Hellrampage komentáře u knih

K tejto knihe by sa hodil výrok Stalina: „Keď zomrie jeden človek, je to smutné, keď zomrú milióny, je to štatistika.“
V druhej knihe autor konečne pritvrdil, konečne čitateľ dostal poriadne post-apo a prekvapivo zomrie aj zopár hlavných postáv. Neuvel pridáva do knihy množstvo detailov, dozvedáme sa minulosť niektorých hlavných postáv a už to nie je len o "prázdnych" dialógoch. Záverečné strany ma navnadili na ďalšiu knihu. 90%

2 12.08.2019

Sklamanie a pre mňa ľahký podpriemer. Začnem tým pozitívnym - krásny obal, sympatické hlavné postavy. V rámci vyprávania sa jedná o zápisky z rozhovorov. Nemôžem si pomôcť ale po prečítaní série Illuminae, ktoré ukázalo, ako to má vypadať, mi prišlo, že Spíci obři akosi zaspali dobu. Ďalšia vec je, že príbeh sa nikam nepohne, celú knihu sa hľadajú časti robota a potom sa rieši príliš moc poliky. Dialógy sami o sebe ma takisto o kvalite moc nepresvedčili. Myšlienka super, prevedenie nič moc. Uvidím, čo prinesie pokračovanie.

3 07.08.2019

Tretia kniha pokračuje v štýle predchádzajúcich dvoch a je aj príbehovo podobne poskladaná. Za mňa rozhodne najslabšia z trilógie, no stále sa skvelo číta. Trilógia celkovo je jedinečná, odporúčam každému.

5 11.07.2019

Rozhodne výborná poviedková zbierka majstra fantasy pána Howarda. Škoda, že sa v nich neobjavil Conan, no na druhej strane, autor priblížil rasu Piktov alebo Vikingov. Niektoré poviedky bavili viac než iné - tie lepšie: Temný muž, Bohové Bal-Sagothu alebo Svatyne odpornosti.

2 03.07.2019

Nemyslel som si, že pokračovanie prekoná prvý diel, no stalo sa. Prináša dlhšie rozhovory medzi postavami a už ich je oveľa viac a sú zaujímavejšie. A hlavne - čiernu dieru a multivesmír. A parádne kresby. Opäť klobúk dole pred prekladateľom.

5 30.06.2019

Táto kniha si zaslúži plnú paľbu už len kvôli svojmu spracovaniu. Výborný dizajn a predná obálka! A prekladatateľ si tu zaslúži metál. Príbeh je ľahko pochopiteľný, máme tu pár postáv, vírus Fobos, šialené AIčko a do toho všetkého flotilu prenasleduje dreadnought. Mám taký pocit, že sa autori nechali veľmi inšpirovať hrou System Shock. Jediné, čo mi vadilo, boli cenzurované nadávky. Na druhú stranu si čitateľ môže doplniť ľubovoľné slovo a túto knihu si prečítajú aj mladší.

3 16.06.2019

Moje prvé stretnutie s Honor nebolo také aké som si predstavoval. Stanice Bazilišek má svoje dobré a zlé stránky, no od knihy som očakával viac aj pre jeho veľmi dobré hodnotenie od ostatných uživateľov. Bola to takisto moja prvá prečítaná kniha od pána Webera.

Aj keď sa táto séria radí do žánru military, v prvom diele prevláda skôr politika a malé náznaky od každej postavy v rozhovore. Weber išiel IMHO do príliš veľkých detailov a opíše vám všetky pocity postáv v rozhovore, ktorý by inak trval veľmi krátko. Opíše všetky drobné mimické zmeny v tvári a keď sa to v knihe objaví viackrát, je to únavné.

V postavách som sa moc neorientoval a bol som rád, keď prišla na scénu Honor so svojou kočkou na hlave. Keď to mám porovnať s Válka starého muže, ktroá bola síce krátka ale excelentná, prvý diel Honor mi prišiel uťahaný a veľmi politický. Uvidíme, čo prinesie ďalší diel, no nejako sa do neho zatiaľ nehrniem. 70%

3 16.06.2019

Od Války starého muže som nič nečakal a na oplátku som dostal poriadnu jazdu, ktorá sa zastaví až na konci knihy. Celý dej plynie svižne a vy otáčate stránky zbesilou rýchlosťou. K dokonalosti mi chýbalo akési lepšie ukončenie, aj keď je pravda, že sú tu pokračovania, ktoré dej ďalej rozvinú. Aj tak mi kniha neprišla celistvá, len ako nejaká krátka šarvátka, v ktorej sa ale veľa vecí stalo (pre jednu osobu). V celkovom merítku ľudia vs vesmír sa v podstate nič neudialo a v tomto prípade by som bral aj 3x dlhšiu knihu, nie len 250 strán, ktoré prečítate prakticky okamžite. Kto má rád nenáročné sci-fi, vrelo odporúčam. 90%

1 01.02.2019

Ako to už mnohí písali predomnou, Esslemont nie je Erikson, no ak máte radi Malaz a prečítali ste všetkých 10 kníh od Eriksona, odporúčam pokračovať s Esslemontom. Z času na čas to malo atmošku Malazu a cítili ste sa ako doma - hlavne v odbočke s Dassemom. Z hlavných postáv (Kalem / Kiska) sa mi viac páčil Kalem, toho si obľúbi každý. Kniha sa čítala ťažko, aj keď mala len niečo cez 200 strán, ale rád som sa dozvedel viac o Kellanvedovi, Tanečníkovi, Dassemovi a tróne stínu.

3 17.01.2019

Skvelá krátka novela, ktorú prečítate za jeden deň. Výborne a ľahko sa číta - v knihe ide o príbeh chlapca, ktorý si pamätá všetko a jedného dňa si začne spomínať na udalosti, ktoré nezažil. V knihe sa objavia časové paradoxy, takže kto má rád tému cestovania v čase, túto knihu odporúčam. Len to bolo príliš krátke.

6 18.12.2018

Hodiny z kostí sú románom s ľahkou fantastikou. Spočiatku kniha začína príbehom Holly, v ktorom nie sú takmer žiadne prvky fantastiky. Až ku koncu knihy to autor na čitateľa rozbalí a doslova ho zavalí nadprirodzenom. Kniha je rozdelená na niekoľko príbehov, každý príbeh vidíme z očí inej postavy, pritom sú od seba oddelené časovo. Autor brilantne napísal postavy, kniha sa číta výborne, no vyvrcholenie knihy medzi dvoma skupinami ma nijako neoslnila. Posledná kapitolka v post-apo prostredí bola parádna chuťovka na záver. Malo to skvelé myšlienky ale tak strašne málo využité. Keby vyšiel film, pozrel by som si ho radšej.

3 18.12.2018

Druhý diel, druhý nášup kvalitných poviedok a tentoraz východ a západ. Aj keď ma prvá kniha viac bavila, druhá o moc nezaostáva a obsahuje veľmi dobre napísané postavy, ktoré majú v budúcich knihách (ak sa preložia), veľký potenciál. Wegner stále prichádza z niečim novým, stále máte pocit, že objavujete svet a len ste nazreli pod pokličku a viete, že sa pod ňou skrýva ešte veľa zaujímavých vecí. 90%

2 25.11.2018

Piaty diel a zakončenie celej fantasy ságy sa pre mňa tiahlo a knihu som niekoľkokrát odložil. Tak ma nebavila. Autor napísal na konci, že mal cez 1000 strán, z ktorých vyhodil cca 300 strán. Ja by som vyhodil ešte prvých 400 strán, čo bola len vata. Autor má talent písať o ničom stovky strán. Pritom píše veľmi dobre, no stále dookola.

Prvé dva diely boli pre mňa najlepšie a odporučil by som ich každému, kto má rád fantasy. Autor to mal ukončiť tretím dielom, v ktorom by sa sústredil na hlavnú líniu. V piatom diele ma ani iná, než hlavná línia nezaujímala. A zakončenie celej série sa mi nepáčilo. Posledná kapitola s kojením, akože wtf?!

3 24.10.2018

Hneď na úvod musím napísať, že je veľká škoda, že vydavateľstvo Laser vydalo zatiaľ len prvé dve knihy, aj keď Wegner napísal už štyri. Wegnera by som označil za nového nádejného nástupcu pána Sapkowského.

Prvý diel sa zaoberá severom a juhom Meekhánského pohraničia a obe tieto oblasti sú odlišné ako ľad a oheň. Porovnanie s Eriksonom vôbec nie je na škodu. Atmosféra je dostatočne temná a svet krutý, na druhú stranu sa tu dá nájsť veľa zaujímavých kmeňov a ľudí, ktorí žijú úplne odlišne od ostatných. A história sveta, aj keď Wegner nejde až tak archeologicky do hĺbky ako Erikson.

Wegner, na rozdiel od Eriksona, lepšie pracuje s emóciami čitateľa. Vie vás dojať a minimálne raz k slzám (v poviedke Šarlat na plášti). Preto som si šiestu rotu poručíka Kennetha obľúbil. Síce nie viac ako Paličov mostov, ale sú v tesnom závese. Prvá polovica knihy a štyri poviedky, ktoré sledujú šiestu rotu som si užil. Menilo sa ako prostredie, tak zápletky. Druhá polovica je o Yatechovi z púštneho kmeňa a je zaujímavé sledovať vývoj jeho cesty, no bližší mi bol zasnežený sever.

Ja len dúfam, že sa autor k postavám vráti - ako k šiestej rote, tak k Yatechovi, pretože opustiť takto skvelo načrtnuté postavy, by bola škoda. A že sa Wegner stane celosvetovo úspešným, pretože píše neskutočne dobre.

6 19.10.2018

Úprimne povedané, čakal som od tejto poviedkovej zbierky viac. Bradburyho Kaleidoskop ma nažhavil aj na Ilustrovanú ženu a myslel som si, že aj v tejto knihe ma budú poviedky baviť. Omyl. Väčšina bola nudná a pohybovala sa medzi priemerom. Ale tie dobré mali výbornú myšlienku. Zamrzelo takisto, že vo väčšine nie sú fantastické prvky a poznať z nich, že píše z vlastných skúseností.

Najviac ma zaujali poviedky: Báječný zmrzlinový oblek, A skála zvolala, Nejlepší z možných světú, Příběh lásky, Žebrák na mostě, Plukovník a telefon a Ilustrovaná žena.

1 13.09.2018

Taký Fallout z českých krajín. Alebo post-apo Koniáš. Spad je krátka a pomerne jednoduchá akčná kniha, ktorá sa číta veľmi dobre. Jediná nevýhoda je, že rýchlo vyfučí z hlavy. Ale som rád, že autor napísal aj pokračovania.

4 15.08.2018

Od knihy som očakával viac fantasy prvkov, prelínanie realít, myslel som si, že je kniha o alternatívnych realitách a viac som sa mýliť nemohol.

Spoilers...

Postavy sú nezaujímavé, šedé, čitateľ si ich nevie zaradiť a ani poriadne zapamätať. Nemajú žiadnu osobnosť, ich jednanie je veľakrát nelogické a dialógy nezmyselné. Používanie textu bolo pre mňa jedno z najhorších v tomto roku. V dialógoch som sa úspešne strácal a nevedel, ktorá postava rozpráva, pretože autor v jednom riadku písal o jednej aj druhej zároveň. Zápletka o vražde a následná detektívna robota je na zívačku ale hlavne o ňu vôbec v knihe nejde. Autor skôr rieši "prelínanie" dvoch miest a hľadanie tretieho. Pritom o žiadne fantasy ani sci-fi sa nejedná, je to všetko len v hlave ľudí, ktorí tam žijú a ktorí sú už od malička vychovaní, aby sa nedívali na ľudí alebo predmety, či budovy, ktoré majú takú-či-onakú farbu alebo štýl. Jeho koncept "nedívania" a "nepočutia" má strašne veľa dier a vôbec som mu to neuveril. V zásade je to obojstranná totalita a ľudia žijú v jednom meste. Alebo sú v jednom meste dvaja kohúti a tí si prerozdelili ľudí, ktorých oblbujú už od mladého veku. Možno je nápad knihy geniálny, no nedotiahnutý a zle spracovaný. Autor dáva čitateľovi veľmi málo indícií, ako prelínanie funguje, tak som si po sto stranách musel prečítať zopár tuzemských recenzií, aby som zistil, že nie som jediný, komu to vadí. Akurát v druhej tretine ma kniha trochu začala baviť, no koniec všetko moje začínajúce nadšenie hodil do koša. Pre mňa osobne veľké sklamanie.

5 30.06.2018

Čítať dnes knihu o battle royal je strašne únavné, pretože z každej strany z herného priemyslu vyskakuje množstvo podobných hier, a kým skončí tohtoročná E3ka, bude ich ešte viac. Autori tento podžáner cpú do každej druhej hry a to sa nezmení ešte niekoľko rokov - až pokým dojnej krave prestane tiecť zlaté mlieko alebo sa nenájde iný podžáner, ktorý strhne lavínu pozornosti mainstreamu.

Na druhej strane kvitujem nápad autora skĺbiť battle royal a dôchodcov (naša vláda toho schopná je). Text mi neprišiel nijak zvlášť vtipný a bol som rád za krátku dĺžku, pretože ku koncu ma kniha už začala nudiť. V menách jednotlivých účastníkov masakru som sa pomerne úspešne strácal, podobne ako keď sledujete prvýkrát na twitchi online prenos turnaja vo Dote (alebo v akejkoľvek inej tímovej hre).

Možno keby som knihu čítal pre tým, než začal tento battle royal ošiaľ, by ma viac bavila. Takto dávam vyššie hodnotenie hlavne za to, že autor je Japonec (a ja všetko japonské milujem) a knihy z krajiny vychádzajúceho slnka sú pre mňa osobne veľkou vzácnosťou.

2 11.06.2018

"Pro mně to už dávno přestal být obyčejný obchod. Ve hře bylo mnohem víc než peníze. Kowalski, Umwald, malá Rezka s Natašou, Kristýna s dětmi... Vědel jsem, že udělám všechno pro to, abych je dovedl tam, kam chtějí, že se kvůli tomu budu po kolena, po pás brodit v krvi. Nebyla to pravda. Klidně se kvůli nim v krvi utopím."

Celá kniha sa číta jedným dychom a nemá hluché, či nudné pasáže, len kým sa karavana vydá na pochod, trochu dlhšie to trvá. Pre mňa osobne zatiaľ ostávajú TOP poviedky "Muž na stezce", ktoré ma bavili viac než samostatný román. Aj tak je Na ostřích čepelí od pána Žambocha nadpriemerné fantasy, ktoré vás chytí a nepustí.

Autor sa nevenuje len Koniášovi, príbeh rozvíja aj z pohľadu iných postáv - Kowalski je sympaťák, s ktorým som sa asi najviac stotožnil. Svet tak pôsobí uveriteľnejšie, keďže sú postavy prepracované. Už teraz sa teším na poslednú knihu zo sveta Koniáša, ktorú mám v knižnici - Vlk samotář.

8 08.06.2018

Nemyslím si, že by práve 1984 mala byť radená do povinného čítania, pretože poznám oveľa lepšie napísané knihy z tejto tématiky (antiutopia). Najviac na mňa zapôsobil Zpěv drozda od Waltera Tevisa, potom samozrejme Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita alebo Malý brat od C. Doctorowa. 1984 od Orwella týmto knihám nesiahala ani po kotníky. Alebo to bolo tým, že som knihu čítal v slovenskom preklade z roku 1998 (pritom vydanie bolo nové - 2013) a aj keď som Slovák, slovenské preklady kníh nemám rád. Prekladateľ tu používa veľmi zvláštne slová, ktoré vyznievajú až archaicky a divný slovosled. Možno to tak bolo už v pôvodnej podobe.

Už dlho ma nejaká kniha tak nenudila - hlavne prvá a posledná tretina (vzťah s dievčaťom, únik z falošnej reality a mučenie bolo OK). Nič sa v nej v podstate nedeje, veľakrát sa opakuje už raz povedané, aby to náhodou čitateľ po tých sto stranách nezabudol. Skresanie, zjednodušenie angličtiny na newspeak a double-think bol dobrý nápad, na konci knihy je tomu venovaných niekoľko vyčerpávajúcich strán, ktoré som nemal silu dočítať. Radšej som si manipuláciu myslením prečítal na wikipédii, kde je to oveľa lepšie vysvetlené.

Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila...

5 06.05.2018