Ivan Kučera komentáře u knih

Flash je postava, ktorá ma baví napriek tomu, že jej vôbec nerozumiem. Inak tomu nie je ani v Smrtící rychlosti. Vôbec som sa (dejovo) nechytal (čo ma vzhľadom na prítomnosť scenáristu Marka Waida vlastne ani neprekvapuje). Ale bavil som sa. Svojím spôsobom. Zaujíma ma každopádne odpoveď na otázku, či sa niekedy v živote dočkám „normálneho“ Flasha, ktorý bude mať taký priamočiary dej a tak málo akcie a (zbytočných?) postáv, že mu pochopím. Veľa Flashov, ešte viac zvratov, občas nejaké to slávne cameo. Poteší tiež echt deväťdesiatková kresba prevažne od bývalého španielskeho kartografa Salvadora Larrocka. Trocha ma sklamalo, že je to taký ten komiks, kde smrť nič neznamená a vážne fyzické zranenie sa vyrieši behom pár panelov/sekúnd. Zaujal ma zaujímavý, vôbec nie márny indiánsky flashback a vtipné detaily (najrýchlejší muž na planéte zakopne počas normálne chôdze a spadne na zem).

2 15.08.2021

„Co tím myslel?“ – „S Velkým orlem je to vždycky takové!“ Tento komiks prvý raz v češtine vyšiel v roku 1992, ešte pod názvom Jakari. Vtedy sa detským komiksom darilo, viď. napr. Goliat (nie indiánsky, ale pre zmenu praveký chlapec). Reedícia vyšla v roku 2020 (v slovenskom i v českom jazyku) a vydavateľ v nej hrdinovi v mene vymenil „J“ za „Y“. Potešila ma pevná väzba a štedrý formát A4. Nepotešila ma absencia akýchkoľvek textových bonusov; stránka dve o autoroch alebo o histórii tohto komiksu by nikoho neoskalpovala. Nič proti Goliatovi od Semic-Slovartu, sám som na ňom vyrastal, keďže mi ho kupovali rodičia, ale Yakari je predsa len trošku vyššia liga. Je milý, čarovný, magický a príjemne priamočiary, so sympatickými postavami v čele s fajn ústredným hrdinom, ktorý rozumie reči zvierat a ony rozumejú jeho reči. Nakreslené je to rovnako, teda atraktívne a pritom jednoducho, ale pútavo (indiánska tematika, prérie plné bizóních stád...). Nemám naňho nostalgické spomienky, ale páčil sa mi. Nemyslím si, že detský komiks rovná sa automaticky hovadina. A keďže je to moje prvé stretnutie s Yakarim, pridávam s jemne prižmúrenou čelenkou aj štvrtú hviezdu. Pri jeho ďalšom dobrodružstve už ale asi budem na scenár prísnejší. Lebo ten v tomto zošite je síce fajn, rozkošný a príjemne vynaliezavý, ale sem-tam som vyvalil oči (Yakari komplikovane hľadá stádo a keď ho nájde, vodca mu povie, že dnes sa tak či tak plánovali vrátiť). Veľmi zmiešané pocity som mal z toho, ako Biely bizón odvádza svoje stádo v podstate na istú smrť, ale je s tým zmierený a „utešuje“ sa tým, že Indiáni zabijú a zjedia len najslabších z nich. Mohlo by to vyzerať ako WTF, ale zas je v tom istý kolobeh života a zmierenia sa so svojím postavením v rámci živočíšneho rebríčka. Biely bizón chápe prirodzený kolobeh života, že Indiáni musia jesť a veľmi dobre vie, že zabijú len toľko kusov, koľko spotrebujú (!).

4 12.08.2021

Skvelý rozjazd (ako by zareagoval zvyšok batrodiny, ak by jeden z nich zavraždil záporáka?), slušný stred a nemastné-neslané finále plné akcie, časových slučiek a zvratov, kedy už vôbec nejde o to, o čo šlo na začiatku a teda to vyzerá pomaly až ako dva komiks v jednom, pričom prvý je super, no druhý ani nie. Ale s oškretým (netopierím) uchom to azda na tie 4* stále ako-tak relatívne má. Nakreslené je to robustne, avšak tiež o kresbe platí to isté, čo o scenári: je to paradoxne tým lepšie, čím menej sa toho na paneloch deje. Akčné scény sú veľkolepé, ale nudné. O to viac potešia silné postavy a dynamická interakcia medzi nimi (najmä nezhovorčivý, večne zadumaný Batman ponárajúci sa sám do seba, ale i naopak „živá“ Batgirl, malý gremlin Damian alebo deadpoolovský Red Hood).

2 12.08.2021

Ľutujem, že som si to kúpil. Dozaista jeden z najhorších komiksov, aké v KVS vyšli. Úvodník som si prečítal 5x, napriek tomu som nepochopil, prečo sa čosi tak nezaujímavé, nezáživné, podpriemerné a „nijaké“ prebojovalo do kompletu, ktorý by (čisto teoreticky, ale asi som naivný) mal obsahovať jednu pecku vedľa druhej. A ak aj nie vyložene pecku, tak by sa v danom komikse malo odohrať niečo zásadné. Napr. The Amazing Spider-Man: Smrt Stacyových nebol mimoriadny komiks, ale obsahoval kľúčové momenty, ktoré sa navždy zapísali do Spider-Manových análov (ehm). Únos Mary Jane nič také nemá. Ale to by nemuselo vadiť. Čo mi vadilo azda najviac je to, že o únos z názvu tu začne ísť nie že až v druhej polovici, ale naplno až pri konci. Únos sa tu všehovšudy rieši len v dvoch zošitoch z celkových siedmych (!). Čo už vnímam fakt ako veľký problém a v podstate až podraz. Nemám problém s civilnejšími Spajdyho dobrodružstvami. Naopak, mnohé z nich ma zaujali viac, ako jeho hopsanie so superzloduchmi. Toto bolo ale vážne mimo. S prižmúrenou pavučinou 2* a to za kresbu spoľahlivého Todda McFarlanea, zaujímavého Chameleóna (ktorého je tu však dosť málo a navyše, ako to s ním už býva, často nemá "svoju" podobu, snáď si rozumieme) a dôchodcovského fúzatého zlodejíčka Black Foxa, ktorý je mojím miláčikom už od dôb Záhadného Spider-Mana od Semic-Slovartu). Ono to vôbec nebol zlý nápad, ale mali to poňať ako realistickú kriminálku á la Smrt Jean DeWolffové. Na Únos Mary Jane voľne nadväzuje (predsa len o poznanie vydarenejšie) Inferno. Bonusy: dvojstranová galéria a 6-stranový (nudný) textový materiál.

4 05.08.2021

Vzhľadom na kontroverznosť tejto perverznej knihy sa 4* ťažko (až vôbec) obhajujú. Ak ich tomuto druhu literatúry udelíte, stretnete sa s odcudzovaním a s tým, že váš psychický stav začnú hodnotiť „cizinci“ (aby sme používali žargón vydavateľstva Golden Dog). Bola sranda čítať recenzie nesúce sa v duchu „som zdravý človek, otec/matka troch detí, ktoré nadovšetko milujem, ale táto kniha sa mi páčila“. Ľudia majú pri takýchto dielach skutočne tendenciu ospravedlňovať sa za to, že sa im páčili (aj keď páčiť sa nie je to správne slovo). Keď už som pri názoroch iných, zaujalo ma, ako často v súvislosti s Utrpením těla skloňovali BDSM. Ja znásilňovanie a odtrhávanie častí ľudských tiel za BDSM nepovažujem. Exploatačné zvrátenosti nevyhľadávam ani vo filmoch (ale sledujem ich, aby som mal prehľad), nieto v knihách (nie, že by takých bolo na našom trhu veľa). Ale Utrpení těla je dobré. Veľmi zvláštnym, desivým, obludným a nenapodobiteľným spôsobom dobré. Nie je to žiadna samoúčelnosť, hoci tak na nezainteresovaných pôsobí. Nevyhľadávam v knihách metafory. Nepremýšľam, čo chcel autor povedať. V prvom rade mi ako čitateľovi (aj ako autorovi, ale to sem nepatrí) ide o príbeh. Tento je nezabudnuteľný. Nie je určený pre každého. No vari to znamená, že je zlý? Nie, isteže neznamená. Znamená to skrátka len to... že nie je určený pre každého. Je zručne napísaný, nenudí a len čo začne stagnovať, autorka prehodí výhybku a zrazu sme niekde inde. Zaujíma nás, ako sa to skončí, hrdinka je sympatická bojovníčka, trpíte spolu s obeťami, nenávidíte záporákov a finále je napínavé. Psychológia postáv nepatrí k najšpičkovejším, ale v tej skratkovitosti drieme isté čaro. Dostaví sa na konci satisfakcia, alebo to bude ešte horšie, ako na začiatku (je to vôbec možné?). Niekto povie, že zápletka je šialená, avšak žijeme vo svete, v ktorom Breivik behom pár hodín zavraždil takmer 80 ľudí, Ondrej Rigo posmrtne znásilňoval svoje obete a Fritzl, no veď viete, čo robil. Uznávam každopádne, že dejovo je to kostrbaté a asi pre vás bude výhodnejšie nad tým príliš nepremýšľať. To jej po tom všetkom nedali ochranku? Až na dve (divné) výnimky nie je vysvetlené, čo sa stalo so schudnutými ženami. Neverím, že ich pustili na slobodu a hneď neutekali na políciu. Alebo pustili a utekali, ale nedokázali strážcom zákona uviesť polohu „mučiarne“? Neviem, autorka nám to nepovie, môžeme iba tipovať. A vysvetlenie toho všetkého stojí na vode (resp. inej tekutine): TOTO všetko kvôli serióznym lekárskym výskumom? Sponzorovaným drogovým kartelom? To ako vážne? Okrem ústredného Utrpení těla kniha obsahuje dve (rovnako „fyzické“) poviedky. Oceňujem neprehliadnuteľnú obálku (ktorá je na hrane, či už za?) a celkovo vizuál (hák na každej strane). Útla, ale beštiálna kniha. Otrasie vami. Keby toto napísal chlap, bol by vyčlenený zo spoločnosti a najbližšie desaťročie by nič nevydal. Ale napísala to žena.

14 27.07.2021

Nikdy, nikdy, opakujem NIKDY by mi nenapadlo, že si niekedy v živote (alebo aspoň v nejakom bizarnom sne) prečítam kvalitný špionážny triler... s mravcami! Jasné, je to fikcia, ale aj tak sa o týchto neskutočných tvoroch dozviete také množstvo pozoruhodných a jedným slovom neuveriteľných detailov, že keď najbližšie v lese pôjdete okolo čuráka rozkopávajúceho mravenisko, rozkopete vy jeho. Ľudia sú tu tiež a postupne odhaľujú pozoruhodné tajomstvo mrazivo hlbokej pivnice. To je znepokojivé a v dobrom nepríjemné, ale súbežná dejová línia s mravčími kolóniami, ktoré medzi sebou zvádzajú neľútostný tajný súboj, je ešte lepšia.

„Jediný klíč, který potřebuju, je klíč k tvému srdci.“ – „Ten už máš, Tygře.“ Bol by to skvelý komiks. Ale nie je. No nie je ani zlý. Jeho hlavný problém je v tom, že nás otravuje s Mysteriom, Lizardom, Batmanom (pardon Killerom Shrikeom) a Tinkererom (ktorého poznáme zo semic-slovarťáckej deväťdesiatkovej série, ako i z jej zlomkovej reedície Spider-Man: Počátek). Ich strety s naším milovaným Stenolezom však jednak nie sú ničím výnimočné a jednak nesúvisia s hlavným dejom. Dobrou správou je, že tým je psychologicky zručne vystavaná linka s Petrovým dobrým kamarátom Harrym Osbornom. Harry sa vždy snažil žiť dobrý život, ale bohužiaľ zdedil hriechy svojho šialeného otca Normana alias Green Goblina. Vždy proti tomu bojoval, ale nie vždy sa mu to darilo a konkrétne v tomto prípade fajnovo prichádza o zdravý rozum. V Inferne je prinútený stať sa novým Goblinom, aby sa postavil legendárnemu otcovmu nasledovníkovi - Hobgoblinovi (v SK preklade občas Mátoha). To je môj miláčik a patrí mu aj obálka. Tá je ale trochu zavádzajúca, keďže Inferno okrem Spider-Mana, Hobgoblina a nového Goblina obsahuje tiež príbehy, ktoré so svätou trojicou nijako nesúvisia. Ťažko sa o tom hovorí bez spoilerov a ono je to celé takým divným spôsobom mierne prepletené, ale kebyže to mám robiť ja, tak žiadne Inferno neurobím, ale urobil by som napríklad Spider-Man: Prokletí otce a pojednávalo by iba o Harrym a tieňoch temnej minulosti, ktoré sa po ňom (a jeho rodine a priateľoch) načahujú. Montovať do toho oživené predmety (rúry, schodisko, budovy... wtf???), nepovažujem za dobrý nápad. Ak si chcete Hobgoblina naplno vychutnať, siahnite radšej po semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi, prípadne po Spider-Man: Hobgoblin. Kladne vnímam kresbu Todda McFarlanea (spider-manovky Úhel pohledu, Utrpení, Zrození Venoma, Masky atď.). Priemerný kus, určite by som ho nezaradil medzi TOP 10 z KVS. Všimol som si viacero chýb (nechce byť ironický, ale je úžasné, že podľa záverečných bonusov bol Chris Claremont scenáristom série o X-Menoch v rokoch 2075 – 1991). Inferno čisto teoreticky nadväzuje na KVS - Spider-Man: Únos Mary Jane, ale osobne s ním mám zlé skúsenosti a ak to nechcete riskovať, tak vedzte, že Inferno sa dá celkom v pohode čítať aj bez znalosti spomínaného titulu.

6 27.07.2021

Tom King je u Batmana strašne nevyrovnaný. Začal priemerne (Já jsem Gotham), náhle, keď sme to nečakali ani v najlepšom sne, situáciu razantným spôsobom pozmenil v dobrom agresívnou dvojicou nečakane kvalitných dielov (Já jsem sebevražda a Já jsem zhouba)... a do toho prichádza a kartami chaotickým spôsobom zamiešava divná Válka vtipů a hádanek. Vo finále Já jsem zhouba Batman šokujúco požiadal Catwoman o ruku, ale ak ste naivne čakali, že vo Válke vtipů a hádanek dôjde k svadbe, už teraz vám hovorím, že holubice, ktoré ste plánovali vypustiť na slávnostnom ceremoniáli, môžete vypustiť do voľnej prírody. Válka vtipů a hádanek je totiž prequel, v ktorom Bruce a Seline spomínajú, čo sa odohralo po prvom roku pôsobenia Batmana v Gothame. Vtedy sa proti sebe postavili majstri zločinu Joker a Riddler, každý okolo seba zoskupil množstvo pomocníkov a drsne súťažili o to, kto ako prvý zrazí Netopiera dole zo strechy. Zápletka znie fantasticky, ako niečo, čo by si za istých okolností mohlo byť budúcou batmanovskou klasikou. No... lenže nebude. Mrzí ma to, lebo som sa fakt tešil a navyše som to dostal od pani manželky ako darček na meniny 2021. Avšak nadšenie sa proste bohužiaľ nekoná. Na mieste je naopak rozčarovanie. Miestami som sa dokonca musel držať, aby som nedal iba 2*. Čo o to, nakreslené je to fajn; Clay Mann a Mikel Janín si užívajú najmä zamračeného Jokera a parádny zelený Riddlerov klobúk. Naopak, pomerne časté dvojstrany sú síce na prvý pohľad veľkolepé, ale ako keby do nich boli zhustené desiatky strán scenára, čo asi nemohlo dopadnúť dobre. A ani to veru dobre nedopadlo. Čo-to zachraňuje scenár, ktorý je zo začiatku nekompromisný (zabíjanie policajtov, rodín, žien, detí...), vynaliezavý (Nigmov spôsob, ako sa dostať von z basy, francúzska večera o deviatich chodoch) a fakt to nejaký čas vyzerá ako jedna z najlepších batmanoviek na trhu (!). Bohužiaľ, rýchlo nasleduje strmý pád dole. Na prvý raz som sa v deji neorientoval a pravdupovediac po druhom čítaní to miestami bolo rovnako nezrozumiteľné. Komiks je robustný (fajnových 200 strán), ale napriek tomu skratkovitý, nedokončený. Všetkých tých hádaniek a vtipov som mal po krk už niekde v polovici (ak nám scenárista chcel ukázať, ako „unavene“ to vyzerá v hlavách dvoch inteligentných magorov, tak sa mu to podarilo). Postáv bolo zbytočne veľa; chápem, že šlo o „vojnu“, ale ak by King použil len Jokera a Riddlera, bolo by to mrazivejšie a paradoxne efektnejšie, než keď v každom zábere postáva osem záporákov, ktorí na seba nudne mieria zbrane. Dostal som chuť na viac komiksov s Riddlerom. Je celkom zaujímavé vypočuť si ďalšiu kapitolu z počiatkov Batmana v Gothame (z ďalších menujme napr. Muž, který se smál alebo Batman: Rok jedna), ale jednak tu rozhodne ako nejaký začiatočník nepôsobí a jednak samotný komiks po vizuálnej stránke nepôsobí ako retro.

3 26.07.2021

Pomenoval by som to natvrdo Hippokratova prísaha, pretože práve vďaka tomuto príbehu Strange (konečne) pochopí zmysel prísahy, ktorú zložil pred desaťročiami ako mladý, začínajúci lekár (a vtedy sa ňou neriadil). Ale inak super. Strange je skvelá postava, ale zároveň komplikovaná (k čomu sa pekne, výstižne a prekvapivo neosobne – v dobrom – vyjadruje záverečná textová dvojstrana). Možno i práve vďaka komplikovanosti je ostatne taká super. Bývalý špičkový chirurg pripomína Tonyho Starka: namyslený zmrd, ktorý v minulosti nerobil pekné veci, ale po príšernej nehode vykročil na novú cestu. Arogantnosti sa síce tak úplne zbaviť nedokázal, ale aj preto je realistický. Expert na astrálne telá bohužiaľ naše končiny nenavštevuje často; ak nepočítame jeho účasť v tímovkách alebo cameo v komiksoch iných superhrdinov (najviac si asi vytrpel pri ukecanom Spider-Manovi, pred ktorým sa musí zamykať v Sanctum Sanctorum a to už je čo povedať), tak mu okrem série, ktorú v roku 2016 odpálil Jason Aaron (v Ceste podivných), u nás vyšli iba tri knihy v rámci kompletov. Toto je jedna z nich. Přísaha je stručná, jasná, krátka, úderná, priama a silná. „Majordómus“ Wong umiera a tak sa obaja páni (+ u nás prakticky neznáma Night Nurse) vydávajú na cestu hľadania lieku. Nebol by to ale Najvyšší čarodejník, aby sa všetko neskomplikovalo. Scenár Briana K. Vaughana (Y, Sága) je prehľadný, zbytočne neplytvá postavami, vystačí si v podstate iba s hŕstkou, zato tie využíva naplno a hrá sa s nimi. Poteší šťavnatý záporák, ktorý, keď sa nad tým zamyslíte, záporák ani nie je (a nikdy nebol). Scenár každopádne nie je dokonalý. Jedna kapitola sa šokujúco končí úmrtím dôležitej postavy... aby sa hneď v nasledujúcej ukázalo, že mŕtva nie je (to už pripadalo lacné aj mne). Scenáru by som vytkol tiež klišé s „poslednou kvapkou“, ale pre poriadok dodávam, že to síce JE klišé, ale zároveň od Strangea nesmierne kontroverzné rozhodnutie. Vôbec, scenárista sa nebojí ani jeho odvrátenej tváre, viď. hriech z minulosti v podobe pacienta Pavlisha. Celkovo sa mi Vaughanova práca páčila, dobre pracoval so zaujímavými témami (preľudnenosť, liek na všetko). Oceňujem finále, ktoré je viac, ako súbojom mágie a akcie, skôr stretom odlišných pohľadov na svet, život, ľudstvo, medicínu, odpúšťanie. Super je i kresba od Španiela Marcosa Martína (Daredevil: Zvuk a zlost). Pikoška: Strange a Night Nurse sa oslovujú Sherlock a Watson a to niekoľko rokov predtým, ako bol do úlohy filmového Strangea obsadený Benedict Cumberbatch, predstaviteľ (seriálového) Sherlocka.

5 26.07.2021

„Nekteřé potoky jsou hluboké.“ Prichádza (pripláva) nový kráľ literárneho amerického hororu? Rybář je super čítanie a povinnosť pre každého žánrového fanúšika. Napriek psychologicky dobre prepracovaným postavám, pútavému štýlu písania, geniálnym opisom „démonickej prírody“ a parádnej atmosfére, som sa obával, či taký riedky dej môže vystačiť na 320 strán. John Langan však rafinovane použil fintu: rozpráva v podstate dva príbehy v jednom. Ale všetko so všetkým súvisí a bez minulosti by nebola súčasnosť (resp. budúcnosť). V súvislosti s týmto vynikajúcim románom sa najčastejšie hovorí v súvislosti s Lovecraftom (všeobecne), ale osobne som cítil aj Kinga (Cintorín zvieratiek), Clivea Barkera (Velké a tajné show) a samozrejme to má kúsok od Melvilleovej Bielej veľryby a (značne temnú) štipku Dickeyho Vyslobodenia. Langan mal problém knihu predať, pretože hororovým vydavateľstvám Rybář pripadal príliš literárny a literárnym príliš hororový. Osobne sa mi práve to na ňom páčilo a hoci občas jemne stagnuje, je to naozaj iba zriedkakedy. Určite sa jedná o jednu z najvydarenejších hororových knižiek, ktoré vyšli v češtine v roku 2021.

17 23.07.2021

Autor sa (napriek názvu) nevyžíva v zvrátenostiach. Nie, že by mu boli cudzie. Nie, že by sa vyhýbal vraždám. Nie, že by sa vyhýbal úchylnostiam. To vážne nie. Ale zbytočne to s nimi nepreháňa. Oproti dielam Džundžiho Itóa (ktorého Tomie sa Rjó pri vymýšľaní konceptu vražedného desivého dievčenského mestského mýtu zjavne inšpiroval) sa ale nemusíte báť extrémneho masakru; aj keď sa autor predsa len odhodlá k niečomu nechutnému (alebo drsnému, prípadne k, ehm, zvrátenému), je to skôr len naznačené, než explicitne ukázané. Napriek tomu, alebo skôr práve vďaka tomu, to funguje. Príbeh je pútavý, ústredný hrdina sympatický (aj jeho sestra) a zaujíma nás, kto je „lolita“ (o čo jej ide, kde sa vzala atď.). Chuťovkou sú dva záverečné „krátkometrážne“ bonusy, pričom druhý pripomína istú knihu Stephena Kinga.

7 21.07.2021

Problém postáv ako Spider-Man (ktoré vychádzajú desaťročia a majú stovky pokračovaní) je o.i. v tom, že sa časom aj najvernejším fanúšikom zunujú. A tak musia vydavateľstvá pristupovať k radikálnym reštartom, ktoré so sebou prinesú niečo nové. Niečo, čo série na pár rokov zase nakopne. J. Michal Straczynski so Spajdym začal koketovať vo fantastickom Návrate a s legendárnym snovačom pavučín sa rozlúčil v (mizernom) Jen o den víc. V ňom Stenolezovo univerzum zásadným spôsobom zmenil, mnohé veci poprel (resp. „zabudol“), pribudli veci nové, so starými postavami začalo byť narábané trochu inak, než sme dovtedy boli zvyknutí a na scéne sa objavili postavy nové, aby to nepôsobilo príliš riedko. Svítá nový den je pokračovanie Jen o den víc, na ktoré bol najatý tím okolo Dana Slotta a musím povedať, že... mňa si si veru nezískal, Dan. Nie je to zlé, ale určite to nie je ani výnimočná udalosť, za ktorú to bolo avizované. Neviem, či už som na takéto veci starý alebo je to proste slabo napísané (nakreslené je to fajn, najmä veľkolepé dvojstrany), ale na 4* to nemá. Gangsterská linka osviežujúca, ale celé to na mňa pôsobilo príliš umelo, také to „jupí, dovolili nám reštartovať jednu z najslávnejších komiksových postáv.... á ku*va, ale čo s tým, nič nám nenapadá“. Vidno to na nedokončených dejových odbočkách a otázkach bez odpovedí, ktoré sú tu len preto, aby si čitateľ kúpil aj ďalšie zošity. Za seba hovorím: nič extra, vážení. Identita Jackpotu? Koho to zaujíma? Daily Bugle už nevlastní JJJ? No a čo, veď pre dej z toho nič extra nevyplýva. JJJ je tu tak či tak, takže iba obyčajná zmena-nezmena (navyše to nie je prvý raz, čo skončil v nemocnici a šéfstvo po ňom prebral niekto iný, viď. Stéla předkú). Teta May pomáha v útulku pre chudobných? A? A nič. Harry Osborn má náušnicu? Wow, revolučná zmena. Po tomto už svet komiksu nikdy nebude rovnaký. No a takýto je celý Svítá nový den. Bonusy: alternatívne obálky, 2-stránkový úvodný „ťahák“ a dlhý (5 strán), ale prázdny rozhovor so Slottom. Na obálke je ukrytý Kingpin, ktorý v príbehu nevystupuje (!).

7 20.07.2021

V 90. rokoch sa u nás lekárske trilery predávali ako teplé rožky. Medzi najvýraznejších autorov patrili bezpochyby Michael Crichton, Robin Cook, Ken McClure (Chameleón) alebo F.P. Wilson (Select). Stačilo dať na obal ich meno, fotku lekárky, budovu nemocnice, sanitky alebo ľubovoľného nemocničného prístroja a na svete bol bestseller (v danom období boli veľmi rozšírené i filmy a seriály s touto tematikou: Smrtiaca liečba s Hughom Grantom, Smrtiaca epidémia s Dustinom Hoffmanom, Pohotovosť, Nemocnica Chicago Hope, dočerta veď aj Steven Seagal hral lekára!). No hoci som patril medzi ich verných čitateľov, keď mi otec v roku 2021 daroval Smrteľnú diagnózu, ktorú v roku 1997 vydal Ikar a ktorá odvtedy odpočívala v rodičovskej pivnici, vôbec som sa nechytal. Kniha mi nič nehovorila, detto meno autorky, Marthy Stearnovej. Ale povedal som si, že si pripomeniem svoje literárne deväťdesiatkové detstvo a s chuťou som sa do románu z nemocničného prostredia začítal. Vydavateľstvo zvolilo taktiku drobného, hustého písma, takže hoci román má „iba“ cca 200 strán, pôsobí skôr 300 – 350 stranovým dojmom. Zlý pocit zanecháva aj obrovský počet postáv, medzi ktorými je prakticky nemožné sa vyznať. Postupne si na ne ako-tak zvyknete, ale prvé desiatky strán som vôbec netušil, koľká bije. Zarazilo ma, že som sa chytil až niekde po ubehnutí prvej polovice knihy. A ani potom to nebol žiadny zázrak. Kniha je strašne nemastná neslaná, nezáživná a zdĺhavá. Čítanie tejto „napínavej“ knihy nemalo ďaleko od utrpenia. Všetko samozrejme vrcholí kvázi povinným akčným finále.

5 18.07.2021

Viete, ono by si to 4* teoreticky zaslúžilo. Za kresbu, niekoľko super nápadov a temnotu. No, lenže práve s tou mám zásadný problém. Je predstieraná. Asi som proste čítal len priveľa Spider-Manov, ale ani na okamih som neveril tomu, že teta May zomrie, že Peter urobí niečo drsnejšie, než že niekomu zlomí ruku... a že sa stane vrahom? Tomu uverí fakt len dieťa; Spidey je asi taký drsný, ako mačiatko, ktorému odmietate dať mlieko. Navyše som čítal Jen o den víc (pokračovanie Zpátky v černé), takže o to lepšie viem, že všetky eskapády okolo postrelenia tety May sú v podstate slepou uličkou. To v mojich očiach ešte mohutnejšie znížilo celkovú (ne)kvalitu Zpátky v černé. Ku komiksom previazanosť samozrejme patrí ako k psovi kosť, ale možno aj to je jeden z dôvodov, pre ktoré ich niektorí nemajú radi. Krásne to vidieť na Občanské válce, ktorá proti sebe postavila tak veľa superhrdinov, že napriek snahe neexistovala šanca detailne sa venovať každému. Jedným z tých, ktorí na to doplatili najviac, bol Spider-Man. Keď sa odmaskuje miliardár a podnikateľ v zbrojárskom priemysle a technologický vizionár, je to iné, ako keď dá dole masku obyčajný „chalan“ z ulice. Dôsledky jeho rozhodnutia boli v Občanské válce len stroho naznačené, čo mnohých sklamalo, ba až zarazilo. Našťastie, následne boli rozpracované v Sieťomilových samostatných sériách. U nás napr. v spomínanom Jen o den víc a práve v Zpátky v černé. Rozoberajú nový svet, v ktorom sa ocitol Peter a jeho najbližší: svet, v ktorom každý vie, kto sa ukrýva pod maskou dobrého suseda s pavúkom v embléme. Zpátky v černé opakuje mnohé motívy z (nasledujúceho, ehm) Jen o den víc (postrelená teta, falošné meno, peripetie v nemocniciach, stenčujúce sa bankové konto). Navyše v jednom okamihu (zase) sledujeme nielen Spider-Manove začiatky, ale dokonca strýkovu smrť (zase!). Najviac nadchnú takmer hororové kapitoly s venomovským Eddiem Brockom z pera Roberta Aguirre-Sacasa (Spider-Man: Zvířecí instinkt). Ale ako sa ukáže, je to slepé črevo, ktoré bolo na hlavný dej našraubované zdá sa len z toho dôvodu, aby sa dialo niečo drsné (čo potvrdzuje záver, kedy Eddie dôjde na parádne uzavretý koniec svojej cesty... a na poslednej strane je všetko vrátené do pôvodných koľají). Práve tieto „zbytočné“ kapitoly sú ale paradoxne nakreslené najúchvatnejšie (konkrétne digitálnym diablom Claytonom Crainom - Ghost Rider: Cesta do zatracení). Straczynskému sa tam každopádne ku koncu jeho účinkovania v pavúčej sérii už ozaj začali objavovať rôzne hovadiny (Spider-Man je ochotný vraždiť ľudí, ale nie ukradnúť skazenému mafiánovi milión dolárov a financovať z toho hospitalizáciu tety v nemocnici) a tak je dobré, že onedlho so Spideym skončil, čo je tvrdo povedané, ale je to bohužiaľ pravda. Bonusy tvorí galéria alternatívnych obálok, skíc, výtvarných návrhov, a 5-stranový rozhovor so Straczynskim a Aguirre-Sacasom.

4 15.07.2021

Conana v USA od 70. rokov vydával Marvel, ale v roku 2003 práva prešli k Dark Horse, takže keď sa v r. 2019 vrátili do marveláckej stajne, očakávania boli nemalé. A ešte vzrástli po oznámení, že sa dlhovlasého barbara chopí legendárny scenárista Jason Aaron (Muži hněvu), o ktorého drsnosti netreba hovoriť nikomu, kto čítal kultové Skalpy. Bohužiaľ sa obávam, že šlo o predčasný umelecký vrchol neústupčivého rodáka z Alabamy, počas ktorého sa zázrakom stretlo viacero pozoruhodných momentov v jeden okamih (vybrúsené scenáre, vynikajúci ilustrátori, absolútna sloboda v rozprávaní príbehu resp. nulová cenzúra zo strany vydavateľa, uzavretosť príbehu relatívne bez možnosti nadviazania naň, hoci...). Šanca, že sa čosi také podarí zopakovať, je v podstate len symbolická. Pre mňa osobne nie je otázne ani tak to, či Aaron ešte niekedy stvorí niečo tak fenomenálne, ale skôr to, či vôbec chce. Mám pocit, že mu aktuálny stav vyhovuje. Vybudoval si meno (tým pádom obrovskú fanúšikovskú základňu) a spokojne (a pokojne) sa necháva najímať na série, ktoré nevymyslel, ale odvádza na nich slušnú fušku. Z jeho prítomnosti v Conanovom svete prekvapivo nič závratné nevyplýva napriek tomu, že sa zdalo, že dlhovlasý Cimerčan je postava, ku ktorej Aaron nevedomky celý život smeroval. Jasné, je to drsné, ale že by som z toho extra výnimočne cítil Aarona, to s čistým svedomím povedať nemôžem. Napriek tomu sa snaží a ponúkne všetko to, čo ku Conanovi patrí: temné dunenie nočných bubnov v ešte temnejších džungliach, krvilačných Piktov, čarodejnice, okultné podzemné rituály, krvavé boje, stratené mestá, obrích plazov, Croma, poklady, démonov, spanilé švárne devy, zabijakov, pre ktorých ľudský život nič neznamená a moria plné príšer (a pirátov). Možno sú scenáre skratkovité (Conan v jednej scéne hodí do mora niečo, čo tam hodiť nemal a už na nasledujúcom paneli sa z hlbín vynára dôsledok jeho počínania), ale za aspoň to nemôžeme obviniť z extrémne pomalého tempa, však? Aaron predstavil viacero verzií Conana (starnúceho, ktorému sa v brade a vlasoch objavujú prvé šediny a začínajú ho pobolievať kríže, alebo naopak 17-ročného divocha, ktorý z problémov vyviazne ani sám poriadne nevie ako), kladie dôraz na boha resp. bohov a dokonca nechýba humor (Conana ani tisíce krvilačných protivníkov nezničili tak, ako kráľovské byrokratické starosti). Takže prúser to rozhodne nie je. Prirovnal by som to k Aaronovmu angažmá u Doctora Strangea: neurážajúci a vlastne veľmi fajn nadštandard. Po vizuálnej stránke tomu niet čo vytknúť. Dobrý obal, pekný prebal, lacetka, samozrejmosťou je super kresba (najviac v štvrtom príbehu, Zvířěti v kleci, ktorý úchvatne nakreslil Gerardo Zaffino). Prítomné sú tiež mapy uvádzajúce každé zo 6. dobrodružstiev a nechýba zopár (bohužiaľ nie textových) bonusov (najmä alternatívne obálky). Poteší výborný český preklad.

9 15.07.2021

Vrcholom tejto komiksovej zbierky je skoro určite a bez debaty najdlhší príbeh z nej a to lovecraftovská Zkáza, jež postihla Gotham (ktorá mimochodom vyšla už v DKK v roku 2018). Nasleduje psychedelická čierno-biela Plynárna, ktorá pôvodne vznikla pre projekt Batman: Black and White, ale dostala výnimku a okrem čiernej a bielej mohla pracovať aj s červenou farbou. Tiež tento komiks vyšiel v spomenutom DKK. Novinkami, s ktorými sa stretávame prvý raz, sú Gotham ve světle plynových lamp (alias Batman vs. Jack Rozparovač) a finálna Svatyně (Batman sa počas nočného súboja na cintoríne prepadne pod zem a tam...). Všetky štyri temné komiksy spája osoba Mikea Mignoly, ktorý alebo písal námet, alebo scenár, alebo to kreslil. Komiks bol v r. 2023 sfilmovaný do podoby animovaného celovečeráku.

5 14.07.2021

Zbierka štvorice ako na obale vydavateľ rafinovane uvádza „hororovo ladených“ (teda nie hororových?) poviedok. Tešil som sa na novú českú hororovú zbierku, Lukáš Záleský každopádne dej prekvapivo umiestnil do USA. Trochu mi to pokazilo chuť, neviem, či je práve toto cesta, po ktorej by sa tuzemský horor mal uberať, ale zas ak by boli poviedky výborné, v zásade by mi to bolo fuk. Za výborné sa ich síce neodvážim označiť, ale musím dodať, že dve z nich (mrazivý Doktor a halloweenske Vítejte v Brownwille) k tomu nemajú ďaleko. Konce všetkých poviedok (teda aj tých, ktoré ma bavili menej) sú dobre premyslené, úderné a disponujú vcelku silným dopadom na čitateľovu dušu. Děvčátko ma príliš nebavilo a Šedé sako bolo fajn (trocha mi pripomínalo Kingove klasické poviedky z 80. rokov). Texty sa čítajú svižne a ľahko, sú zručne napísané, až na výnimky sa v nich nevyskytujú žiadne zbytočnosti a kapitoly sú krátke. Vôbec, celá kniha je tenká. Má pekný obal, aj keď musím dodať, že ma navnadil na veci, ktorých som sa napokon nedočkal (pri pohľade na obálku som čakal survival horor odohrávajúci sa v zasnežených horách, ale to je môj problém). Každopádne neviem dať s čistým svedomím 4*. Čakal som niečo, neviem, či to poviem správne... hororovejšie? Jasné, žáner má veľa podôb, vrátane realistickej. Tá niekedy ostatne býva najdesivejšia. Avšak tu by som možno asi naozaj hovoril skôr o trileroch, než o hororoch. Ale o žánri platí to isté, čo o kontinente: ak by šlo o pecky, bolo by mi to jedno. No ale ako vravím, Čtyři strany mince nepredstavujú nadpriemer. Je to "len" veľmi solídny štandard. Určite ma ale potešilo, že Lukáš nie je zbytočne doslovný a mnohé veci necháva bez odpovedí. Čiastočne mi vadili občasné naivnosti (polícia ignorujúca výpoveď očitého svedka, „obvodný“ lekár zvyknutý predpisovať max. antibiotiká sa z ničoho nič zmení na majstrovského chirurga). Naopak, oceňujem experimenty (v jednej poviedke sa strieda er forma s ich).

6 12.07.2021

S oškretou plutvou (a s prižmúreným rybím okom) 4*. Veľa tomu dáva nielen atraktívna morská, podmorská a prímorská výprava (pobrežné mestečká, majáky, vraky lodí, podvodné ríše a ich obyvatelia, či už humanoidní alebo zvierací), ale tiež silný ústredný charakter. Mera je zaujímavá osobnosť. Nechce vládnuť, ale možno o čo väčší má pred funkciou rešpekt, o to viac si ju zaslúži a bude si ju zastávať kvalitným spôsobom (na rozdiel od mocou posadnutých magorov). Trocha divný bol Aquamanov brat Orm. Raz je dobrý, raz zlý a nakoniec... bolo tých kolotočov s jeho postavou akosi priveľa. Napriek tomu fajn komiks, ktorému k štvrtej hviezde okrem hore spomenutých záležitostí pomáha ešte sympatická kresba a sústredenie sa viac na charaktery postáv, než na akciu. Komiks Mera: Královná Atlantidy je dejovo zasadený medzi Aquaman 5: Zlomená koruna a Aquaman 6: Smrt krále.

4 02.07.2021

Séria nemala dlhé trvanie a skončila už číslom 4, aj keď pre poriadok treba dodať, že rozsah jednotlivých čísel bol raz tak veľký, ako u Barbara Conana alebo Záhadného Spider-Mana (viď. tiež G.I. Joe). Poslednému zošitu musím dať4 *. jednak z nostalgie, jednak za to, že sa začína hrať s čoraz drsnejšími kartami (Witwickyho psychické napojenie na Optimusa, neškodný záchranár Ratchet vs. robotí zabijak, zaujímavá práca s Jossie, ktorá bola ťažko zranená na ropnej plošine v č. 3) a najmä za mojich zbožňovaných Dinobotov, ktorí sa prvý raz objavujú na scéne.

1 01.07.2021

Trojka Transformers ponúka opäť záplavu robotov a rovnaké množstvo (ak nie ešte viac) dialógov, ktoré však jednak nie sú žiadny zázrak a jednak sa postavy (či už ľudské, alebo robotie) nerozprávajú o zaujímavých veciach, takže občas je to utrpenie. Zošit ponúka viacero naturalistických vyobrazení (Optimusova hlava, roboti zavesení zo stropu ako zabité prasatá), ktoré mi utkveli v pamäti už v detstve. Dej druhej polovice zošitu sa odohráva na fantastickej ropnej plošiny. Stále to ale nie je žiadny zázrak. Situáciu každopádne vylepšuje smutný (a krutý) osud Jossie.

1 01.07.2021