Ivan Kučera komentáře u knih

Hoci komiks (ako ostatne všetky zo série Klasické komiksy Marko Čermáka vydavateľstva Václav Vávra) obsahuje úvodné slovo, z nejakého dôvodu je v ňom všeličo, len nie technické fakty. Takže vám ich poviem ja. Walitaka (áno, TEN Walitaka, nie TÁ Walitaka) bol prvý raz publikovaný na pokračovanie v kultovej Kometě v rokoch 1990/91. V roku 1995 vyšiel súhrnne v časopise Bobří stopou č. 10 a napokon, prekvapivo s temer rovnakou obálkou, v roku 2013 u spomínaného Vávru. Hoci mám od detstva rád táborové komiksy a zvyknem im vďaka nostalgii čo-to odpustiť, Walitaka ma príliš nebavil. Jednak sa toho v scenári Jiřího Macka zas až tak veľa nedeje (jeho Rower Hogan ma bavil predsa len viac), jednak postavy nie sú príliš zaujímavé (ani ústredný Walitaka, ostatní sú potom vyložene neviditeľní resp. nedá sa orientovať v tom, kto je kto), jednak pôsobí divne nedokončene (pochopil som to správne, že zlý opilec chcel neskôr nalákať do svojho domu jedného z chlapcov a tam mu urobiť bohviečo, alebo šlo o inú postavu, ktorá len podobne vyzerala?), jednak ma po výtvarnej stránke neohúril (najviac sa mi páčilo až finálne splavovanie rieky, hoci i snežné táborenie bolo fajn), jednak obsahoval síce chvályhodné, ale zároveň zdĺhavé a teda nudné textovo-vizuálne tematické návody (napr. o stavbe indiánskej sauny alebo týpí), jednak si to scenárista miestami prehnane uľahčil (zásadné udalosti sú napísané v jednej vete namiesto toho, aby nám boli ukázané konkrétne scény, ktoré k tomu viedli) a jednak som už dávno neuvidel komiks s tak chaotickou štruktúrou. Umiestnenie niektorých bublín je nepochopiteľné a rušivé. Neviete, čo máte čítať ako prvé. Občas sa dokonca stane, že sa postava niečo spýta a nie je jej odpovedané. Prípadne logicky čakáte, že na nasledujúcom paneli sa bude riešiť problém nedokončený na predchádzajúcom a ono nie. Alebo som nevedel, ktorý panel nadväzuje na predchádzajúci. Skúsil som viacero variant, ale napokon som dospel k záveru, že naň nenadväzuje žiadny (!). Miestami mi to pripadalo až tak, že sa tvorcom zapatrošila stránka na zem, nevšimli si to a takto to pustili do tlače. Inak je to ale pekný a dôstojný komiks, ktorý je určite pre mnohých legendárny a ja im to určite nemienim brať, tobôž nie vyhovárať. Len, ja proste medzi nich nepatrím. Osobne ma najviac potešilo zrejme to, že sa nevenuje (predsa len obohranej) skautskej mytológii, ale indiánskej. Nie som si istý, do akej miery autori majú čisté svedomie, lebo toto naozaj je z nemalej miery kópia Foglarových Chlapcov od Bobrej rieky. Jasné, v tých časoch bol tento druh komiksov na jedno brdo, ale tentokrát to udiera do očí viac (dospelý muž vedie mestských chlapcov do lona prírody, kde ich učí morálnym a praktickým zásadám).

5 19.04.2022

Tento komiks sa na nič hrá. Netvrdím, že ostatné conanovky áno. To by bolo rúhanie pardon cromovanie, obviniť ich z čohosi tak nemiestneho. Poklad kešatský si každopádne ide skutočne za nosom. Nekomplikuje to vedľajšími dejovými odbočkami, ani nudnými, nedajbože otravnými postavami. Scenárista Gerry Duggan (Doctor Strange 2: Poslední dny magie) predstavuje hrozivého súpera: jašterieho čarodejníka Koga-Tuna. Scenár je poctivou, mäsitou conanovskou šťavnacinou, ktorá nemôže sklamať asi žiadneho fanúšika ozruty, ktorú si nekúpite výmenou za kráľovskú korunu, lebo vie, že korunu si treba zaslúžiť. Chcel by som CC jemne skritizovať za to, že vizuálne sériu neodlíšilo od inej, aktuálne taktiež v CC vydávanej conanovskej série, ktorú pomáhal štartovať Jason Aaron a ktorá v origináli vychádzala pod názvom Conan the Barbarian (táto patrí pod Savage Sword of Conan). Keď obe série postavíte vedľa seba, vyzerajú ako súčasť jednej. Dokonca chrbty majú rovnaký spôsob číslovania: číslo je vyrazené na meči. Takže keď vedľa seba postavíte Život a smrt barbara Conana 1 a Poklad kešatský, tak máte vedľa seba dve jednotky. Prečo jedna séria nemohla mať čísla na meči a druhá na sekere? Nehovoriac o červenom nápise na hnedom podklade, ktorý je takmer nečitateľný. Ale to nie je ani tak kritika, ako skôr dôkaz toho, že CC svoju prácu odvádza tak špičkovo, že sa dajú kritizovať naozaj len takéto drobnosti. Spomenúť musím úžasne neotesanú kresbu Rona Garneyho (Muži hněvu, Spider-Man: Zpátky v černé). Ponorte sa do príbehu, v ktorom zistíte, že niekedy nie je pokladom zlato, ale to, čo nájdeme ukryté vo svojom srdci. To, o existencii čoho sme dovtedy nemali ani len tušenia.

10 17.04.2022

Už ťa akosi nepoznávam. Poznám tvoju tvár, keď ideš oproti mne, ale keď sa priblížiš, nič v tvojich očiach nepoznávam. Toto bude ťažké. Na knižnú Pláž som sa tešil od r. 2000, keď mala filmová premiéru v kinách. Peter V. ju doniesol na koniec školského roka a celá trieda sme ju pozerali na videu, keď už boli známy uzavreté. Ale kým som sa dotlačil ku kúpe, zistil som, že je všade vypredaná. Až v r. 2022 (!) sa mi na ňu podarilo náhodou natrafiť na Bazoši. Okamžite som objednával a s chuťou sa začítal. Žiaľ, po pár stranách som pochopil, že ma nečakaná žiadny zázrak. Alexa Garlanda mám veľmi rád vo filmovom biznise, kde je jeho reč značne originálna a teda svieža (Sunshine, Dredd, Ex Machina, Annihilation). Avšak je zrejme dobre, že spisovateľskú kariéru zavesil na klinec a venuje sa iba filmom. Jeho Pláž ubieha svižne a má krátke kapitoly. Ak sa bojíte, že tých cca 400 strán budete čítať dva roky, napokon to bude pomerne rýchly proces. Čítanie mi každopádne nič nedalo. Len strašne nečasto sa zjavilo niečo, čo ma vytrhlo z letargie. Garlandovi idú explicitné bizarnosti ako otrava a porciovanie, ktoré sa však do takto nastaveného príbehu pravdupovediac nehodia a v konečnom efekte ma rušili, asi ako keby ste do Toma a Jerryho zakomponovali pornopasáž so syrom. Môžete, ale načo? Páčilo sa mi, že ústredný Richard je kontroverznou postavou. Nemáme dočinenia s klasickým bezchybným hrdinom. Skôr naopak. To mi pripadalo sympatické a uveriteľné. Film sa mi páčil oveľa viac vďaka skvelému kastingu (áno, vrátane DiCapria), neuveriteľnej výprave, dynamickej réžii môjho miláčika Dannyho Boylea a neskutočnému pesničkovému soundtracku (možno jednému z najlepších daného desaťročia?). Zmien oproti literárnej predlohe nie je zas až tak veľa resp. sú to skôr relatívne drobnosti (Richard je vo filme Američan, Daffy má vo filme tvár pošuka Roberta Carlylea a disponuje len cameom, v knihe sa priebežne objavuje stále). Kým film bol vydarenou generačnou výpoveďou o tridsiatnikoch hľadajúcich svoje miesto pod slnkom, kniha bola vlastne ani neviem o čom. Ale tak tie 3* si azda zaslúži...

8 12.04.2022

Klasika, kult a legenda s podmanivou kresbou Davida Lloyda a vynikajúcim, tradične prepracovaným, dynamickým, originálnym a nepredvídateľným scenárom revolučného inteligenta Alana Moorea. Je pravdou, že V jako Vendeta ma nestrhlo až tak, ako iné jeho práce (Z pekla, Bažináč, Watchmen). Ale i tak bez debaty 4*. Mne sa páčil aj film. Anglicko vládne.

14 08.04.2022

Aj keď je horor jeden z mojich najobľúbenejších (literárnych i filmových) žánrov a hoci som Poeove texty čítal už ako malý, nikdy ma nechytili. Určite neboli zlé a ak niekto povie, že je to klasik žánru, tak má pravdu. A nie Doyle so Sherlockom, ale Poe s Dupinom ako prvý prišiel s duom v zložení geniálny detektív a pomalší pomocník. Ale z desiatok vecí, ktoré som od EAP čítal, sa mi štvorhviezdičkovo páčilo len zopár (paradoxne najviac asi básne, čo je čo povedať, keďže tento literárny smer je mi cudzí). Zo starých žánrových autorov pred EAP uprednostňujem HPL a R.E. Howarda. Naopak, komiksový ilustrátor a scenárista Richard Corben je mojou srdcovkou od chvíle, čo mi rodičia bohviekde na začiatku 90. rokov zohnali poľský KOMIKS s jeho nezameniteľným Svetom mutantov. Odvtedy som si Richardovu nezabudnuteľnú, neprehliadnuteľnú, hustú a špecificko-úchylnú kresbu zamiloval. Nápad komiksovo zadaptovať Poeove texty je super. Som výrazným spôsobom spokojný a hanbil by som sa sám pred sebou, ak by som zbierke dal menej ako 4*. Hodnotiť komiksy jednotlivo asi nemá zmysel, niektoré sú síce dlhšie, ale iné krátke a končia skôr, než sa poriadne rozbehnú (resp. práve v momente, keď sa do nich začnete dostávať). Ale ako celok je to úctyhodné, šťavnaté mäso, ktoré keď si dáte na obed, po zvyšok dňa nebudete pociťovať žiadny hlad. Poeove texty sú správne tajomné a nepredvídateľné. Stali sa dokonalým podhubím pre Corbenov jedinečný štýl, ktorý mnohým určite nevyhovuje, ale tak nech ho nečítajú, ja tiež nejem držkovú. Corben si Poeve pochmúrne a temné svety zjavne vychutnal. Nenechal sa otrocky zviazať kultovými, nejeden raz notoricky známymi predlohami, sem-tam si niečo upravil, keď sa mu to hodilo tak dačo nové pridal, občas skombinoval dva texty do jedného, inokedy mierne pozmenil záver, prípadne pridal rozprávača v podobe čarodejnice Mag (ktorá občas aj priamo vstupuje do deja a ktorú môžete poznať aj z inej jeho tvorby, napr. Bůh krys). Pochváliť musím aj Comics Centrum, ktoré knihu vybavilo prebalom, lacetkou, zasväteným a nadšeným trojstranovým úvodným slovom miesto-predsedu spoločnosti kurátorov múzea E.A. Poea v americkom Richmonde M. Thomasa Ingea, záverečným „ospravedlnením“ Václava Dorta a galériou obálok. Samozrejmosťou je perfektný, kvalitný papier. Možno by som každopádne úvodné slovo (keďže je plné spoilerov) prehodil so záverečným „ospravedlnením“.

13 05.04.2022

Lucy Taylor vie písať. To si uvedomíte behom pár viet. Možno si poviete, že to je samozrejmosť. To by ste sa ale škaredo mýlili. Možno by ste sa čudovali, koľko spisovateľov nevie písať (napriek tomu sú vydávaní... predávaní). Lucy písať vie. A to tak, že čertovsky dobre! Pri čítaní jej poviedok vidíte úžasný progres: texty z 90. rokov nie sú zlé, ale nie je to ono. Naopak, veci napísané po r. 2012 „ono sú“. Na prvých mi trochu vadilo, že hoci je kniha na obale prezentovaná ako horor, označil by som ich za čisté trilery. Našťastie sa rýchlo dostavili čisto hororové pecky Extrémofilové, La Señora Blanca, V jeskyni delikátních pěvců a Zlatíčka. V tej chvíli mi bolo jasné, že toto bude za 4*. Dobrou správou je, že zbierka neobsahuje vyložene slabšiu, či nebodaj zlú poviedku. I tie, ktoré ma bavili menej, si zaslúžia minimálne 3*. Posledná poviedka (Jak umírají praví muži) je síce opäť nehororová, ale skvele potvrdzuje starú známu pravdu, že nejeden raz sa najväčšie monštrá ukrývajú v nás, ľuďoch. Potešila záložka a výrazná obálka (viac žltej na obálkach!) s medailónikom autorky. Vôbec, celkovo sa s tým Michal Březina vyhral (na každej druhej strane sa vyskytuje nenápadne sa pohybujúca v slovenčine pomalka, v češtine oveľa zvukomalebnejšia želvuška). Som nadšený z toho, že Golden Dog predstavil ďalšiu (u nás neznámu) zahraničnú žánrovú autorku. Poznamenal by som, že som sa miestami cítil mladší o 20 rokov; čítanie poviedok ma vrátilo nazad v čase, kedy som frčal na Bukowskom.

12 04.04.2022

Peniaze nadovšetko. Ďalší vybíralovský drsný, špinavý, realistický a pôsobivý antiwestern, v ktorom to, že ste hlavným hrdinom (i keď nejeden raz skôr antagonistom) vôbec neznamená, že prežijete. Nad všetkým sa vznáša pachuť zbytočnosti, dezilúzie a čoraz intenzívnejšie zapáchajúceho smradu, ktorý razí z toho, že sa končí kovbojská éra a začína sa éra nová. Až do posledního je pomalá, dôstojná, vážna, smutná a tragická jazda po prérii, kde si nemôže byť ničím istí. Ak sa aj vám páčili obdobné „osudové“ záležitosti Sykes a Texaský Jack, určite si prídete na svoje aj tentokrát. Scenár je skvelý. Hoci začína neoriginálne, čoskoro sa ukáže, že sa s nami scenárista Jerôme Félix len hral a v skutočnosti je jeho hlavnou devízou práveže naopak nepredvídateľnosť. Dá sa porozumieť motivácii každej postavy. Napísal by som, že kladnej i zápornej, ono je to ale v tomto komikse strašne ťažké (až nemožné) od seba odlíšiť. Pretože kto je dobrý? A kto zlý? Niekedy sa z dobrého človeka stane zlý, ale vieme, prečo „to“ musel urobiť. A niekedy nie je zlý človek zlý, len proste len má v živote niečo, na čom mu záleží a keď je tomu ublížené, stane sa krutým, čo ale teoreticky neznamená, že je aj zlý. Inokedy to v jednej chvíli vyzerá tak, že hlavnou postavou bude XYZ, potom sa ňou prekvapivo stane YXZ a ani to dlho nevydrží a celé je to napokon úplne inak. Často sa mení postava, ktorá udáva tempo. Nejeden raz sa z predátora stane korisť a naopak. Je prítomných veľa scén, v ktorých si poviete „a teraz sa stane toto“ a ono sa stane presný opak. Keď začnete čakať aj na ďalšej strane podobne prekvapivé zvraty, tak vás paradoxne scenárista ovalí po hlave tým, že nečakane siahne po zvrate, ktorý ste očakávali, ale povedali ste si, že ho scenárista určite nepoužije. A Paulom Gastineom je to nádherne nakreslené. Potešia veľké rozmery, obálka, skvelý papier a 10 strán výtvarných bonusov.

16 02.04.2022

Všetci sa raz stretneme na karibskom ostrove. Keď dôjde reč na pirátske príbehy, zákonite sa začne skloňovať Stevensonov Ostrov pokladov a jeho komiksový sequel Dlouhý John Silver. A tiež Piráti Karibiku. To vo svojom úvodnom slove priznáva i sám scenárista Jean Dufaux (Murena, Sága Valty). Hoci je Barakuda skvelý (francúzsky) komiks a jednoznačne si zaslúži 4*, Dlouhý John Silver sa mi páčil predsa len o plachtu viac. A to nielen po scenáristickej, ale i výtvarnej stránke, hoci i tá v Barakude je úžasná a krásna. Zatiaľ sme len na samom začiatku, takže je prítomných veľa priateľstiev, nepriateľstiev, miest, udalostí, flashbackov, motívov, postáv a vzťahov, čo síce je spracované prehľadne, ale zároveň to jemne nudí, keďže z toho na čitateľa padá pocit povinného rozjazdu na šachovnici s tušením, že to drajv dostane až neskôr. Ostatne, i Dlouhý John Silver ma naplno dostal až vo svojej druhej polovici, takže možno sa história zopakuje. Bez debaty sú štedré rozmery a tvrdá väzba, ktorými Barakudu (tradične) vybavil Josef Vybíral. Trochu mi vadilo, že na to, ako je scenár sexuálne poburujúci, vyhrotený, explicitný a škandalózny, je ilustrátor Jérémy (Rytíři z Heliopole) naopak divne hanblivý.

10 31.03.2022

„Všechno zlé má svůj kontext.“ Mám rád indiánsku mytológiu (mayovky, Cooper, Běsnění kojota, Skalpy), ale ak aj vy, tak nech už budete od Zaplatit zemi čakať čokoľvek, zrejme zostanete prekvapení. Prekvapení nebudete iba v prípade, že poznáte predchádzajúcu tvorbu Joea Saccu. Nie je to komiks s „bežným“ scenárom, s klasickou zápletkou. Je to skôr komiksová reportáž resp. dokument. Vystupuje tu nielen Sacco, ale i ostatné postavy sú skutočné, zostali im aj ich civilné mená. Sacco ide niekedy až príliš do hĺbky. Pri scénach, v ktorých nám vysvetľuje ťažbu nerastných surovín, je až únavné detailný. Ale ono to spolu všetko súvisí a asi bolo nutné spracovať to takýmto spôsobom, aby sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Podobné kultúrne genocídy sa diali všade na svete, viď. Austrália, Amazonka. K zamysleniu núti aj ustavičný kolotoč (nivočenie prírody je určite strašné a zničí nás, ale ruku na srdce, kto by si dnes dokázal predstaviť svet bez všetkých jeho technologických vymožeností, ktoré majú základ práve v ťažbe?).

9 31.03.2022

Myšlienka „nie je netvor ten, kto tak vyzerá“ je síce pekná, nadčasová a treba si ju neustále pripomínať, zároveň je ale príliš... neobjavná? Okrem toho sa všetko odohrá akosi prirýchlo, v cvale, ako z rýchlika rútiaceho sa krajinou plnou rýchlosťou. Po pomalšom rozjazde príbeh naberie spád a problémy sa vyriešia behom pár panelov. To je škoda, príbeh občas mohol spomaliť, bolo by to fajn minimálne pre lepšie budovanie vzťahov. Ale zas i tá skratkovitosť má niečo do seba. Práve v nej (a v priamočiarosti a ráznej jednoduchosti) sa paradoxne ukrýva čaro. Scenár je neoriginálny, ale zároveň silný, pôsobivý. Mnohé vyhrotené okamihy mrazia a výprava zaspatého amerického poľnohospodárskeho vidieka je geniálna. Osamelé farmy stojace bokom od ostatných (takže sa na nich môžu akékoľvek zverstvá a nikto nič nevie), lúky, oplotené ohrady, stajne, opustené cesty, lesy, polia plné na prudkom slnku dozrievajúcich plodín, stodoly a staré domy. Scenárista Steve Niles (30 dní dlouhá noc) čitateľa nešokuje zásadnými zvratmi. Všetko je odhadnuteľné, jasné, zrejmé, ľahko vypočítateľné. Vadí to? Mne nie. Za absolútneho pekelníka je tu však až božský ilustrátor Greg Ruth (Kolosální Conan). Jeho práca je plná skvostných okamihov a úchvatných momentiek, z ktorých nedokážete odtrhnúť zrak. Izolované Gristlewoodské údolie sa vzpiera časovému zaradeniu. Týči sa nad ním modrá obloha posiata bielymi oblakmi. Bez debaty je luxusné ošatenie, do ktorého Comics Centrum skvelý komiks odelo: veľké rozmery, tvrdá väzba, citrusovo (?!) voňajúci kvalitný papier, lacetka, a skoro dve desiatky bonusov (napr. medailóniky autorov, skicár s poznámkami, či galéria obálok). Pravdupovediac ma zaskočili hlasy tvrdiace, že je to temné, depresívne dielo. Mne v konečnom efekte pripadalo naopak až prekvapivo pozitívne a dojemné, plné odvahy, statočnosti, priateľstva, spravodlivosti, férovosti, satisfakcie a, nuž lásky. Áno, aj lásky. Trocha mi to svojím vidieckym retro nádychom zo starých dobrých čias pripomenulo komiks Letné kúzlo, ktorý v 90. rokoch vychádzal na pokračovanie v slovenskom magazíne Komix Mix.

14 29.03.2022

Štyria hororoví spisovatelia v strašidelnom dome. Nie, to nie je začiatok (zlého) vtipu, ale anotácia románu Kill Creek. Scott Thomas je v prvom rade seriálový scenárista a z jeho knihy je to fest poznať. Miestami je štýl, ktorý Scott používa, naozaj filmový (seriálový). Pripomína viac scenár k filmu (seriálu), než román. Nikto sa tým ostatne ani netají, zadná časť obálky je ladená do filmového plagátu. Nehovorím, že je to mínus. Ani plus. Len konštatujem. Ak by som ale mal povedať svoj osobný názor, nevadilo mi to a miestami sa mi to dokonca páčilo. Hororovou udalosťou roka by som to ale fakt nenazval ani vo sne. Dobrou správou je, že hoci ma na prvý pohľad odstrašil počet strán (472) a množstvo postáv (dve hlavné, dve menej hlavné, dve vedľajšie a jedna malá, ale kľúčová), napokon bolo čítanie svižné, plynulé, rýchle a v postavách som sa vďaka dobrej charakteristike orientoval jedna radosť. Ono sa svojím spôsobom nečudujem, že to bolo nominované na Cenu Brama Stokera, ale na druhej ma to nijak neodrovnalo ani neuchvátilo a ku koncu už som toho mal vyložene dosť a želal som si, aby bol koniec. Vidno, že Scott má načítané a napozerané všetky žánrové klasiky. Problém je, že do Kill Creeku dal veľa z nich a temer nič zo seba. A nechápem, ako môže byť takým trhákom 20-minútový banálny rozhovor so štvoricou samoľúbych autorov s obrovskými egami, ktorí strašne radi počúvajú svoje onanistické (pseudo)múdrosti a rozprávajú skôr ako knihy, než ako normálni ľudia. Ako bonus v dome kvôli tomu musia stráviť dva dni, pričom ale sa však počas dotyčných 48 hodín absolútne nič nestane (wtf). Nič v zlom, ale skutočne si myslíte, že ak by niekto nahnal do jedného domu Kinga, Barkera, Barrona a Fracassiho, bol by to trhák roka? Pochybujem. Mne sa páčila skôr prvá polovica, kedy sa (na prvý pohľad) nič explicitné hororové nedialo. Potom už to bola taká tá povinná akčná jazda.

8 29.03.2022

Po scenáristovi Jasonovi Aaronovi (Skalpy) v sérii Život a smrt barbara Conana preberá opraty série Kanaďan Jim Zub (Tony Stark – Iron Man) a načína nový príbeh, takže tým pádom vlastne nejde o sériu Život a smrt barbara Conana, ehm. Po ukončení runu s „deťmi“ mi pravdupovediac vari aj vyhovuje, že zápletka okolo muža, ktorého svalnaté ruky preliali litre krvi, ale napriek tomu nie je chladnokrvný vrah, prestala byť ambiciózna a sústredila sa „len“ na Conanov boj v temnom podzemí. Tentokrát nemáme dočinenia s komiksovou zbierkou („náhodne“ prepojenou motívom „detí“), ale s uceleným, jedným príbehom. Conan sa dostáva do zeme Utara Kuru, kde vládne boh mnohých smrtí Kchali-Maj (alebo je to inak?). Ku koncu je síce nahryznutý príbeh č. 2, ten ale vychádza z príbehu č. 1, takže... Problém je, že Zub nie je Aaron. Ak by som mal hodnotiť len scenár, tak by to bolo max. za 2*. Postavy vedia, že je medzi nimi vrah a prvé, čo urobia, je, že idú spať a na stráži nechajú jedného spomedzi seba. Takže ak je ním onen vrah, pohodlne vštekých zabije v spánku. V inej chvíli to vyzerá tak, že Conan na 100% zomrie, čo ma trochu urazilo, keďže aj malé dieťa vie, že zabiť Conana je nereálne. Pripomína to filmovú potterovku Ohnivá čaša. V nej tiež bolo prítomné publikum, ktoré nevidelo do labyrintu/bludiska. Takže je otázne, načo tam vôbec bolo. V Labyrinte smrti je to vyriešené predsa len šikovnejšie, keďže obecenstvo síce nevidí do labyrintu, ale vidí aspoň pohasínajúce krištále (akonáhle niektorý zhasne, bojovník zomrel). I tak je ale pritiahnuté za vlasy, že len kvôli tomu tam sedia desiatky hodín, v podstate dní (v aréne s publikom sa odohráva len pár posledných strán). Je povedané, že v radoch bojovníkov je zradca (zradkyňa), ale následne sa ukáže, že ním je osoba, ktorá sa do labyrintu pôvodne vôbec nemala dostať resp. sa doňho dostala čistou náhodou v poslednej sekunde. Ale hodnotím aj všetko naokolo, ako je vizuál (parádne obálky, či už tie alternatívne od Tommyho Lee Edwardsa, José Villarrubiu alebo Alexandra Lozana alebo „oficiálne“ od E.M. Gista, ktorými sú oddelené jednotlivé kapitoly), prebal, lacetku, 8 strán bonusov (alternatívne obálky, návrhy strán a dokonca utsko-český slovník, čo je fakt rozkošný nápad, ale veľa slov som v ňom nenašiel) a ono ten scenár fakt nie je žiadny fenomenálny zázrak, ale paradoxne napokon práve tá akási priamočiara béčkovosť mi pripadala sympatická. A určite čo-to zohrala aj nostalgia, keďže som v 90. rokoch ako malý frčal na Conanovi od Semic-Slovartu, takže keď som teraz otáčal farebnými, atraktívnymi stranami, dýchlo na mňa detstvo. Nebolo to nepríjemné.

9 25.03.2022

Pripomína to film s Robertom Pattinsonom: civilné, komorné, málo akcie, viac Batmana ako Waynea, Bruce je štíhly mladík robiaci chyby večne posiaty jazvami a modrinami, ešte sa len učí, komu môže veriť, Gotham pripomína zločinecké mravenisko (viac, ako inokedy predtým), nie je možné byť všade a netopier je na stope sériového vraha zmrdov, ktorí mali dávno sedieť, ale nesedia a teraz za to zaplatia. Identitu vraha som napriek relatívne nízkemu počtu postáv neuhádol. Nie je to šok, ale dáva to zmysel: ako jeho totožnosť, tak to, prečo zabíja toho, koho zabíja (ono to spolu súvisí). Zápletka je jednoduchá, ale účinná, hoc sa zdá, že vo svete komiksu nie je nči jednoduchšie, ako si na seba vziať kostým slávneho hrdinu a v jeho mene začať vraždiť (zažil si s tým svoje už Smaragdový strelec v Green Arrow 3: Smaragdový psanec). To, že sme v Black Label, sa okrem celkovej drsnosti a realistickosti prejavuje napr. na spôsobe, akým scenárista pracuje s Gordonom a Alfredom. Scenár je vydarený a vyladený, ale ešte mohutnejšie sa mi páčila fenomenálna, špecifická kresba Taliana Andreu Sorretina (Tajné impérium 1 + 2). Nápad, že Bruce navštevuje psychiatričku je skvelý, ale historicky nie prvý (bolo to už v Knightfalle, ktorý u nás vyšiel pod názvom Soumrak Temného rytíře). Rovnako sa v minulosti už vyskytol komiks, v ktorom sa pod netopierovou maskou ukrýva zločinec, ktorý mu takýmto spôsobom chce uškodiť (Oběť). Viac v mojej recenzii: [url=https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-batman-dvojnik-komiks]https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-batman-dvojnik-komiks[/url]

12 24.03.2022

Tento komiks v češtine (konkrétne v BB/art) vyšiel už v roku 2013 a v roku 2022 sa na trh vrátil v rámci Legendy o Batmanovi. Hovorí sa, že ak s týmto komplikovaným runom od zbožňovaného i nenávideného Granta Morrisona chcete začať, bolo by fajn mať najskôr prečítanú napr. Černú rukavici a Batmana a syna, ale ja som mal a pravdupovediac stále som R.I.P. nedokázal prísť na chuť. Určite je kontroverzné. To je v podstate dobre, lebo radšej kontroverzné, ako nudné, stereotypné a rutinérske. Určite to ale nie je pre každého. Rozhodne je ale fajn mať ho načítaného. Tak si vyberte.

6 23.03.2022

Ja mám proste Abeho rád, takže 4* sú rovnakou istotou, ako to, že v každom jeho príbehu sa vyskytne vodná plocha. V druhom zväzku (na rozdiel od jednotky, Dýky z Lipu) nedostaneme jeden ucelený príbeh, ale máme dočinenia so zbierkou troch príbehov vzrušujúco napísaných Mikeom Mignolom a tentokrát aj Johnom Arcudim (ktorý je v Mikeových svetoch dávno ako doma, robil na sériách Hellboy, Humr Johnson, Lovec čarodějnic, Ú.P.V.O.). Je to podmanivo nakreslené. Na jednotlivých paneloch som nechával spočinúť svoje oči dlhšie, než som pôvodne plánoval. Potešia štedré (20 strán) bonusy (skicár s poznámkami redaktora Scotta Allieho), prebal, tvrdá väzba, sympatický formát (hoci by Abeovi dozaista pristal aj väčší) a zelená (snáď ste nečakali oranžovo-fialovú) lacetka. Tvorcovia sa nebáli byť (samozrejme v rámci možností) realistickí a smutní. Takže nie každý prežije, nie všetko sa skončí pozitívne a v nejednom prípade zostáva len žiaľ, smútok a pachuť zbytočnej tragédie, po ktorej už nič nebude také, ako predtým.

9 21.03.2022

V r. 2021 Golden Dog vydal dve skvelé hororové antológie českých autorov: Jihočeský horor a České temno. A hoci sa mi Jihočeský horor páčil predsa len o štipku viac, rozhodne i České temno je ťažký, tvrdý a nekompromisný nadštandard za poctivé a fajnové 4*. Priemerných kusov je tu len zopár a vyložene zlý text by ste tu hľadali márne (ja som nenašiel). Najviac ma dostali poviedky od Honzu Vojtíška, Miroslava Pecha, Vladimíra Pospíchala, Otomara Dvořáka, Petra Bočka, Stavopluka Doseděla, Ondřeja Kocába a s heslom najlepšie na koniec exceluje Kristina Haidingerová (zároveň zostavovateľka antológie) so svojou vynikajúcou poviedkou Synek, u ktorej sa to miestami opatrne šplhalo až k 5*. Celkový nadpriemerný dojem dotvára úvodné slovo, záverečný doslov a to, že nielenže je každá poviedka ilustrovaná, ale ku každej prislúcha medailónik autora s informáciami o tom, kde a kedy bola daná poviedka v minulosti publikovaná (čo je presne to, čo od antológií, zborníkov a zbierok očakávam).

12 19.03.2022

Návrat nie je len môj najobľúbenejší Straczynského Spider-Man, ale zrejme i jeden zo Steňolezových komiksov vôbec, takže som sa na Ezekielov návrat brutálne tešil. Je to teoreticky hrozne klišé postava (poznáte to, čosi medzi priateľom, zradcom, mentorom a tajomnou osobou s nejasnými úmyslami, ktorá možno klame a možno nie), ale zároveň máme dočinenia s fantastickým, báječne spracovaným antagonistom. A sympatickým, hoci miestami je to skutočne na hrane (bez spoilerov sa o tom baviť nedá). Keď som sa dozvedel, že existuje Ezekielův návrat, vrhol som sa naňho s nespútaným nadšením. O to častejšie som počas čítania nadvihoval obočie. Jednak začíname príbehom s krajčírom, ktorý som poznal z NHM: Spider-Man. To by až tak nevadilo. Následne som sa však dostal k sérii príbehov, ktoré neboli zlé, ale miláčik Straczynski sa na nich podieľal iba ako autor námetov a hlavné scenáristické slovo prenechal Fione Averyovej (ktorej meno sa na obálku neprebojovalo, ale meno JMS, inkera a ilustrátora áno, zaujímavé). Hlavné slovo dostali magické záležitosti (Loki, Morwen), ktoré ma nudili, ale na konci dostalo logiku, prečo sa Spidey v poslednom čase tak často dostáva do konfliktu práve so svetom čiar. Takže OK, prižmurujem oči. Hoci ani týmto príbehom nechýba istá uvoľnenosť, ľahkosť a prevzdušnenosť typická pre JMS, zarazilo ma, že sa kniha volá Ezekielův návrat, ale samotný Ezekiel príde až v druhej polovici. Minimálne prvých 65% z knihy o ňom nie je chýru, ani slychu. Našťastie, len čo sa konečne dostal na scénu, opäť to bol starý dobrý Ezekiel. Už to síce nie je taká pecka, ako Návrat, ale bál som sa, či scenárista dokáže nadviazať na niektoré šokujúce momenty z Návratu. Či to nebude len prihrievanie starej polievky. Napokon sa ukázalo, že obavy boli zbytočné. Hoci sú to vcelku nenápadné informácie, v skutočnosti pomerne zásadným spôsobom otriasajú Spideyho históriou (poštípanie rádioaktívnym pavúkom). Ono je to síce tak trochu slepá ulička, ktorá je síce mrazivá a perfektná (a dojemná, viď. fenomenálna dojemné vysvetlenie toho, prečo práve on), ale v budúcnosti sa jej v podstate žiadni scenáristi plus-mínus nevenovali, takže... Ukončenie je vzhľadom na vcelku šokujúce udalosti odbavené prirýchlo. Napriek tomu dokázalo ukázať Ezekiela ako fakt tragickú, smutnú postavu, ktorá bude chýbať. Napriek tomu, ako málo je tu Ezekiela (a Straczynského), to na tie 4* asi je. O kresbe Johna Roomitu Jr. nehovoriac, to je fakt esencia mainstreamového komiksu v najlepšom zmysle slova. No súhlasím s tými, čo tvrdia, že Spider-Mana kreslí ako 12-ročného a 37-kilového chalana v halloweenskom kostýme. Na druhej strane, niektoré kukuče MJ kreslí fakt megarozkošne. Identický príbeh vyšiel v r. 2021 v KVS: Kniha Ezekielova.

5 19.03.2022

Stepfordské paničky á la Marvel: dokonalé predmestie, pokosené trávniky, udržiavané predzáhradky, útulné domy, usmievaví ľudia v perfektnom oblečení... a napriek tomu od prvých strán cítime prítomné vnútorné pnutie, záhadu, nervozitu, znepokojenie. Komiks sa volá po Visionovi, ale väčšinu udalostí uvedie do pohybu jeho manželka. Toma Kinga (bývalého agenta CIA) mám rád za to, čo spravil s Batmanom. Hoci som bol od jeho angažovania sa v Marvele u postavy doteraz neveľmi zaujímavého Visiona skeptický, napokon to je za 4*. Síce s oškretým robotickým (pardon syntezoidným) uchom. Ale je. Hlavne si vážim, že vôbec mohlo niečo takéto vzniknúť. Komiks, hoci na to možno spočiatku nevyzerá, je odvážny a kontroverzný a zachádza do miest, na aké bežné marvelácke komiksy nechodia. Preto ma zamrzelo, že v druhej polovici začali nebezpečne pribúdať nudné veci (zázračná rastlina, Visionov brat) a už to proste nebolo ono. Kresba si užíva zaspatú malebnosť pokojnej štvrte a krásne žlté a červené farby prichádzajúcej jesene (a gýčové západy slnka).

6 15.03.2022

Drsná jednohubka pre chlapov, skôr ako k prvej Vrane by som ju prirovnal ku komiksu Hory mají oči. Obvykle si pri komiksových knihách sťažujem na nedostatok bonusov, ale toto bol opačný extrém, keďže sa ich tu vyskytovalo tak veľa (úvodné slovo, obálky, galéria s poznámkami, nepoužité strany), až ich bolo pomaly viac, než samotného komiksu. Ten uháňa od prvých strán do cieľa takým diabolským tempom, až pôsobí dojmom, že snáď ani nemali scenár. Čo potvrdia záverečné dodatky, v ktorých sa spomína, že síce ilustrátor Jim Terry postupoval podľa presných (a v neposlednom rade prísnych) inštrukcií Jamesa O´Barra, ale skutočne nemali scenár. V rozpore s týmto tvrdením je tiráž, v ktorej sa kolónka scenár nachádza, tak si vyberte. Každopádne, dej je natoľko enormne jednoduchý, až ma fakt zarazilo, ako o „ničom“ je. V podstate je to „len“ jedna veľká gore akcia, ktorá sa dá prečítať za pár minút (otázkou je, prečo by ste to robili, komiksy si treba vychutnať). Každý, kto však videl zábery z koncentračných táborov, vie, že to, čo tvorcovia predvádzajú, je len slabá káva oproti tomu, čo za zverstvá sa v nich diali. Komiks je zaujímavý tým, že príšernosti sa tu väzňom dejú len v malom množstve a 97% krvavého pekla si zaslúžene odnesú náckovia. Komiks je parádne nakreslený, ale kvôli extrémne jednoduchému príbehu (to je silné slovo) predsa len po dočítaní poslednej strany zostáva na podnebí mierna pachuť. 4* si to síce podľa mňa zaslúži, ale len s oškretou helmou a treba jedným rýchlom bleskovo dodať, že oproti „jednotke“ je to ako keby vám niekto dal náhrdelník z pravých tahitských perál a potom bižutériu. Kým O´Barr prvú Vranu napísal a aj ilustroval, na tejto sa podieľal iba ako autor námetu a rozvrhnutia panelov, vytvoril obálku a medzi bonusmi je pár jeho kresieb a predlôh, podľa ktorých sa Terry mal riadiť, ale to je všetko. Chápem, že to niektorým vadí, ale mne to bolo vcelku ukradnuté.

6 15.03.2022

Najväčší priestor z komiksovej zbierky legendárneho českého komiksového scenáristu Iva Pechara (Havraní doga, Pavouk Nephila) zaberajú Goro a Člověk zvaný Son. Obidva sú mocne sociálne angažované. Vyjadrujú sa k (bohužiaľ) ešte i dnes aktuálnym, ako sú do seba zahľadená polícia, rasizmus, násilie páchané na nevinných, vypatlaní náckovia, xenofóbia, čierny obchod so zvieratami alebo otázka, čo je človek schopný spraviť pre peniaze. Ďalšou zaujímavosťou je, že všetky štyri komiksy obsiahnuté v zbierke sú exotické: prvý sa odohráva v Japonsku, tretí na Islande, štvrtý zabrúsi na Kubu a druhý sa venuje vietnamskej komunite. Okrem morálneho apelu a atraktívneho „zahraničného“ motívu má kniha i tretieho spoločného menovateľa: zvieratá (makaky, hvizdák). Pre mňa je najlepší Goro, keďže naňho mám krásne nostalgické spomienky z detstva, keď vychádzal v Kometě na pokračovanie (neskôr v 90. rokoch vyšiel aj v ABC). Vtedy sa ku mne žiaľ neprebojovali všetky čísla, takže som sa k finále dostal až v roku 2022 vďaka tejto zbierke. Páči sa mi ekologické posolstvo, miestami krutý scenár (utopenie) a skvelá kresba (borovicový ostrov plný opíc obkolesený morom). Zaskočilo ma pár nezrozumiteľných okamihov (bizarné Gorove samozviazanie posádka vrtuľníka videla alebo nie?) a uponáhľaný záver, kedy sa všetko vyrieši behom pár okienok. Člověk zvaný Son sa ku mne prvý raz dostal až vďaka tejto knihe. Hoci som ho podceňoval a spočiatku ma nudil, napokon ma dostal jeho silný záverečný emocionálny dopad. Scenárista sa nebál zájsť na riadne temné a depresívne miesta. Nechápem, že to nebolo dodnes sfilmované aspoň ako televízna dráma. Zlo nie je potrestané. Neviem, či šlo o zámer, ale možno áno, v živote to tak chodí. Mistra Loopinga som poznal z Arény. Rekapitulácia vo mne oživila vtedajšie pocity: super nakreslená nuda, v ktorej som sa neorientoval. Nemám fetiš na lietadlá, ale toto bolo ozaj dobre ilustrované. Pristihol som sa však pri tom, ako si čítam úvodné resumé sumarizujúce predchádzajúci dej, aby som vedel, o čo ide. Aj keď sa tu dejú vážne, dramatické udalosti, nehody, havárie a tragédie, vôbec som nechápal komu, kde, ako, prečo a v neposlednom rade čo z toho. V Aréne komiks nebol dokončený, keďže magazín prestal po čísle 5 vychádzať; oficiálne dokončený je až tu. Past uprostřed vichrů sa mi páčila, stret techniky a sveta živočíchov je fascinujúci, na druhej strane nejak ma to nestrhlo. Hoci mal príbeh vyjsť už v Aréne, po jej krachu sa tak nestalo a aby toho nebolo málo, komiks sa následne stratil. Premiéru tak zažíva až v tejto knihe (pôvodného ilustrátora Jiřího „Oskara“ Petráčka nahradil Ladislav Říha). Resumé: prvé dva príbehy skôr 4*, než 3*, ale posledné dva pre zmenu skôr 2*, než 3*. Ale prižmurujem oči, lebo majú alebo peknú myšlienku alebo sú dobre nakreslené. Vyloženou katastrofou nie je žiadny. Keď k tomu pripočítame tradične nadštandardný vybíralovský vzhľad (176, strán, tvrdá väzba, pamätný list, úvodné slovo, medailóniky, dodatky) a fakt, že dva komiksy sú prvýkrát skompletizované až tu, musím ísť na 4*.

8 08.03.2022