Ivan Kučera komentáře u knih

„Vyhýbejte se blatům v hodinách temnoty, kdy jsou síly zla nejmocnější.“ Keď som sa dozvedel, že môj milovaný komiksový tvorca z detstva chystá adaptáciu môjho milovaného Psa baskervillského, ani som nedýchal a akonáhle sa komiks dostal na trh, objednával som s heslom "už včera bolo neskoro". Nakoniec sa ale až také nadšenie, ako som čakal, nekoná. Je nepochybne super, že český komiks stále žije (aj keď tentoraz ide „len“ o adaptáciu zahraničného románu). Dvojnásobne som rád, že opäť po dlhšom čase znova vidím v akcii Jana Štěpánka, na ktorého dielach v kultovej Kometě som vyrastal. Výsledok mi však pripadal nedokončený. Dobre vyzerajúci, ale ako keby doňho zabudli vložiť dôležitú ingredienciu. I bez jej použitia sa to dá jesť, ale proste v konečnom efekte daná surovina absentuje. Pes baskervillský je moja najobľúbenejšia holmesovčina, keďže je to svojím spôsobom horor a Jan Štěpánek je typ autora, ktorý pochmúrnosť močiarov, v ktorých sa dej odohráva, vie perfektne predať. „Blata“ je jedno z najhororovejších českých slov, aké poznám a známy ilustrátor mu nezostal nič dlžný. Krvavá stará legenda, polnočné kvílenie a zlovestné zavíjanie sa atmosféricky ťahá naprieč močiarmi a starými a dávno opustenými ruinami dávno neobývaných domov, ktoré tu pred stáročiami postavili nejakí blázni. Všade sa plazí tajnostkárska hmla, v ktorej sa môže, hoci nemusí, ukrývať zákerný, sadistický vrah s nechutne prešpekulovaným plánom. No kresba strnulo, neživo, stoicky, príliš staticky. Trocha ako fotografie, keď sa fotení pripravia a potom povedia: „dobre, môžeme“. Nepáčil sa mi ani dôchodcovský vzhľad postáv. Poteší záložka. Nepoteší, že komiks síce disponuje prebalom, ale ten je na 99% identický s obalom. Takisto mi chýbali textové bonusy, ktoré by dielo zasadili do kontextu (prípadne by ma neurazil aspoň medailónik ilustrátora a scenáristu). Na českom trhu je to už tretie komiksové spracovanie Doyleovej knihy (len v rokoch 2011 sme sa dočkali dvoch: prvú spáchal Petr Kopl, druhú J.R. Parks).

9 19.11.2021

Joela Schumachera na toho, kto nemá rád štýl Scotta Snydera! Černým zrcadlo Scott nielen DC, ale aj svetu ukázal, že vie uchopiť správne Batmana. Temne, noirovo, ponuro, kriminálne. Černé zrcadlo je výnimočná batmanovka paradoxne napriek tomu, že v nej nevystupuje Bruce Wayne, ale ex-Robin Dick Grayson. Až na jednu menšiu výnimku tu nenájdete žiadnu záporácku hviezdu, ale Batman „iba“ pátra a vyšetruje. A je to pecka. Najmä druhá polovica, ktorá do deja uvádza Gordonovho strateného syna, čo je osoba, z ktorej by zliezla koža z tváre aj Hannibalovi Lecterovi a to už je vážne čo povedať. Oceňujem aj luxusnú CREWácku edíciu, fajnový obal s prebalom a množstvo bonusov. Sám som prekvapený, že dávam až 5*, ale ono si ich to fakt zaslúži.

11 16.11.2021

Segrellesova fantastická séria sa pomaly dostáva do svojej druhej polovice. Šestka je v súlade s predchádzajúcimi časťami: autora postavy, dialógy a vlastne ani príbehy príliš nezaujímajú. Oveľa viac si užíva vynálezy a nové prostredia. Takže asi nikoho neprekvapí, že aj v šestke Žoldnier a Nan-taj bojujú so zákerným alchymistom Claustom. Toto je ten diel s ponorkou, opancierovanou loďou, „laserom“ (hoci sa autor v tradične bohatých dodatkoch bráni tomuto slovnému použitiu, ale my ho použijeme, lebo sa práve nepozerá), pyramídou a obrom (ktorého cameom si autor zjavne pripravuje pôdu pre zápletku niektorého ďalšieho Žoldnierovho exotického dobrodružstva). Nemám dôvod kritizovať slabší scenár, toto je proste Segrelles, po výtvarnej a technickej (rôzne vynálezy a vysvetľovania mechanizmov, na ktorých princípe fungujú) je to odzbrojujúca práca . Že scenáre nekandidovali na Nobelovu cenu za literatúru, tak to ma vážne vonkoncom nezaujíma (a vlastne by ma v strede série sklamalo, ak by sa nebodaj nejaký vyskytol).

8 11.11.2021

„Jsou zranění, která se v ženě nikdy nezahojí.“ Good Heavens, to bola jazda! Namakaná vec, ale pozor: žiadna jednohubka. Shi (japonský symbol pre smrť) je komiks, pri ktorého čítaní musíte premýšľať a, to najmä, pamätať si. Naplno to do seba zaklapne až po druhom čítaní (a samozrejme úplnom dokončení, keďže toto je len prvá polovica). Príbeh je rozdelený do dvoch časových rovín. V minulosti sa odohráva väčšina deja, ale je zjavné, že všetko so všetkým súvisí a scény zo súčasnosti tu nie sú náhodou. Chvíľu vám potrvá, kým sa naladíte na dej z pera belgického scenáristu Benoita „Zidroua“ Drousieho, na jeho postavy, vzťahy medzi nimi a zápletku, ale potom už to pôjde šup na šup. Budete dychtivo očakávať pokračovanie. Možno o to viac, že finále je pomerne nečakane mystické a budete vďaka nemu zvedaví, čo sa z toho vykľuje. Nepravdepodobné, ale fungujúce spojenectvo dvoch žien nielen z odlišných spoločenských, ale i rasových vrstiev. Bez debaty je kresba Španiela Josého Homsa. Ak o nej poviem, že je megalomanská, opulentná, exkluzívna, detailná a úchvatná, budem zbytočne krotký (tá šialená dvojstrana s dvojicou kočiarov!). Kriedový papier, pevná väzba, výrazná obálka a exkluzívne rozmery 225 x 315 mm. Škoda u Josefa Vybírala tradične absentujúcich textových bonusov.

10 08.11.2021

„Svým způsobem to musí být mírumilovná bytost.“ John W. Campbell poviedku Who Goes There? svetu predstavil v roku 1938. 1951 podľa nej vznikol neslávny čierno-biely film a 1982 slávny farebný od Carpentera. V ČR poviedka vyšla v zbierkach Hrůzný čas: Strach ve světě science fiction! (1996) a Síň slávy II A: Nejlepší SF novely (2006). V roku 2017 sa stal zázrak. Alec Nevala-Lee kvôli prácam na biografii Astounding: John W. Campbell, Isaac Asimov, Robert A. Heinlein, L. Ron Hubbard, and the Golden Age of Science-Fiction šokujúco vypátral, že v temných archívoch Harvardskej univerzity sa bez toho, aby o tom niekto tušil, desaťročia ukrýval historický artefakt: verzia rozšírená do takej miery, že z poviedky robila novelu (resp. kratší román?). Keď sa v roku 2021 objavil na českom trhu, neváhal som. Prvá polovica bola vynikajúca. Ani mi nevadila nulová práca s postavami. Bolo sympatické, že sú to chladnokrvní profesionáli, ale inak som mal pri menách problém orientovať sa. Jedinou výnimkou sa stal pragmatický McReady, ktorého vo filme stvárnil Kurt Russell a bol to pilot a písal sa MacReady a v novele je to meteorológ a píše sa McReady (wtf?). Opisy špecifického prostredia sú zaujímavé. Campbell ich ovláda, ale nepreháňa to s nimi. Tým sa vyhol častej chybe autorov, ktorí si naštudujú fakty a potom ich do príbehu silou-mocou implementujú , hoci to dej nepotrebuje a paradoxne mu to skôr ubližuje. Nie tak u Campbella. Dej svižne smeruje k jadru pudla, nikde sa zbytočne nezdržuje. Vec sa okrem ľudskej formy prejavuje aj vo svojej pôvodnej, čo je príjemne hororové (aj keď ako podotkla jedna z postáv: je to naozaj jej originálny vzhľad, alebo keď ju našli v ľade, už pripomínala niekoho, koho stretla pred nehodou?). Bohužiaľ, v druhej polovici to bolo na môj vkus rýchle. Veci sa diali tak bleskovo, až som mal dojem, že ani toto nie je definitívna verzia a že niekde drieme ešte nejaká iná, dlhšia o ďalších 40 strán. Strácal som sa nielen v postavách, ale i vo veľkosti základne. Myslel som, že sú to dve miestnosti a potom padla hláška, že je tam skoro 40 mužov, 4 kravy, jeden býk a 70 psov. Vyvalil som oči v momente, kedy sa jednej z postáv snívalo (!), čo je Vec zač, aké má superschopnosti. Počujete dobre: hrdinovia by netušili, s čím majú dočinenia a behom okamihu by boli porazení, ale jednej postave sa prisnilo, že si majú dávať pozor. Napokon sa to síce uviedlo na pravú mieru (šlo o telepatiu medzi ešte zmrazenou Vecou a „snívajúcim“), i tak ak by takéto megajednoduché riešenie použil začínajúci autor vo svojej poviedke a poslal by ju do súťaže, porota by ho zaživa roztrhala. Tie 4* sú s prižmúrenými očami, ale ak máte slabosť pre snežné horory (Kroky v temnotě, Terror, V horách šialenstva), prídete si na svoje. Dej sa odohráva v prostredí, kde ak je mínus 30, je to závratná horúčava. Tábor polárnikov je dokonale izolovaný do zvyšku sveta (k miestu spojeného s lodnou dopravou je to 560 km). Štvrtej hviezde zrejme dopomohol aj tradične kvalitný preklad Milana Žáčka, ktorý sa špecializuje na horory a je to poznať. Kniha je menšieho formátu, páčil sa mi. Vydavateľstvo ju vybavilo obálkou, ktorá vystihla mrazivosť predlohy a prebalom, na ktorom nechýba medailónik autora a zopár informácií o zákulisí a zápletke. Potešili ma dva dlhé, detailné úvodníky (od spisovateľa Roberta Silverberga a od samotného objaviteľa textu), záložka červená ako veď vy viete čo a ilustrácie. Hoci text pochádza z 30. rokov 20. storočia, nepôsobí zastarane, ale ako od súčasného autora, ktorý napísal retro text z 30. rokov.

17 04.11.2021

V rámci kompletu Legenda o Batmanovi vyšlo Soví město, ktoré v ČR prvý raz vyšlo v New52 od CREW v roku 2013. Už vtedy ma zaujalo, hoci nie až tak, ako „jednotka“ alias geniálny Soví tribunál. Pokračovanie už nemôže pracovať s tajomstvom (keďže väčšina vecí bola vyzradená v prvej časti) a tak prechádza k akcii. A robí dobre, lebo tá akcia je fakt obrovská a presila, proti ktorej Batman stojí, je desivá a berie dych. Čitateľ k tomu právom pristupuje s obavami: veď ak Batman mal minule obrovský problém poraziť čo i len jedného „Pařáta“, čo zmôže proti armáde? Neprehnal to scenárista Snyder trochu? Nuž... ani nie. Síce to hrozilo, to priznávam, ale Scott sa vynašiel a Batman hýri vynaliezavými spôsobmi, ako armádu sokov spomaliť, utlmiť a tým pádom aspoň ako-tak, relatívne, vyrovnať sily. Snyder ku koncu spomalí a príde s niekoľkými šokujúcimi momentmi (Alfredov otec, súrodenec).

7 03.11.2021

(SPOILER) "Kdo jsi? Pomsta." Zase raz Batmanove začiatky a opäť inak. Neviem tomu dať menej ako 4*, ale bol to len efekt pre efekt: urobíme niečo, čo fanúšikovia nečakajú, lebo daná vec je X desaťročí v rámci Batmanovho kánonu nemenná a posvätná, no a práve preto to urobíme inak, aby sme čitateľa šokovali. Áno, zmien je dosť a skôr sa mi páčili ako nepáčili (Penguin starostom, Alfred mohol vražde Wayneovcov zabrániť, Harvey Bullock ako sympaťák nepoznajúci strach ani korupciu, Dentova sestra). V konečnom efekte to ale vyjde narovnako: Batman je stále Batman, Gotham je stále Gotham a v pozadí sú stále prítomní Gordon, Alfred a Lucius Fox. Pracuje sa s tým, že Wayneovci boli zabití z istého dôvodu, ale v konečnom efekte z toho nič mimoriadne nevyplýva, lebo sú tak či tak mŕtvi. Detto prvý kontakt malého Brucea s netopiermi: dôjde k nemu inak, než sme zvyknutí z minulosti, ale čo z toho? Tvári sa to ako že to razantným spôsobom prekopáva univerzum, ale v skutočnosti sú to iba pekné kozmetické drobnosti, ktoré síce notoricky známy príbeh osviežia, ale to je všetko. Batmanove prvopočiatky sú plné chýb a pádov (v podstate doslova), ale to, že tentokrát je ich viac než napr. v Millerovom Roku jedna (alebo v Snyderovom Roku nula), ešte neznamená, že je to iné; skrátka je ich len viac, bodka. Najväčšou zmenou prešiel Alfred. Je mladší, drsnejší a scenárista Geoff Johns (Flaspoint, Green Lantern: Tajemství původu) mohutne (hoci mohol ešte silnejšie) operuje s jeho vojenskou minulosťou. Ale opäť, v konečnom efekte je to plus mínus stále ten Alfred, ktorého máme radi. Viac ako scenár ma preto uchvátila impozantná kresba Garyho Franka (Superman: Utajený počátek, Batman: Dynastie Temného rytíře): pochmúrny Batman v noci vchádzajúci do temnej budovy a okolo šľahajú veľké kvapky dažďa, zamyslený Batman stojaci pred plotom a nočný vietor sa hrá s jeho plášťom, mapa Gothamu z roku 1712 mesto ukazujúca ako premyslený labyrint resp. bludisko resp. špirálu. Oceňujem exkluzívny zúbkovaný čierny obal s hrobovým obrázkom, tvrdú väzbu a štipku bonusov (medailóniky scenáristu a ilustrátora). P.S. O dva roky neskôr vydalo pre zmenu BB/art nové začiatky tentokrát Supermana, konkrétne sa to udialo v komikse Superman: Země jedna, ktorý disponoval obdobnou obálkou (na prednej strane jeden ikonický záber, dole hlavou otočené mená tvorcov + hrboľatý ľavý bok).

6 02.11.2021

„Zlověstná entita se kradla prehistorickou, do nekonečna sa táhnoucí tajgou.“ S Richardom Corbenom som sa prvý raz stretol na začiatku 90. rokov, keď sa ku mne ako k malému dostal kultový poľský komiksový časopis s prozaickým názvom KOMIKS. Uverejnil Corbenov legendárny Svet mutantov. Odvtedy mi desuplné obrazy nahoty, apokalypsy, násilia a devastácie, nešli z hlavy. Takže keď v r. 2021 Argo vydalo jeho grafický román Bůh krys (inšpirovaný jedným z mojich najvyhľadávanejších hororových spisovateľov H.P. Lovecraftom + čiastočne R.E. Howardom, páni písali relatívne podobný druh hororov), okamžite som objednával. Mimochodom, Corben (bohužiaľ) zomrel 2. 12. 2020, čo je (2. 12.) dátum môjho narodenia, čím sa kruh uzavrel. I po desaťročiach je neuveriteľné, že bol Corben Američan; jeho štýl mi pripadá príliš „iný“, rozhodne nie americký. Zhltol som to ako malinu. Uctievanie zla, ohavné prastaré božstvá, Arkham, psychedelické akcie od zhýralej, skazenej a šialenej aristokracie, mystické indiánske mýty, odľahlé začarované údolie, pohanské symboly, svojrázne starobylé (pseudo?) náboženské rituály, tajuplné obrady, kostry, múmie a parožia na každom kroku a ako bonus primitívne obetovania, krvavé ceremoniály a uprostred toho polorozpadnuté, od civilizácie izolované zabudnuté mestečko v temných lesoch so zdegenerovaným obyvateľstvom, ktoré sa generácie množilo medzi sebou a je to vidieť. Bůh krys zahral presne na moju strunu. Niektorí obyvatelia údolia pripomínajú niečo z Ostrova Dr. Moreaua. Daktoré panely boli síce občas ako keby jemne odlfáknuté, ale je to Corben, možno také boli naschvál, z nejakého dôvodu, na ktorý ešte len v budúcnosti prídeme. Kresba je skutočne zvláštna, špecifická a nejaký čas trvá, kým si Corbenom nepobozkaný čitateľ zvykne. Ale práve preto, že bol sám sebou, je kultový, nemám pravdu? Hoci sa komiks dá prečítať „na počkanie“, nejaký čas potrvá, kým ho duševne spracujete. Je síce priamočiary, ale zároveň plný nových vnemov, pocitov, inšpirácií, myšlienok, zážitkov. K tomu skvelý prebal (resp. dva, komiks vyšiel aj v limitovanej verzii), parádny obal, fajnový voňavý papier, tvrdá väzba , látková záložka, atraktívny formát 165 x 260 mm a štipka výtvarných bonusov (+ textových: autorov medailónik, vyjadrenia komiksových legiend na jeho adresu). Viac Corbena v češtine!

7 02.11.2021

(SPOILER) Ak ste v 90. rokoch v USA písali žánrovky z nemocničného, právnického, špionážneho alebo policajného prostredia, boli ste za vodou. Clancy, Cook, Koontz a ani Crichton sa na nič nehrali a neponúkali svojim fanúšikom nič viac (ale ani nič menej), než len napínavé, oddychové čítanie. Jedným z najvýraznejších bol James Patterson, ktorému v češtine do r. 2019 vyšlo 24 napínavých románov o Alexovi Crossovi. Zberateľ bozkov bol v r. 1997 sfilmovaný s Morganom Freemanom a Ashley Judd. Mal logické chyby, ale páčil sa mi viac, ako román. Patterson z Crossa a Kate urobil milencov, čo nefunguje, vo filme sú to iba priatelia a je to lepšie, silnejšie, uveriteľnejšie, sympatickejšie a dojemnejšie. Literárna predloha je dobré žánrové čítanie so sympatickým hrdinom a zaujímavo spracovanou tematikou sériových vrahov (čo bolo v deväťdesiatkach v móde vďaka filmovým hitom ako Mlčanie jahniat a Sedem) a originálnymi nápadmi (dvojica spolupracujúcich vrahov, hrdina nemá žiadne kompetencie a vlastne by tu ani nemal byť, navyše je rodinným príbuzným s jednou z obetí, postava unikne zo zabijakovho zajatia a stane sa výraznou postavou v hone naňho). Kniha je napísaná svižne, pričom na rýchlom tempe odvíjania má podiel nielen originálne striedanie ich a er pasáží, ale tiež krátkosť kapitol (kniha má 400 strán a obsahuje neuveriteľných 122 kapitol, čo je možno nejaký rekord). Už som čítal a videl všeličo, ale to s tým hadom... Každopádne, ku koncu už ma to fakt nebavilo; 400 strán je predsa len 400 strán.

11 29.10.2021

„Radovat se z čeho? Tohle není vítězství.“ Z tohto som mal od samého začiatku veľmi dobrý, ale zároveň smutný dojem, lebo som bol presvedčený o tom, že takto nastavený príbeh sa nemôže skončiť dobre. Smečka z Bagdádu kombinuje kvázi rozprávkové „hovoriace“ zvieratá s tak dospelou a vážnou témou, akou je vojna, ale v praxi to funguje geniálne a ani vám nenapadne premýšľať nad tým. Úderné tvorivé duo scenárista Brian K. Vaughan (Doctor Strange: Přísaha) a ilustrátor Niko Henrichon (diely Tajná říše, Město Hříchu a Bůh magie zo série Doctor Strange) si vzali veľké sústo, ale dokázali ho bez problémov požuť, prehltnúť a kvalitne stráviť. Je to pecka. Malý leví pochod smrti vojnou (a z toho vyplývajúcim chaosom) zdecimovanou krajinou (dej sa odohráva v roku 2003, keď Bagdad bombardovali Američania). Henrichon dal dokopy sériu desivých „post-apokalyptických“ (alebo bez úvodzoviek?) obrazov, ktoré nedostanete z hlavy (žirafa). Desivé scenérie strašnej skazy a deštrukcie, akej je schopná len príroda... a človek. Rovnako tak z mozgu však nedostanete (hoci by ste chceli) obludnú scénu s Fejdžerom. Hoci to znie neuveriteľne, komiks je inšpirovaný skutočnými udalosťami (štvorica levov skutočne pri bombardovaní utiekla zo ZOO a následne... veď uvidíte). Občas som od seba nerozoznával jednotlivé samice. A možno je to trochu krátke. Možno by si to zaslúžilo nebyť jednorázovkou, ale sériou čítajúcou minimálne 20 plnohodnotných zošitov. Dalo by sa povedať, že sa to skončí skôr, než sa to poriadne rozbehne. Ale zrejme sila a údernosť príbehu je paradoxne neparadoxne práve v jeho krátkosti, priamočiarosti a jednoduchosti. Občasné „filozofické“ reči o slobode atď. ma míňali, ale ako „len“ survival som si to užil. A treba jedným dychom dodať, že aj „reči“ majú v príbehu zmysel, keďže zvieratá väčšinu života (alebo celý, ako kto) strávili v zajatí. Kebyže raz mám spísať zoznam 50 najvýznamnejších komiksov na svete, tento by sa medzi ne (spolu s napr. Z pekla alebo Strážcami) určite dostal, preto plná paľba za 5*.

12 24.10.2021

Zimný vojak je jedným z najzásadnejších komiksov Captaina Americu. Scenárista Ed Brubaker (Batman: Muž, který se směje) mu zložil medvediu službu, keď ho v neľahkej dobe po 11. 9. 2001 radikálne (a výborne) aktualizoval. Nič iné mu ostatne (asi) ani neostávalo. Zasadil Kapitána do doby, v ktorej majú problém orientovať sa aj spravodajsko-bezpečnostné služby, nieto bežní civili. Cap síce stále bojuje za správnu vec (je to ostatne Kapitán Amerika, čo iné by ste chceli), ale každý druhý okolo neho klame, takže je ťažké určiť, čo to vlastne tá správna vec je. Brubaker nášho obľúbeného hrdinu šmaril do chladnej doby, kedy nikto nemôže veriť nikomu. Je síce nutné o to viac dobrých skutkov robiť, ale nikdy neviete, či vami niekto nemanipuluje resp. či ich nezneužije proti vám. Majestátna, smrteľne vážna kresba Stevea Eptinga novému nenaivnému pohľadu na starú naivnú vec perfektne odpovedá, nesúc sa v duchu ponurého špionážneho akčného technotrileru (vytkol by som snáď len pár panelov, na ktorých Steve vyzerá akoby vážil 150 kíl). Eptingovu prácu nemožno podceňovať; bola rovnako dôležitá, ako Brubakerova, pretože čo z toho, že by bol scenár dospelý a temný, ak by to kazila detská kresba? Treba oceniť aj „pomocného“ ilustrátora Michaela Larka (Gotham Central), ktorý nakreslil parádne retropasáže. Oživiť Buckyho nebol jeden z tých momentov, kedy z mŕtvych vstáva nepodstatná vedľajšia postava. Oživiť Buckyho bolo ako keby oživili strýka Bena: niečo, čo sa proste nerobí, lebo smrť týchto postáv formovala charakter daných superhrdinov. Brubakerovi sa však podaril husársky kúsok: Buckyho oživil jednoducho a pritom zaujímavo. Ako desivý Zimný vojak bude mnohým vyhovovať viac, ako keď bol iba bežným komickým poskokom. Bohužiaľ, príbeh Zimného vojaka vlastne ani nie je o Zimnom vojakovi (!). Ten sa v podstate „iba“ mrazivo mihá na pozadí a netušíte, kedy sa z neho zas na pár sekúnd vynorí. Je skôr o ostatných a o tom, ako na oživenie reagujú. Ani to však nie je úplná pravda; Zimný vojak je najmä o banálnom ruskom záporákovi (akých už sme videli stokrát) s kúzelnou kockou, pričom s tým „nejako“ súvisí práve Zimný vojak. Niekomu to vadiť nebude. Mne trochu áno. Buckyho smrť je kultová, no jeho oživenie vyzerá ako keby si Cap od kuriéra prevzal balík a doma po rozbalení zistil, že tam nie je to, čo si objednal. Čím bližšie sme k finále, tým je to horšie. Predčasným vrcholom je origin Zimného vojaka, ktorý viac ako bežný komiks pripomína grafický román á la Superman: Mír na Zemi (samozrejme miešam jablká s hruškami, ale rozumieme si). Nick Fury je síce tvrdý ako modurit a má plán aj keď žiadny nemá, ale shieldovské uniformy s bielymi čižmami prehrali boj s časom. Dej je otvorený, pripomína prvé dejstvo á la „OK, základné pravidlá sme si vyjasnili, zajtra začíname naostro“. Film z r. 2014 sa mi páčil o štipku viacej (tá Brubakerova dospelosť predsa len trochu zostarla), napriek tomu je Zimný vojak skutočne dôležitý príbeh v rámci univerza a ak chcete mať Capa dôkladne naštudovaného, bez tohto to nepôjde.

6 23.10.2021

Soví tribunál v ČR prvý raz vyšiel v rámci New 52 od CREW v roku 2013 a v roku 2021 v komplete Legenda o Batmanovi. Je to skvelý príbeh od Scotta Snydera. Snyder Batmanovo univerzum šokujúco potwistoval (prítomnosťou až šialene mocného a všadeprítomného nepriateľa, ktorý v Gothame operuje stovky rokov bez toho, aby o tom ktokoľvek, vrátane Batmana, čo i len tušil), ale zároveň tým nepoprel udalosti známe z kánonu (smrť Bruceových rodičov atď.). Nakreslené je to Gregom Capullom parádne, ale rovnako tak je to i Snyderom super napísané. Možno mi trochu vadila Netopierova „nesmrteľnosť“, ale napriek tomu je to pecka a bez debaty by som ju zaradil medzi povedzme 20 najzásadnejších batmanoviek, aké by ste mali čítať, aby ste mohli o sebe tvrdiť, že sa vyznáte v Batmanovi. Pokračovanie (resp. dokončenie?) Soví město bolo o čosi slabšie, ale stále v rámci možností bomba.

3 22.10.2021

Michaelovi Korytovi v ČR vyšlo viacero kníh, ale nikdy ma anotáciou (ani ničím iným) nezaujali, tak som si povedal, že ho (zatiaľ) nepotrebujem čítať. Keď sa v r. 2021 na trhu objavil horor Chlad od Scotta Carsona, strhla ma zápletka, ktorá na prvé vypočutie znela skvele: gigantická priehrada uprostred prastarých lesov, pod ktorou pred desaťročiami skončilo zatopené mesto a niečo tam stále žije. Geniálne prostredie pre vynikajúci horor! Dvojnásobne po tom, čo som len pár mesiacov dozadu čítal parádny, taktiež „vodný“ horor Rybář od Johna Langana. Koryta ma dostal: po kúpe Chladu som zistil, že Scott Carson je v skutočnosti jeho pseudonym. Takže nakoniec som si nevedomky Korytovu knihu predsa len kúpil. Ďalšiu si na 89% nekúpim. Ani od Carsona, ani od Korytu. Že sa na obálke rozplýva plno zvučných mien (King, Koontz, Connelly) mi nevadí, je to bežný reklamný ťah, s ktorým som sa veľakrát stretol a ešte sa veľakrát stretnem; ktovie, možnože Stephenovi za hlášky na obaly kníh iných autorov vydavateľstvá platia, neviem. Chlad bohužiaľ má 440 strán a hoci sa tempo nevlečie a autor vie rozprávať svižne, rýchlo meniac lokality a postavy, celé to na mňa pôsobilo strašne nezáživne. Napísané je to profesionálne a bez očividných chýb, ale matne, fádne, bez života. Akoby to písal počítačový program. Dokonalé prostredie je prítomné len na papieri. V praxi sa spisovateľovi nepodarilo vystihnúť jedinečnú tajuplnosť dotyčného genius loci, kde sa miesia staré mýty s modernými inžinierskymi metódami. Po pseudonyme je ďalším podrazom žánrové označenie. Chlad nie je horor, ale mysteriózny katastrofický triler. Neustále som sa naivne utešoval tým, že sa to rozbehne. Nerozbehlo. Ku koncu, hoci sa toho veľa dialo, ma to už fakt nebavilo a doslova som odratúval strany do konca.

4 17.10.2021

Dlho som hľadal správne slová. Nenašiel som ich. Na Slavnú Nemesis som sa veľmi tešil, okamžite po vydaní som si ju kúpil a napokon som s ňou bojoval... a prehral som. Začnem pozitívami. Je skvelé doplniť si čitateľské vzdelanie českou temnou fantastikou zo začiatku 20. storočia. Na knihe je (zase) vidieť poctivý prístup vydavateľstva Carcosa. Tím okolo výborného prekladateľa a hororového fanúšika Milana Žáčka zbierku Klímových poviedok vybavil neprehliadnuteľnou obálkou s obrazom Léona Spilliaerta, exkluzívnou pevnou väzbou, fajnovými cca 250 stranami a okrem doslovu od Patrika Linharta nechýba „vlastní životopis“ (od samotného Klímu!). A teraz to ťažšie. Na texty som sa absolútne nedokázal naladiť. V češtine čítam od detstva, ale toto bolo nie že ako keby Čech čítal text v staroslovienčine, ale myslím si, že s takto zastaraným slovníkom (resp. celkovým štýlom) budú mať problém aj mnohí českí čitatelia. Poviedky sú publikované v pôvodnom stave. Žasol som nad stavbou viet, ale i nad desiatkami slov, ktoré som buď nepoznal alebo poznal matne (prípadne si Klíma zrejme vymyslel svoje vlastné?). Hra s interpunkčnými znamienkami je na dnešnú dobu rušivá a nepochopiteľná (dve bodky namiesto troch resp. jednej, stovky pomlčiek, malé písmená na začiatkoch viet). Literatúra starne (a vyvíja sa) ako všetko na svete, no napr. keď dnes čítam Lovecrafta, stále ma baví. Klímove texty sú bohužiaľ poplatné dobe svojho vzniku. Čítanie ma doslova trápilo, niektoré okamihy pre mňa boli až nečitateľné, nestráviteľné. Naskytá sa temer filozofická otázka: ako to hodnotiť? Brať do úvahy autorove zásluhy bez ohľadu na to, či text človeka baví? Sebecky sa sústrediť sám na seba? Na svoj vnútorný pocit? Mám byť rád, že som si doplnil základné čitateľské vedomie, keď som pri tom trpel? Teoreticky by som Slavné Nemesis prial ohromujúci komerčný úspech, vďaka ktorému by české vydavateľstvá (slovenské asi nemá zmysel komentovať, tie nevydávajú takmer nič) vydávali viac „experimentálnych“ hororov, prakticky ale s týmto vyhlásením nie som stotožnený; načo by mi také knihy boli, keď by som ich nečítal? Carcose za odvahu 5*, zbierke 2*.

4 16.10.2021

„Potom opatrne zišla po schodoch na ulicu, štíhla a ešte pružná, a kráčala pomaly do fialového večera a do vlastnej skazy. Už sa neobzrela.“ Jeden z najlepších románov, aké som kedy čítal. Silná atmosféra povojnového (resp. predvojnového) Paríža so slnečnými dňami, mrholiacimi nocami, tajuplnými zákutiami, svojráznymi taxikármi, charizmatickými, životom otrieskanými utečencami, lacnými i drahými hotelmi, útulnými kaviarničkami, nemocnicami a zafajčenými nočnými klubmi, kde káva a calvados tečú prúdom a prostitútka je často lepším človekom, ako kvázi noblesný a vzdelaný riaditeľ nemocnice. Dve stratené duše blúdia francúzskym mestom, dávajú si nádej, nemajú budúcnosť (a minulosť je zlá), milujú sa a ubližujú si a nad všetkým sa vznáša atmosféra dezilúzie, zmaru, skazy a zbytočnosti (nevolalo sa to Stratená generácia pre nič za nič). Fantastické dialógy, vybrúsené postavy a perfektné vzťahy. Kniha bola viackrát sfilmovaná; napr. v roku 1985 s Anthonym Hopkinsom v úlohe realistického, ilúzií zbaveného Ravica (nebolo to zlé, ale oproti knihe to tvorcovia museli poňať z rýchlika, mnohé veci boli inak a mnohé scény, zápletky a postavy chýbali). „Človek nemá robiť dobré skutky. Hneď za ne pyká.“

20 12.10.2021

„Roztomilost je vlastní všem dětem savců. Je to zbraň mláďat. Pomocí ní ovplivňují nás dospělé, protože nás potřebují pro vlastní přežití.“ Začnem negatívami. Niektoré veci absurdné: postavy sa správajú normálne v nenormálnych situáciách (akoby od detstva vídali ožívať mŕtvoly alebo to, ako ľudské vlasy narastú do niekoľkometrovej dĺžky a začnú zápasiť s inými niekoľkometrovými vlasmi), hrdinke niekoľkokrát zachráni život vyslovená náhoda a zomrie kvôli nej veľa nevinných postáv. Tým by sme ale mínusmi skončili. Spirála je kultová pecka za 100%. V češtine už v minulosti vyšla, ale toto je prvý raz, čo vychádza v jednom masívnom (650 strán!) zväzku a okorenená o jeden bonusový príbeh. Džundži Itó ma dostal už Rybami a Balónkami oběšenců a síce som vedel, čo do neho môžem očakávať (všetko), ale pri čítaní Spirály som napriek tomu zostal prekvapený, zaskočený a ku koncu už vyložene šokovaný a zhnusený (ale v dobrom, ak je teda niečo také vôbec možné, ale v hororoch asi je). Niektoré veci síce podľa mňa nedoriešil (prečo sa niektorí menia na slimákov a iní nie?), ale sú to detaily a napokon príbeh dokázal patrične ukočírovať do uspokojivého finále.

11 12.10.2021

„Možná právě o tom Batman musí být. Ne o vítězství, ale o prohře a opětovném návratu do boje.“ Rok nula 1 nebol dokonalý, ale 4* si s prižmúreným netopierom zaslúžil. Rok nula 2 si ich nezaslúži. Hádankár nie je zlý záporák. Vlastne škoda, že v ČR s ním vyšlo tak (relatívne) málo komiksov. Red Hood (resp. Joker?) v Roku nula 2 už nevystupuje a všetko zlo si vyzobal práve Hádankár (a čiastočne Doktor Smrť, u toho je ale vidno, že scenárista príliš nevedel, čo si s ním počať... a čitateľ tým pádom tiež nie). Síce sa v Roku nula 2 formuje priateľstvo medzi Batmanom a Gordonom, ale podobných plusov by sme našli už len málo (ďalej napr. dojemné Alfredove koncové predstavy súvisiace s doživotným Bruceovým prekliatím). Zarazilo ma, že od „pádu mesta“ ubehlo iba 27 dní a už to v Gothame vyzerá ako v Som legenda s Willom Smithom. To som skutočne nepochopil. Nebola to chyba v preklade? Nemysleli skôr 27 rokov? Je to vysvetlené špeciálnymi semenami od Poison Ivy (?!?), ale toto mi ako vysvetlenie totálne spustošeného mesta nestačilo. Takisto sa Snyder márne snaží vysvetliť, prečo dal svet od Gothamu ruky preč. Pri čítaní niektorých zvláštnych pasáží z jednotky (Nigéria) som sa upokojoval tým, že budú vysvetlené v dvojke, ale mýlil som sa. Pravdupovediac mi spätne nedáva zmysel ani postapokalyptický úvod jednotky, ktorý netuším, kam časovo zaradiť. Odfláknutých bolo viacero momentov (strašne samoúčelný náhodný spôsob, akým sa Gordon rozhovorí pred Batmanom o kabáte). Scenár je v prvej polovici výborný (mesto ponorené do chaosu vytvoreného blížiacou sa superbúrkou René). V druhej sa však rozpadne a už ho nikto do pôvodného stavu nepostaví. Ilustrátor Capullo si vychutnáva Gotham bičovaný dažďom (úžasný panel s Batmanom na elektrickom kábli číhajúcim pri rozsvietenom okne Gordonovej dcéry). I Gotham ponorený do divočiny. Ale scenár skrátka pácha priveľké škody na to, aby to kresba dokázala zachrániť. Hodnotím Legenda o Batmanovi: Batman – Rok nula, kniha druhá (prvý raz v ČR však vyšlo už v roku 2016 v rámci New52 pod názvom Batman: Rok nula – Temné město).

5 10.10.2021

Komiks v ČR nevyšiel len v r. 2021 v komplete Legenda o Batmanovi pod názvom Rok nula, ale tiež v r. 2015 v New 52 pod názvom Rok nula – Tajné město. Po ukončení príbehu o tajomnom Sovom tribunáli sa Snyder s ilustrátorom Gregom Capullom rozhodol vrátiť v čase a vyrozprávať nám počiatky Brucea v Gothame. Znova. Znova sa tak stávame svedkami, ako sa vracia do opusteného sídla Wayneovcov, kde čaká len verný Alfred (na rozdiel od zvyšku mesta do poslednej chvíle veriaci, že mladý pán Bruce žije). Znova vidíme, ako Bruce dospeje k záveru, že musí vziať spravodlivosť do vlastných rúk, keďže korupciou prehnitá polícia to neurobí. Znova sa stávame svedkami jeho prvých stretnutí s budúcimi ikonickými nepriateľmi. Do pozornosti dávam skvelého Red Hooda (čo je vlastne origin Jokera... možno), kde sa Snyder hrá s kultovým Kameňákom Alana Moorea. Znova je nám ukázané, ako vznikol kostým; pripomenulo mi to Millerovu klasiku Batman: Rok jedna (1987), kde Wayne sedí v kresle, do izby vletí netopier a v nasledujúcej scéne je kostým hotový (správne, počujete iróniu). Snyder Batmana reštartoval a napriek pár zakopnutiam to zvládol so cťou a mňa to bavilo čítať, hoci som si uvedomoval nedostatky (šialené skoky v čase: pred 6. rokmi, o 5 mesiacov neskôr, detstvo). Moderne, osviežujúco dej zasadil do širšieho kontextu (Nigéria, hoci práve ona šumí do prázdna, keďže čitateľ netuší, prečo tu je a bohužiaľ to nie je vysvetlené ani v Roku nula 2). Snyderov Batman je začiatočník, policajný zbor ho pokladá za nepriateľa (to sa ostatne nikdy nezmení). Je divoký, nepredvídateľný, nevie domyslieť plány do konca (alebo vie, ale niečo sa pokazí, čo sa mu neskôr ako expertovi na vytváranie „plánov v plánoch“ už nestávalo). Niekedy živelným prístupom prekvapuje aj sám seba. Hľadá si štýl. Má ďaleko ku geniálnemu detektívovi. Ešte to nie je ani temný bojovník ukrývajúci sa v tieňoch. Máme dočinenia s drzým mladým floutkom s vojenským vlasovým zostrihom, ktorý tri rany rozdá a štyri prijme a potom štyri rozdá a jednu prijme a nakoniec všetci ležia na zemi v krvi a s polámanými kosťami a nie je jasné, kto vyhral (a či vôbec niekto). Rád používa masky, čo je vec, ktorá mi pravdupovediac v nových komiksoch o netopierovi chýba. Vzťahy s Alfredom, Foxom a Gordonom sa ešte len formujú a sú neotesané. Kresba je v jednej chvíli prísne realistická, potom úžasne noirová, následne neskutočne vynaliezavá („kolesový“ rozhovor Brucea a Nygmu, stret malého Brucea s kŕdľom netopierov) a napokon do toho vpadne batmobil vyzerajúci ako zväčšená hračka z Dráčika. Obloha je absurdne sfarbená (vyzdvihujem inkerstvo Dannyho Mikiho) a lieta po nej bizarná flotila vzducholodí (!) pripomínajúca vedecko-fantastický európsky film zo začiatku 20. storočia. Podobné výhrady by som mal k scenáru, ktorý je v jednej chvíli realistický a hneď nato tam kydnú auto vediace sa prilepiť kolesami o strop tunela. Zarazilo ma, že na to, na aký obrovský origin sa tu všetci hrajú, totálne ignorujú zásadné veci. Kde Wayne celé roky bol? V úvodnom slove (hodnotím verziu z r. 2021) padne zmienka o afrických kočovníkoch. To znie geniálne, ale v samotnom komikse o tom nie je skoro žiadna zmienka. Nebavili ma lacné cliffhangery, z ktorých nič nevyplýva a sú vyriešené behom pár panelov (explózia, injekcia). Naopak, potešilo ma angažovanie Bruceovho strýka Philipa Kanea. 4* sú trochu prižmúrené, ale 3* by boli málo. Tie si nechávam pre (slabšie) pokračovanie.

5 08.10.2021

Krásne nakreslená historická záležitosť s jemnými fantasy prvkami (monštruózne zvery, čarodejníci, veštci, proroctvá), ktorá by si zaslúžila väčší formát, i tak je to ale za 4*. Aj u nás obľúbený belgický scenárista Sylvain Runberg (Orbital, Conan z Cimmerie, Zarov) síce v mojich očiach opäť neprekročil svoj vlastný tieň (jednoduchý príbeh skomplikoval množstvom postáv s miestami nejasnou motiváciou), ale (zase raz) mu kožu zachraňuje výnimočný ilustrátor. Tentokrát je ním François Miville-Deschênes, s ktorým spolupracoval už na Zarovovi. Výtvarná stránka je nádherná, nebudete sa vedieť vynadívať. Realistické postavy, bojové výjavy, zvery, nahé telá. Scenár je na prvé prečítanie náročný na pochopenie; postáv, národov, motivácií a histórie je tam skrátka dosť. Ale to, že je niečo náročné, ešte neznamená, že je to zlé; len si to proste vyžaduje vašu pozornosť. Na prvý raz som bol scenárom rozladený, ale po druhom čítaní už som sa orientoval. Každopádne za najväčší plus scenára považujem jeho chladnokrvnosť – azda sa ani nesnaží, aby sme si k niektorej postave vytvorili bližší vzťah, je to skôr komiksový dokument, ktorý sa nikomu nesnaží lacno nadržiavať.

10 05.10.2021

Vôbec nechápem, ako je možné, že mi zlá, skazená (ale nie nakazená!) nemravnica Druuna doteraz unikala. Hrdinka je zaujímavý charakter: nepatrí k najinteligentnejším bytostiam vesmíru, veci sa jej skôr náhodne dejú a ona na ne buď reaguje, alebo aj nie a iba mlčky čaká, čo z toho vylezie (prípadne sa vyzlečie, nechá sa znásilniť a dúfa, že to postačí). Mnohí budú šokovaní, pobúrení a znechutení. Mnohí nie. Komiks okrem prasačiniek obsahuje (najmä v treťom, záverečnom dejstve) množstvo dialógov; ako vraví Stanislav Karlík v záverečnom 3-stranovom slove, je ich toľko, že občas ich má čitateľ chuť preskakovať. To by však urobil chybu, pretože pod prvoplánovou erotickou (s nábehom na porno) pozlátkou sa (aj vďaka nim) ukrýva prepracované, ambiciózne, fascinujúce a kvalitné sci-fíčko. Iste, môžeme scenáristu (a zároveň ilustrátora v jednej osobe) obviniť zo sprostého vykrádania istej slávnej sci-fi knihy (pseudonym jej autora je BWA a kniha sa začína na písmeno N, viac nespoilerujem), ale nevadilo mi to, skôr naopak. Talian Paolo Eleuteri Serpieri (ktorý sem sám seba umiestnil postavou doktora) svoje univerzum prepracoval dostatočne na to, aby to bolo niečo iné. Svet plný mutantov, robotov a divne usporiadanej hierarchie medzi obyvateľmi „sveta“, ukrýva nejedno obludné tajomstvo. Nakreslené je to absolútne skvostne, nezabudnuteľne, famózne, realisticky a dych vyrážajúco. Vidno, že Serpieri nie je len tak nejaký ilustrátor, ale umelec, ktorý v Ríme študoval architektúru a maliarstvo, dostal sa do ateliéru uznávaného maliara Renata Guttusa, vybudoval si špičkové renomé ako rešpektovaný figuralista a za svoj komiksový vzor považoval mená ako Arturo del Castillo alebo Antonio Hernández (stačí si ich tvorbu pozrieť na nete a hneď ste doma). Tínedžerské erotické sny sa čelne zrážajú s bitúnkom a nechutnou post-apokalypsou, čo vytvára pozoruhodný kontrast. Výsledok je znepokojivý, mrazivý a plne funkčný. Neskôr Druunu nenápadne vykradlo viacero filmov, napr. Symptóm Pandorum (bez komentára) alebo Bayov Ostrov („vyžrebovaní“ favoriti sú v skutočnosti príšerne potrestaní, rozhodne nejdú do žiadneho „raja“). Teším sa na ďalšie dobrodružstvá ženskej erotickej jednotky menom Druna. Nie je to síce dokonalé (v treťom príbehu nazvanom Tvor som sa už vyložene strácal vinou časových skokov, snov, predstáv a halucinácií), ale prísnejší budem až pri pokračovaniach. Možno.

9 02.10.2021