Ivan Kučera komentáře u knih

„Nekteřé potoky jsou hluboké.“ Prichádza (pripláva) nový kráľ literárneho amerického hororu? Rybář je super čítanie a povinnosť pre každého žánrového fanúšika. Napriek psychologicky dobre prepracovaným postavám, pútavému štýlu písania, geniálnym opisom „démonickej prírody“ a parádnej atmosfére, som sa obával, či taký riedky dej môže vystačiť na 320 strán. John Langan však rafinovane použil fintu: rozpráva v podstate dva príbehy v jednom. Ale všetko so všetkým súvisí a bez minulosti by nebola súčasnosť (resp. budúcnosť). V súvislosti s týmto vynikajúcim románom sa najčastejšie hovorí v súvislosti s Lovecraftom (všeobecne), ale osobne som cítil aj Kinga (Cintorín zvieratiek), Clivea Barkera (Velké a tajné show) a samozrejme to má kúsok od Melvilleovej Bielej veľryby a (značne temnú) štipku Dickeyho Vyslobodenia. Langan mal problém knihu predať, pretože hororovým vydavateľstvám Rybář pripadal príliš literárny a literárnym príliš hororový. Osobne sa mi práve to na ňom páčilo a hoci občas jemne stagnuje, je to naozaj iba zriedkakedy. Určite sa jedná o jednu z najvydarenejších hororových knižiek, ktoré vyšli v češtine v roku 2021.

17 23.07.2021

Autor sa (napriek názvu) nevyžíva v zvrátenostiach. Nie, že by mu boli cudzie. Nie, že by sa vyhýbal vraždám. Nie, že by sa vyhýbal úchylnostiam. To vážne nie. Ale zbytočne to s nimi nepreháňa. Oproti dielam Džundžiho Itóa (ktorého Tomie sa Rjó pri vymýšľaní konceptu vražedného desivého dievčenského mestského mýtu zjavne inšpiroval) sa ale nemusíte báť extrémneho masakru; aj keď sa autor predsa len odhodlá k niečomu nechutnému (alebo drsnému, prípadne k, ehm, zvrátenému), je to skôr len naznačené, než explicitne ukázané. Napriek tomu, alebo skôr práve vďaka tomu, to funguje. Príbeh je pútavý, ústredný hrdina sympatický (aj jeho sestra) a zaujíma nás, kto je „lolita“ (o čo jej ide, kde sa vzala atď.). Chuťovkou sú dva záverečné „krátkometrážne“ bonusy, pričom druhý pripomína istú knihu Stephena Kinga.

7 21.07.2021

Problém postáv ako Spider-Man (ktoré vychádzajú desaťročia a majú stovky pokračovaní) je o.i. v tom, že sa časom aj najvernejším fanúšikom zunujú. A tak musia vydavateľstvá pristupovať k radikálnym reštartom, ktoré so sebou prinesú niečo nové. Niečo, čo série na pár rokov zase nakopne. J. Michal Straczynski so Spajdym začal koketovať vo fantastickom Návrate a s legendárnym snovačom pavučín sa rozlúčil v (mizernom) Jen o den víc. V ňom Stenolezovo univerzum zásadným spôsobom zmenil, mnohé veci poprel (resp. „zabudol“), pribudli veci nové, so starými postavami začalo byť narábané trochu inak, než sme dovtedy boli zvyknutí a na scéne sa objavili postavy nové, aby to nepôsobilo príliš riedko. Svítá nový den je pokračovanie Jen o den víc, na ktoré bol najatý tím okolo Dana Slotta a musím povedať, že... mňa si si veru nezískal, Dan. Nie je to zlé, ale určite to nie je ani výnimočná udalosť, za ktorú to bolo avizované. Neviem, či už som na takéto veci starý alebo je to proste slabo napísané (nakreslené je to fajn, najmä veľkolepé dvojstrany), ale na 4* to nemá. Gangsterská linka osviežujúca, ale celé to na mňa pôsobilo príliš umelo, také to „jupí, dovolili nám reštartovať jednu z najslávnejších komiksových postáv.... á ku*va, ale čo s tým, nič nám nenapadá“. Vidno to na nedokončených dejových odbočkách a otázkach bez odpovedí, ktoré sú tu len preto, aby si čitateľ kúpil aj ďalšie zošity. Za seba hovorím: nič extra, vážení. Identita Jackpotu? Koho to zaujíma? Daily Bugle už nevlastní JJJ? No a čo, veď pre dej z toho nič extra nevyplýva. JJJ je tu tak či tak, takže iba obyčajná zmena-nezmena (navyše to nie je prvý raz, čo skončil v nemocnici a šéfstvo po ňom prebral niekto iný, viď. Stéla předkú). Teta May pomáha v útulku pre chudobných? A? A nič. Harry Osborn má náušnicu? Wow, revolučná zmena. Po tomto už svet komiksu nikdy nebude rovnaký. No a takýto je celý Svítá nový den. Bonusy: alternatívne obálky, 2-stránkový úvodný „ťahák“ a dlhý (5 strán), ale prázdny rozhovor so Slottom. Na obálke je ukrytý Kingpin, ktorý v príbehu nevystupuje (!).

7 20.07.2021

V 90. rokoch sa u nás lekárske trilery predávali ako teplé rožky. Medzi najvýraznejších autorov patrili bezpochyby Michael Crichton, Robin Cook, Ken McClure (Chameleón) alebo F.P. Wilson (Select). Stačilo dať na obal ich meno, fotku lekárky, budovu nemocnice, sanitky alebo ľubovoľného nemocničného prístroja a na svete bol bestseller (v danom období boli veľmi rozšírené i filmy a seriály s touto tematikou: Smrtiaca liečba s Hughom Grantom, Smrtiaca epidémia s Dustinom Hoffmanom, Pohotovosť, Nemocnica Chicago Hope, dočerta veď aj Steven Seagal hral lekára!). No hoci som patril medzi ich verných čitateľov, keď mi otec v roku 2021 daroval Smrteľnú diagnózu, ktorú v roku 1997 vydal Ikar a ktorá odvtedy odpočívala v rodičovskej pivnici, vôbec som sa nechytal. Kniha mi nič nehovorila, detto meno autorky, Marthy Stearnovej. Ale povedal som si, že si pripomeniem svoje literárne deväťdesiatkové detstvo a s chuťou som sa do románu z nemocničného prostredia začítal. Vydavateľstvo zvolilo taktiku drobného, hustého písma, takže hoci román má „iba“ cca 200 strán, pôsobí skôr 300 – 350 stranovým dojmom. Zlý pocit zanecháva aj obrovský počet postáv, medzi ktorými je prakticky nemožné sa vyznať. Postupne si na ne ako-tak zvyknete, ale prvé desiatky strán som vôbec netušil, koľká bije. Zarazilo ma, že som sa chytil až niekde po ubehnutí prvej polovice knihy. A ani potom to nebol žiadny zázrak. Kniha je strašne nemastná neslaná, nezáživná a zdĺhavá. Čítanie tejto „napínavej“ knihy nemalo ďaleko od utrpenia. Všetko samozrejme vrcholí kvázi povinným akčným finále.

5 18.07.2021

Viete, ono by si to 4* teoreticky zaslúžilo. Za kresbu, niekoľko super nápadov a temnotu. No, lenže práve s tou mám zásadný problém. Je predstieraná. Asi som proste čítal len priveľa Spider-Manov, ale ani na okamih som neveril tomu, že teta May zomrie, že Peter urobí niečo drsnejšie, než že niekomu zlomí ruku... a že sa stane vrahom? Tomu uverí fakt len dieťa; Spidey je asi taký drsný, ako mačiatko, ktorému odmietate dať mlieko. Navyše som čítal Jen o den víc (pokračovanie Zpátky v černé), takže o to lepšie viem, že všetky eskapády okolo postrelenia tety May sú v podstate slepou uličkou. To v mojich očiach ešte mohutnejšie znížilo celkovú (ne)kvalitu Zpátky v černé. Ku komiksom previazanosť samozrejme patrí ako k psovi kosť, ale možno aj to je jeden z dôvodov, pre ktoré ich niektorí nemajú radi. Krásne to vidieť na Občanské válce, ktorá proti sebe postavila tak veľa superhrdinov, že napriek snahe neexistovala šanca detailne sa venovať každému. Jedným z tých, ktorí na to doplatili najviac, bol Spider-Man. Keď sa odmaskuje miliardár a podnikateľ v zbrojárskom priemysle a technologický vizionár, je to iné, ako keď dá dole masku obyčajný „chalan“ z ulice. Dôsledky jeho rozhodnutia boli v Občanské válce len stroho naznačené, čo mnohých sklamalo, ba až zarazilo. Našťastie, následne boli rozpracované v Sieťomilových samostatných sériách. U nás napr. v spomínanom Jen o den víc a práve v Zpátky v černé. Rozoberajú nový svet, v ktorom sa ocitol Peter a jeho najbližší: svet, v ktorom každý vie, kto sa ukrýva pod maskou dobrého suseda s pavúkom v embléme. Zpátky v černé opakuje mnohé motívy z (nasledujúceho, ehm) Jen o den víc (postrelená teta, falošné meno, peripetie v nemocniciach, stenčujúce sa bankové konto). Navyše v jednom okamihu (zase) sledujeme nielen Spider-Manove začiatky, ale dokonca strýkovu smrť (zase!). Najviac nadchnú takmer hororové kapitoly s venomovským Eddiem Brockom z pera Roberta Aguirre-Sacasa (Spider-Man: Zvířecí instinkt). Ale ako sa ukáže, je to slepé črevo, ktoré bolo na hlavný dej našraubované zdá sa len z toho dôvodu, aby sa dialo niečo drsné (čo potvrdzuje záver, kedy Eddie dôjde na parádne uzavretý koniec svojej cesty... a na poslednej strane je všetko vrátené do pôvodných koľají). Práve tieto „zbytočné“ kapitoly sú ale paradoxne nakreslené najúchvatnejšie (konkrétne digitálnym diablom Claytonom Crainom - Ghost Rider: Cesta do zatracení). Straczynskému sa tam každopádne ku koncu jeho účinkovania v pavúčej sérii už ozaj začali objavovať rôzne hovadiny (Spider-Man je ochotný vraždiť ľudí, ale nie ukradnúť skazenému mafiánovi milión dolárov a financovať z toho hospitalizáciu tety v nemocnici) a tak je dobré, že onedlho so Spideym skončil, čo je tvrdo povedané, ale je to bohužiaľ pravda. Bonusy tvorí galéria alternatívnych obálok, skíc, výtvarných návrhov, a 5-stranový rozhovor so Straczynskim a Aguirre-Sacasom.

4 15.07.2021

Conana v USA od 70. rokov vydával Marvel, ale v roku 2003 práva prešli k Dark Horse, takže keď sa v r. 2019 vrátili do marveláckej stajne, očakávania boli nemalé. A ešte vzrástli po oznámení, že sa dlhovlasého barbara chopí legendárny scenárista Jason Aaron (Muži hněvu), o ktorého drsnosti netreba hovoriť nikomu, kto čítal kultové Skalpy. Bohužiaľ sa obávam, že šlo o predčasný umelecký vrchol neústupčivého rodáka z Alabamy, počas ktorého sa zázrakom stretlo viacero pozoruhodných momentov v jeden okamih (vybrúsené scenáre, vynikajúci ilustrátori, absolútna sloboda v rozprávaní príbehu resp. nulová cenzúra zo strany vydavateľa, uzavretosť príbehu relatívne bez možnosti nadviazania naň, hoci...). Šanca, že sa čosi také podarí zopakovať, je v podstate len symbolická. Pre mňa osobne nie je otázne ani tak to, či Aaron ešte niekedy stvorí niečo tak fenomenálne, ale skôr to, či vôbec chce. Mám pocit, že mu aktuálny stav vyhovuje. Vybudoval si meno (tým pádom obrovskú fanúšikovskú základňu) a spokojne (a pokojne) sa necháva najímať na série, ktoré nevymyslel, ale odvádza na nich slušnú fušku. Z jeho prítomnosti v Conanovom svete prekvapivo nič závratné nevyplýva napriek tomu, že sa zdalo, že dlhovlasý Cimerčan je postava, ku ktorej Aaron nevedomky celý život smeroval. Jasné, je to drsné, ale že by som z toho extra výnimočne cítil Aarona, to s čistým svedomím povedať nemôžem. Napriek tomu sa snaží a ponúkne všetko to, čo ku Conanovi patrí: temné dunenie nočných bubnov v ešte temnejších džungliach, krvilačných Piktov, čarodejnice, okultné podzemné rituály, krvavé boje, stratené mestá, obrích plazov, Croma, poklady, démonov, spanilé švárne devy, zabijakov, pre ktorých ľudský život nič neznamená a moria plné príšer (a pirátov). Možno sú scenáre skratkovité (Conan v jednej scéne hodí do mora niečo, čo tam hodiť nemal a už na nasledujúcom paneli sa z hlbín vynára dôsledok jeho počínania), ale za aspoň to nemôžeme obviniť z extrémne pomalého tempa, však? Aaron predstavil viacero verzií Conana (starnúceho, ktorému sa v brade a vlasoch objavujú prvé šediny a začínajú ho pobolievať kríže, alebo naopak 17-ročného divocha, ktorý z problémov vyviazne ani sám poriadne nevie ako), kladie dôraz na boha resp. bohov a dokonca nechýba humor (Conana ani tisíce krvilačných protivníkov nezničili tak, ako kráľovské byrokratické starosti). Takže prúser to rozhodne nie je. Prirovnal by som to k Aaronovmu angažmá u Doctora Strangea: neurážajúci a vlastne veľmi fajn nadštandard. Po vizuálnej stránke tomu niet čo vytknúť. Dobrý obal, pekný prebal, lacetka, samozrejmosťou je super kresba (najviac v štvrtom príbehu, Zvířěti v kleci, ktorý úchvatne nakreslil Gerardo Zaffino). Prítomné sú tiež mapy uvádzajúce každé zo 6. dobrodružstiev a nechýba zopár (bohužiaľ nie textových) bonusov (najmä alternatívne obálky). Poteší výborný český preklad.

9 15.07.2021

Vrcholom tejto komiksovej zbierky je skoro určite a bez debaty najdlhší príbeh z nej a to lovecraftovská Zkáza, jež postihla Gotham (ktorá mimochodom vyšla už v DKK v roku 2018). Nasleduje psychedelická čierno-biela Plynárna, ktorá pôvodne vznikla pre projekt Batman: Black and White, ale dostala výnimku a okrem čiernej a bielej mohla pracovať aj s červenou farbou. Tiež tento komiks vyšiel v spomenutom DKK. Novinkami, s ktorými sa stretávame prvý raz, sú Gotham ve světle plynových lamp (alias Batman vs. Jack Rozparovač) a finálna Svatyně (Batman sa počas nočného súboja na cintoríne prepadne pod zem a tam...). Všetky štyri temné komiksy spája osoba Mikea Mignoly, ktorý alebo písal námet, alebo scenár, alebo to kreslil. Komiks bol v r. 2023 sfilmovaný do podoby animovaného celovečeráku.

5 14.07.2021

Zbierka štvorice ako na obale vydavateľ rafinovane uvádza „hororovo ladených“ (teda nie hororových?) poviedok. Tešil som sa na novú českú hororovú zbierku, Lukáš Záleský každopádne dej prekvapivo umiestnil do USA. Trochu mi to pokazilo chuť, neviem, či je práve toto cesta, po ktorej by sa tuzemský horor mal uberať, ale zas ak by boli poviedky výborné, v zásade by mi to bolo fuk. Za výborné sa ich síce neodvážim označiť, ale musím dodať, že dve z nich (mrazivý Doktor a halloweenske Vítejte v Brownwille) k tomu nemajú ďaleko. Konce všetkých poviedok (teda aj tých, ktoré ma bavili menej) sú dobre premyslené, úderné a disponujú vcelku silným dopadom na čitateľovu dušu. Děvčátko ma príliš nebavilo a Šedé sako bolo fajn (trocha mi pripomínalo Kingove klasické poviedky z 80. rokov). Texty sa čítajú svižne a ľahko, sú zručne napísané, až na výnimky sa v nich nevyskytujú žiadne zbytočnosti a kapitoly sú krátke. Vôbec, celá kniha je tenká. Má pekný obal, aj keď musím dodať, že ma navnadil na veci, ktorých som sa napokon nedočkal (pri pohľade na obálku som čakal survival horor odohrávajúci sa v zasnežených horách, ale to je môj problém). Každopádne neviem dať s čistým svedomím 4*. Čakal som niečo, neviem, či to poviem správne... hororovejšie? Jasné, žáner má veľa podôb, vrátane realistickej. Tá niekedy ostatne býva najdesivejšia. Avšak tu by som možno asi naozaj hovoril skôr o trileroch, než o hororoch. Ale o žánri platí to isté, čo o kontinente: ak by šlo o pecky, bolo by mi to jedno. No ale ako vravím, Čtyři strany mince nepredstavujú nadpriemer. Je to "len" veľmi solídny štandard. Určite ma ale potešilo, že Lukáš nie je zbytočne doslovný a mnohé veci necháva bez odpovedí. Čiastočne mi vadili občasné naivnosti (polícia ignorujúca výpoveď očitého svedka, „obvodný“ lekár zvyknutý predpisovať max. antibiotiká sa z ničoho nič zmení na majstrovského chirurga). Naopak, oceňujem experimenty (v jednej poviedke sa strieda er forma s ich).

6 12.07.2021

S oškretou plutvou (a s prižmúreným rybím okom) 4*. Veľa tomu dáva nielen atraktívna morská, podmorská a prímorská výprava (pobrežné mestečká, majáky, vraky lodí, podvodné ríše a ich obyvatelia, či už humanoidní alebo zvierací), ale tiež silný ústredný charakter. Mera je zaujímavá osobnosť. Nechce vládnuť, ale možno o čo väčší má pred funkciou rešpekt, o to viac si ju zaslúži a bude si ju zastávať kvalitným spôsobom (na rozdiel od mocou posadnutých magorov). Trocha divný bol Aquamanov brat Orm. Raz je dobrý, raz zlý a nakoniec... bolo tých kolotočov s jeho postavou akosi priveľa. Napriek tomu fajn komiks, ktorému k štvrtej hviezde okrem hore spomenutých záležitostí pomáha ešte sympatická kresba a sústredenie sa viac na charaktery postáv, než na akciu. Komiks Mera: Královná Atlantidy je dejovo zasadený medzi Aquaman 5: Zlomená koruna a Aquaman 6: Smrt krále.

4 02.07.2021

Séria nemala dlhé trvanie a skončila už číslom 4, aj keď pre poriadok treba dodať, že rozsah jednotlivých čísel bol raz tak veľký, ako u Barbara Conana alebo Záhadného Spider-Mana (viď. tiež G.I. Joe). Poslednému zošitu musím dať4 *. jednak z nostalgie, jednak za to, že sa začína hrať s čoraz drsnejšími kartami (Witwickyho psychické napojenie na Optimusa, neškodný záchranár Ratchet vs. robotí zabijak, zaujímavá práca s Jossie, ktorá bola ťažko zranená na ropnej plošine v č. 3) a najmä za mojich zbožňovaných Dinobotov, ktorí sa prvý raz objavujú na scéne.

1 01.07.2021

Trojka Transformers ponúka opäť záplavu robotov a rovnaké množstvo (ak nie ešte viac) dialógov, ktoré však jednak nie sú žiadny zázrak a jednak sa postavy (či už ľudské, alebo robotie) nerozprávajú o zaujímavých veciach, takže občas je to utrpenie. Zošit ponúka viacero naturalistických vyobrazení (Optimusova hlava, roboti zavesení zo stropu ako zabité prasatá), ktoré mi utkveli v pamäti už v detstve. Dej druhej polovice zošitu sa odohráva na fantastickej ropnej plošiny. Stále to ale nie je žiadny zázrak. Situáciu každopádne vylepšuje smutný (a krutý) osud Jossie.

1 01.07.2021

„Každý muž se bojí, že přepluje řeku Styx moc brzy.“ Josef Vybíral si okrem westernových komiksov zjavne užíva aj tie historické. Komu pripadal (nie pripadala!) Murena príliš komplikovaný, tomu sú určení Orlové Říma I + II. Sú zabývaní menším počtom postáv, dej je priamočiarejší (a teda jednoduchší) a zákulisné dianie je prehľadnejšie. K tomu plno nahých tiel, erotiky a nemilosrdných bojov z čias, kedy ľudský život veľa neznamenal (ale kedy znamenal?). Oceňujem dve hlavné sympatické mužské postavy. Majú medzi sebou dynamickú, meniacu sa chémiu a sme zvedaví, ako to s nimi dopadne (to už sa ale pochopiteľne dozvieme až v pokračovaniach). Vydavateľstvo sa s tým tradične vyhralo (mapa, slovník pojmov, vysvetlivky). Samozrejmosťou je prekrásna kresba Enrica Mariniho (Gipsy, Batman: Můj temný princ), ktorý Orlov Říma I + II zároveň napísal. Príbeh ma až tak nestrhol, ale toto si len 3* určite nezaslúži.

10 01.07.2021

Na semic-slovarťáckej sérii Transformers (aj vďaka znalosti filmovej série Michaela Baya) najviac zaskočí, že to je menšia blbosť, než by jeden logicky od tak za vlasy pritiahnutého námetu čakal. Keď sa povie „skladacie roboty meniace sa na autá“, tak by ste očakávali kravinu pre decká. A ono to samozrejme pre „decká“ je. A asi aj „kravina“. Ale je to prekvapivo komplikovanejšie, príbehy vôbec nie sú primitívne, je tu veľa dialógov (miestami paradoxne až príliš), postavy jednotlivých robotov majú nečakane prepracované charaktery (v istej chvíli je ich ale, rovnako, ako dialógov, skrátka už až priveľa a stratíme sa v tom) a poteší aj nemalý priestor pre ľudí (hlavným hrdinom ju puberťák s priezviskom Witwicky – správne, tak sa volal Shia LaBeouf v Bayových filmoch). Prvé číslo nás nevhadzuje rovnými nohami do akcie, ale nás postupne zoznamuje so svetom najskôr Transformerov (ich domovská planéta, vzájomné súboje vrcholiace celosvetovou vojnou a stroskotaním na Zemi, kde došlo k „spánku“ trvajúcim skromné štyri milióny rokov). Na konci je avizovaný druhý diel, v ktorom sa mal objaviť Spider-Man (a aj sa objavil). Prvé číslo sa zaobišlo bez bonusov (takže žiadna listáreň, žiadne textové bonusy...).

2 01.07.2021

Predposledné číslo. Nudnejší Conan, ktorého som dočítal len z povinnosti a úcty k jeho bronzovým svalom, ale tak zas prepadák to nie je, 2* si určite nezaslúži. Situáciu predsa len zlepší zvrat, kedy sa ukáže, že Conan stojí proti vlastne upírom.

2 29.06.2021

Tak a je koniec, po dlhom, dlhom, dlhom čase zo série odchádza Belit. Conanova pomsta bude drsná, skľučujúca a ultimátna. V druhom príbehu sa dostane doprostred džungle (prekvapenie), kde sa dostane do konfliktu s miestnym krutým domorodým kmeňom, ktorý si hojne užíva krvavé rituály. Tentokrát ale natrafili na silného súpera, ktorého radšej mali nechať na pokoji. Druhý príbeh do nemalej miery zachraňuje odhalenie toho, čo žije v jame. Ešte i na dnešného pomery je to slušné fuj-fuj.

3 29.06.2021

„Dnem i nocí duní v džunglí tamtamy.“ Takto to mám rád – takmer až hororový Conan. Loď s posádkou, Conanom a Belit verzus temná džungľa plná smrteľného nebezpečenstva. Plná obyvateľov zahalených rúškom tajomstva, ktorí ľuďom na počkanie trhajú končatiny. Samotní „krabí ľudia“ (nespoilerujem, príbeh nesie názov Diabolské kraby z útesov, ehm) už nie sú takí dobrí, aké boli očakávania, ale i tak fajn. Druhý diel je takisto vcelku hororový, možno ešte viac, lebo tentokrát atmosféru nesabotujú divne nakreslení záporáci, ale je hustá, plná nevypovedaných otázok a „jedovatej“ rieky tiahnucej sa naprieč (ako inak) temnou džungľou, ktorá pre hrdinov tvorí nezmapované územie. A uprostred toho mesto duchov. Ale naozaj duchov? Číslo okrem dotyčných komiksov obsahuje listáreň a rubriku najslávnejší v histórii Marvel Comics.

2 29.06.2021

Štandardnejší diel, ani zlý, ani nijaký výnimočný. Druhý príbeh s morskou pannou ma bavil viac.

2 27.06.2021

Conan má leva. Konečne, chcelo by sa povedať. Barbar sa ocitá na nebezpečnom území, kde zvádza súboj s rozzúrenými zvieracími, beštiálnymi nepriateľmi: najskôr s „velociraptorom“ a následne s obrovskou vodnou príšerou.

Nudnejší Conan; nechytil ma prvý, ani druhý príbeh. Tentokrát chýba listáreň, zato je dokončený príbeh z minula, kedy sa proti sebe postavili Conan, Zula a Belit. Tá sa konečne stáva kráľovnou, čo sa samozrejme nezaobíde bez bojov, krvi a smrti veľkého počtu nepriateľov. Druhý príbeh ma každopádne bavil o čosi viac, než prvý, pretože obsahuje plno zvierat, čo je fajn (hady vraždiace paviány, leopardy...). Prítomná je rubrika „Najslávnejší v histórii Marvel Comics“, kde sa však v skupine „ani dobrý ani zlý“ šokujúco ocitol Iron Man (!).

1 27.06.2021

Aj zošit č. 11 je tradične rozdelený na dva príbehy. Prvý nie je dokončený a pravdupovediac ma ktovieako nebavil. Druhý je našťastie iná káva. Conan je sám, bez s prepáčením otravných spolupútnikov a navyše v snežnej divočine, čo je oproti predchádzajúcim moriam, mestám a džungliam predsa len príjemné narušenie stereotypu a tým pádom vítané oživenie. V tej svojej jednoduchosti (barbar unikajúci v snežnej pustatine pred svorkou hladných vlkov) to má niečo do seba napriek absencii fantasy prvkov (alebo možno práve preto, aj keď aby som nezavádzal – „niečo“ je na konci). Ešte by som rád poukázal na slovenský preklad, ktorý je alebo srandovný („V normálnych časoch sa aktívny muž vlkov veľmi báť nemusí.“), alebo krásne zastaraný („Som ja ale ťarbavý, došľaka!“). Súčasťou čísla je listáreň, dvojstranový špeciál „Conanov svet“ a klasické „Najslávnejší v histórii Marvel Comics“.