Ivan Kučera komentáře u knih

Vo štvrtom Stopařovi dochádza (logicky) k čoraz početnejším stretom zlých Drsňákov a dobrých Zálesákov, ktorých prítomnosť oživí znudenému Matějovi letné prázdniny na vidieku. Nesedelo mi nie ani tak to, že oveľa početnejší Zálesácí si od (dvoch!) Drsňákov nechajú pinkať po nose. Nie, to je práveže vlastne fajn, vypovedá to o nich to, že napriek presile nemienia problémy riešiť násilím. Nesedelo mi skôr azda už predsa len značne prehnané sebavedomie práve dvojice Drsňákov, ktorí sa správajú k Zálesákom (medzi ktorými je aj už od pohľadu drsný dospelý chlap) až príliš namyslene a neustráchane. To mi nepripadalo uveriteľné. Prvý raz vyšlo ako 6-dielne leporelo v roku 1989, v roku 2018 v rámci dvojkomiksovej knihy Havraní doga/Stopař a v roku 2020 opäť ako leporelo.

1 02.06.2021

"Žlté" číslo. Matějovi Drsňáci spôsobujú čoraz väčšie problémy. Dokonca také, že z nich má nočné mory. Ilustrátor Jiří Petráček si užíva nie ani tak ľudí, ale skôr prírodu. Záver tretieho čísla Stopařa sa nesie v znamení príchodu početnej skupiny Zálesákov. Prvý raz vyšlo ako 6-dielne leporelo v roku 1989, v roku 2018 v rámci dvojkomiksovej knihy Havraní doga/Stopař a v roku 2020 opäť ako leporelo.

1 02.06.2021

(SPOILER) "Zelené" číslo. Vpád hulvátskych Drsňákov, ktorí nevedia o prírode ani ň, naberá na obrátkach. Druhý Stopař má silný výchovný kontext: venuje sa znečisťovaniu prírody, arogancii mestského človeka voči krásam prírody. Matějovi sú spojencami dospelí ľudia, ktorí ho zasväcujú do tajomstiev prírody. Naopak, od Matéja len o pár rokov starší Drsňáci všetko nivočia, ubližujú zvieratám a nakoniec to schytá aj samotný Matěj. Je to fakt krásne nakreslené, hlavne les a jazero a ich zvierací obyvatelia. Prvý raz vyšlo ako 6-dielne leporelo v roku 1989, v roku 2018 v rámci dvojkomiksovej knihy Havraní doga/Stopař a v roku 2020 opäť ako leporelo.

1 02.06.2021

"Příroda není zlá, ani zlomyslná. Krutá chvíle míjí rychle, bezbolestně." Zoznamujeme sa s hlavným hrdinom, chlapcom Matějom. Počas letných prázdnin trpí samotou, keďže v dedine nemá žiadnych rovesníkov, len malú otravnú sestru. Všade okolo neho sa rozprestiera nádherná príroda - polia, lesy, lúky, ale i rieky a jazerá. Do deja náhle vpadne dvojica nesympatických výrastkov, ktorí si hovoria Drsňáci. Prvý raz vyšlo ako 6-dielne leporelo v roku 1989, v roku 2018 v rámci dvojkomiksovej knihy Havraní doga/Stopař a v roku 2020 opäť ako leporelo.

2 02.06.2021

„Problém jsou lidi.“ Superman je veľký a taký musí byť aj jeho komiks. Spolu s JLA: Svoboda a spravedlnost („náhodou“ od rovnakého dua Dini/Ross) jeden z najväčších (nie najhrubších) komiksov na našom trhu. Samozrejme, väčší neznamená lepší. Toto každopádne maľoval neskutočný Alex Ross (ďalej napr. Zázraky alebo Království tvé). Alex je vo svete komiksu fenomén. Jeho výtvarná stránka rafinovane stiera hranice medzi bežným komiksom a obrazovým románom. Jeho výtvarné práce sú neskutočné, v podstate až, ehm, nadkomiksové. Niekto možno povie, že Superman: Mír na Zemi ponúka úchvatné obrazy, ale scenár je slabý. No mne sa ohromne páčil aj ten. V tej svojej obyčajnosti (osievanie) je to poctivá, ľudská nádhera. Oceňujem realističnosť, že nič nie je také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať a hoci by Superman vyriešil problémy s celosvetovým hladomorom, naráža na to, že niektorí ľudia sú proste svine a nie sú ochotní začať premýšľať. Čo je myšlienka, ktorá určite poteší každého mizantropa. Nedostatok akcie mi nielenže nevadil, ale som si ho dokonca vychutnal. Teoreticky sa komiks dá prelistovať za pár minút, ale bol by to hriech. Maľbou sa treba kochať a vychutnávať si nie že každú stranu, ale každý detail.

6 01.06.2021

Nič proti ženám (ehm), ale Conanovi ich spoločnosť pristane len ak oddychuje v prístave, alebo v krčme. Akonáhle vyrazí do boja, získa to spád len ak mu kryje chrbát drsný chlap. Ako legendárny, odvážny, dych nikdy nestrácajúci a nemilosrdný bojovník Zula. Dozvedáme sa jeho origin – a totiž že nie je len tak nejakým otrokom, ale naopak jeho krv niečo znamená. Musí si ju ale vziať naspäť. A Conan mu v tom prirodzene pomôže. Veľmi sa mi páčilo rozprávkovo-hororové prostredie mesta kúzelníkov. Následne sa dej z minulosti presúva do súčasnosti, do Hadieho mesta, kde v temnote a mútnej vode číha Mŕtvoložrút. Cítil som parafrázy na Lovecrafta, mimochodom Howardovho kamoša a kolegu. Negatívne vnímam scenár, ktorý operuje s neskutočnými náhodami (objavenie Belit), prípadne je wtf (Conan odmietne splniť dohodu, ktorú uzavrel so Zulom, ponúkne novú dohodu, ktorá je pre Zulu nevýhodná, Zula súhlasí a následne sa filozoficky pýta, či Conan dohodu dodrží, pričom len pred chvíľou jednu nedodržal, nuž toto sa určite dalo vyriešiť estetickejšie). Číslo obsahuje listáreň, rubriku Najslávnejší v histórii Marvel Comics a jednostranový text nielen o postave Conana (kde sa zmieňuje nenapadnuteľný fakt, že slávne conanovky so Schwarzeneggerom nemajú s tými literárnymi veľa spoločného), ale i o samotnom spisovateľovi.

1 31.05.2021

Mimoriadne dôležité číslo, lebo sa tu jednak uzatvára Spider-Manov súboj s Hobgoblinom (aspoň teda dočasne, pretože v komiksoch je mŕtvy iba málokedy aj naozaj mŕtvy) a jednak sa na konci staneme svedkami Spider-Manovho slávneho vstupu do tajných vojen, v ktorých získal Venoma... a ktoré Semic-Slovart nikdy nevydal (!). Uzavretie (dočasné) dejovej linky s Hobgoblinom sa nesie v znamení nonstop akcie. Nočným veľkomestom sa závratnou rýchlosťou rúti obrnená bojová dodávka, za volantom je nezastaviteľný a krutý Hobgoblin (neberúci ohľady na také nepodstatnosti, ako sú nevinní chodci) a na streche ordinuje náš obľúbený Pán Pavúk, ktorý už toho má tak akurát po pavučinu a mieni si to s nástupcom šialeného Green Goblina definitívne vydiskutovať.

2 30.05.2021

Prvý príbeh s "Chůdařem" ide predsa len skôr do priemeru. Taká tradičná vata s bizarným zloduchom, kde situáciu zachraňuje snáď len civilná linka s Petrom, pár cameí (Daredevil) a snaha ukázať nám zlosynove psychologické pozadie. Tento zošiť je každopádne dôležitý z iného dôvodu. V druhom príbehu totiž Semic-Slovart začal (konečne!) uverejňovať legendárny run s Hobgoblinom. Začiatok bol nenápadný, ale o to mrazivejší (objavenie Green Goblinovej kanálovej skrýše). Run s Hobgoblinom vyšiel ucelene v rámci KVS: Hobgoblin v roku 2021.

2 29.05.2021

Zošit č 6 ukončuje minule naštartovaný príbeh o Iskanderovom údolí, čo ma trochu nudilo. V dokončení sa každopádne Conan (konečne) prejavuje nielen ako vlk samotár, ale i ako kvalitný bojový stratég veliaci armáde. Pobavili ma vety typu „trhanie mäsa“, „praskot kostí“ alebo „tečie krv“, ale žiadne krvavé detaily nevidíme, čo je trochu čudné, nevadilo mi to, ale čudné to je. Bizarne pôsobí tiež veta „jeho oči boli zakalené“, pričom podotýkam a upozorňujem, že reč je o jednookom mužovi. Každopádne, druhý príbeh som si užil mohutnejšie. Už ten názov. Bosorka z močarísk. Je jasné, o čo pôjde. A skutočne aj o to ide. Temná džungľa, nebezpečné močiare plné hadov, čiernej mágie, krokodílov, desivých prastarých okultných rituálov, bosoriek a čarodejníkov. Súčasťou zošita je listáreň, avízo na nový semic-slovarťácky komiks (Tarzan sa vracia, ktorý sa však napokon dožil len štyroch dielov) a prvý raz sa v Conanovi objavuje rubrika Najslávnejší v histórii Marvel Comics. Je sranda sledovať neľútostivého Conana, ako sa nebojí ísť proti presile bojovníkov (a vždy vyhrá), ale jedna bosorka mu počaruje tak, že nevie, koľká bije. Raz darmo. Relativita.

4 29.05.2021

„Ja som Conan. A nechcem ničí život. Mám dosť starostí so svojím.“ Conan v džungli ustupuje pred prevahou prašivých nepriateľov, ale nie je to tak úplne ono. Následne sa dostávame do mesta (samozrejme uprostred džungle), ale ani tam to akosi nešliape. Ako predchádzajúce diely, aj v tomto je síce veľa akcie, súbojov a smrti, ale staromódne a konzervatívne nakreslenej prakticky bez kvapky krvi.

4 28.05.2021

Semic-Slovart sa preslávil viacerými kurióznymi rozhodnutiami ohľadom obálok. Stalo sa to u Spider-Mana (viď. č. 14, kde sa vynímal Mr. Hyde, ktorý v zošite vôbec nevystupoval) a dočkal sa toho i Conan. V tomto, štvrtom, čísle, totiž na obálke vyzerá (v rozpore s predchádzajúcimi obálkami, ale samozrejme aj s fyzickým vyobrazením v samotnom komikse) presne ako Arnold Schwarzenegger. Od tohto čísla sa z pôvodne dvojmesačníka stal mesačník. Toto číslo prekvapivo nadväzuje na predchádzajúce, čo u Semic-Slovartu rozhodne žiadna samozrejmosť nebola. Conanov súboj s obrom v podzemí je fajn, ale celkovo ma tento jeho nemastný neslaný pobyt v Jastrabom meste nebaví a teším sa na to, až sa legendárny barbar zase ocitne v temnej džungli alebo v močiaroch plných nebezpečenstva. Druhý príbeh oživí (konečne) Červená Sonja, ktorej prítomnosť bola (falošne/nepravdivo) sľubovaná už na konci druhého čísla.

4 27.05.2021

Vitajte v Jastrabom meste. Semic-Slovart sa preslávil bizarnými prekladmi. Tu si to odniesol sám pán Conan osobne, keď z Cimmerčana Conana urobili Kymera Conana (!). Okrem toho sa preslávil svojráznym edičným plánom (ak to takto vôbec môžeme nazvať), čo v tomto prípade znamená, že v predchádzajúcom čísle nám bola sľúbená (a ukázaná) legendárna Červená Sonja... a tu po nej niet ani stopy. V Conanovi č. 3 sa veľa styxských psov vykúpe vo (vlastnej) krvi. Dej sa odohráva prevažne na rieke a vo vzduchu, keďže sa k slovu dostanú obrovské lietajúce jastraby. Ktoré sú veľmi nebezpečné. Ale dole, v močiaroch, na udatného Cimmerčana s bronzovou pokožkou, „kríženca zúrivého tigra a mrštnej antilopy“, nečaká nič lepšie. Skôr horšie – obrovské, útočne naladené krokodíly! Bájnej pirátke Belit som stále neprišiel na chuť; oveľa viac ma bavila v Conanovi z Cimmerie I z roku 2018. V Conanovi Barbarovi č. 3 sa prvýkrát objavuje listáreň čitateľov.

5 26.05.2021

Vicente Segrelles sa vymyká štandardným komiksovým tvorcom. Nikdy nechcel „niečo povedať“. O svete, o ľuďoch. Nie. Jeho svet, to bola technika. Vynálezy. Prístroje. Nástroje. Výkresy. Mechanizmy. Technológie. To, na akom princípe čo funguje, z akého materiálu je to vyrobené a ako sa to správa, ak je to skombinované s iným druhom materiálu. Dostatočným dôkazom toho je azda i to, že už sme v piatom dobrodružstve a stále máme k dispozícii len zopár dôležitých postáv a plus mínus zakaždým rovnaký typ zápletky (zlý alchymista Claust chce ovládnuť Zem večných oblakov, mnísi v čele so Žoldnierom mu v tom zabránia a ideálne je, aby sa všetko skončilo megavýbuchom, ktorý ale Claust prežije a utečie v ústrety ďalšiemu pokračovaniu). Za bežných okolností by mi to vadilo už pri dvojke, ale Segrelles je skrátka príliš geniálny ilustrátor na to, aby som si všímal také „prkotiny“, ako je scenár, alebo „nedajbože“ práca s vývojom postáv (či už ich charakterov, alebo vzťahov medzi nimi). Namiesto to si „iba“ užívam to, ako krásne je to namaľované.

6 26.05.2021

Dokončenie Sternovej a Romitaovej štvrodielnej ságy, v ktorej sa detailne pozrieme na zúbok tajuplnej firme Brand Corporation a staneme sa svedkami finále súboju Spajdy vs. Will-o´-Wisp vs. Tarantula. Zmutovaný Tarantula má určite niečo do seba a nápad s firmou, ktorá zákerne ťahá za nitky v úzadí naprieč marveláckymi komiksami, vôbec nie sú zlé momenty. Ale ako celok to nie je ono a dávam len 3*. Ale tento zošit ma každopádne bavil predsa len o čosi viac, než č. 14 a to zrejme z toho dôvodu, že Tarantula je tu už nonstop zmutovaná príšera a nie divný týpek v červenom pyžame. Okrem Záhadného Spider-Mana vyšlo aj v spajďáckom komplete č. 34 v roku 2020.

2 25.05.2021

Toto mi ako malému ušlo, takže keď som sa k tomu po desaťročiach dostal, už to na mňa nemalo taký mohutný účinok, ako niektorí ďalší Záhadní Spider-Mani. V zošite č. 14 sa objavuje hrozne nezaujímavý (a divný a blonďavý) Will-o´-Wispa. Z ktorého sa však na moje vlastné prekvapenie napokon vykľuje po psychologickej stránke celkom slušne spracovaná, uveriteľná postava. Hlavnou hviezdou je tu ale samozrejme Tarantula, ktorý sa však vo svojej zmutovanej podobe objavuje až pri konci a zošit končí cliffhangerom, kedy Will-o´-Wispa (v slovarťáckom preklade, ehm, Prízrak) a Tarantula končia pod vodnou hladinou. Asi najbizarnejšie obálka v dlhej tradícii semic-slovarťáckych Záhadných Spider-Manov, pretože sa na nej objavuje postava Mr. Hydea, ktorej príbeh bol dokončený v predchádzajúcom v zošite a v tomto Hyde nie je ani sekundu (!). Navyše na obálke hyde vyzerá skôr ako žena. Vyšlo v spajďáckom komplete č. 34 v roku 2020.

2 25.05.2021

Druhý Barbar Conan prekvapivo drží linku začatú v prvom a tak pokračujeme v rozprávaní o „bohyni“ Belit, ktorá sa ocitne na palube spolu so svojím záchrancom Conanom. Tentokrát sa z temnej džungle dostávame na more (trochu nuda), následne na ostrov pohltený džungľou (super) a potom do prístavu (opäť trochu nuda). Som zaskočený z toho, ako scenárista rád kopíruje iných. V jednotke Amrbu okopíroval od Burroughsovho Tarzana (výchova dieťaťa zvieraťom) a tu sa pre zmenu vykráda legendárny marvelácky Thor (zdvihnúť sekeru môže len vyvolený). Osobne neverím, že by mohlo ísť o náhodu, na druhej strane je mi to vcelku fuk. A samozrejme nebol by to Conan bez obrovského opereného hada. Páčil sa mi fantasy háv, pretože pred „realistickým“ Conanom v komiksoch uprednostňujem predsa len skôr toho mystickejšieho. Meč hore za Červenú Sonju (!).

4 24.05.2021

Pravdupovediac, semic-slovarťáckeho Conana neodpálil žiadny extra peckový prvý diel, ale len slušný priemer. Vtedajším čitateľom, naučeným na Schwarzeneggera, určite nejaký čas trvalo, kým si zvykli, že komiksový Conan je iný – dalo by sa povedať, že viac civilizovaný, určite ukecanejší, proste normálny polonahý "vojak" a nie mlčanlivá hora svalov, ktorá vás rozseká, keď sa na ňu zle pozriete. Bohužiaľ, scenár je dosť nudný – Conan a hŕstka domorodých watambiovských bojovníkov prenasleduje levieho kráľa (ehm) Amru, ktorý uniesol „bohyňu“ Belit. Nanešťastie, práve týmto dvom strašne nezáživným postavám je venovaná podstatná časť príbehu a Conan je paradoxne odsunutý skôr do pozície vedľajšej postavy (!). V mojich očiach prvému Conanovi nepomáha ani to, že ryšavý Amra zjavne kopíruje legendárneho Tarzana (akurát jeho nevychovala gorila, ale levica). Zbedačenú tretiu hviezdu pridávam aspoň za slušné finále s príšerami a atraktívnu, tajomnú džungľovú výpravu a polorozpadnuté mesto s pokladom ohromujúcich rozmerov, čo sú veci, pre ktoré mám vo všeobecnosti v komiksoch, knihách a filmoch slabosť.

5 24.05.2021

Kresba Jana Štěpánka je mi blízka od útleho detstva, kedy som bez dychu nasával jeho krásne nakreslené komiksy v Kometě (Bezhlavý jezdec, Válka mloků) a Jupíííkovi (Sen, Prečo). Sedia mi od neho farebné a vážne veci, čierno-biele a odľahčené ani nie. Takže keď sa mi naskytla možnosť kúpy tejto obrovskej zbierky, šiel som bez váhania do toho. A neľutujem, jedná sa fakt o luxus. Napriek tomu sa jedná o prekvapivo kontroverznú záležitosť. Napriek ultimátnemu názvu (uznávam ale, že sa to volá „Velká kniha“ a nie „Kompletná kniha“, ehm) tu chýba viacero kultových komiksov (Válka s mloky, Krakatit), úvodné slovo nemá ani jednu stránku a nenapísal ho komiksový expert (ktorý by Štěpánkovu tvorbu zasadil do historického kontextu, poučiac čitateľa o jeho vplyve na český komiks), ale manažér projektu (???) Tomáš Krejčí. To je mimochodom pekný kvietok: v roku 2020 sa dočkal právoplatného odsúdenia na 3-ročný podmienečný trest odňatia slobody za dotačné podvody v súvislosti s fantasy filmom Poslední z Aporveru (ktorý podľa všetkého nikdy neuvidíme). Krejčí nám namiesto zaujímavých historických detailov prezradí, že keď bol malý, tak si Štěpánkove komiksy so spolužiakmi vymieňal za angličáky. To je super nostalgické retro, ale asi by som viac ocenil kvalitný žurnalistický text. Nepotešia ani školácke chyby (slovenský Jupík sa nevolal Jupík, ale Jupííík). Dobrou správou je, že kniha obsahuje nie jeden, ale rovno dva úvodníky. Druhý je dlhší, fundovanejší a stojí za ním sám pán Jan Štěpánek. Bohužiaľ, množstvo viet ako keby bolo skopírovaných z Wikipedie, iba s drobnými, kozmetickými úpravami. Každému komiksu predchádza úvodné slovo, v ktorom nanešťastie absolútne chýbajú základné technické informácie (v ktorom roku a kde titul vychádzal, čo autora inšpirovalo k jeho vzniku atď.). Namiesto toho sa napr. vo Vetřelcích dozvieme charakteristiku slova UFO (!), v Bezhlavom jezdci je anotácia (!!) a v Prečo si prečítame teórie o zániku dinosaurov (!!!). Bohužiaľ, mnohé z toho taktiež vykazuje známky wikipeďáckeho plagiátorstva (dokonca mám pochybnosti, či je autorom týchto slov Jan Štěpánek). Skutočne nechápem, prečo si mám čítať vysvetlenie toho, čo je to cudzinecká légia. Pre pokoj duše chcem každopádne dodať, že vždy, keď som pána Štěpánka elektronicky kontaktoval s technickou otázkou, promptne odpovedal. Takže sa možno proste len dal dokopy s nesprávnym človekom, ktorého nedokázal správne odhadnúť a čiastočne na to doplatil. Stáva sa. Dobrou správou je, že napriek tomu všetkému (a že toho je) zbierka stojí za kúpu. Komiksy sú super, medzi mojich favoritov patria dinosaurie Prečo a Bezhlavý jazdec (a azda i kratučký Hadí rod). Vizuálne fantasticky vyzerajú Ostrov pokladů a Cesta kolem světa za 80 dnů, ktoré síce doplácajú na rozsiahlosť knižných predlôh, ale vynahradzujú si to vizuálnou stránkou, ktorá je dominantná a neustráchaná. Jan Štěpánek sa vždy detailne vyhral nielen so samotnými postavami, ale i s tým, čo na sebe maj oblečené a zjavne si užíval exotické výlety (pravek, Divoký západ).

7 21.05.2021

Spočiatku som bol z Temného karnevalu nadšený. Jezero, Kosa a Vítr sú lahôdky. Bohužiaľ, po fantastickom rozjazde zbierka rýchlo stráca dych a ponúka veľa priemerných vecí. Síce žiadnu vyložene zlú (tobôž nie beštiálne katastrofálnu), ale ani peckoidnú. Nakoniec som sa vlastne dosť tešil, až to konečne dočítam, odškrtnem si Bradburyho z povinného literárneho čítania a už sa k nemu pravdepodobne v budúcnosti nevrátim. Nebola to tak úplne moja šálka kávy, hoci autor mal dar písať realistické a pútavé dialógy, sympatické postavy, ktoré si čitateľ rýchlo obľúbil a vedel vystihnúť atmosféru miesta. Niektoré poviedky som síce chápal, ale aj tak šli mimo mňa, na môj vkus boli príliš imaginárne, prípadne odľahčené. Na niektorých iných je cítiť starší dátum vzniku, iné sú na môj vkus akoby až trošku detinské (Rakev). Dobrou správou je, že je poviedky sú relatívne krátke, takže ak vás aj niektorá nebude baviť, rýchlo sa dostanete na jej koniec. Zlou je, že z veľkého počtu poviedok (25) ma vyložene uchvátilo maximálne 5. To mi pravdupovediac nepripadá ako fenomenálny výsledok. Potešilo ma, že pred každou poviedkou Bradbury napísal zopár slov o tom, čo ho inšpirovalo v jej vzniku.

10 16.05.2021

O nesmiernej popularite tejto viacgeneračnej knižky vypovedá okrem iného i množstvo reedícií; kým v slovenčine vyšla knižka len dva razy, v krajine svojho vzniku sedemnásťkrát (!). Ja vlastním slovenské vydanie od Gemini z roku 1991 s parádnymi ilustráciami Jozefa Cesnaka. Mám ho veľmi rád, keďže mi ho v roku 1992 (keď som mal 11) na Vianoce kúpila moja milovaná babička, ktorá už dávno nie je medzi nami. Druhou stranou mince je, že by to odo mňa ani nikto nekúpil, lebo je od množstva ráz, čo som sa k nemu zas a znova vracal, obchytané, roztrhané a nesie ďalšie známky výraznejšieho poškodenia. Chlapci od Bobrej rieky zostarli, ale napriek tomu im z mohutnej nostalgie nedokážem dať menej, ako 4*. Kedysi mi pripadali scény so Zelenou príšerou napínavé, ale keď som sa ku knižke vrátil v roku 2021, kedy som mal už bližšie k štyridsiatke, než k tridsiatke, musel som uznať, že už to nie je ono, keďže je jasné, že príšera je človek z mäsa a kostí. Foglar písal vynikajúce hororové pasáže (nie hororové príbehy), ale v Chlapcoch od Bobrej rieky ich bohužiaľ nenájdete. Kým v Chate v Jazernej kotline viete, že nočný votrelec, ktorý chlapcov prenasleduje počas daždivých dní a nocí, je reálne nebezpečný, Zelená príšera je len taká srandička. Foglarovi vynikajúco idú opisy prírody a počasia, v tom bol vždy majster. Ale výchovno-vzdelávaco-športový apel, ktorý kladie nielen Rikitan na svojich zverencov, ale aj autor na čitateľov, je miestami predsa len dosť prehnaný. Podstatnú časť zápletky tvoria nie príliš zaujímavé scény, v ktorých chlapci zberajú notoricky známych bobríkov. Vzhľadom na kultovosť literárnej predlohy (a početnosť predchádzajúcich komiksov podľa Foglara) je to šokujúce, ale Chlapci od Bobrej rieky sa prvého skomiksovania dočkali až v roku 2007 (pri príležitosti stého výročia od Foglarovho narodenia).