Ivan Kučera komentáře u knih

Po Encyklopedii akčního filmu ďalšia skvelá filmová publikácia redakcie webu Moviezone. Ale začnem negatívami. Je tam hŕstka preklepov (asi by sa dali zrátať na prstoch jednej mutantej ruky), občas sa vyskytne blbosť (komiks Občianska vojna od Marka Millara sa skončil všelijako, ale určite nie takým obrázkom, aký spomínajú autori), tematické texty (filmy ovplyvnené komiksovou estetikou, fyzika v komiksoch) sú dosť nudné (česť výnimkám: filmy podľa komiksových stripov, komiksové filmy, ktoré nakoniec nevznikli), bublinky so zaujímavosťami sú fajn, ale ich umiestneniu chýba logika (napr. pri profile Aquamana je zaujímavosť týkajúca sa Thora) a nepochopil som staré plagáty na konci. Inak je to ale parádna publikácia, ktorá sa číta jedným dychom. Najlepšie fungujú profily jednotlivých filmov, ktoré sú napísané svižne, šťavnato a k veci. Publikácia má široký rozsah. Dá sa povedať, že nevynechala žiadny film, aspoň ja som na žiadny neprišiel. Laika potom akiste zaskočí vec (ktorá je ale pre fanúšika dávno notoricky známa), že podľa komiksovej predlohy sú aj filmy, do ktorých by to (možno) nebol povedal (Road to Perdition).

7 17.09.2021

„Bola polnoc – čas zlý, krutý – a ja slabý, pochudnutý...“ Pod siahodlhým, komplikovaným a divným názvom Havran / Zlatý skarabeus / Príhody Arthura Gordona Pyma sa ukrýva masívny (viac ako 600 strán) ultimátny sprievodca svetom amerického spisovateľa Edgara Allana Poea. Obdivuhodné na zbierke je, že obsahuje trúfam si tvrdiť drvivú väčšinu toho, čo Poe počas svojho života napísal (a že toho bolo). Dotyčný spisovateľ má síce povesť hororového autora, ale pri čítaní textov som vo väčšine prípadov o tomto žánrovom zaradení pochyboval. Pravdupovediac, básne mi pripadali oveľa hororovejšie, než väčšina poviedok. Zbierka obsahuje okrem viac ako šiestich desiatok (!) poviedok, úvah a básní (v čele s legendárnym Havranom, ktorého čítali možno aj ľudia, ktorí inak básne nečítajú), tiež viacero odborných textov: 14-stranový úvod Edgar Allan Poe – Legenda a skutočnosť od Juraja Vojteka, 10-stranové poznámky a vysvetlivky a 13-stranovú Chronológiu života a diela Edgara Allana Poea. Nájdete tu aj Poeov najdlhší text, novelu Príhody Arthura Gordona Pyma. Vlastním SK vydanie z 80. rokov, čomu odpovedá potrhaný prebal a zatuchnuté strany. V roku 2021 som si povedal, že Poeovi znova dám šancu. V minulosti som zbierku čítal, ale hoci už vtedy som frčal na horore, nezaujala ma. S pribúdajúcimi rokmi som to začal klásť na vinu svojej vtedajšej slabej vyzretosti, ale aj v roku 2021 je to miestami neskutočná nuda. Poeov štýl zostarol, podobne ako štýl C.A. Smitha alebo Arthura Machena. Nie všetko staré považujem za zostarnuté, napr. texty od Lovecrafta alebo R.E. Howarda si aj dnes s chuťou prečítam, mnohé z nich predbehli dobu. Poeho texty sú nezáživné, ťažkopádne, zle sa čítajú, prakticky vôbec nie sú strašidelné a niekedy mi pripadali až ako zvrátená súťaž o napísanie čo najmdlejšej poviedky. Samozrejme, niektoré veci sú super ešte i dnes. Havran je splneným snom každého melancholika, Vraždy v ulici Morgue dodnes udivujú šokujúcim odhalením páchateľa (vedeli ste, že v jednej sfilmovanej verzii Dupina hral Ladislav Chudík?). Fascinuje ma, že paradoxne najväčšieho počtu filmových adaptácií sa dočkali najkratšie texty (Havran, Jama a kyvadlo, Čierny kocúr, maska červenej smrti, Zánik domu Usherovského).

7 16.09.2021

"Alkoholik je otrokom vo vlastnom tele." Ak chce niekto túto knihu automaticky zavrhnúť s odôvodnením, že od bývalej markizáckej hviezdy kontroverznej reality show fakt nepotrebuje nič čítať... robí chybu. Toto totiž nie je ani tak spoveď niekdajšej televíznej hviezdy, ale alkoholika, ktorý vie, že z alkoholizmu sa nedá vyliečiť, ale dá sa s ním zvádzať vcelku vyrovnaný súboj - ak človek chce, má dôvod a ideálne pri ňom stojí aspoň pár ľudí, kvôli ktorým sa mu to oplatí robiť (a ktorí ho strážia). Mnohí majú tendenciu túto knihu zosmiešňovať a pritom by sami nikdy nemali gule čosi také napísať. Za mňa dole klobúk, Braňo.

7 11.09.2021

Štvanice. Ten názov je fakt presný, tentokrát to bude o hubu i na Spider-Manove pomery. Opäť raz si siahne na dno svojich síl. To je uňho síce bežné, ale tentokrát je to predsa len osobnejšie a teda zovretejšie. Duša Daily Bugle, sympaťák Robbie Robertson, dáva výpoveď po tom, čo sa spoluvlastníkom novín okrem JJJ nestáva nikto menší, než legendárny „priemyselník“ Norman Osborn alias Green Goblin, vo voľnom čase manipulatívny psychopat. V minulosti (nepriamo?) zavraždil Gwen Stacyovú, pozná Spajdyho civilnú identitu (ale zjavne ju nemieni nikomu prezradiť, čo je... znepokojivé?), vstal z mŕtvych a zjavne má niečo na JJJ, keďže sa cigarový čert správa akoby bol pod papučou. Na Sieťomilovu hlavu je vypísaná tučná odmena, takže po ňom ide každý zabijak v meste od profesionálov až po ťažkých fušerov vrátane Punishera (nespoilerujem, je na obálke). A nekončíme! Spajďák je obvinený z vraždy, čo síce nie je v jeho svete žiadna novinka, ale na kráse dňa to nepridá. Aby nebolo problémov málo, dôjde k únosu malého chlapca. Po jeho stopách náš obľúbený pavúk vyráža a popri tom musí zistiť, či sa pod maskou Goblina ukrýva starý dobrý Norman, jeho syn Harry (ten síce dávno nie je medzi živými, ale zjavne ide o klan, ktorý rád vstáva z mŕtvych) alebo je to celé inak. Chuťovkou je, že do mesta prichádza Gwenyn strýko Arthur so svojimi deťmi, aby situáciu ešte viac skomplikoval. Nevraviac o dvojici superhrdinov Overrid a Aura, ktorí takisto pasú po Spideym. Proste vyhrotenosť kam len pozriete (a to som ešte nespomenul môjho obľúbeného mafiána s pančuchou na hlave Ružu). Kresba sa mi síce veľmi páčila (palec hore za oslepujúco nasvieteného Goblina v snehovej víchrici), ale zakaždým je iná, keďže príbeh sa vinul naprieč štyrmi (!) spider-manovskými sériami, pričom každá disponovala svojím vlastným ilustrátorom: či už Joeom Bennettom (Batman Detective Comics: Stín nad netopýry), Lukeom Rossom (Jonah Hex: Tvář plná násílí), prípadne Johnom Roomitom Jr. (KVS: Hobgoblin, Daredevil: Rok jedna). Odlišné výtvarné štýly občas bijú do očí a dej skáče príliš dezorientovane; zo scény, v ktorej zájde Spajdy na pokec so Staceym prehrnieme na druhú stranu a na nej je v zajatí dvoch cudzích osôb a napojený na káble, ktorým nerozumieme. Je to rušivé. Zaskočila ma vlažná reakcia, s akou Spajdy vezme na vedomie comeback vraha svojej životnej lásky, s ktorým jedná ako s otravným podomovým predavačom vysávačov. Palec dole dávam i za extra nudnú dvojku Overrid/Aura, nevraviac o Black Tarantulovi. A scenár je na viacerých miestach déjavu (zmanipulovaný Punisher bol už v KVS: Klonová sága a hra na to, kto je pod maskou Goblina pripomína hru na to, kto bol pod maskou v KVS: Hobgoblin). Ak by sme to hodnotili po zošitoch, tak asi žiadny nie je vyložená pecka hodná čistých 4*, ale spolu to prekvapivo ladí dokopy a tak dávam 4*, ale nedávam ich tak úplne rád. Bonusy tvoria dve strany alternatívnych obálok a tri strany textu približujúcemu vznik Štavnice resp. medailóniky jej autorov.

6 09.09.2021

Sykes a Texaský Jack je ýborné duo, ktoré ukazuje Divoký západ v jeho neprikrášlenej podobe (realistické konce, krvavé prestrelky), zároveň ale (paradoxne) v gýčovej (prekrásne prérie a lesy ešte nepoškvrnene zradnou civilizáciou... ktorá s avšak už nemilosrdne približuje, aby všetko raz a navždy zničila a nekompromisne zadupala do zeme). Hlavnou hviezdou komiksu Sykes je (ehm) Sykes: drsný bývalý maršál, ktorému je rozumnejšie uhnúť z cesty. Poteší, že sa ho tvorcovia nebáli zašpiniť, určite nejde o stopercentného klaďasa (zároveň to ale neprehnali a včas zastavili, aby z neho nespravili vyloženého antagonistu). Zvláštnosťou je, že nasledujúci Texaský Jack je v skutočnosti prequel, Sykes v ňom prekvapivo hrá len druhé husle a o prvé sa nečakane postarala postava, ktorá v "jednotke" vôbec nevystupovala (!). Ono to ale div sa svet funguje. Do pozornosti dávam aj krásne kartónové exkluzívne puzdro, do ktorého sú oba komiksy zabalené (ale dajú sa kúpiť aj samostatne a puzdzo si môžete doobjednať neskôr).

7 07.09.2021

Vynikajúci prvý diel. Som veľmi zvedavý, ako bude séria pokračovať. Mám tipy a ak sa naplnia, pôjde o strhujúcu, dojemnú jazda s neuveriteľným koncom. Už prvý diel je plný emócií. Autorka nevidí svet čierno-bielo. Počínanie tých, ktorí šikanujú, je síce bez debaty absolútne odsúdeniahodné, neakceptovateľné a neospravedlniteľné, ale ukazuje, že sú často slabší, ako tí, ktorých šikanujú. Oni sami sú obete, ktorým nikto nikdy nepomohol a preto sa z nich stali agresori. Šóko je veľká sympaťáčka, jemná a extrémne zraniteľná, ale zároveň (ne)paradoxne vďaka svojmu hendikepu mimoriadne silná, odolná a odpúšťajúca slabým a hlúpym.

7 31.08.2021

Dalo by sa povedať, že Satamaranga je tým lepšia, čím viac situácia opisovaná na jednotlivých stranách pripomína slovenskú politickú scénu (ak si budete myslieť to isté, asi vám opatrne odporúčam Vagovičovu knihu Vlastnou hlavou). Akonáhle to začne ísť do miestami až sci-fi (jasné, kto by si nespomenul na 1984 od Orwella), tak s čitateľom román stráca pupočnú šnúru a nechá ho opusteného lietať vo vzduchoprázdne. Najlepšie sú preto prvé dve kapitoly: Zaľúbenci (o páre, ktorý stratil dieťa kvôli korupciou prežratému systému, z ktorého profitujú politické špičky a ich poslušní kolesíkovia) a Doktor. Zaujímavé delenie na „poviedky“ Richardovi Brenkušovi umožnilo text osviežiť a spraviť atraktívnym, keďže každá z kapitol je vyrozprávaná z pohľadu inej osoby, či už kladnej, alebo zápornej. Avšak vďaka slušnej psychologickej výbave nie je stopercentne isté, či tu vôbec nejaké kladné sú. A tie záporné, ako to už býva aj v reálnom živote, sú presvedčené o tom, že sú kladné. Niektoré kapitoly sú nudnejšie, aj ony ale majú jedno dôležité plus: umožňujú nám pozrieť sa na udalosť (ktorá sa odohrala napr. na samom začiatku príbehu) z úplne odlišného uhla pohľadu, keďže rozprávačom je postava stojaca na opačnej strane barikády, než postava dajme tomu z prvej kapitoly, ktorá danú udalosť spôsobila. Osobne mi najšťavnatejšie napísaná pripadala kapitola písaná z pohľadu Kaliňá... Doktora. Bohužiaľ, žiadna nasledujúca sa jej už nevyrovnala. Postupne príbeh nabral iný smer a čím viac akcie sa v ňom ku koncu odohrávalo (invázie, vojny, dobývania), tým mohutnejšie paradoxne nudí. Rozladili ma aj za vlasy pritiahnuté, nedôstojné prezývky (Predseda žiarivý, Klaunia). Nie je to vôbec zle napísané a najmä začiatok je skvelý, ale v druhej polovici to stratilo dych.

5 30.08.2021

Neodolal som a v rámci hľadania strateného detstva som si zakúpil zbierku káčerovských komiksov od ilustrátora a scenáristu Dona Rosu (nájdete tu ale aj pár príbehov, ktoré nenapísal, „iba“ nakreslil). Rosa je pokladaný za nasledovateľa legendárneho disneyovského ilustrátora Carla Barksa (ktorého diela v edícii Zlatá klasika vyšli ako tretie v poradí). Komiksy, ktoré v Zlaté klasice nájdete, pochádzajú z 80. rokov 20. storočia a boli publikované v časopisoch Uncle Scrooge alebo Walt Disney´s Comics & Stories. Kresba ma spoľahlivo, nezadržateľne vrátila do 90. rokov, keď som jednak frčal na disneyovských seriáloch (okrem Káčerova ešte napr. Rýchla rota) a jednak mi rodičia kupovali komiksy, ktoré u nás v tom období vydával Egmont (Duck Tales, Mickey Mouse, Káčer Donald...). Príjemne ma prekvapilo, že Rosa sa špecializuje na dlhšie, dalo by sa povedať (v rámci disneyoviek) epické príbehy. Najviac ma zaujal dva príbehy z tohto súdka: indianajonesovský Syn Slunce a Poslední saně do Dawsonu, ktoré sa odohrávajú na Klondiku počas zlatej horúčky z konca 19. storočia; príbehy vracajúce sa do minulosti a ukazujúce nám, ako strýko Držgroš zbohatol (a najmä to, aký bol, keď ešte peniaze nepovažoval za najdôležitejšiu vec v živote, áno aj taká doba existovala), považujem dlhodobo za najlepšie od Disneyho. Musel som si zvykať na český preklad; hlavou som krútil najmä nad Dlhoprstými, ktorí sú v češtine nudní (prepáčte) Rafani. Najviac ma ale dostali Mladí svišti Hui, Dui, Lui preložení ako Kulík, Dulík, Bubík. Vyzdvihnúť nepochybne musím nielen úžasnú, krásnu, farebnú, hravú a vynaliezavú kresbu plnú rozkošných detailov (nezabudnem na rezignovaný pohľad Huia, Duia a Luia z „poviedky“ Mytologická manažerie). Scenáre sú zábavné a plné vtipných hlášok a dialógov („Proste si nasadíme padáky a padáme.“). Vyzdvihnúť treba tiež peknú obálku s tvrdou väzbou a masívne textové bonusy. Každý z komiksov uvádza Rosovo úvodné slovo, v ktorom nás oboznámi s tým, za akých okolností ten-ktorý príbeh vznikal. A na samom začiatku knihy sa dokonca nachádza 7 strán (!) exkluzívnych fotiek, obrázkov a textu, kde načrieme hlboko do minulosti, do charakteristiky Rosovej tvorby, do jeho životopisu a do zasadeniu jeho tvorby do širšieho komiksov-historického kontextu. Za mňa určite 4*. Zamrazilo ma každopádne z panela, v ktorom sa Donald chystá konzumovať pečené kuracie stehno. Rozporuplný dojem som mal aj z miestami po antimorálnej stránky (strýko Držgroš Donalda po zásluhe neodmení za jeho služby a keď Donald zistí, že mu sused nepomôže, brutálne sa mu pomstí). Trochu nechápem posadnutosti „podpisom“ D.U.C.K., na ktorý je v jednotlivých úvodných slovách kladený azda až priveľký význam (ale zas aspoň je sranda hľadať ich, keďže sú zakaždým šikovne zamaskované v komikse).

8 24.08.2021

„To si jenom projektuješ, Jasone.“ Traja Jokeri. Geniálny, ale jednoduchý a jednoduchý, avšak geniálny nápad. Keď sa to povie, vaša fantázia sa rozbehne a už sa nezastaví. Odpovede na otázku, ako je niečo také vôbec možné, zrejme neuspokoja každého, ale mňa potešilo, že scenárista Geoff Johns sa s tým pobil na slušnej úrovni. A to hovorím ako niekto, kto jeho scenáristické práce vo všeobecnosti nejako extra v láske veru ozaj nemá (dodnes som sa nespamätal z Flashpointu). V tomto komikse sa však Johns v rozumnej miere upokojil a umiernil a hneď je to o klaunovský nos lepšie. Jokerovia budia pozornosť i rešpekt, Batman je extrémne zamyslený aj na svoje pomery, Batgirl napriek tomu, čo prežila, stále v ľuďoch vidí len to najlepšie a zaujímavým protipólom je im obom Red Hood, oproti ktorého miestami extrémistickým metódam aj tie Batmanove pôsobia ako metódy jemného diplomata. Scenár možno napokon nedokáže stopercentne naplniť (nemalé) očakávania (aj ambície), ale inak som z toho napriek pár zakopnutiam mal dobré dojmy. Pozoruhodná je nielen výtvarná stránka od Faboka (Batman/Flash: Odznak), ale tiež parádny zelený tvrdý obal a vynikajúci prebal, ktorý jednak zábavne parafrázuje slávne tri opice (nevidí, nepočuje, nehovorí) a jednak sa dá rozložiť do podoby plagátu (!). Čo je síce asi nepraktické (ktorý zberateľ oželie prebal a nalepí si ho na stenu?), ale ako nápad super. Zaujímavé sú posledné strany, v ktorých Johns (opäť raz) pracuje s teóriou, že Batman/Joker sa navzájom istým spôsobom potrebujú a že im v podstate ani nejde o zničenie toho druhého (nevraviac o zabití) a vlastne je im ukradnutá i súperova identita (a možno ju dokonca dávno vedia).

11 24.08.2021

Pravdupovediac, vzhľadom na bizarnosť jednotlivých antagonistov som to čakal ešte o veľký kus nepredvídateľnejšie a bláznivejšie. Toto bolo skôr ako základná škola na výlete, ktorej členovia si každý dajú úplne na dne z frťana a sú na šrot, ale stále je to len základná škola. Napriek tomu sa mi to celkom páčilo a bavilo ma to. Nejaký ohromujúci zázrak to nie je, ale od vecí treba čakať logické záležitosti (inými slovami, ak je jednou z hlavných postáv Jokerova bývalá s megakladivom a dvojmetrový krokodílí muž, tak to asi nekandiduje na Nobelovu cenu za komiks). Čo sa kresby týka, najviac mi sadli retro nakreslené pasáže z obdobia krátko po Druhej svetovej (trochu mi pripomenuli Nové hranice z DKK). Potešia dve atraktívne prostredia, ktoré sa plynulo striedajú (stará obrovská vesmírna stanica a pozemské pohrebisko lietadiel v Nevade).

5 17.08.2021

Výnimočná kniha... ktorá ma bohužiaľ hrozne nebavila. Ticho závidím čitateľom, ktorých dostala. Tie iba 2* ma mrzia, ale niektoré veci pre mňa boli doslova nečitateľné, tak neviem s čistým svedomím dať až 3*. Som na jednej strane rád, že Ligotti (konečne) vyšiel v češtine... ale vôbec mi nesadol. Ukrutne som sa na to tešil, o to väčšie bolo moje sklamanie. Pôvodne som chcel napísať „Brian Evenson je oproti Ligottimu autor knižiek pre malé deti“, ale nebolo by to fér: obaja sa špecializujú na iný druh literatúry a porovnávať ich tvorbu je ako porovnávať jablká s granátmi. Navyše, Písné mrtvého snivce (mimochodom, super názov) obsahujú plno vecí nepoviedkového charakteru (rôzne zamyslenia, úvahy, texty...). Oceňujem skvelý preklad Milana Žáčka, neprehliadnuteľnú obálku, pekne koncipovaný obsah (obsahujúci aj originálne názvy jednotlivých textov), ilustrácie vnútri knihy a autorov dvojstranový medailónik.

12 15.08.2021

Flash je postava, ktorá ma baví napriek tomu, že jej vôbec nerozumiem. Inak tomu nie je ani v Smrtící rychlosti. Vôbec som sa (dejovo) nechytal (čo ma vzhľadom na prítomnosť scenáristu Marka Waida vlastne ani neprekvapuje). Ale bavil som sa. Svojím spôsobom. Zaujíma ma každopádne odpoveď na otázku, či sa niekedy v živote dočkám „normálneho“ Flasha, ktorý bude mať taký priamočiary dej a tak málo akcie a (zbytočných?) postáv, že mu pochopím. Veľa Flashov, ešte viac zvratov, občas nejaké to slávne cameo. Poteší tiež echt deväťdesiatková kresba prevažne od bývalého španielskeho kartografa Salvadora Larrocka. Trocha ma sklamalo, že je to taký ten komiks, kde smrť nič neznamená a vážne fyzické zranenie sa vyrieši behom pár panelov/sekúnd. Zaujal ma zaujímavý, vôbec nie márny indiánsky flashback a vtipné detaily (najrýchlejší muž na planéte zakopne počas normálne chôdze a spadne na zem).

2 15.08.2021

„Co tím myslel?“ – „S Velkým orlem je to vždycky takové!“ Tento komiks prvý raz v češtine vyšiel v roku 1992, ešte pod názvom Jakari. Vtedy sa detským komiksom darilo, viď. napr. Goliat (nie indiánsky, ale pre zmenu praveký chlapec). Reedícia vyšla v roku 2020 (v slovenskom i v českom jazyku) a vydavateľ v nej hrdinovi v mene vymenil „J“ za „Y“. Potešila ma pevná väzba a štedrý formát A4. Nepotešila ma absencia akýchkoľvek textových bonusov; stránka dve o autoroch alebo o histórii tohto komiksu by nikoho neoskalpovala. Nič proti Goliatovi od Semic-Slovartu, sám som na ňom vyrastal, keďže mi ho kupovali rodičia, ale Yakari je predsa len trošku vyššia liga. Je milý, čarovný, magický a príjemne priamočiary, so sympatickými postavami v čele s fajn ústredným hrdinom, ktorý rozumie reči zvierat a ony rozumejú jeho reči. Nakreslené je to rovnako, teda atraktívne a pritom jednoducho, ale pútavo (indiánska tematika, prérie plné bizóních stád...). Nemám naňho nostalgické spomienky, ale páčil sa mi. Nemyslím si, že detský komiks rovná sa automaticky hovadina. A keďže je to moje prvé stretnutie s Yakarim, pridávam s jemne prižmúrenou čelenkou aj štvrtú hviezdu. Pri jeho ďalšom dobrodružstve už ale asi budem na scenár prísnejší. Lebo ten v tomto zošite je síce fajn, rozkošný a príjemne vynaliezavý, ale sem-tam som vyvalil oči (Yakari komplikovane hľadá stádo a keď ho nájde, vodca mu povie, že dnes sa tak či tak plánovali vrátiť). Veľmi zmiešané pocity som mal z toho, ako Biely bizón odvádza svoje stádo v podstate na istú smrť, ale je s tým zmierený a „utešuje“ sa tým, že Indiáni zabijú a zjedia len najslabších z nich. Mohlo by to vyzerať ako WTF, ale zas je v tom istý kolobeh života a zmierenia sa so svojím postavením v rámci živočíšneho rebríčka. Biely bizón chápe prirodzený kolobeh života, že Indiáni musia jesť a veľmi dobre vie, že zabijú len toľko kusov, koľko spotrebujú (!).

4 12.08.2021

Skvelý rozjazd (ako by zareagoval zvyšok batrodiny, ak by jeden z nich zavraždil záporáka?), slušný stred a nemastné-neslané finále plné akcie, časových slučiek a zvratov, kedy už vôbec nejde o to, o čo šlo na začiatku a teda to vyzerá pomaly až ako dva komiks v jednom, pričom prvý je super, no druhý ani nie. Ale s oškretým (netopierím) uchom to azda na tie 4* stále ako-tak relatívne má. Nakreslené je to robustne, avšak tiež o kresbe platí to isté, čo o scenári: je to paradoxne tým lepšie, čím menej sa toho na paneloch deje. Akčné scény sú veľkolepé, ale nudné. O to viac potešia silné postavy a dynamická interakcia medzi nimi (najmä nezhovorčivý, večne zadumaný Batman ponárajúci sa sám do seba, ale i naopak „živá“ Batgirl, malý gremlin Damian alebo deadpoolovský Red Hood).

2 12.08.2021

Ľutujem, že som si to kúpil. Dozaista jeden z najhorších komiksov, aké v KVS vyšli. Úvodník som si prečítal 5x, napriek tomu som nepochopil, prečo sa čosi tak nezaujímavé, nezáživné, podpriemerné a „nijaké“ prebojovalo do kompletu, ktorý by (čisto teoreticky, ale asi som naivný) mal obsahovať jednu pecku vedľa druhej. A ak aj nie vyložene pecku, tak by sa v danom komikse malo odohrať niečo zásadné. Napr. The Amazing Spider-Man: Smrt Stacyových nebol mimoriadny komiks, ale obsahoval kľúčové momenty, ktoré sa navždy zapísali do Spider-Manových análov (ehm). Únos Mary Jane nič také nemá. Ale to by nemuselo vadiť. Čo mi vadilo azda najviac je to, že o únos z názvu tu začne ísť nie že až v druhej polovici, ale naplno až pri konci. Únos sa tu všehovšudy rieši len v dvoch zošitoch z celkových siedmych (!). Čo už vnímam fakt ako veľký problém a v podstate až podraz. Nemám problém s civilnejšími Spajdyho dobrodružstvami. Naopak, mnohé z nich ma zaujali viac, ako jeho hopsanie so superzloduchmi. Toto bolo ale vážne mimo. S prižmúrenou pavučinou 2* a to za kresbu spoľahlivého Todda McFarlanea, zaujímavého Chameleóna (ktorého je tu však dosť málo a navyše, ako to s ním už býva, často nemá "svoju" podobu, snáď si rozumieme) a dôchodcovského fúzatého zlodejíčka Black Foxa, ktorý je mojím miláčikom už od dôb Záhadného Spider-Mana od Semic-Slovartu). Ono to vôbec nebol zlý nápad, ale mali to poňať ako realistickú kriminálku á la Smrt Jean DeWolffové. Na Únos Mary Jane voľne nadväzuje (predsa len o poznanie vydarenejšie) Inferno. Bonusy: dvojstranová galéria a 6-stranový (nudný) textový materiál.

4 05.08.2021

Vzhľadom na kontroverznosť tejto perverznej knihy sa 4* ťažko (až vôbec) obhajujú. Ak ich tomuto druhu literatúry udelíte, stretnete sa s odcudzovaním a s tým, že váš psychický stav začnú hodnotiť „cizinci“ (aby sme používali žargón vydavateľstva Golden Dog). Bola sranda čítať recenzie nesúce sa v duchu „som zdravý človek, otec/matka troch detí, ktoré nadovšetko milujem, ale táto kniha sa mi páčila“. Ľudia majú pri takýchto dielach skutočne tendenciu ospravedlňovať sa za to, že sa im páčili (aj keď páčiť sa nie je to správne slovo). Keď už som pri názoroch iných, zaujalo ma, ako často v súvislosti s Utrpením těla skloňovali BDSM. Ja znásilňovanie a odtrhávanie častí ľudských tiel za BDSM nepovažujem. Exploatačné zvrátenosti nevyhľadávam ani vo filmoch (ale sledujem ich, aby som mal prehľad), nieto v knihách (nie, že by takých bolo na našom trhu veľa). Ale Utrpení těla je dobré. Veľmi zvláštnym, desivým, obludným a nenapodobiteľným spôsobom dobré. Nie je to žiadna samoúčelnosť, hoci tak na nezainteresovaných pôsobí. Nevyhľadávam v knihách metafory. Nepremýšľam, čo chcel autor povedať. V prvom rade mi ako čitateľovi (aj ako autorovi, ale to sem nepatrí) ide o príbeh. Tento je nezabudnuteľný. Nie je určený pre každého. No vari to znamená, že je zlý? Nie, isteže neznamená. Znamená to skrátka len to... že nie je určený pre každého. Je zručne napísaný, nenudí a len čo začne stagnovať, autorka prehodí výhybku a zrazu sme niekde inde. Zaujíma nás, ako sa to skončí, hrdinka je sympatická bojovníčka, trpíte spolu s obeťami, nenávidíte záporákov a finále je napínavé. Psychológia postáv nepatrí k najšpičkovejším, ale v tej skratkovitosti drieme isté čaro. Dostaví sa na konci satisfakcia, alebo to bude ešte horšie, ako na začiatku (je to vôbec možné?). Niekto povie, že zápletka je šialená, avšak žijeme vo svete, v ktorom Breivik behom pár hodín zavraždil takmer 80 ľudí, Ondrej Rigo posmrtne znásilňoval svoje obete a Fritzl, no veď viete, čo robil. Uznávam každopádne, že dejovo je to kostrbaté a asi pre vás bude výhodnejšie nad tým príliš nepremýšľať. To jej po tom všetkom nedali ochranku? Až na dve (divné) výnimky nie je vysvetlené, čo sa stalo so schudnutými ženami. Neverím, že ich pustili na slobodu a hneď neutekali na políciu. Alebo pustili a utekali, ale nedokázali strážcom zákona uviesť polohu „mučiarne“? Neviem, autorka nám to nepovie, môžeme iba tipovať. A vysvetlenie toho všetkého stojí na vode (resp. inej tekutine): TOTO všetko kvôli serióznym lekárskym výskumom? Sponzorovaným drogovým kartelom? To ako vážne? Okrem ústredného Utrpení těla kniha obsahuje dve (rovnako „fyzické“) poviedky. Oceňujem neprehliadnuteľnú obálku (ktorá je na hrane, či už za?) a celkovo vizuál (hák na každej strane). Útla, ale beštiálna kniha. Otrasie vami. Keby toto napísal chlap, bol by vyčlenený zo spoločnosti a najbližšie desaťročie by nič nevydal. Ale napísala to žena.

14 27.07.2021

Nikdy, nikdy, opakujem NIKDY by mi nenapadlo, že si niekedy v živote (alebo aspoň v nejakom bizarnom sne) prečítam kvalitný špionážny triler... s mravcami! Jasné, je to fikcia, ale aj tak sa o týchto neskutočných tvoroch dozviete také množstvo pozoruhodných a jedným slovom neuveriteľných detailov, že keď najbližšie v lese pôjdete okolo čuráka rozkopávajúceho mravenisko, rozkopete vy jeho. Ľudia sú tu tiež a postupne odhaľujú pozoruhodné tajomstvo mrazivo hlbokej pivnice. To je znepokojivé a v dobrom nepríjemné, ale súbežná dejová línia s mravčími kolóniami, ktoré medzi sebou zvádzajú neľútostný tajný súboj, je ešte lepšia.

„Jediný klíč, který potřebuju, je klíč k tvému srdci.“ – „Ten už máš, Tygře.“ Bol by to skvelý komiks. Ale nie je. No nie je ani zlý. Jeho hlavný problém je v tom, že nás otravuje s Mysteriom, Lizardom, Batmanom (pardon Killerom Shrikeom) a Tinkererom (ktorého poznáme zo semic-slovarťáckej deväťdesiatkovej série, ako i z jej zlomkovej reedície Spider-Man: Počátek). Ich strety s naším milovaným Stenolezom však jednak nie sú ničím výnimočné a jednak nesúvisia s hlavným dejom. Dobrou správou je, že tým je psychologicky zručne vystavaná linka s Petrovým dobrým kamarátom Harrym Osbornom. Harry sa vždy snažil žiť dobrý život, ale bohužiaľ zdedil hriechy svojho šialeného otca Normana alias Green Goblina. Vždy proti tomu bojoval, ale nie vždy sa mu to darilo a konkrétne v tomto prípade fajnovo prichádza o zdravý rozum. V Inferne je prinútený stať sa novým Goblinom, aby sa postavil legendárnemu otcovmu nasledovníkovi - Hobgoblinovi (v SK preklade občas Mátoha). To je môj miláčik a patrí mu aj obálka. Tá je ale trochu zavádzajúca, keďže Inferno okrem Spider-Mana, Hobgoblina a nového Goblina obsahuje tiež príbehy, ktoré so svätou trojicou nijako nesúvisia. Ťažko sa o tom hovorí bez spoilerov a ono je to celé takým divným spôsobom mierne prepletené, ale kebyže to mám robiť ja, tak žiadne Inferno neurobím, ale urobil by som napríklad Spider-Man: Prokletí otce a pojednávalo by iba o Harrym a tieňoch temnej minulosti, ktoré sa po ňom (a jeho rodine a priateľoch) načahujú. Montovať do toho oživené predmety (rúry, schodisko, budovy... wtf???), nepovažujem za dobrý nápad. Ak si chcete Hobgoblina naplno vychutnať, siahnite radšej po semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi, prípadne po Spider-Man: Hobgoblin. Kladne vnímam kresbu Todda McFarlanea (spider-manovky Úhel pohledu, Utrpení, Zrození Venoma, Masky atď.). Priemerný kus, určite by som ho nezaradil medzi TOP 10 z KVS. Všimol som si viacero chýb (nechce byť ironický, ale je úžasné, že podľa záverečných bonusov bol Chris Claremont scenáristom série o X-Menoch v rokoch 2075 – 1991). Inferno čisto teoreticky nadväzuje na KVS - Spider-Man: Únos Mary Jane, ale osobne s ním mám zlé skúsenosti a ak to nechcete riskovať, tak vedzte, že Inferno sa dá celkom v pohode čítať aj bez znalosti spomínaného titulu.

6 27.07.2021

Tom King je u Batmana strašne nevyrovnaný. Začal priemerne (Já jsem Gotham), náhle, keď sme to nečakali ani v najlepšom sne, situáciu razantným spôsobom pozmenil v dobrom agresívnou dvojicou nečakane kvalitných dielov (Já jsem sebevražda a Já jsem zhouba)... a do toho prichádza a kartami chaotickým spôsobom zamiešava divná Válka vtipů a hádanek. Vo finále Já jsem zhouba Batman šokujúco požiadal Catwoman o ruku, ale ak ste naivne čakali, že vo Válke vtipů a hádanek dôjde k svadbe, už teraz vám hovorím, že holubice, ktoré ste plánovali vypustiť na slávnostnom ceremoniáli, môžete vypustiť do voľnej prírody. Válka vtipů a hádanek je totiž prequel, v ktorom Bruce a Seline spomínajú, čo sa odohralo po prvom roku pôsobenia Batmana v Gothame. Vtedy sa proti sebe postavili majstri zločinu Joker a Riddler, každý okolo seba zoskupil množstvo pomocníkov a drsne súťažili o to, kto ako prvý zrazí Netopiera dole zo strechy. Zápletka znie fantasticky, ako niečo, čo by si za istých okolností mohlo byť budúcou batmanovskou klasikou. No... lenže nebude. Mrzí ma to, lebo som sa fakt tešil a navyše som to dostal od pani manželky ako darček na meniny 2021. Avšak nadšenie sa proste bohužiaľ nekoná. Na mieste je naopak rozčarovanie. Miestami som sa dokonca musel držať, aby som nedal iba 2*. Čo o to, nakreslené je to fajn; Clay Mann a Mikel Janín si užívajú najmä zamračeného Jokera a parádny zelený Riddlerov klobúk. Naopak, pomerne časté dvojstrany sú síce na prvý pohľad veľkolepé, ale ako keby do nich boli zhustené desiatky strán scenára, čo asi nemohlo dopadnúť dobre. A ani to veru dobre nedopadlo. Čo-to zachraňuje scenár, ktorý je zo začiatku nekompromisný (zabíjanie policajtov, rodín, žien, detí...), vynaliezavý (Nigmov spôsob, ako sa dostať von z basy, francúzska večera o deviatich chodoch) a fakt to nejaký čas vyzerá ako jedna z najlepších batmanoviek na trhu (!). Bohužiaľ, rýchlo nasleduje strmý pád dole. Na prvý raz som sa v deji neorientoval a pravdupovediac po druhom čítaní to miestami bolo rovnako nezrozumiteľné. Komiks je robustný (fajnových 200 strán), ale napriek tomu skratkovitý, nedokončený. Všetkých tých hádaniek a vtipov som mal po krk už niekde v polovici (ak nám scenárista chcel ukázať, ako „unavene“ to vyzerá v hlavách dvoch inteligentných magorov, tak sa mu to podarilo). Postáv bolo zbytočne veľa; chápem, že šlo o „vojnu“, ale ak by King použil len Jokera a Riddlera, bolo by to mrazivejšie a paradoxne efektnejšie, než keď v každom zábere postáva osem záporákov, ktorí na seba nudne mieria zbrane. Dostal som chuť na viac komiksov s Riddlerom. Je celkom zaujímavé vypočuť si ďalšiu kapitolu z počiatkov Batmana v Gothame (z ďalších menujme napr. Muž, který se smál alebo Batman: Rok jedna), ale jednak tu rozhodne ako nejaký začiatočník nepôsobí a jednak samotný komiks po vizuálnej stránke nepôsobí ako retro.

3 26.07.2021

Pomenoval by som to natvrdo Hippokratova prísaha, pretože práve vďaka tomuto príbehu Strange (konečne) pochopí zmysel prísahy, ktorú zložil pred desaťročiami ako mladý, začínajúci lekár (a vtedy sa ňou neriadil). Ale inak super. Strange je skvelá postava, ale zároveň komplikovaná (k čomu sa pekne, výstižne a prekvapivo neosobne – v dobrom – vyjadruje záverečná textová dvojstrana). Možno i práve vďaka komplikovanosti je ostatne taká super. Bývalý špičkový chirurg pripomína Tonyho Starka: namyslený zmrd, ktorý v minulosti nerobil pekné veci, ale po príšernej nehode vykročil na novú cestu. Arogantnosti sa síce tak úplne zbaviť nedokázal, ale aj preto je realistický. Expert na astrálne telá bohužiaľ naše končiny nenavštevuje často; ak nepočítame jeho účasť v tímovkách alebo cameo v komiksoch iných superhrdinov (najviac si asi vytrpel pri ukecanom Spider-Manovi, pred ktorým sa musí zamykať v Sanctum Sanctorum a to už je čo povedať), tak mu okrem série, ktorú v roku 2016 odpálil Jason Aaron (v Ceste podivných), u nás vyšli iba tri knihy v rámci kompletov. Toto je jedna z nich. Přísaha je stručná, jasná, krátka, úderná, priama a silná. „Majordómus“ Wong umiera a tak sa obaja páni (+ u nás prakticky neznáma Night Nurse) vydávajú na cestu hľadania lieku. Nebol by to ale Najvyšší čarodejník, aby sa všetko neskomplikovalo. Scenár Briana K. Vaughana (Y, Sága) je prehľadný, zbytočne neplytvá postavami, vystačí si v podstate iba s hŕstkou, zato tie využíva naplno a hrá sa s nimi. Poteší šťavnatý záporák, ktorý, keď sa nad tým zamyslíte, záporák ani nie je (a nikdy nebol). Scenár každopádne nie je dokonalý. Jedna kapitola sa šokujúco končí úmrtím dôležitej postavy... aby sa hneď v nasledujúcej ukázalo, že mŕtva nie je (to už pripadalo lacné aj mne). Scenáru by som vytkol tiež klišé s „poslednou kvapkou“, ale pre poriadok dodávam, že to síce JE klišé, ale zároveň od Strangea nesmierne kontroverzné rozhodnutie. Vôbec, scenárista sa nebojí ani jeho odvrátenej tváre, viď. hriech z minulosti v podobe pacienta Pavlisha. Celkovo sa mi Vaughanova práca páčila, dobre pracoval so zaujímavými témami (preľudnenosť, liek na všetko). Oceňujem finále, ktoré je viac, ako súbojom mágie a akcie, skôr stretom odlišných pohľadov na svet, život, ľudstvo, medicínu, odpúšťanie. Super je i kresba od Španiela Marcosa Martína (Daredevil: Zvuk a zlost). Pikoška: Strange a Night Nurse sa oslovujú Sherlock a Watson a to niekoľko rokov predtým, ako bol do úlohy filmového Strangea obsadený Benedict Cumberbatch, predstaviteľ (seriálového) Sherlocka.

5 26.07.2021