtva srnka bola best :D.

Moja prvá prečítaná kniha od Kulhánka a ja som spokojný. Hlbšiu myšlienku a posolstvo som od knihy nečakal, je to typická oddychovka, pri ktorej človek zabudne na svet okolo. Škoda len, že sa nechystá dotlač, kúpil by som si ju. Takto v bazáre za premrštenú zberateľskú cenu sa neoplatí. Ničmenej už viem, čo ma približne čaká v ďalšom dieli a teším sa :-). 90%

6 10.02.2017

"V aute pustí Šiva rádio. Tlachy. To je jediné, co tihle DJ umí - tlachat a žvanit, jako by je jenom ten nekonečný proud sraček, které vypouštějí z huby, nějak odlišoval od sintelú. Jako Gangá, permanentní tok hoven. Jsi DJ, tak hraj muziku." - Šiva

McDonald mi moc neprišiel do chuti. Prvých sto strán som sa snažil sčítať a zžiť s postavami, pretože ich bolo veľa - každá postava mala iné poslanie (tu bola reportérka, tu poradca premiérky, tam gangster, či chytač sintelov, atď). Ďalších dvesto strán bolo veľmi dobrých, no škoda toho konca, ktorý stratil na sile a pre mňa bol predvídateľný (okrem smrtí niektorých postáv). Možno ma kniha až tak nevtiahla do deja aj preto, pretože sa odohrávala v Indii. Občas to príbehovo na mňa pôsobilo ako Indická telenovela, v ktorej sa neriešilo to hlavné, ale nejaké to mecheche medzi postavami, čo zdržovalo dej. Na druhú stranu tak postavy vyzneli skutočne a každá bola napísaná veľmi odlišne.

Páčilo sa mi, ako urobil McDonald alternatívny svet od nášho. Neutá, sintely,... ale nechcel by som v ňom žiť. :-)

1 10.02.2017

V zásade klasická fantasy, ktorá zo štandardov vybočuje práve chranami (runy) a ich používaním. Svet, v ktorom sa príbehy troch hlavných postáv odohrávajú, "bojuje" už tristo rokov proti démonom. Alebo sa skôr len horko-ťažko bráni. Démoni sa vrátili, lovia ľudí a ľudia sú proti nim bezmocní, pretože zabudli na to, ako sa brániť. Toto chce zmeniť Arlen, ktorý opustí všetko a všetkých, len aby našiel chranu, ktorá dokáže démonov zničiť.

Kniha sa neskutočne ľahko a rýchlo číta, nenašiel som jediné hluché miesto, pri ktorom by som zazíval alebo gúľal očami, či preskakoval nudné pasáže. Obsahuje romantiku, napätie, humor ale aj smútok či slzy. Všetko to, čo má správna kniha mať. Súboje sú prehľadné a výborné. Posledných 100-200 strán ma úplne pohltilo, len sa stránky otáčali.

Všetky tri postavy sú sympatické, sledujeme ich detstvo, postupný vývoj a stretnutie. Čo sa z Arlena stane, tomu sa budete čudovať a keď sa obzriete ako chlapec začínal, len zakrútite hlavou.

Hneď sa idem vrhnúť na druhú knihu, len sa trochu bojím, že bude hlavných postáv až osem, no dúfam, že trojica Arlen-Rojer-Leesha dostane tiež priestor.

4 06.02.2017

Tady funguje klasická malazská vojenská struktura, ženská. Krátka, násilná debata a hotovo. My jen tak nepostáváme. - Bouřňák na Kalyth

"Myslí si, že slunce každej večer zapadá do její prdele a každý ráno jí vychází z huby. Je mimo, Gesi. Je šílená jako pětioká kočka s jedním vousem -" - Bouřňák o Krughave.

"Žvýkání sušeného masa vybudí nějaké ty šťávy, ale je to jako polykat bhederiní placenty deset dní ležící na slunci" - Pores v rozhovore s Faradan Sort

Spoilers
-------------------------------------
Posledná časť tejto epickej fantasy série a ja cítim smútok. Nie len preto, pretože príbeh skončil a s nimi aj moji obľúbení hrdinovia ale aj preto, že posledných sto stránok bolo jednoducho smutných. Rozlúčkových. Autor sa lúčil s malažanmi, s Paličmi mostú, Lovcami kostí, s Imassmi, Jaghutami a všetkými ostatnými rasami. Najkrajšie na tom bolo, že konečne dal priestor Ganoesovi a Tavore sa stretnúť a objať a na konci nechal prejaviť aj city lásky ďalších postáv, čo u neho nebolo zvykom a mňa hrialo u srdca. To bolo pre mňa najdôležitejšie, toto gesto. Keby sa neboli stretli (a Erikson by to urobil podobne ako u Tavore a Felisín - vtedy mi tretíkrát zlomil srdce / 1. Whiskeyjack, 2. Coltain), zostal by len ten prvý smútok, že skončil príbeh ale nebola by žiadna rozlúčka. V momente, keď Tavore padla na kolená a vykríkla, zasiahla ma do srdca tak silno a presne ako Očkov šíp Coltaina a ja som si zavspomínal na jej dlhé a ťažké ťaženie a čo všetko prežila za tých množstvo strán a rozumel som jej. Konečne som ju aj ja pochopil, keď sa mi prv zdala chladná a nijaká. A odľahlo mi, že už je koniec aj pre ňu, pretože som si ju obľúbil.

Keďže postáv bolo v celej sérii neuveriteľne veľa, nie na všetky moje obľúbené postavy sa dostalo veľa priestoru. Napríklad by som chcel viac čítať o Paranovi a čo sa dialo v Sedmiměstí, keď sa dostal do pozície pěsti a ako sa do pekla dostal ku Kolanse (nehovorte mi, že vytvoril megaportál a presunul celú armádu cez tisíce kilometrov mora), Karsa Orlong mi strašne chýbal, v poslednej časti sa ukáže len raz (ak sa nemílim), no zmení celý priebeh boja (ale vôbec som nepochopil prečo sa tam ten boh ukázal a prečo ho mal Karsa zabiť?!).

Tretí diel je pre mňa najlepší. Keby som mal čítanie ukončiť, tak štvrtým dielom, pretože ukončuje druhý diel a pretože piaty je úplne iný svet, rozprávanie, pohľad, atď.

Každopádne, začiatok desiatej kapitoly je legendárny. Stačí si ho prečítať a prechádza mráz po chrbte. Eriksonove posledné slová v knihe a tejto sérii sú: "Nezapomeňte na nás". Ja na nich určite nezabudnem...
-------------------------------------

"Dnes pújdu mezi vojáky, pobočnice, protože musím vyprávět jeden příběh. O dvou dětech a pytli s hračkami." - Ruthan Gudd

Tento popis pobitvovej scény mi zlomil srdce: "Mezi mrtvými a umírajícími byly dvě dívky, klopýtaly od těla k tělu. Od hlavy k patě byly karmínové. Jedna vřískala, jako kdyby se snažila roztrhat svúj hlas na kusy, navěky ho zničit. Druhá vrávorala mezi mrtvolami s rukama na uších."

3 27.01.2017

Posledný príbeh z Malazkej knihy Padlých rozdelený do dvoch kníh. Čo dodať? Najslabšia kniha série, pretože sa figúrky len rozostavia, občas niekto zabojuje, no hlavný chod príde až v Chromom bohu. Lovci kostí na čele s Tavore naberú po ceste pár spojencov a budú zatiaľ len putovať. (Chcem viac Parana!)

Kniha je to výborná, ale nie až tak úderná ako napríklad 2., 3. alebo 4. kniha.

2 27.01.2017

Keď som si pozrel výčet postáv, potešil som sa, že sa vrátil Kruppe, Iskaral, Vrč, paliči mostú na odpočinku a ďalšie známe mená. Hodnotím oveľa kladnejšie než Víchr smrti. Občas ma nebavili túlky Nimandera a línia Tiste Andii v Čiernom Korále. Ku koncu opäť padnú niektoré významné postavy, ktorých mi bolo ľúto a dočkáme sa niekoľkých nečakaných stretnutí ktoré ohromia, pobavia a aj potešia. Za mňa vydarený diel (pre niekoho možno pomalší).

1 27.01.2017

Krásna obálka knihy, na ktorej tróni Rhulad Sengar a s ktorým prichádzajú bojovať také legendy ako Karsa alebo Icarium, takže sa máte na čo tešiť (aj keď...). Už od Lovcú kostí som sa na tento stret tešil, no veľmi ma sklamal. Erikson ho naťahoval ako strunu, no ešte že nepraskla.

Na druhej strane Strach Sengar hľadá dušu Skabandariho, táto linka ma vôbec nebavila a ani postava Silchasa Zmara (brata Anomandera). Na druhej strane kapitoly s Oulanami na čele s Rudomaskom boli výborné. Vichr smrti považujem za horšiu oproti Lovcúm kostí.

1 27.01.2017

"Ticho! Ještě jedno slovo od kohokoliv, a sama se říznu. Budete dělat potíže a já si vrazím núž do ruky. Nebo do nohy. Nebo si možná odříznu bradavku. A vy neřádi s tím budete muset žít. Po zbytek života budete žít s tím, že jste byli takoví kreténi, že se kvúli vám Hellian zmrzačila".

Ta loď je plná Unťanú. Rozmazlených urozených štěňat. Podívejte se na ty jejich pitomé uniformy. Jediné skvrny, ktorý mají, jsou od racčích hoven, a to jenom proto, že si je racci pletou s mrtvými a nafouklými tuleni - Laskava


****************
Komentár píšem až po prečítaní Chromého boha a uležaní v hlave: Lovci kostí je kniha rozdelená na dve časti. Prvá sa venuje bitke v Y'Ghatan, kde sa stretne Tavore s Leomanom a druhá meste Malaz. Erikson sa opäť vrátil k starým známym postavám, takže kniha sa čítala veľmi dobre a z ohliadnutím späť sa toho v tejto časti stalo strašne veľa. Opäť sa tu stretneme so starými známymi - Karsa, Kalam, Rychlý Ben, Tavore, Icarium, Kvítko, Flaška, atď... a nová legenda je na svete - Lovci kostí. 90%

****************

"Přeruš dalhonský žalozpěv smrti a poznáš tisíc tisícú prokletých životú a tvá pokrevní linie bude prokletá navěky. Chlupaté stařeny ti ukradnou děti a děti tvých dětí a nasekají je a uvaří se zeleninou a hlízami a několika bliznami vzácného šafránu a dalhonští zaklínači s hadími podvazky budou líhat s tvou ženou a ona porodí jedovaté hady celé pokryté kudrnatými černými vlasy -" - seržant Balšám

"Budu jako pijavice, schovaný pod tvými šaty, toužící zahltit se tvou krví. Budu zubatý netopýr visící pod tvým vemenem, chlemtající tvé sladké výměšky. Budu moucha, ktorá ti vletí přímo do ucha, kde si zřídí nový domov s celou spíží za zády a na zavolání." - Iskaral Pust na Zášť

1 27.01.2017

"Chceš, abych ti vyzvrátila i večeři? Uďelám to, protože představa, že do sebe přijímáš to, co bylo původne ve mňe..." - "Tělesné funkce jsou úžasná, dokonce smyslná věc. Dokonce i pouhé vysmrkání je možným zdrojem extáze, jakmile jednou pochopíš jeho flegmatické kouzlo." - vrchní vyšetrovatelka Ruket

"Musíme se bavit o sexu? Z toho tématu začínám být nostalgický" - Tehol

"Hlavně tu pokliď. Je tu strašný nepořádek" - Tehol "Jestli si najdu čas." - Bugg

"Myslím, že jsem ještě na nikom neviděl tolik jizev. Co vlastně děláš ve volným čase, Buggu? Pereš se se vzteklýma kaktusama?" - Tehol

"Kalený meči, jen se snaž udržet naživu co nejdýl - třeba umřou námahou." - Korlo

"Rozhovor s tebou rozhodně stojí za víc než s tím naparujícím se hlupákem, jehož vznešenost pochází pouze z faktu, že se na svět vyplazil mezi nohama královny. - cisár Tiste Edur

*******************

Budem trošku kráčať proti vlnám nadšenia ostatných komentárov. Tento diel sa mi páčil zatiaľ asi najmenej. Erikson nám tu predstavuje úplne nový svet a rasu Tiste Edur a Ledeřanov. Obe národy majú svoje plusy a mínusy a obom budete držať palce a nebudete chcieť, aby sa tieto národy stretli vo vojne, kde páchne surová a nespútaná mágia a stratégia generálov ide mimo. Celá kniha je taká komornejšia oproti prvým štyrom dielom, príbeh tu rastie pozvolna a nedá mi nenapísať, že občas som zachytil vatu. Niekedy kniha nudí, no keď začne baviť, autor prejde k inej postave a vy sa zase musíte rozbehnúť, než vás to začne baviť. Z postáv tu budete poznať vlastne len Trulla Sengara, ostatných cca 80 postáv je zbrusu nových, takže človek si za jednu knihu k nim urobí len horko-ťažko vzťah. Dvojicu Tehol-Bugg by ste si obľúbili už po jednom rozhovore, Šurk-Ublala-Konývka je sympatická trojica, bratov Sengarovcov som mal rád čoraz menej, hlavne Rhulada a neskôr to, čo sa z neho stalo a keby som mal ako Boh rozhodnúť, ktorý národ (z týchto dvoch) by som vymazal zo sveta raz a navždy, nevedel by som. Na konci ma dostalo, ako ľahko a jednoducho vie Erikson zabiť svoje postavy, ktoré si hýčká celých 700 strán. Zaujala ma nová rasa démonov menom Kenyll´rah aj severný kmeň Džhekovia, o ktorých som sa toho ale dozvedel málo. Linka s Kaleným mečom bola naozaj osviežujúca a priviala do nového sveta starý známy pach. Bolo naozaj krásne sledovať ten rozdiel medzi temnotou Edurov a humorom Lederčanov. Je pre mňa veľkou úľavou, že sa Erikson v ďalšej knihe vráti do známeho sveta so známymi postavami, pretože tento kontinent som si až tak neobľúbil ako napr. Genabakis alebo Sedmiměstí.

*******************

Na kamenité pláži se muž podívá na zem a vidí jeden kámen, pak další a další. Žena se podívá na zem a vidí... kamení.

Trull se díval, jak jí po lících stéká déšť, jako by svět plakal místo ní.

"Tento válečník mi ukradl smrt. Nyní ji já ukradnu jemu." - Kenyll´rah Šeřík

Trull došel k jednomu balvanu a posadil se na něj. Dal hlavu do dlaní a rozplakal se. Démon se po nějaké době postavil vedle něj a položil mu na rameno těžkou tlapu.

1 27.01.2017