Ivan F komentáře u knih

Prečítané po tretí krát, ako jediná kniha od pána Stephena, myslím si, že to hovorí samo za seba. Nie, táto kniha nie je pre mňa najlepšou od Kinga, ale detské hlavné postavy (neopakovateľná sila, ktorú v tom veku máme a postupne stratíme) a ich svet (detstvo vie byť krásne aj kruté zároveň) pán spisovateľ skutočne neskutočne napísal. Vôbec mi nevadilo, že kniha má 1050 strán, práve naopak, všetky som si užil, každú jednu. Na niektoré pasáže, ktoré mi utkveli v pamäti, som sa tešil, iné, ktoré upadli do zabudnutia, som nanovo objavoval.

Tak zas niekedy dovidenia, už teraz však viem, že to bude stretnutie príjemne mrazivé.

Kniha ležala niekoľko rokov na poličke a kľudne tam mohla zostať neprečítaná. Mám s ňou problém. Pramení z detstva, a dodnes som si neuvedomil, že keď sme šli na Moravu, tak sme šli do Žítkové. Neviem, načo ma tam mama zobrala so sebou, možno ma nemala kam dať. V každom prípade je to jedno. Len tá sviňa spomienka zostala a nie je príjemná. Teda, vtedy som to videl očami malého dieťaťa, možno byť starší, pozeral by som sa na to inak. Lenže väčší som nebol a tak mám spomienky také, aké sú. Pamätám si vláčik z Trenčianskej Teplej cez Vlársky priesmyk niekam, kde sme prestúpili na autobus. Potiaľto pohoda. Lenže autobus nás zaviedol niekam, kde som sa bál - domu, stareny, všetkého. Neviem, prečo tam mama potrebovala ísť, nejdem to zisťovať, v každom prípade mi privodila detskú traumu, ktorú si nosím dlhé roky so sebou. Spomienky postupne zapadli hlboko a boli dobre skryté. Lenže kniha na poličke čakala, až príde jej čas. Striasa ma už len pri pomyslení na ňu - vyniesla na svetlo kostlivca zo skrine. Mal tam zostať naveky. Knihu neviem objektívne ohodnotiť, dávam kompromis troch hviezd.

40 11.05.2023

Jedna z mojich najobľúbenejších kníh, ktorú som prečítal hádam aj dvadsaťkrát a napriek tomu si ju znova po xtý krát v budúcnosti prečítam s radosťou a s pôžitkom, ktoré mi príbehy malej Anne Shirley prinášali, a ktoré mi určite ešte úsmev na tvári a spokojnosť v duši prinesú. Jednoducho má príbeh všetko to, čo mi moje detské "ja" dookola hladká a hladkať bude. Očarujúce opisy života zo začiatku dvadsiateho storočia, žiale, bôle a radosti a k tomu Annina prostorekosť a výbušná povaha, a predsa ju nemožno nemať rád. Skrátka a dobre, príbehy sirôt majú niečo do seba - vedel to R. L. Stevenson aj Ch. Dickens a prišla na to tiež J. K. Rowling. Ak si potrebujem zlepšiť náladu, tak siroty a ich dobrodružné patálie mi ju vždy zaručene pozdvihnú.

Sú knihy, ktoré ma vyslovene odpudzujú svojím názvom alebo svojou obálkou, v prípade tejto knihy to bolo dva v jednom plus kvalitná marketingová masáž = štítivý odpor. K mrakom mám svojský vzťah (nič proti nim nemám), ale napočúval som sa o nich, ako aj celkovo o počasí počas brífingov pred každým lietaním na veži za dvadsať rokov teda kvantum. Neštudoval som za meteorológa, no trúfam si povedať, že o meteorológii viem pomerne dosť a keď sa pozriem na oblohu, tak som presne deformovaný, lebo hneď viem o aké mraky sa jedná a v akej výške sú plus určujem rýchlosť a smer ich pohybu v knotoch. Mohol by som sa rozpisovať o mrakoch ešte dlho, no prejdem ku knihe. Napriek svojmu názvu a obalu je výborná. Nie je to žiadne presladené čítanie, ale poctivá práca, ktorá sa vymyká zo súčasných trendov, naopak, je dôstojným nástupcom naturálnych diel posledných 150-200 rokov. Bezcitnosť, drsnosť a surovosť je tu prítomná bez príkras a bez uhladenia do hávu tak poplatného súčastného mainstreamu, kde musí byť všetko korektné (najlepšie aj s nejakým buzerantom), ale mi všetci vieme, že ľudstvo nikdy dobré nebolo a asi ani nikdy nebude. Jednáme tak, aby sme prežili a mali zo všetkého prospech. Šesť samostatných príbehov tejto knihy má všetko spomínané, a ako píše autor, svedomie je zväčša tam, kde Boh nevidí.

40 26.01.2022

Vôbec som netušil, do čoho idem a v konečnom dôsledku ma čítanie bavilo. Počas dovolenky sediac na morskom pobreží som si pri Sharpovom príbehu oddýchol, pretože žiadna veľká a už vôbec nie hlbokomyseľná literatúra to nie je - práve naopak, je to prachobyčajné dobrodružné čítanie, ktoré mi kedysi dávno napĺňalo tú časť mojej duše určenú práve týmto príbehom. Po rokoch sa mi do ruky dostalo toto dielko a ja som si ho s takmer neskaleným pôžitkom vychutnal. Tak to má byť, číra radosť z prehnaného príbehu plného akcie, mi vyhodila plesnivé spomienky a nahradila ich čerstvými. Teším sa na ďalšiu porciu.

40 23.08.2021

Kniha, ktorá vznikla v prvej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia, je perfektnou ukážkou výbornej literatúry. Literatúry s vážnym posolstvom a pritom tak trochu akoby nadnesenej nad drsnú realitu, svojim spôsobom jemne zábavnej. Dosť ma prekvapilo, že autor 87ho obvodu vo fiktívnom meste Isola, je autorom tohto románu. Ak si porovnám dobu, kedy som ja bol žiakom strednej školy a čo všetko sme si mohli a nemohli dovoliť voči kantorom ako aj vychovávateľom na internáte, tak dnes to u nás nie je v podstate o nič lepšie, než to bolo v "hrdých júesej" pred sedemdesiatimi rokmi. Jediný rozdiel je v tom, že dnes by si žiaci všetko natočili do svojich chytrých telefónov a potom to zdieľali, čím by podtrhli, že tak chytrí, ako si myslia, že sú, tak to rozhodne nie sú. Osobne by som učiteľa robiť nemohol, zavreli by ma ako masového vraha.

40 23.07.2020

Pamätám si, že kedysi dávno-pradávno som v knižnici, na stole s hŕbou práve vrátených kníh, ktoré ešte neboli roztriedené, našiel tento poklad a sen detského čitateľa. Stôl bol jedným z najstráženejších a najsledovanejších miest, lebo sa na ňom nachádzali tie najlepšie knižky, ktoré sa neustále vypožičiavali a točili dokola. A ja somár, som túto knihu vtedy nezobral. Vodítkom, že som urobil chybu bolo, že hneď vzápätí sa po knihe načiahli iní dvaja chalani a takmer sa o ňu pobili. Keď sa mi o niekoľko mesiacov (ach, ako sa mi v detstve zdali dlhé) podarilo na knihu naraziť opäť (medzitým som striehol pri každej návšteve pri regáli s písmenkom A a odchádzal sklamaný, keďže tam nikdy nebola), tak som ju uchmatol a ... a prežil som štyri čarovné dni. Štyri dni, kedy som prežíval štyri dobrodružstvá a chcel som byť jedným z pátračov, ako milióny iných detí po celom svete. Potom som si knihu prečítal ešte raz a až potom som ju vrátil. Jednoducho to čaro, kúzlo, chyméru neuchopiteľna, či akokoľvek to možno nazvať, ktorú moja detská dušička dostala touto knihou, tak za to som stále vďačný a aj budem. Jedna z najkrajších kníh, ktorá si ma našla v správnom veku a zanechala Dojem, s veľkým d. Škoda, že ako dospelý som niečo podobné so žiadnou knihou nezažil, asi tú schopnosť vnímať a prežívať v určitom veku stratíme. Úprimne závidím tým, komu zostala.

39 14.02.2023

Na dlhé začiatky Kingoviek som navyknutý a budovanie príbehu ma bavilo viac, ako samotná akcia - toto skrátka Stephen vie a inak tomu nie je ani teraz. Nutno podotknúť, že pán spisovateľ mal v dobe písania knihy 74 rokov a pre istotu zopakujem, čo som písal už predtým: nemožno očakávať, že bude písať, ako keď mal o štvrť storočia menej, a tobôž už nie tak, keď fičal na alkohole a drogách. To, že opustil hororovú dráhu, to viem už dávno a asi ani jeho samotného horory už nebavia. A tak tu máme Billyho, čistý "thriller", ktorý si vzhľadom na autorov vek zaslúži čitateľské uznanie. Len tie kudrlinky v podobe viacerých odbočiek, ktorých bola prvá tretina Kingovej tvorby plná, tie mi bytostne chýbajú, hoci viem, že sa ich už nedočkám.

P.S. Potešilo ma cameo na hotel Pekná vyhliadka aj s obrazom znázorňujúcim pohyblivé bludisko tvorené z kríkov v podobe zvierat. Tí, čo čítali Žiarenie, vedia na čo Stephen odkazoval.

39 31.12.2022

Ani lepšie, ani horšie čítanie než je "Storočný starček". Osobne mi sled absurdných situácií v Analfabetke prišiel o niečo viac uveriteľný a menej prehnaný (hoci to určite nebolo autorovým úmyslom), ako v Starčekovi, predsa len tam bolo až moc historických postáv, ktoré stretol. Tu je ich menej a švédsky kráľ oháňajúci sa sekerou, aby odťal krk trom sliepkam, lebo je hladný a má prisľúbený paprikáš, tak ten si ihneď získal moje sympatie, hoci najskôr to mal trochu nahnuté. Celkovo ide o veľmi príjemné oddychové čítanie, ktoré svojim osobitým štýlom pohladilo moju hladnú čitateľskú dušu. Obidve knihy umiestňujem do top favoritov na tú naj knihu v kategórii absurdná literatúra. Je cítiť, že autora písanie bavilo - mňa zas bavilo čítanie.

39 29.08.2020

Čím som starší, tak dokážem autorom viac odpustiť, už nie som tým "neomylným kritikom" s jediným správnym názorom. K tomu sa ešte viac zabávam a rád smejem. Zbierku poviedok Night Shift som čítal kedysi dávno a bol som z nej nadšený. Lenže roky preleteli a moja pamäť už nie je to čo bývala, hoci je v nej mnoho uloženého. Prišiel čas na repetíciu a po prečítaní prúser. Nadšenie mladého čitateľa sa zmenilo na pomerne rozpačité pocity z poviedok veľmi premenlivej kvality. Autorovi som uveril aj veci totálne bizarné (prečo nie, však?) a, to ma podrž, párkrát som sa aj pomerne dobre zasmial (zbierka hororových poviedok a smiech?!), toť najväčší a pre mňa prekvapivý bonus. Už niekoľkokrát som sa vrátil ku knihám, ktoré som mal v pamäti uložené ako "knižné bomby" a po opätovnom prečítaní som zistil, že sú bez trhaviny. Zaujímalo by ma, čo si King myslí o svojej rannej tvorbe a či si vôbec spomenie na všetko to, čo napísal. Asi by zostal poriadne prekvapený a my, čitatelia, tiež. Z úcty k spisovateľovi hodnotím ako hodnotím, ale je to silno nadnesené.

38 02.01.2024

Pred mnou už 249 ľudí vyjadrilo svoje názory, postrehy (niektorí si dokonca položili otázky, ba aj sa zamysleli) na pravdepodobne najznámejšiu knihu Jacka Londona. Takže je predo mnou neľahká úloha a to byť originálny v komentári č.250. Nebudem sa o to pokúšať, no napíšem, že všetci, ktorí túto knihu prečítali a napísali hoci aj kritické komentáre, ale kniha sa im páčila, tak s nimi vrele súhlasím. Tí zvyšní nech si poopravia čitateľský vkus. Alebo nech si zaobstarajú psa, aby zistili, čo je to nezištná láska.

P.S. Pre tých, ktorí vyčítajú knihe, že je krutá, odkazujem len toľko, že ak mali niekedy doma pavúka, tak to by si mali niečo zistiť o tomto osemnožcovi a potom písať o krutosti.

38 12.09.2023

Všetko má svoj reálny základ, aj príbehy z Nášho mesta. To, že je realita horšia, než je príbeh na stránkach knihy, z toho mi je smutno. Síce, čo sa ja naivný truľo divím, stačí sa pozrieť, čo sa vo svete deje, takže kde je miesto pre ľudskosť a súcit? - no kde asi. V globále ich u farárov nemožno hľadať, hoci aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí naozaj pre vieru a desatoro žijú. Lenže čo je to platné, keď (a zasa sme pri globále) drvivá časť populácie je masírovaná a aj pomerne závislá na komerčnej produkcii či telenovelách, a potom sa rozmnožuje medzi sebou a každá ďalšia generácia je tupejšia a tupejšia než generácia predošlá, preberajúca názory svojich rodičov. Netuším, kam tento svet speje, no nádejám sa, že všetko bude mať dobrý koniec - a tým čo ubližujú (nielen malým deťom, ale všetkým) prajem trpký a bolestivý koniec.

38 28.08.2022

Každý spisovateľ raz napíše tú svoju najlepšiu knihu. Nesbøvi sa to podarilo touto. Príbeh bratov Opgardovcov je skutočnou lahôdkou a Nesbø zreje ako víno. Postupná gradácia deja a odhaľovanie rodinných vzťahov sú ukážkou, ako má moderný román vyzerať. Ani jedna kniha, ktorú doteraz napísal, či už zo série HH, alebo mimo nej (jeho knihy pre deti sa nedajú zarátať), tak ani jedna sa nepribližuje úrovňou tejto knihe. Tak ako Grisham napísal svoje vrcholné dielo "Maľovaný dom " a už ho nikdy neprekonal, tak nie všetci jeho čitatelia dokázali pomaly plynúci príbeh prijať, jednoducho kniha nie je pre každého. A to je aj prípad tejto knihy, nie je pre každého, fanúšikovia HH ju ľahko nestrávia a budú porovnávať. Obávam sa, že tak ako v prípade Grishama, Nesbø už nenapíše nič lepšie. Chcem sa však mýliť - pri obidvoch spisovateľoch.

38 19.11.2020

Znovu som sa stretol s mojím starým známym Arthurom. Vždy si podáme ruky (stránky) a príjemne pokecáme (rozpráva on, ja len počúvam, teda čítam). Ako vždy to bolo stretnutie príjemné, hoci sme už mali lepšie rozhovory (monológy). Nebol to najlepší príbeh od Arthura, to vôbec nie, skôr taký priemer, ale tak príjemne podaný (čítavý), že nakoniec si tie štyri hviezdičky zaslúži. Koniec koncov, téma stretnutia ľudstva s inou inteligenciu vždy rezonovala a rezonovať bude a to nielen v literatúre. Stačí len zapojiť predstavivosť a nechať fantáziu, nech nás sprevádza na ceste za neznámym.

38 05.01.2020

Čím sa dá lepšie zakončiť letné oddychové čítanie, než Verneom a knihou, ktorá mi v detstve unikla, teda "Dva roky prázdnin"? Pre mňa to bola super voľba a ponorenie sa do Verneovho čierno-bielo videného sveta s malými odtieňmi sivej mi prinieslo skutočný pôžitok a relax. Príbeh plný odvahy, dobrodružstiev a pevne vybrúsených charakterov sa môže zdať pomerne naivným a nereálnym, no s ohľadom na dobu vzniku knihu, kedy sa k deťom pristupovalo inak a fungovali aj telesné tresty, ako vzpruha a nájdenie správneho smeru vývoja a výchovy, mi príbeh príde pomerne reálny. Stroskotanci totiž mali k dispozícii všetko, aby prežili a s pomocou spisovateľovej ruky sa vždy vynašli alebo im udalosti nahrali do karát. No ale čo už, taký bol Verne ako autor v každej jeho knihe. To sa prejavilo aj tu - 14.2.1860 loď nepozorovane vykĺzla z prístavu, a takmer na deň presne, len o dva roky neskôr, teda13.2.1862 stroskotancov zachránili a 25.2. boli v Aucklande. Ach, Jules, Jules - aj tak sa mi Tvoje knihy páčia. Napriek tomu, že slová dojatý, slzy, statočnosť, odvaha sú poriadne otravné, lebo sa neustále v texte opakujú, a všetky Tvoje diela sú ich plné.

37 04.09.2022

Je zaujímavé sledovať názory komentujúcich, pretože zatiaľ čo jedna skupina knihu velebí, tak druhá ju zatracuje. Príčina bude asi v tom, že to nie tak celkom typický krimi príbeh z oddelenia Q, ako skôr spoločenský román a zároveň sonda do vzťahov medzi Európanmi a vyznávačmi islamu. To môže skutočne niekomu vadiť, pretože ako nám história a súčasnosť ukazuje, sú neprispôsobiteľní - teda drvivá väčšina z nich. Na druhú stranu však nutno podotknúť, že sa veľa dozvieme o "tajomnom" Asadovi a to je ďalší kameň úrazu, nakoľko z neho autor spravil takmer super hrdinu - no a tým predsa ten, čo verí v Alaha nemôže byť. Takže tu máme riadne pokrivenú optiku, ako na jednej, tak aj na druhej strane. Mne vyznenie príbehu nevadilo a celkom som si ho užil, za najslabší prípad oddelenia Q považujem knihu Marco.

37 08.04.2022

Nie vždy knihy, ktoré iných nútili obracať stránku za stránkou, ma oslovili. Quo vadis je jednou z nich. Pamätám si, že kedysi dávno ešte v časoch strednej školy som sa ju pokúsil prečítať, ale nešlo to, nebol som na jej posolstvo dostatočne vyzretý. Dnes, keď som už podstatne cynickejší než otvorenejší ma kniha neoslovila. Stále som v nej hľadal to hlboké niečo, čo v nej našli iní, no márna snaha. Ak by mala kniha podtitul "reklama na kresťanstvo a v čom je iné" (to nie je výčitka, len konštatovanie) čím vo svojej podstate je, mal by čitateľ hneď lepšiu predstavu, čo bude v knihe okrem jednoduchého ľúbostného príbehu a zhovadilosti rímskej spoločnosti. Možnože má toto knižné dielo všetky atribúty (slovosled, použité výrazové prostriedky, perzonifikáciu a čo ja viem čo všetko, čo sa od "veľkej" literatúry očakáva) na to, aby bolo ovenčené Nobelovou cenou za literatúru, no mňa to necháva chladným. Ak by z knihy bol úplne vypustený ľúbostný príbeh, bolo by to pre knihu výrazným plusom - asi tak ako vo filme Titanic, vystrihať komplet love story, bol by síce film o hodinu a pol kratší, ale bol by filmom lepším. Od autora mám omnoho radšej knihu Púšťou a pralesom, ktorá sa nehrá na veľkú literatúru, no z môjho pohľadu zaujme viac.

P.S. V každom prípade ďakujem Evaho73, bez jej inšpirujúceho komentára by som si knihu neprečítal.

37 27.07.2021

McBainovky sú vystavané na skvelých opisoch prostredia a práce detektívov, ako aj (ne)uveriteľných dialógoch. Výsledkom je skvelá krimi kniha o primeranom počte strán (cca 220), bez prehnaného opisu brutalít, detailov porozhadzovaných odrezaných častí ľudských tiel (stačia konštatovania, že sa našla jedna ruka a po nejakej dobe aj druhá, len telo a hlava stále chýba) a k tomu britký humor. Suma sumárum, ako napísali iní predo mnou, Salvatore je stávka na istotu. Nesklamal, potvrdil kvalitu. Teším sa na ďalšie stretnutie.

Úžasné, jednoducho úžasné. Temný, skoro až ponurý príbeh a pritom plný lásky. S rozprávkou táto hororová fantasy nemá nič spoločné, azda len to, že dobro vyhrá nad zlom. Veľmi dobre si pamätám zimomriavky zo Zemanovho výtvarného spracovania (ešte Modropierko bolo podobne smutné s nádhernou Braunovou animáciou), ktoré som ako malý chlapec mal, keď som ho videl. Čo dodať: všetky klady knihy napísali tí, čo knihu komentovali predo mnou. Všetky zápory, ktoré uviedli ... nuž, ani s jedným nesúhlasím. A ešte niečo - škoda, že to Rowlingová nečítala, Hogwarth by vyzeral inak, teda aspoň čo sa čiernej mágie týka. Dojem z knihy som mal umocnený dažďom - celú dobu klopal na okenný parapet a podčiarkol tak vyznenie príbehu. A ja som bol s Krabatom v zime, v lete, v okamihoch jeho šťastia, ako aj v nepohode, na trhu a s Kantorkou, pri čítaní z koraktoru, jednoducho všade a čítanie som si užíval. Perfektný návrat do detstva v časoch miernej nepohody.

37 23.01.2021

Nádherne a výpravne spracovaná kompletná zbierka poviedok v hlavnej úlohe so vzrastom malým, ale duchom veľkým (aj menom) mužom Hercule Poirotom. Poviedky som lúskal jednu po druhej a postupne si ich dávkoval tri mesiace a priznám sa, že na určitý čas mám "prepoirotované".

V každom prípade som rád, že takéto vydanie (s výborným prekladom pani Ruppeldtovej) vyšlo a je ozdobou aj mojej knižnice. Ako to už býva, nie všetky poviedky sú skvosty (typický neduh poviedkových zbierok), ale v tomto prípade neviem hodnotiť inak, než za plný počet.

A ešte niečo: ak by pani Agatha žila, možno by na základe tejto tlstej a ťažkej bichle napísala poviedku s názvom "Záhadná vražda knihou poviedok HP". :-)

37 30.04.2020