Hellrampage komentáře u knih

Nemyslím si, že by práve 1984 mala byť radená do povinného čítania, pretože poznám oveľa lepšie napísané knihy z tejto tématiky (antiutopia). Najviac na mňa zapôsobil Zpěv drozda od Waltera Tevisa, potom samozrejme Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita alebo Malý brat od C. Doctorowa. 1984 od Orwella týmto knihám nesiahala ani po kotníky. Alebo to bolo tým, že som knihu čítal v slovenskom preklade z roku 1998 (pritom vydanie bolo nové - 2013) a aj keď som Slovák, slovenské preklady kníh nemám rád. Prekladateľ tu používa veľmi zvláštne slová, ktoré vyznievajú až archaicky a divný slovosled. Možno to tak bolo už v pôvodnej podobe.

Už dlho ma nejaká kniha tak nenudila - hlavne prvá a posledná tretina (vzťah s dievčaťom, únik z falošnej reality a mučenie bolo OK). Nič sa v nej v podstate nedeje, veľakrát sa opakuje už raz povedané, aby to náhodou čitateľ po tých sto stranách nezabudol. Skresanie, zjednodušenie angličtiny na newspeak a double-think bol dobrý nápad, na konci knihy je tomu venovaných niekoľko vyčerpávajúcich strán, ktoré som nemal silu dočítať. Radšej som si manipuláciu myslením prečítal na wikipédii, kde je to oveľa lepšie vysvetlené.

Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila...

5 06.05.2018

Skvelá kniha bez hluchých miest, no aj tak jej nemôžem dať plný počet. Verím, že v poviedkovom podaní by príbeh vyznel silnejšie, než v "rozťahanej" knižnej podobe. Príbeh ma až tak silno nezasiahol, ostal som na konci knihy emočne chladným. Asi som dopredu vedel, že to tak dopadne.

Ale len o Charlim a jeho príbehu kniha nie je. Je o živote samotnom. O tom, ako využijeme svoj čas a svoju "normálnosť" pre seba ale hlavne pre ľudí, ktorých máme radi. Každý človek v texte nájde časť seba. Na to, v akom roku kniha vznikla, je stále aktuálna a stále sa dobre číta.

5 25.04.2018

„Dej mi jediný kousek dynamitu a já zbořím Notre Dame.“

Tak som vďaka pánovi Simmonsovi spoznal kúsok z histórie USA a života indiánov (a ich slnečný tanec). Európana táto kniha bude baviť oveľa menej než Američana, pretože je to predsa len ich história. Preto ma kniha moc nebavila. Príbeh sa posúva veľmi pomaly, autor preskakuje časové obdobia mladého a starého Paha Sapu. V jeho mladosti sa môže čitateľ dozvedieť niečo o živote indiánov a v starobe Billa Pomalého Koňa sa dozvieme niečo o dynamitoch, pretože pracuje ako sapér (nie je to presné označenie, ale mne sa páči). Kniha je prehustená dlhými informáciami o histórii, zbytočne naťahovaná a vôbec sa mi niektoré časti nechceli čítať – vypustil by som tak 200 strán. Dialógy v podstate neexistujú a sú riešené cez kurzívou poznačený text. A je ich málo.

Zo začiatku som mal ešte s knihou trpezlivosť, pretože mám Simmonsa rád (Terror, Hladové hry) a očakával som od knihy úplne niečo iné. Hlavným ťahákom bol v tomto prípade duch Custera, ktorý sa v Paha Sapovi usídlil a v priebehu knihy nebol vôbec využitý. Rovnako ako jeho vlastnosť nahliadnuť ľuďom do minulosti a budúcnosti. Je to akoby niekto napísal knihu o superhrdinovi, ktorý za celý čas nevyužil svoje schopnosti. A na konci budete dumať nad tým, či sú lepší indiáni, ktorí lovili všetko štvornohé a bojovali proti všetkému dvojnohému a takmer vyhladili nejednú živočíšnu rasu alebo biely tukožrúti bezohľadne ničiaci Skutočne slobodné ľudské bytosti a zaberajúci každý kúsoček zeme vrátane Čiernych hôr. Premrhaný potenciál a IMHO sklamanie.

„Le anpet'u waste!“

2 21.04.2018

"Být člověkem je většinu času na hovno. Videohry jsou jediná věc, která činí život snesitelným." - Anorakuv almanach, 91. kapitola, řádek 1-2

Ready Player One je kniha stvorená geekom pre geeka. Je to kniha, ktorá má v sebe toľko popkultúrnych odkazov na staré filmy, knihy, hry, hudbu a seriály, že je toho až moc. A najviac ma prekvapilo a potešilo zároveň, že som väčšinu z nich poznal. Asi som geek.

Knihu som čítal a dočítal v dobe, keď do kín vstupoval film od Spielberga, takže na každom kroku som mohol nájsť reklamu. A to bol tak čarovný moment, že som sám seba presvedčil, že Hallidayove vajce hľadá aj náš svet.

Nižšie hodnotenie dávam rýchlemu zakončeniu zápletky a ukončeniu knihy. Kniha je určená skôr pre mládež, no aj starší "geekovia" si prídu na svoje. Osobne som chrochtal blahom, kežďe som vyrastal na Atari 2600, starých DOSovkách a RPGčkach minulého storočia, na MMORPG a dnes som okúsil aj virtuálnu realitu, ale príbeh nie je až taký výnimočný. A je tu málo zvratov (asi ma rozmaznalo Game of Thrones...). Teraz si čítam prvé komentáre na ČSFD a zisťujem, že sa to Spielbergovi predsa len podarilo dôstojne natočiť! A teraz hurá do kina, pretože už o mesiac tu máme nových Avengers a ešte som nestihol kuknúť Tomb Raider alebo Čierneho pantera. Fúu, je toho teraz, na nás geekov, veľa... 90%!

5 30.03.2018

Poslední hlídka zostáva stále neprekonaná a zatiaľ posledná kniha z Hlídky maličko kríva. Celú knihu sa nič v podstate nedeje, Anton hľadá, z koho pozostáva šiesta hliadka a záver a rozuzlenie celej apokalypsy je napísaný na pár strán.

Dialógy medzi postavami už neboli také humorné a odľahčené, pôsobia vážnejšie, pretože nám Antom zostarol a získal skúsenosti a už to nie je žiadny bažant. A k tomu sa dozvieme, kto je Antonov dedo. Pri konci som našiel v preklade nejaké chyby.

Aj pre všetky spomínané nedostatky sa kniha číta opäť výborne.

1 17.03.2018

Posledný diel Nadácie ma vôbec nebavil. Našli by sa tam skvelé miesta (linky s Hariho synom Raychom) a preto dávam priemerné hodnotenie. Zbytok knihy je úplne zbytočný. Viac času čitateľ strávi súdením sa v súdnej sieni kvôli banalitám a riešením hlúpostí. Predohra sa Asimovovi podarila, no druhý diel nič moc. Ale to som očakával a ku knihe som tak pristupoval a nakoniec som nebol sklamaný. 50%

2 06.03.2018

Šiesty diel Azimovej Nadácie a prvý v chronologickom poradí. Ja som ju čítal až po prvej pätici kníh a aj keď som očakával oveľa nudnejší dej, nebolo to až také zlé. Hari cestuje spoločne s Dors po celom Trantore, navštívia množstvo kultúr, ktoré autor dokonale opíše - ich zvyky, život, "náboženstvo" a schovávajú sa pred císárom. A na konci nám to Asimov zasa raz natrie, ako je to u neho zvykom. Nižšie hodnotenie dávam za zdĺhavosť niektorých pasáží a aj keď nám autor ozrejmil život Seldona a začiatok psychohistórie a Nadácie samotnej a doplnil chýbajúcu časť skladačky, pre mňa to bol trochu zbytočný diel a bojím sa, že ma posledná kniha z tejto série sklame.

2 24.02.2018

Lukjaněnko ma dokázal príjemne prekvapiť tým, že v šiestom diele z Hliadky stále ukazuje niečo nové, čo tu predtým ešte nebolo. A zdá sa mi, že konečne konflikty a zápletky začínajú mať globálny charakter, pretože vrcholy v predchádzajúcich knihách mi prišli ako také menšie "potýčky". Konečne sa dozvieme, čo šero vlastne je a väčší priestor dostanú aj proroci. Jeden bod som stiahol pre prílišné filozofovanie a zbytočné kecy okolo (keď Iný cestovali). Koniec zostáva v napätí, čitateľ nevie, ako sa skončí, či Sergej definitívne uzavrie túto sériu.

3 09.02.2018

Od predchádzajúcich dielov autor prešiel k jednoduchosti - príbeh zameraný na 3/4 postavy, ktoré cestujú spolu a majú jeden cieľ. Niekomu sa táto cesta môže zdať nudná, pretože je zvyknutý na oveľa zložitejšie knihy, v ktorých jedna kapitola znamená nové postavy, iný príbeh a oddych od neustáleho stereotypu. Mne osobne toto nevadilo - aj keď bol príbeh lineárny, bol dynamický a zaujala ma Gaia ako superorganizmus, tak roboti alebo Vesmírania. Prieskum staro-nových planét bol pre mňa rovnako vzrušujúci ako pre hrdinov a každú novú informáciu o Zemi a prvej kolonizácií ľudí som hltal rovnako ako Pelorat. Takisto prepojenie s Robotickou sériou je tu oveľa viac vidieť, pretože tu stretneme jednu starú postavu. Aj tak sa mi tieto dve novšie časti páčili viac než prvá trilógia.

"Člověk, který nerozumí lidem, má jen falešnou představu sám o sobě"

Nadace na hranicích je o stupeň lepšia než predchádzajúca časť a zatiaľ najlepšia kniha zo série. Čítala sa mi oveľa lepšie a možno aj preto, lebo ju autor napísal po takmer tridsiatich rokoch a bol v románoch skúsenejší a aj technológie v skutočnom svete sa značne posunuli - text už nepôsobí až tak archaicky. Kniha nám zhrubla, čo je dobre a nenudila. Páčil sa mi odkaz na sériu o robotoch, ktorú Asimov napísal po Druhej nadácií, tú mám tiež v knihovničke a teším sa na ňu.

Veľmi sa mi páčili všetky postavy (Novi, Trevize, Pelorat, Bliss alebo Gendibal), konečne začal Asimov písať aj o nich, nielen o Nadácií. Každá postava niekam smeruje, má svoju úlohu vo vesmíre a na konci sa ich cesty pretnú. Táto časť má v podstate dve hlavné linky - pozrieme sa do hlavných "politických" kruhov Druhej nadácie a budeme cestovať s Trevizom a Peloratom a hľadať prvú planétu, z ktorej vzišlo ľudstvo. Obe linky sú zábavné a dostatočne rýchlo sa striedajú, takže keď vás prestanú baviť politické pletichy, kniha vás presunie do modernej nadačnej lode.

Koniec je taký Deux Ex Machina (či už v zmysle počítačovej hry alebo významu) a jeho rozuzlenie mi úplne vyhovovalo.

"Lež je tím lepší, čím víc se blíží pravdě, a čistá pravda je nejlepší ze všech lží".

3 12.01.2018

Druhá nadácia bola pre mňa podstatne lepším dielom než predchádzajúce. Je rozdelená na dva príbehy, v prvom hľadá Mezek druhú Nadáciu a druhá je oveľa zamotanejšia a nikto nikomu neverí. Aj keď v Izákovej knihe stále ide väčšinou o Nadácie, viac priestoru tu dostávajú postavy a dej nie je rozťahaný cez niekoľko storočí. 90%

2 16.12.2017

K tejto sérii sa stále radšej vraciam. Pán Lukjaněnko píše veľmi ľudsky a k jeho postavám, ktoré nie sú čiernobiele si čitateľ urobí, či chce alebo nechce, pevný vzťah. Je to, akoby ste sa vracali k starým dobrým kamarátom zo Základnej školy, ktorých ste nevideli niekoľko rokov. Posledných 50 strán je dokonalých, všetko do seba začne zapadať. Aj keď toto vraj mala byť posledná kniha z Hliadky od Sergeja, na konci knihy nás presvedčí o tom, že to tak nebude. Pre mňa najlepší diel série.

2 06.12.2017

Viac než postavy ma v pokračovaní zaujal koniec druhej poviedky. Celkovo v druhej poviedke mi postavy vôbec nesadli a ich príbeh som čítal nezaujato a bez emócií. Ale keď sa dozviete pointu, oplatí sa prečítať aj druhýkrát, kedy vám začne všetko správne zapadať. Prvá poviedka mi sadla viac, aj keď si s odstupom času z nej nepamätám ani postavy a ani dej. Hmm...

Nadace a Říše sa mi páčila oveľa menej než prvý diel. Aj keď sa táto kniha zdá ako pokračovanie, nevraciame sa k starým postavám, naopak začíname úplne nanovo a aj Nadácia sa po poslednej kríze trochu premenila. Aby ste plne pochopili dej a ocenili postavy, každú poviedku je treba si prečítať dva-krát.

3 25.11.2017

Konečne som mal tú česť sa zoznámiť so slávnou knihou pána Asimova - Nadace. Na jednej strane sa mi páčilo, že sa autor nebál rýchlo za sebou striedať postavy, keďže roky tu ubiehajú ako na bežiacom páse, na strane druhej, čitateľ z toho má trochu guláš a v každej novej epizóde si musí roztriediť postavy k stranám Nadácie vs okolitej galaxie. Keďže nemám rád politiku a rôzne vnútorné machinácie, táto kniha je jej plná a preto mi bola trochu proti srsti a občas ma nudila. Autor sa ani nesnaží do knihy vniesť nejaké emócie, kniha pôsobí chladne, čo mi až tak nevadilo, pretože nesledujeme príbeh ľudí ale dráhu Nadácie, ktorá má znížiť čas barbarstva, do ktorého ľudstvo upadne. Vyvrcholenie a následné zvraty sú síce fajn, no k postavám som si nevytvoril žiadny vzťah, keďže ich rýchlo vystriedali nové. Každá epizóda sa tu dá de facto považovať za samostatnú poviedku - chronologicky zasadenú.

Ak čitateľ príjme fakt, že táto kniha je príbehom Nadácie ako takej a všeobecne o vesmíre, ktorý je cca o 10,000 rokov ďalej (podľa mňa ešte výrazne viac, pretože rok 12,068, kedy kniha začína, sa datuje ako Galaktická éra a nie ako "po Kristovi") a ľudia stačili kolonizovať 25 miliónov planét, bude vás kniha zaujímať viac. A bude vás nútiť premýšľať nad týmto iným svetom. Aj dnes mi kniha prišla originálna a to je, dámy a páni, už vyše 60 rokov stará kniha. Ak hľadáte space-operu so sympatickými postavami a akčným dejom, hľadajte inde.

4 18.11.2017

Nebolo to zlé, ale... nebol to pán Lukjaněnko. Aj keď som sa rád vrátil do šera a medzi Dennú a Nočnú hliadku, Zavulona a Gesera, z knihy aj slov bolo cítiť, že to nenapísal Sergej. Kniha mala silné momenty alebo časti, v ktorých autor napísal zaujímavý nápad, pri ktorom čitateľ spozornel a začal filozofovať s autorom, no boli tu aj slabšie a nudnejšie pasáže, ktoré by som najradšej preskočil alebo preškrtal a v knihe vôbec nemuseli byť. Bez zbytočných častí túto "knihu" skôr považujem za dlhšiu poviedku, ktorá by vyšla kľudne aj na tých 150 strán a nikomu by to nevadilo.

Túto knihu nepovažujem za pokračovanie zo série Hlídka, skôr ako taký ukrajinský spin-off. Pri hodnotení 60% som privrel obe oči a po krátkej pauze sa teším opäť na Lukjaněnka.

1 10.11.2017

Nápady síce autorovi uprieť nemôžeme, len keby boli lepšie napísané. Jednotlivé poviedky vo Walkerovej knihe kolísajú od totálneho braku, ktoré sa nedajú ani dočítať až k 100%, kedy vás poviedka vyslovene baví a boli by ste radi aj za dlhší román. Preto som knihe dal hodnotenie 50%. Najviac ma bavili poviedky Humotronics, Válka s Goky, Balada o Minervě, Crashtest a vyslovená lahôdka a najlepšia poviedka z knihy bola Pevnosť. Nech sa na mňa autor nehnevá ale Tvorci času alebo Kroniky sa nedali vôbec čítať. V tom sa vyzná len autor sám a malé percento zasvätených. A aj posledná poviedka Krysy stála za starú bačkoru.

Walker mi viac sadol pri brutalitách a akcií než experimentoch so slovíčkami a odkazoch na knihy, ktoré normálny čitateľ nemá šancu všetky poznať. Aspoň som zistil, že pán Walker nie je autor pre mňa a jeho ďalším knihy budem prehliadať.

1 25.10.2017

Koniáš nerád zabíja ľudí ale je pre to stvorený. Vyzerá drsne ako zabiják najhrubšieho zrna, no v srdci má miesto pre spravodlivosť alebo romantiku. Keď vstúpi do knižnice, predajca si myslí, že ide vybrať výpalné miestnemu kmotrovi. Dočerte, aj tie prostitútky žiadajú od neho trojnásobnú taxu. Chudák Koniáš si nemôže v žiadnej krčme oddýchnuť, normálne sa najesť a vychutnať si dobré víno. Všade na neho čakajú problémy alebo ich sám vyhľadáva. Jeho zvedavosť ho raz dostane do hrobu.

Pre mňa osobne bola táto kniha strašná oddychovka. Až na pár slabších poviedok sa čítali jedným dychom. Užil som si hlavne Chechez la Femme, Pouštní škorpión, Špatná investice alebo Drsná hra. Parádny bol crossover Fanoušek, kde Koniáš stretne aj ďalšiu postavu z universa - Barklyho. Aj keď je to fantasy, moc mágie alebo iné rasy nečakajte - až na jednu poviedku. Teším sa na ďalšie dve knihy Koniáša, pretože tento (anti)hrdina si zaslúži samostatný príbeh.

"Na světě je málo krásnych věcí a člověk má rozvíjet svúj smysl pro estetično." - Koniáš (Špatná investice)

Tvářil se klidně a nezúčastněne, jako by hrál pokr. A v banku měl hodně, svúj život. Nelíbil se mi. Já sám nejsem moc dobrý člověk, provedl jsem v živote hodně špinavostí a zasloužím si shnít v pekle, ale tenhle parchant byl i pro peklo příliš špatný. (Pouštní škorpión)

5 05.10.2017

S Malým bratom som navýsosť spokojný. Odporúčam všetkými desiatimi. Začiatočné udalosti vás budú drviť a Marcusove trápenie sa vám dostane pod kožu. O to silnejšie s ním sympatizujete a sledujete jeho zvraty, nápady a hackerstvo. Kniha je veľmi silná na to, aká je mladá (2008) a odkazuje na dnešný svet, v ktorom sme sledovaní, len o tom nevieme. Práve to, že kniha nemá ani desať rokov je plus, pretože autor píše o existujúcich systémoch, hardware a software, takže človek, ktorý sa ako-tak okrajovo vyzná v počítačovej terminológii bude chrochtať blahom.

Občas je text pretechnizovaný a je únavné čítať niektoré riadky. Najviac musím skritizovať záver, ktorý mi tam akosi nesedel a očakával som trochu iný. Nechcem zbytočne spoilerovať. Zadná anotácia aj tak odhalí cca 100 strán knihy, na druhú stranu sa dozviete zápletku. Ako sa kniha dostáva do záveru, je neskutočne emočne nabitá. Sám som mal slzy na krajíčku, pretože autor emócie hlavnej postavy opísal bravúrne. Romániky medzi Marcusom a ženskými som bral ako pozitívum, aspoň hlavný hrdina mohol na chvíľu újsť z toho celého šialenstva.

Ak ste hrali Watch Dogs 2, ktorý sa točí okolo hackeroch a San Franciscu, neváhajte a prečítajte si túto skvelú knihu. Ak ste ju už čítali ale hru ešte nehrali, odporúčam naopak hru. Sám som bol prekvapený, ako rýchlo som Malého brata prečítal. Po Kingovom tisícstranovom Svědectví mi kniha prišla ako taká väčšia poviedka.

Kous, kous, kous, kous, kous!

2 21.09.2017

Táto kniha sa oplatí čítať (pre väčší efekt) v čase vtáčej/prasačej chrípky.

Vraj Svědectví malo mať o 400 strán viac. Vďaka za to, že kniha má "len" tisícovku. Už to je na hranici znesenia a King niekedy zbytočne blábolí a pridáva ďalšie detaily postavám, aby ste si ich vedeli živo predstaviť a lepšie sa s nimi stotožnili. V tomto s ním súhlasím. King má postavy vždy stopercentné. Ale ten zvyšok trochu pokulháva ako jedna z hlavných postáv na konci.

Čakal som väčšie post-apo. Podľa ohlasov a recenzií som čakal väčšiu pecku. Ale keďže už ako-tak poznám Kinga a mám prečítané okrem TO, ktoré práve beží v kinách, aj iné jeho knihy, vedel som, čo približne mám čakať. King sa postavám venuje príliš svedomito, v prvej časti (z troch) sa celá epidémia rozbieha, nachádzame sa ešte pred ňou a ku každej hlavnej postave sa autor pozastaví a podrobne nám ju predstaví. A to, ako potichu a neškodne sa celá epidémia spustí je na knihe to najdesivejšie. Že sa to môže ľahko stať aj nám, nie je pochýb (aj keď my sa vyhladíme inak). Prvá časť je výborná.

Druhá časť je oveľa pomalšia, sledujeme vývoj novej (dobrej) spoločnosti, ktorá opravuje poničený svet, obnovuje elektrimu a riešia sa hlavne vzťahy a chod spoločnosti. Tretia časť je podľa mňa najlepšia, pretože zistíme čosi aj o hlavnej zápornej postave a jeho spoločnosti a začína prituhovať. A na záver sa oplatí počkať (alebo skôr dočítať), ten stojí za to.

Aj tak musím zhodnotiť, že sa mi King viac páči v roli spisovateľa poviedok alebo rovno jeho pseudonym Richard Bachman. Nesedí mi u neho takéto vážne sci-fi s množstvom postáv, aj keď Svědectví sa čítalo výborne a vôbec som sa u neho nenudil. Ale tých stran a kecov bolo príliš. Asi si dám od Kinga na čas oddych (aj keď som si pred mesiacom kúpil všetky knihy Temnej veže).

Najlepšie postavy: Fran, Larry, Harold a Popeláč

4 14.09.2017

Dve veľmi nadpriemerné poviedky od českých autorov. Čítali sa výborne, bolo to príjemné oddychové čítanie. Aj keď som sa viac tešil na Hetešu, Veverková poviedka mi sadla viac. Prvá poviedka je v znamení rozšírenej virtuálnej reality - podobnú tématiku majú mnohé japonské anime, druhá poviedka bola v hackerskom štýle - Veverka robí z hackerov badassov (teda brusterov). Je to napísané síce neuveritelne ale čítalo sa to samo. Prekvapil ma vek knihy, no vôbec som nemal pocit, že je outdated. Príjemná jednohubka.

3 03.08.2017