Ivan Kučera Ivan Kučera komentáře u knih

☰ menu

Orlové Říma. Kniha I & II Orlové Říma. Kniha I & II Enrico Marini

„Každý muž se bojí, že přepluje řeku Styx moc brzy.“ Josef Vybíral si okrem westernových komiksov zjavne užíva aj tie historické. Komu pripadal (nie pripadala!) Murena príliš komplikovaný, tomu sú určení Orlové Říma I + II. Sú zabývaní menším počtom postáv, dej je priamočiarejší (a teda jednoduchší) a zákulisné dianie je prehľadnejšie. K tomu plno nahých tiel, erotiky a nemilosrdných bojov z čias, kedy ľudský život veľa neznamenal (ale kedy znamenal?). Oceňujem dve hlavné sympatické mužské postavy. Majú medzi sebou dynamickú, meniacu sa chémiu a sme zvedaví, ako to s nimi dopadne (to už sa ale pochopiteľne dozvieme až v pokračovaniach). Vydavateľstvo sa s tým tradične vyhralo (mapa, slovník pojmov, vysvetlivky). Samozrejmosťou je prekrásna kresba Enrica Mariniho (Gipsy, Batman: Můj temný princ), ktorý Orlov Říma I + II zároveň napísal. Príbeh ma až tak nestrhol, ale toto si len 3* určite nezaslúži.

01.07.2021 4 z 5


Transformers #1 Transformers #1 Ralph Macchio

Na semic-slovarťáckej sérii Transformers (aj vďaka znalosti filmovej série Michaela Baya) najviac zaskočí, že to je menšia blbosť, než by jeden logicky od tak za vlasy pritiahnutého námetu čakal. Keď sa povie „skladacie roboty meniace sa na autá“, tak by ste očakávali kravinu pre decká. A ono to samozrejme pre „decká“ je. A asi aj „kravina“. Ale je to prekvapivo komplikovanejšie, príbehy vôbec nie sú primitívne, je tu veľa dialógov (miestami paradoxne až príliš), postavy jednotlivých robotov majú nečakane prepracované charaktery (v istej chvíli je ich ale, rovnako, ako dialógov, skrátka už až priveľa a stratíme sa v tom) a poteší aj nemalý priestor pre ľudí (hlavným hrdinom ju puberťák s priezviskom Witwicky – správne, tak sa volal Shia LaBeouf v Bayových filmoch). Prvé číslo nás nevhadzuje rovnými nohami do akcie, ale nás postupne zoznamuje so svetom najskôr Transformerov (ich domovská planéta, vzájomné súboje vrcholiace celosvetovou vojnou a stroskotaním na Zemi, kde došlo k „spánku“ trvajúcim skromné štyri milióny rokov). Na konci je avizovaný druhý diel, v ktorom sa mal objaviť Spider-Man (a aj sa objavil). Prvé číslo sa zaobišlo bez bonusov (takže žiadna listáreň, žiadne textové bonusy...).

01.07.2021 3 z 5


Conan Barbar #17 Conan Barbar #17 Roy Thomas

Predposledné číslo. Nudnejší Conan, ktorého som dočítal len z povinnosti a úcty k jeho bronzovým svalom, ale tak zas prepadák to nie je, 2* si určite nezaslúži. Situáciu predsa len zlepší zvrat, kedy sa ukáže, že Conan stojí proti vlastne upírom.

29.06.2021 3 z 5


Conan Barbar #16 Conan Barbar #16 Roy Thomas

Tak a je koniec, po dlhom, dlhom, dlhom čase zo série odchádza Belit. Conanova pomsta bude drsná, skľučujúca a ultimátna. V druhom príbehu sa dostane doprostred džungle (prekvapenie), kde sa dostane do konfliktu s miestnym krutým domorodým kmeňom, ktorý si hojne užíva krvavé rituály. Tentokrát ale natrafili na silného súpera, ktorého radšej mali nechať na pokoji. Druhý príbeh do nemalej miery zachraňuje odhalenie toho, čo žije v jame. Ešte i na dnešného pomery je to slušné fuj-fuj.

29.06.2021 3 z 5


Conan Barbar #15 Conan Barbar #15 Roy Thomas

„Dnem i nocí duní v džunglí tamtamy.“ Takto to mám rád – takmer až hororový Conan. Loď s posádkou, Conanom a Belit verzus temná džungľa plná smrteľného nebezpečenstva. Plná obyvateľov zahalených rúškom tajomstva, ktorí ľuďom na počkanie trhajú končatiny. Samotní „krabí ľudia“ (nespoilerujem, príbeh nesie názov Diabolské kraby z útesov, ehm) už nie sú takí dobrí, aké boli očakávania, ale i tak fajn. Druhý diel je takisto vcelku hororový, možno ešte viac, lebo tentokrát atmosféru nesabotujú divne nakreslení záporáci, ale je hustá, plná nevypovedaných otázok a „jedovatej“ rieky tiahnucej sa naprieč (ako inak) temnou džungľou, ktorá pre hrdinov tvorí nezmapované územie. A uprostred toho mesto duchov. Ale naozaj duchov? Číslo okrem dotyčných komiksov obsahuje listáreň a rubriku najslávnejší v histórii Marvel Comics.

29.06.2021 4 z 5


Conan Barbar #14 Conan Barbar #14 Roy Thomas

Štandardnejší diel, ani zlý, ani nijaký výnimočný. Druhý príbeh s morskou pannou ma bavil viac.

27.06.2021 3 z 5


Conan Barbar #13 Conan Barbar #13 Roy Thomas

Conan má leva. Konečne, chcelo by sa povedať. Barbar sa ocitá na nebezpečnom území, kde zvádza súboj s rozzúrenými zvieracími, beštiálnymi nepriateľmi: najskôr s „velociraptorom“ a následne s obrovskou vodnou príšerou.

27.06.2021


Conan Barbar #12 Conan Barbar #12 Roy Thomas

Nudnejší Conan; nechytil ma prvý, ani druhý príbeh. Tentokrát chýba listáreň, zato je dokončený príbeh z minula, kedy sa proti sebe postavili Conan, Zula a Belit. Tá sa konečne stáva kráľovnou, čo sa samozrejme nezaobíde bez bojov, krvi a smrti veľkého počtu nepriateľov. Druhý príbeh ma každopádne bavil o čosi viac, než prvý, pretože obsahuje plno zvierat, čo je fajn (hady vraždiace paviány, leopardy...). Prítomná je rubrika „Najslávnejší v histórii Marvel Comics“, kde sa však v skupine „ani dobrý ani zlý“ šokujúco ocitol Iron Man (!).

27.06.2021 3 z 5


Conan Barbar #11 Conan Barbar #11 Roy Thomas

Aj zošit č. 11 je tradične rozdelený na dva príbehy. Prvý nie je dokončený a pravdupovediac ma ktovieako nebavil. Druhý je našťastie iná káva. Conan je sám, bez s prepáčením otravných spolupútnikov a navyše v snežnej divočine, čo je oproti predchádzajúcim moriam, mestám a džungliam predsa len príjemné narušenie stereotypu a tým pádom vítané oživenie. V tej svojej jednoduchosti (barbar unikajúci v snežnej pustatine pred svorkou hladných vlkov) to má niečo do seba napriek absencii fantasy prvkov (alebo možno práve preto, aj keď aby som nezavádzal – „niečo“ je na konci). Ešte by som rád poukázal na slovenský preklad, ktorý je alebo srandovný („V normálnych časoch sa aktívny muž vlkov veľmi báť nemusí.“), alebo krásne zastaraný („Som ja ale ťarbavý, došľaka!“). Súčasťou čísla je listáreň, dvojstranový špeciál „Conanov svet“ a klasické „Najslávnejší v histórii Marvel Comics“.

26.06.2021


Conan Barbar #10 Conan Barbar #10 Roy Thomas

Neviem sa zbaviť pocitu, že Belit bolo to najhoršie, čo sériu od Semic-Slovartu mohlo postretnúť. Nech sa scenáristi a kresliči akokoľvek snažili, proste to bola nudná postava s nulovou chémiou s Conanom a do jeho sveta sa vôbec nehodila, aspoň teda nie takto spracovaná (čo dokázal zväzok Conan z Cimmerie z roku 2018, kde sa mi páčila). Naopak, Zula je (tak, ako ostatne vždy) skvelý. Prvý príbeh zachraňuje najmä psychedelický megahad s ľudskou hlavou (čo je fakt nepríjemné). Druhý ma bavil o dosť viac, mám rád komiksy s obrami (segment z thorgalovského omnibusu Neviditelná pevnost alebo elektrón-zenitovské komiksové spracovanie kultovej sci-fi knihy Nonstop od Aldissa).

26.06.2021 3 z 5


Jen o den víc Jen o den víc Joseph Michael Straczynski

Toto bez spoilerov nepôjde. Straczynského Spider-Mana zbožňujem (najmä Návrat), ale z Jen o den víc som mal zlý pocit. Je to možno o to smutnejšie, že ide o koniec jeho 7-ročného pôsobenia u Sieťomila. Ide o dokončenie komiksu Zpátky v černé. Vlastne to ani nie je príbeh. Skôr príhoda. Teta May schytá guľku namiesto svojho okostýmovaného synovca a pred istou smrťou ju zachráni Mefisto. Milovaná teta prežije, ale minulosť bude upravená tak, že sa Peter a MJ nikdy nevzali. „A to je všetko?“ pýtam sa. Nuž... je. Síce udalosť samozrejme spôsobí marvelácke zemetrasenie v rámci kánonu... avšak nič z toho v tejto knihe nevidíme. Pôsobí to skôr len ako nezáživný (ale Joeom Quesadaom parádne nakreslený) prológ, ktorý mal za úlohu reštartovať predsa len už unavené univerzum a vniesť doňho novú dávku čírej energie. Avšak čím som starší, tým mi podobné reštarty začínajú pripadať čoraz vychcanejšie. Teoreticky je zaujímavé sledovať dozvuky Občianskej vojny. Za všetko zlé, čo sa tu Petrovi stane, je zodpovedný Tony Stark (alebo sám Peter, keďže na to Zlatému Avengerovi skočil?), ale v praxi to vyzerá tak, že si na pár stránkach dajú po hube a ide sa o dom ďalej. Pozitívne hodnotím účasť Dr. Strangea, ktorý mal so Sieťomilom vždy vynikajúcu chémiu. Zaujala ma scéna, v ktorej Peter zranenú tetu počas hospitalizácie v nemocnici premenoval na May Morganovú (aby ju nenašli zločinci, ktorí prišli dokončiť čo začali); čiže krstné meno jej nechal! Už vidím, ako by tým zmiatol kriminálnikov, ale museli by mať IQ 22 („Počkaj, tu leží nejaká postrelená dôchodkyňa May... aha, hmmm, tak nič, priezvisko je Morganová, nie Parkerová, tak to určite nebude ona, hľadáme ďalej, kámo.“). Vrcholom je však až to, že komiks má cca 200 strán, ale Jen o den víc tvorí len cca 108 strán a zvyšok (cca 64 strán) pozostáva zo starých a nudných retro komiksov. Ich prítomnosť vnímam ako podvod, pretože s Jen o den víc majú spoločné vari len to, že sa v nich Peter prvýkrát stretáva s MJ. To je jednak strašne málo a jednak tu o MJ skoro vôbec nejde a namiesto nej musíme čítať desiatky strán o nezáživnom súboji s Rhinom a Radioactive Manom (s kým???). Nezachránia to už ani bonusy: banálny rozhovor s Quesadaom a o nič menej banálny doslov Stana Lee od Stana Lee.

26.06.2021 2 z 5


Afterparty Afterparty Ingrid Rudavská

„Ako sa zabiť, keď každý spôsob bolí?“ Hudba, sex a šialenstvo. To je v skratke Afterparty. Dobrou a zároveň zlou správou je, že zbierka Ingrid Rudavskej nie je určená každému. Dobrou z toho dôvodu, že je príliš originálna. Nad textami treba premýšľať. Zlou z toho dôvodu, že... je príliš originálna, premýšľanie nie je pre každého a mnohí čitatelia spohodlneli a odmietajú všetko, čo je iné, čo im nie je úhľadne naservírované na zlatom podnose (a nakrájané na kúsky, aby si to nedajbože nemuseli krájať sami). Afterparty obsahuje nadštandardných 52 poviedok (a jednu báseň). Mnohé sú krátke. S vizuálnou stránkou sa vydavateľstvo vyhralo: lebka na každej strane, psychedelická obálka, čierno-biele atavistické ilustrácie (ktorých autorkou je samotná Ingrid Rudavská) a čerešničkou je obsah, kde sa v názve poviedok nachádzajú špeciálne písmená, z ktorých si poskladáte... to už si zistite sami čo. Afterparty ako kniha sa mi páčila. Napísal som k nej ostatne úvodné slovo, tak sa teraz nebudem tváriť ako primadona. Niektoré texty majú k dokonalosti ďaleko, ale za oveľa dôležitejšie považujem ich naliehavú osobnú výpoveď. Jednotlivé príbehy možno nie sú geniálne, ale ako celok v čitateľovi zanechajú zaujímavé pocity a prinútia ho zamyslieť sa. Každopádne, kebyže som editorom tejto knihy, asi by som trval na jasnejšom žánrovom zaradení. Každá zbierka by mala obsahovať žánrovo spriaznené texty. Čo nie je prípad Afterparty. Niektoré poviedky sú trilerové, iné hororové, daktoré sú sci-fi, iné idú do frašky, komédie, dosahujú nadpriemerne vysoký stupeň bizarnosti. Nechám na čitateľov, či im taký široký žánrový rozptyl bude vyhovovať. Na strane druhej, Stephen King (alebo jeho syn Joe Hill) svoje zbierky bežne zliepajú z hororu i sci-fi, takže keď môžu oni, prečo by nemohla Ingrid Rudavská.

24.06.2021 4 z 5


Daredevil: Zvuk a zlost Daredevil: Zvuk a zlost Mark Waid

Fest sa mi to páčilo, ale predsa len sa k Diablovi z Hell´s Kitchen viac hodia komorné, temné príbehy odohrávajúce sa v nočných prístavoch a zapľuvaných bočných uličkách, kde proti nemu stoja lupiči, kriminálnici, mafiáni a korupcia. Scenárista Mark Waid (Amazing Spider-Man: Rodinný podnik, Fantastic Four: Nemyslitelné) sa v roku 2011 pokúsil vytvoriť Daredevila, ktorý nie je ktovieako ponurý (ani melancholický), ale zároveň nerieši vieru (ani pochyby) a hoci je (v rámci možností) realistický, nejeden raz bojuje proti superprotivníkom. Inými slovami: snažil sa byť konzervatívny a zároveň liberálny. Vo výsledku to prekvapivo funguje. Jeho atypickému poňatiu slávnej postavy odpovedá aj kresba Paola Riveru: je parádna, čistá, neprekombinovaná (nič proti prekombinovanosti, ak sa vydarí), farebná a vcelku optimistická a pritom ako keby jednoduchá, nenáročná. Páčil sa mi nielen spôsob, akým Rivera zobrazil Daredevilov radar, ale i dvojstrana prechádzky a zaujímavo výtvarne znázornený Klaw (a najmä jeho pomocníci). Rivera má cit pre detail (psí výkal na chodníku, odtrhnuté Captainovo krídelko na helme), ale nenecháva sa tým zbytočne strhnúť. Páčili sa mi viaceré scenáristické nápady a veľmi ma bavili postavy a dialógy, aj keď nie až tak vehementne, ako u Kevina Smitha (v Daredevil: Ďábel strážný). Divný pocit som mal z toho, že všetci vedia, že Matt Murdock je Daredevil (hoci ten to odmieta priznať), z čoho takmer nič nevyplýva; nepochopil som, prečo to Waid spracoval takto „nijako“. Záporne vnímam aj načaté a nedokončené veci s prokurátorkou a Captainom America, ktoré pôsobia ako slepé uličky.

12.06.2021 4 z 5


Rufiáni Rufiáni Yves Swolfs

(SPOILER) Obávam sa, že po dvojke môžem s čistým svedomím skonštatovať, že Lonesome nie je moja komiksová srdcovka. Je fakt parádne nakreslená (snežné prostredie). V tomto je na Swolfsa spoľahnutie. Ale ako scenárista ani tentokrát neprekročil svoj vlastný tieň a hoci sa snaží, opäť raz mu z toho vychádza nudný priemer s pár dobrými nápadmi, avšak i s postavami, ktoré vás nechytia za srdce a s dialógmi, ktoré sú napísané štýlom jedným uchom dnu, druhým von. Čiže sa opakuje to isté, čo som s ním zažil už v jeho upírskej sérii Princ noci. Pozitívne ma prekvapil nepredvídateľný vývoj deja (linka s kazateľom je v podstate vyriešená už v tomto albume + vidíme dôvod, prečo ho hrdina vlastne prenasleduje KONIEC). Vlastne ma mrzí, že musím dať „iba“ 3*, ale ak by som dal štvrtú, tak "iba" za kresbu. Komiksy ale nepozostávajú len z nej, ale aj zo scenára a ten je v prípade Lonesome 2: Rufiáni ozaj priemerný a neveľmi zaujímavý. A zas ani tá kresba nie je až taká fenomenálna a geniálna, aby som len za ňu komiksu udelil 4* (tento luxus si môže dovoliť Superman: Mír na Zemi, prípadne Batman: Arkham - Pochmurný dům v pochmurném světě, kde je výtvarná stránka natoľko úchvatná, že dokáže zamaskovať priemerné scenáre). Lonesome 2 je konzervatívny, starosvetský komiks. Kým ním len listujete, je úžasný. No len čo sa doňho začítate, stáva sa nezáživným.

12.06.2021 3 z 5


Texaský Jack Texaský Jack Pierre Dubois

„Minulost je minulost. Každý má své přízraky.“ Rozhodnutie postaviť prequel Sykesa okolo niekoho, kto v Sykesovi vôbec nie je (!) a zo Sykesa urobiť vedľajšiu postavu (!!), je zvláštny, ale v konečnom efekte funguje, tak čo. Keďže na Texaskom Jackovi pracovala rovnaká dvojica, môžete sa spoľahnúť nielen na parádnu kresbu (gýčové zábery civilizáciou ešte nepoškvrnenej prírody vs. explicitné krvavé detaily, toto by mohlo byť obľúbené čítanie Quentina Tarantina), ale tiež šikovný a vynaliezavý scenár. Ten sa v detailoch nebojí byť osviežujúci a originálny (falošný Indián výborne strieľajúci z luku a ozajstný Indián výborne strieľajúci z pušky). Ako v Sykesovi, aj tu vás čaká nečakaný a možno jemne ironický (a tragický) koniec. Do pozornosti nepochybne dávam i geniálne kartónové puzdro (a přitom taková blbost, povedané klasikom), ktoré si môžete zadovážiť a následne si doňho vložiť oba komiksy.

08.06.2021 4 z 5


Kazatelova stezka Kazatelova stezka Yves Swolfs

Josef Vybíral má slabosť pre westernové komiksy (Až do posledního, Sykes, Texaský Jack), ale tentokrát netrafil terč do čierneho. Kresba Belgičana Yvesa Swolfsa (Princ noci, Vlad, Durango) je nezameniteľná, konzervatívna, ale zároveň krásna a príjemná oku. Nebojí sa pritvrdiť, je to ostatne western, ale násilie je tu skôr decentné a staromódne, nečakajte explicitné šoky á la Texaský Jack. Bohužiaľ, kým kresba je super, o scenári to povedať nemôžem. Ústredný (bezmenný) hrdina mi bol ľahostajný a vzťah k nemu mi nepomohli vybudovať ani jeho vcelku zaujímavé „superschopnosti“. Vedľajšie postavy ma zaujímali ešte o podstatný kus menej, dialógy mi pripadali priemerné (komiks je veľmi ukecaný) a do príbehu som sa nevedel dostať. Síce mu atraktívny rozmer dodávalo politické pozadie, ale pravdupovediac to situáciu nesprehľadňovalo, skôr naopak. Celkovo by som uvítal, ak by boli jednotlivé albumy dejovo uzavreté. Obálka super.

07.06.2021 3 z 5


Občanská válka Občanská válka Mark Millar

„Maskovaní hrdinové jsou součástí dějin této země už od nepaměti.“ – „Neštovice také.“ Klasický Mark Millar (Starej dobrej Logan): skvelá zápletka, parádny štart, slušný a uchádzajúci stred, ale ku koncu akoby ho to prestalo baviť a chcel to mať čím skôr z krku a podľa toho to aj vyzerá. Finále je narýchlo upečené, tým pádom skôr nedopečené, na mnohé sľubne rozvinuté motívy (a postavy) je zabudnuté a po dočítaní sa možno budete pýtať, čo sa vlastne vyriešilo. Tentokrát Millarovi kožu zachraňuje najmä masívna kresba Stevea McNivena a parádne farby. Mnohé postavy sú len figúrky na šachovnici, o ktorých motiváciách sa nič nedozvieme (Daredevil). Film sa mi páčil napriek tomu, že mal menej postáv. Možno práve preto, lebo neboli len štatistami, ale filmári pracovali s ich charaktermi, vzťahmi. Tak či tak je komiksová predloha každopádne príjemný, svižný a fajn ľahký nadpriemer s viacerými dobrými momentmi (list medzi členmi FF4, reakcia JJ na odhalenie Spajdyho identity, ústredný námet s povinnou registráciou). Na čisté 4* to nemá, ale tri by boli málo. Spider-Man je tu slušne načatý, ale nedokončený; ak chcete vedieť, na aké dno si siahol po tom, čo sa odmaskoval pred svetom (a ten svet po ňom následne začal logicky ísť), prečítajte si komiksy Jen o den víc alebo Zpátky v černé.

03.06.2021 4 z 5


Select Select Francis Paul Wilson

Nechcem tvrdiť, že najlepšou známkou o kvalite knihy je jej stav, to ozaj nie, ale faktom je, že môj Select je doslova šalátové vydanie; ak by ste s ním šli von a fúkal by vietor, 87% stránok by doslova vyletelo, začali by ste ich naháňať a zrazila by vás šalina. Táto skvelá kniha so mnou v minulosti bola na mnohých miestach. V priebehu desaťročí som sa k nej vždy s chuťou a rád vracal. A podľa toho aj vyzerá. Ale o to radšej ju mám. Disponuje od prvej strany mimoriadne sympatickými postavami, ktoré sa správajú uveriteľne a normálne, čo nie je žiadna samozrejmosť. Lekárske prostredie je mrazivé. Záhada jemne buble pod povrchom, ale o to nepríjemnejšie v konečnom efekte pôsobí. Viete, že v Ingrahame je niečo strašne zle, ale neviete to presne definovať a z toho máte zimomriavky. V neposlednom rade musím vyzdvihnúť fantasticky opísaný obrovský areál, v ktorom sa postavy pohybujú a v ktorom sa už po pár vetách budete cítiť ako doma. Ale neustále sa budete obzerať ponad plece, lebo tušíte, že niečo nie je OK a nie ste si istí, že ak sa problémy vyhrotia, či vám bude mať kto pomôcť alebo s apo vás tajuplne zľahne zem a už vás nikdy nikto neuvidí. V 90. rokoch u nás vládlo obdobie lekársko-nemocničných trilerov (Chameleón od Kena McClurea, Kóma od Robina Cooka a tona hitov od Crichtona), ale toto bol môj miláčik č. 1.

03.06.2021 5 z 5


Stopař #6 Stopař #6 Ivo Pechar

Tak a je koniec, prichádza "modré" šieste a teda posledné vydanie Stopařa. Priženie sa ohromujúca, všetko nivočiaca búrka. Dochádza k precitnutiu Drsňákov (nehovorte, že ste to nečakali). Prvý raz vyšlo ako 6-dielne leporelo v roku 1989, v roku 2018 v rámci dvojkomiksovej knihy Havraní doga/Stopař a v roku 2020 opäť ako leporelo.

02.06.2021 4 z 5


Stopař #5 Stopař #5 Ivo Pechar

Predposledné, piate ("hnedé") číslo. Drsňáci sú čoraz drzejší. Všetko pomaly smeruje k finále. Asi najnudnejší diel série. Prvý raz vyšlo ako 6-dielne leporelo v roku 1989, v roku 2018 v rámci dvojkomiksovej knihy Havraní doga/Stopař a v roku 2020 opäť ako leporelo.

02.06.2021 3 z 5