Ivan Kučera komentáře u knih

„Komiks umírá od roku 1954, chlapče. To tě nesmí zastavit.“ Do tretice všetko dobré, hovorí sa. Avšak v prípade Eda Brubakera a Seana Phillipsa sa bohužiaľ jedná o najslabší Criminal. 5*, ako predchádzajúce dva, si tretí nezaslúži. Ale 3* by boli málo. Takže prižmúrim oči a nechám 4*. Kým jednotka a dvojka obsahovali menej príbehov, ale dlhších, trojka ich má viac a kratších. Niekomu to bude vyhovovať. Inému nie. Ďalším to bude jedno. Vracajú sa skoro všetky slávne postavy a to vrátane mŕtvych, keďže často (hoci nie vždy) ide o prequely. Niektoré „poviedky“ sú údernejšie. Iné menej. Avšak stále je to drsný a originálny Brubakerov svet plný podmanivej kresby temného pána Seana Ellisa (ktorému tentokrát s inkerovaním pomohol jeho vlastný syn). Súčasťou deluxe vydania je cca 70 strán bonusov (alternatívne obálky, úvodné slovo, eseje, Brubakerove poznámky k jednotlivým príbehom, ukážky zo scenárov atď.), záložka, minimalistický, ale pôsobivý obal a naopak farebný prebal.

11 18.02.2022

„Chcete-li pochopit omertu, musíte chápat Sicílii.“ Som rád, že som sa s Huntress zoznámil, ale napokon to nebola taká pecka, ako som čakal od sanfranciského rodáka Grega Rucku (Gotham Central). Huntress je relatívne nová postava. Debutovala až v r. 1977, teda v čase, kedy boli iné postavy na svete tak dlho, až mali právo pomýšľať na dôchodok. A pozor, vtedy sa nejednalo o nikoho menšieho, než o dcéru Batmana a Catwoman! Keďže ale nie na „bežnej“ Zemi, ale na Zemi Dva, tak po udalostiach z Krize na nekonečnu zemí (polovica 80. rokov) nastalo zásadné prekopanie postáv a udalostí a z dcéry netopiera a mačky (ehm) sa stala len „obyčajná“ gothamská bojovníčka proti zločinu. Aby sa v rámci udalostí New52 opäť veci zmenili. Situáciu paradoxne skomplikoval aj konkurenčný Marvel, ktorý svojho času vytvoril taktiež silnú ženskú hrdinku bez superschopností s prezývkou Huntress, ale práve kvôli DC ju napokon musel pretransformovať na Mockingbird. Komiks samotný ma až tak nebavil a to napriek tomu, že Batmanove súboje so „starou dobrou“ mafiou považujem za oveľa zaujímavejšie, ako súboje s klasickými „pošukmi“ (česť výnimkám). Tentokrát má ale len cameo (názov je podrazácky, ale chápem, že z komerčných dôvodov to dali tak, ako to dali) a hlavný priestor získava žena s kušou. Nielen po scenáristickej, ale povedal by som, že najmä po výtvarnej stránke dielo pripomína mafiánske batmanovky Temné vítězství a Dlouhý Halloween (ale tentokrát to miestami ide skôr už až do Krstného otca). Avšak ich úrovne napriek snahe nedosahuje. Paradoxne práve slávne cameá (a nudný mentor Question) skôr ubližujú, než pomáhajú. Kresba Richarda Burchetta je každopádne super a rozhodne jej pomáhajú krásne, nenápadné a decentne zvolené farby Tatjany Wood (Bažináč). Huntress je pomerne béčkarský charakter (ešte raz: žena s kušou), takže dole klobúk pred Ruckom, že ju dokázal spracovať tak pútavo (aj keď zas nemôžem s čistým svedomím povedať, že by som z jeho podania padol na zadok, je to taká DC-ovská Elektra). Samotná zápletka ma nechala chladným. Bonusy chudobné, len dve obálky na konci. Volání po krvi obsahuje ako raritný koncový bonus origin DC Super Stars č. 17 z r. 1977.

4 13.02.2022

„A tam taky patřím, pomyslel si Tracy.“ Je to skôr 4,5*, ale neblbnime. Ed Brubaker jednotku stvoril, keď jeho otec ešte žil a dvojku, keď už tu nebol. Ja som recenziu na Fandom.sk písal, keď môj otec ešte žil a dvojku, keď už tu nebol. Svet je zvláštne miesto, čo povieš Ed? A aký je druhý Criminal? Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Tiež sa ale vraví výnimka potvrdzuje pravidlo. Criminal 2 to dokázal. Je rovnako dobrý, ako jednotka. Nemá zmysel hrať sa na niečo. Nie je lepší. Nie je horší. Je na rovnakej, špičkovej úrovni. Noir nie je moja srdcovka, ale dobrý príbeh s vynikajúcimi postavami, nečakanými twistami a výbornými dialógmi je dobrý príbeh s vynikajúcimi postavami, nečakanými twistami a výbornými dialógmi. Technické prevedie je (ako ostatne sľubuje BB/art) deluxe. Čaká vás cca 80 strán (!) bonusov, medzi ktorými nájdete eseje, obálky, proces vzniku alebo komiksový trailer. K tomu ako krv červená záložka, fajnový biely obal s vyrazeným názvom a naopak farebný prebal, ktorý možno nesadne každému, ale mne sa páčil. Jednotka bola samozrejme perfektná, ale na dvojke sa mi páčilo, že je „osobnejšia“. Preč sú prepady bánk a prestrelky s policajtami. Je tu „len“ normálny chlap pátrajúci po vrahovi alebo chlapík z mäsa a kostí terorizovaný psychopatom vo svojom vlastnom dome.

13 11.02.2022

Mne sa to nepáčilo. Veľmi som sa na to tešil naivne si mysliac, že to bude jeden z čiernych koňov DKK. Nakoniec to ale v mojich očiach nemá ani na 3*. Scenár je nudný a vôbec sa mi sem nehodila detská kresba španielskeho dua Marcos Martín (Daredevil: Zvuk a zlost, Doctor Strange: Přísaha) a Javier Pulido. Zrejme malo ísť o umelecký zámer, keďže Robin: Rok jedna líči prvý rok (to ste nečakali, však?) Dicka Graysona v (v značne nemožnom a smiešnom, treba dodať) kostýme Batmanovho obľúbeného pomocníka. Vravel som si, že detská kresba bude kontrastovať s ostrým a dospelým scenárom. Ale nie, scenár Scotta Beattyho (Batgirl: Rok jedna) a Chucka Dixona (Vetřelci Ombinus 6) je tiež detský. Až mám dojem, že to mal byť (aj je?) komiks pre deti. Batman má len väčšie cameo, čo by nevadilo, lebo na rozdiel od niektorých mi Robin nejak extra tlak nedvíha (treba ale dodať, že najmä keď ním bol Damian). Viem si predstaviť, že by bez problémov utiahol vlastný origin. To však nie je tento prípad. Viac, ako Batmana, tu nájdete spoľahlivého Alfreda (je rozprávačom príbehu). Neviem, či by som mal odvahu toto označiť za sequel Temného vítezství, hoci technicky to ním zrejme je. K jeho kvalitám ale má sakra ďaleko. Robin: Rok jedna je fajn snáď len vďaka retro komiksu, ktorý je síce príšerne starý, ale z historického hľadiska dôležitý (prvý výskyt Robina v Batmanovom univerze v Detective Comics č. 38 v roku 1940).

5 09.02.2022

Už dlho ma tak netrápila otázka, koľko dať románu hviezd. Hviezdy nemožno zľahčovať. Hviezdy sú vysvedčenie, ktoré knihe vystavujeme. Elementálové sa držia pri zemi, hororových pasáží obsahujú relatívne málo (hlavne v prvej polovici), postavy majú strašne divné mená (Luker! India!) a atmosfére je podriadené všetko. Miestami sa zdá, akoby to ani nemal byť horor. Lenže potom príde nepríjemná, razantná scéna, ktorá všetko radikále zmení a vy si uvedomíte, že začínate byť spokojní. Dokonca veľmi spokojní. Lebo ste sa ocitli v rukách inteligenta, ktorý vie, čo robí. Elementálové nie sú moderný pseudohoror s nudnými klišé postupmi, ale solídna pecka zo začiatku 80. rokov, ku ktorej v roku 2014 Michael Rowe napísal úvodné slovo a v roku 2021 to v češtine vydal Fobos. Michael McDowell nie je žiadne béčko. Rodák z Alabamy zaujímavo pracuje s obľúbenými žánrovými ingredienciami (strašidelný dom, duchovia, prízraky) a zároveň svoj román zasadzuje do širšieho kontextu (môžeme ho smelo vnímať ako plnohodnotnú súčasť tzv. južanských románov - napr. Wallaceova Veľká ryba alebo Dickeyho Vyslobodenie). Na McDowellovom štýle je poznať, že úspešne absolvoval magisterské a bakalárske štúdium a koncom 70. rokov získal doktorát z anglického jazyka a americkej literatúry. Bavilo ma ocitnúť sa v jeho spoločnosti, nechať sa ním ovládať. Bol som zvedavý, kam ma výlet v spoločnosti tohto autora zavedie. A veruže ma zaviedol na značne originálne miesta a ja som rád, že som ich absolvoval, hoci nepopieram, že som mal jemnú pachuť na jazyku z toho, že to nie je až také výborné, ako mohlo (a malo) byť. Príbeh sa nikam neponáhľa, napriek tomu nie je nudný a už tobôž nezáživný. Z perfektnej atmosféry Beldamu cítiť každodennú neľútostnú horúčavu, ktorá z človeka vysáva poslednú energiu, vinou čoho nevládze robiť nič iné, len ležať v tieni a piť ľadový čaj, prípadne sa kúpať v lagúne, čo však vôbec nie je osviežujúce, keďže voda je horúca. Ležérna ospalosť dýcha skoro z každej strany. Slnkom zaliata výprava je v ostrom kontraste s temnotou, ktorá sídli v susednom, treťom, opustenom a dunou postupne dňom za ňom čoraz viac pohlcovanom dome. Palec hore dávam i za postavy, ktoré nielenže disponujú vskutku nečakanými menami (zabudol som na Dauphina!), ale podpísala sa na nich doba, v ktorej boli stvorené. Dnes už by zrejme nebolo možné, aby medzi sebou mali také vzťahy, aké majú, aby sa k sebe správali tak, ako sa správajú, o drogách sa tu rozpráva ako o čokoláde a skoropuberťáčka popíja whisky a nikomu to nepripadá divné (ešte jej dokonca nalievajú). Určite ma potešilo spomínané úvodné slovo (napr. aj o dôvode úpadku hororového žánru v 80. rokoch). Názov je presný, ale odradzujúci; viac by sa hodil Tretí dom alebo Piesok. Poteší prebal, autorov medailónik a záložka.

8 05.02.2022

Fantomas se zlobí je francúzska, mnohými významnými cenami ovenčená komiksová trilógia z rokov 2013 – 2015. V českej mutácii vyšla v r. 2016 v rešpekt budiacom 173-stranovom omnibuse v tvrdej väzbe s úctyhodnými rozmermi 237 x 310. Podujalo sa na to vydavateľstvo Meander, čo je síce menej známy (oproti CREW alebo BB/art) hráč na poli CZ komiksu, ale rozhodne zaujímavý. Veľmi som sa na výsledok tešil. Vyhrotená výtvarná stránka Kanaďanky Julie Rocheleauovej ma síce nadchla, ale po celý čas som nebol schopný naladiť sa na ňu. Čiže nebola to moja šálky kávy, ale vážim si, že vznikla (a že vyšla v češtine). A aj (ale nielen) práve za originalitu udeľujem 4*, hoci som pôvodne chcel dať 3*. To by ale bolo málo. Nepripadalo mi fér dať tak výnimočne vyzerajúcemu dielu priemerné hodnotenie. Hoci som si neustále mrmlal popod nos, ako úžasne to vyzerá, nedokázal som tomu prísť na chuť (napriek úchvatnej dobe belle époque). So scenárom Francúza Oliviera Bocqueta to bolo ešte horšie. Treba ho čítať veľmi, veľmi... veľmi pozorne. Na prvý raz som sa vôbec nechytal. Kto je kto? S kým má aké vzťahy? Čo je hra? Čo pravda? Dej skáče z roku 1911 do roku 1895. Udalosti a zvraty sa na seba vŕšili v závratnom tempe. Stále som vypadával zo sedla, rovno na tvrdú zem. Často som musel listovať dozadu, aby som si overil informácie. Lenže ono aj to je známka toho, s akým prepracovaným kusom máme dočinenia! Nezohýba pred nami chrbát. Neponižuje sa. Nestrápňuje sa. Nedáva svoju kožu zadarmo. Od čitateľa vyžaduje sústredenosť, zápal pre vec. Keď to budete čakať najmenej, vytasí sa s explicitným erotickým detailom alebo výbuchom krvavého násilia. No vďaka Rocheleauovej špecifickému groteskno-karikatúrovému prístupu k vizuálnej stránke výbuchy pôsobia „umelecky“ a avantgardne. Kvôli krimikomédiám s Louisom de Funèsom z rokov 1964 - 1967 si mnohí myslia, že Fantomas je komická postava. Pritom existuje viacero filmov a seriálov, ktoré sa literárnych predlôh držali vernejšie. Ale nikto ich nepozná. Fantomas prenikol i do našej popkultúry: videli sme ho v Arabele, v Kamkovi a Kamke atď. Avšak všetko sú to veci, ktoré nemajú s pôvodnou ideou veľa spoločného (napriek tomu má zeleno-sivá maska z filmov s de Funèsom v komikse cameo). Pôvodný Fantomas je majster klamu, masiek a plánov (a plánov v plánoch, sorry Batman). Tajuplný, mystický génius zločinu. Temná postava zo zákulisia, ktorá pre svoje (častokrát nezrozumiteľné a prekombinované) ciele neváha vraždiť. Je niekoľko krokov pred políciou, zo zákulisia mrazivo ťahá za nitky a vzbudzuje strach a neistotu. Je nepredvídateľný, prežije vlastnú smrť a keď to už-už vyzerá, že nemá plán, tak napokon vysvitne, že to bol jeho plán. Nikto nepozná jeho identitu, keďže je to muž tisícich tvárí. V niečom azda pripomína podobné „mystické“ bytosti á la Pérák alebo Vidocq. Komiks sa vracia k ponurosti postavy, ktorej základ sa ukrýva v knižnej sérii novinárov Pierrea Souvestrea a Marcela Allaina (v rokoch 1911 – 1913 napísali cca 3O príbehov). Uznajte, čomusi takému nemôžem dať len 3*. Bonusy: vynikajúce úvodné 3-stranové slovo Pavla Kořínka a Martina Foreta z Centra pre štúdium komiksu Ústavu pre českú literatúru a dvojstrana citátov o Fantomasovi od známych osobností (Pablo Neruda, Jean Cocteau atď.).

10 03.02.2022

„Nikdy je dlouhá doba, příliš dlouhá, zejména pro jednotlivce stojící proti věčnosti.“ Milo ma prekvapilo, že je to menej bláznivé, než som čakal. Jan Hlubek zasadil svoj hororový príbeh do svojráznych 90. rokov a do hlbokých, temných šumavských lesov. Znie to úžasne, však? Treba povedať, že autorsky na to má. Jeho štýl je svižný, ale nie béčkarský. Jan nepoužíva zbytočné, nikam nevedúce vedľajšie odbočky. Miestami to možno skôr pripomína filmový scenár, než „bežnú“ literatúru, ale prečo nie. Dialógy sú plus-mínus skvelé. Atmosféra lesov a starých dobrých deväťdesiatok nie je zlá. Chronologicky roztrieštený dej niekomu sadne a niekomu nie, ale aspoň čitateľ nemá nič naservírované na podnose a musí sa nad tým zamyslieť, čo je v dnešnej pohodlnej dobe fajn. Problém Lesa vidím v tom, že na to ide prirýchlo. Atmosféra lesov sa určite dala podať náruživejšie. Čiastočne ma sklamala i atmosféra obľúbených 90. rokov. Pritom stačilo málo. Napr. pri vete „mama pripravovala večeru“ napísať akú (niečo bežné pre dané desaťročie: dukátové buchtičky, mäso zapečené s eidamom a broskyňovým kompótom...). Alebo pri zmienke o osvetlení sa neuspokojiť s vetou „typická socialistická lampa“, ale detailne ju opísať. Drobnosti a pritom by perfektne splnili účel. Pri práci s psychológiou postáv som cítil záujem zo strany spisovateľa, ale pravdupovediac mi hrdinovia pripadali zameniteľní a neviditeľní. Gore a sexu nebolo až tak veľa, čo je paradoxne dobre. Úvodnému slovu vytýkam miešanie jabĺk s hruškami: Texaský masaker motorovou pílou nie je slasher. Je to hixploitation. Les by som odporúčal asi najmä mladým čitateľom, ktorí s hororom začínajú. Pre žánrovo skúsenejších to bude „len“ Evil Dead na Šumave s rýchlym tempom. Skoro z každej kapitoly som cítil, akú peknú poklonu Jan vysekol svojmu obľúbenému žánru. Lenže práve to je problém: vložil do textu veľa poklôn a málo seba. Les každopádne určite nie je zlá kniha, ale aj kebyže chcem prižmúriť oči a dať až 4*, okamžite sa mi z tmy vynoria diabolské lesné poviedky Barrona alebo Fracassiho, v porovnaní s ktorými sa Les nachádza predsa len niekde inde. Mnohým sa na Lese páči práve to, že sa na nič nehrá, ale mne by práveže po štyridsiatke vyhovovalo, kebyže sa „hrá“. Okrem spomínaného úvodného slova je súčasťou knihy i autorov medailónik a doslov.

8 25.01.2022

O čo viac som sa na to tešil, o to sklamanejší som zostal. Scott Snyder Batmanovi daroval niekoľko mimoriadnych príbehov. Soví tribunál, Smrt rodiny, Černé zrcadlo. O Konci hry sa šepkalo ako o revolúcii, ktorá zmení všetko, čo sme (minimálne o Jokerovi) vedeli. Preto ma zarazilo, že nič také sa tu nevyskytuje. Je prítomný geniálny námet (existuje Joker v Gothame už celé stáročia?), ale šokujúco s ním nie je nijako pracované a neodpustiteľne šumí do prázdna (pritom to pri správnom podaní mohla byť kultovka, v ktorej by Batman ako správny detektív pátral po sérii mrazivých fotiek). Ďalšou slepou uličkou sa stal stret s JLA, z ktorého taktiež nič nevyplýva. Je síce fajn vidieť, že Batman od Babylonské věži značne pokročil dopredu v boji proti vlastným priateľom, ale de facto je to len povinný akčný prológ (a samozrejme každý člen útočí samostatne). Objaví sa pár silných momentov (amputácia ruky, záver), ale sme v americkom mainstreamovom (hoci relatívne drsnom) komikse a čítali sme nasledujúcu Supertíhu, takže „vieme“. Vrcholné dielo klauna zločinu si predstavujem inak; toto je len jeden z jeho (a)typických útokov na Gotham. Navyše to relatívne popiera kánon, ktorý doteraz počítal s faktom, že až Batmanova prítomnosť dala vzniknúť magorom typu Jokera; dovtedy mesto ohrozovala „iba“ klasická mafia. Vlastne to popiera i origin Jokera, ak teda za jeho origin považujeme „pôvodného“ Red Hooda a pád do nádrže s chemikáliami. Pobavila ma hláška „chod do kúpeľne, je tam lekárnička“, pričom obeť má v hrudnom koši zaseknutú obrovskú sekeru. Bez debaty je skvelá Capullova kresba užívajúca si Batmanov trudnomyseľný prieskum apokalyptického Arkhamu a iné veselosti. Mali to pomenovať Konec srandy. Bonusy tvorí 6 strán náčrtov a 16 strán galérie alternatívnych obálok (najmä od Andyho Kuberta a Capulla). Konec hry v češtine druhý raz vyšiel v r. 2021 v rámci kompletu Legenda o Batmanovi.

3 24.01.2022

Ono to nie je zlé. Mne Snyderov prístup k Batmanovi plne vyhovuje (Černé zrcadlo, Soví tribunál). Nakreslené je to parádne. A (v rámci mainstreamových možností) je to drsné. Ale. Iba sa to na niečo hrá. Sľubuje to veci, ktoré to nie je schopné naplniť. Smrteľné zranenia sa prežívajú, Joker má byť najagresívnejší v celej svojej kariére, ale je rovnaký ako doteraz, Batman síce šokujúco tvrdí, že nemá žiadny plán (Batman! Nemá plán!), aby sa nakoniec ukázalo, že nielenže mal plán, ale aj plán v pláne... a Jokerov vrcholný plán? Ten v ničom neprekonáva jeho bežné, predchádzajúce plány. Navyše po nasledujúcej Supertíhe (tiež vyšla v češtine) vieme, že daná kaša sa neje taká horúca, ako sa varí, ale nebudem spoilerovať. Prvý raz v ČR vyšlo v rámci New52 v roku 2017.

4 24.01.2022

Dávam 4*, ale s prižmúreným okom. Po ukončení príbehu o Sovom tribunáli sa Snyder s ilustrátorom Gregom Capullom rozhodli vrátiť v čase a vyrozprávať nám počiatky Brucea v Gothame. Opäť sa tak stávame svedkami toho, ako sa vracia do opusteného sídla , kde čaká len verný Alfred. Znova vidíme, ako Bruce dospeje k záveru, že musí vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Atď. Do pozornosti dávam Red Hooda (čo je vlastne origin Jokera... možno), kde sa Snyder hrá s kultovým Kameňákom Alana Moorea. Zase je nám ukázané, ako vznikol kostým; pripomenulo mi to Millerovu klasiku Batman: Rok jedna (1987), kde Wayne sedí v kresle, do izby vletí netopier a v nasledujúcej scéne je kostým na svete (správne, v mojom hlase počujete iróniu). Snyder Batmana reštartoval a napriek pár zakopnutiam to zvládol so cťou a mňa to strašne bavilo čítať, hoci som si uvedomoval nedostatky (šialené skoky v čase: pred 6. rokmi, o 5 mesiacov neskôr, detstvo). Batman je divoký, nepredvídateľný, nevie domyslieť plány do konca (alebo vie, ale niečo sa pokazí, čo sa mu neskôr ako expertovi na vytváranie „plánov v plánoch“ nezvyklo stávať). Niekedy živelným prístupom prekvapuje aj sám seba. Hľadá si štýl. Má ďaleko ku geniálnemu detektívovi, akým sa neskôr stane, ale ešte to nie je ani temný bojovník ukrývajúci sa v tieňoch. Je to skôr drzý, neotesaný mladý floutek s vojenským zostrihom, ktorý tri rany rozdá a štyri prijme a potom štyri rozdá a jednu prijme a nakoniec všetci ležia na zemi v krvi a nie je jasné, kto vyhral (a či vôbec niekto). Rád používa staré dobré masky, čo je vec, ktorá mi pravdupovediac v nových komiksoch o Netopierovi chýba. Jeho vzťahy s Alfredom, Foxom a Gordonom sa ešte len formujú a sú neotesané. Kresba je v jednej chvíli prísne realistická, potom úžasne noirová, následne neskutočne vynaliezavá... a napokon do toho vpadne batmobil ako z Dráčika. Obloha je absurdne sfarbená (vyzdvihujem inkerstvo Dannyho Mikiho, no chápem, že mnohým nesadne) a lieta po nej bizarná flotila vzducholodí (!) pripomínajúca vedecko-fantastický európsky film z 30. rokov 20. storočia. Podobné výhrady by som mal k scenáru, ktorý je v jednej chvíli realistický a hneď nato tam kydnú auto, ktoré sa vie prilepiť kolesami o strop tunela, prípadne sa dočkáme cenzurovaného prostredníka, čo je zábavné, ale v konečnom efekte to z komiksu robí čudný hybrid. Nebavili ma cliffhangery, z ktorých nič nevyplýva a sú vyriešené behom pár panelov (explózia, injekcia). Komiks vyšiel aj v r. 2021 v rámci kompletu Legenda o Batmanovi.

5 22.01.2022

"jednotka" (Rok nula - tajné město) mala k dokonalosti ďaleko, ale 4* si s prižmúreným netopierom zaslúžila. Dokončenie... nie. Hádankár je skvelý zlosyn, ale to nestačí. Síce sa formuje priateľstvo medzi Batmanom a Gordonom, ale podobných plusov by sme našli málo (dojemné Alfredove koncové predstavy súvisiace s doživotným Bruceovým prekliatím). Zarazilo ma, že od „pádu mesta“ ubehlo iba 27 dní a už to v Gothame vyzerá ako v Som legenda s Willom Smithom. Je to síce vysvetlené špeciálnymi semenami od Poison Ivy (?!?), ale to mi nestačilo. Odfláknutých bolo viacero momentov (samoúčelný náhodný spôsob, akým sa Gordon rozhovorí pred Batmanom o kabáte). Scenár je v prvej polovici výborný (mesto ponorené do chaosu superbúrky). V druhej sa však rozpadne a už ho nikto do pôvodného stavu nezloží. Príbeh vyšiel druhýkrát v roku 2021 v komplete Legenda o Batmanovi.

3 22.01.2022

„Zas bude dobře.“ Vranu som si kúpil koncom roka 2021, ale čítanie som z rôznych dôvodov odkladal. Keď mi pár týždňov nato nečakane zomrel otec, rozhodol som sa, že je správny čas pustiť sa do nej. Netvrdím, že mi to po psychickej stránke pomohlo... ale možno trochu predsa len áno. A to sa počíta. Ilustrátor a scenárista v jednej osobe, James O ´Barr, Vranu ostatne tvoril ako duševnú očistu po tragickej smrti snúbenice. Ak človek nepozná film, môže si po prečítaní anotácie klásť pochybovačnú otázku: je to naozaj „iba“ príbeh pomsty? Áno... a nie. Ono je to naozaj „len“ o pomste. Miestami takej brutálnej, že je to drsné ešte i na rok 2022, nieto na 80. roky, kedy Vrana prvý raz vzlietla k čitateľskej obci. Spočiatku dej uháňal dopredu príliš rýchlo. Pýtal som sa sám seba, o čom bude ďalej. Ale James v najneočakávanejších (avšak zároveň najlogickejších) okamihoch spomalí a ponúkne zasnený motív alebo rapídny flashback, prostredníctvom ktorého všetka tá príšerná krv všade naokolo dostane zmysel. Iste, niečo by sa dalo skritizovať. Kresba je miestami (i v rámci jednej kapitoly) zvláštne nekonzistentná a geniálne momenty sa striedajú s momentmi, ktoré... nie sú geniálne. Unikol mi prínos polície do príbehu. Ústredný operenec (a mytológia okolo neho) mohol dostať väčší priestor. A strácal som sa v Ericovi, ktorý je striedavo neodpúšťajúci anjel pomsty ovládajúci zbrane lepšie ako Arnold v Komande, potom citlivý automechanik (?), jemný baleťák (!), nežný básnik (...) a tvrdý rocker (?!), ale v konečnom efekte nezvyklá povahová kombinácia funguje. Inak je však Vrana unikát. Ako Eric, i komiks si prechádza všetkými fázami. Od hnevu a zúrivosť cez výčitky svedomia a plač až po zúfalstvo a finálne zmierenie a akceptáciu daného stavu. Je dojímavá, keďže asi každému už zomrel niekto, koho miloval a bez ktorého existencie si nevedel predstaviť žiť. Lenže život ide ďalej a nakoniec je smrť naozaj jediná spravodlivosť na svete. Mŕtvi by nechceli, aby sme sa kvôli nim trápili, ale aby sme na nich spomínali s láskou a časom tiež s humorom. Pochopil to aj James, ktorý dodatočne Vranu doplnil o „vianočnú“ pasáž. Tú pôvodne do komiksu nechcel dať (ani do prvých vydaní nedal). Bola príliš intímna. Bál sa, že ju zničil. Až keď sa vyrovnal so smrťou milovanej ženy, pochopil, že práveže pre čo najdôstojnejšie uctenie jej pamiatky by sem scénu dať mal. A pridal ešte „konský“ koniec. Vrana v češtine vyšla prvý raz v roku 2003 v Comics Centre (ďalej len CC). V rokoch 2007, 2008 a 2012 nasledovali reedície. Koncom roka 2021 CC uviedlo na trh luxusné vydanie obsahujúce plagátik (CC vydalo dve jeho verzie, ale nedostali sa do každého vydania, ale len do „náhodne vybratých“, takže ak ho máte, vlastníte slušnú vzácnosť), látkovú záložku, poznámky, vysvetlivky, galériu obálok, doslov, poďakovanie a prepojenie s hudbou. Predovšetkým ale táto Vrana historicky prvý raz vyšla vo veľkom formáte (220 x 325). S takýmito rozmermi nie že historicky prvý raz vyšla v českom jazyku, ale (hoci sa tomu vzhľadom na jej kultovosť ťažko verí) na celom svete (!). Ďalšou celosvetovou mimoriadnosťou je samotná obálka, ktorú James poskytol CC, keďže obraz doteraz nebol nikde nikdy publikovaný. Čierna obálka obsahuje čierne písmo, čo znie ako katastrofa, ale v skutočnosti je to geniálny nápad. V rokoch 2012 a 2013 sa O´Barr k téme pomstiteľov zo záhrobia vrátil (Vrána: Mrtvá doba a Vrána: Soumrak bohů). K filmom sa mi vyjadrovať nechce, niektoré nie sú zlé, ale mňa pravdupovediac nebavil už ani prvý.

15 21.01.2022

Strašná pecka. Stiahol som ju za hodinu a už v polovici som ľutoval, že som si nekúpil aj dvojku. Nepopieram síce, že za rýchle prečítanie mohol fakt, že je to nielen svižne napísané, ale i to, že Abe nepatrí k ukecaným hrdinom á la Spider-Man. Prvý Abeov spin-off sa každopádne viac, než „len“ vydaril. Abe Sapien je sympaťák, ktorého dobrodružstvu č. 1 je podriadené práve to, že sa jedná o debut. Takže obľúbený vodný hrdina nie je (ani zďaleka) dokonalý, robí chyby a celkovo mu to (ne)klape tak, ako to klapalo Hellboyovi. Bavil ma scenár, ako i kresba Jasona Shawna Alexandra (Gotham Central 3) a s tým súvisiaci koloring Davea Stewarta (Batman a syn, Batman Mikey Mignoly, Batman: Dlouhý Halloween). Bolo to podmanivé. Vidno, že Mignola (Hellboy, Baltimore, Ú.P.V.O.) je v téme doslova ako doma, keďže ju pred rokmi vymyslel. Trocha ma rušil samoúčelný spôsob, ako rozbiť vysielačku a ako sem zakomponovať cameo Hellboya, ktorý tu nemá čo robiť, keďže podľa kánonu mal v danej dobe iné povinnosti a v diametrálne odlišnej krajine. Komiks vyšiel s prebalom, zelenou záložkou a 8-stranovým skicárom. Chýbali mi medailóniky autorov, pokojne aj s fotkami.

9 20.01.2022

„Tenhle svět nemá budoucnost.“ Od detstva zbožňujem Thorgala od poľsko-belgickej dvojice Rosiński/Van Hamme. Paradoxne, kým vikingské dieťa hviezd vyzerá (vizuálne) dospelo, je to skôr fantasy pre mládež (ale geniálna). Šninkl naopak pôsobí detsky, ale je to dielo určené dospelému čitateľovi. Mix písma svätého, sci-fi a Pána prsteňov je divoký, ale skvelý, hoci na pár miestach je kopírovanie Biblie príliš jednoduché (Judáš, voda premenená na víno). Postavy vyzerajú rozkošne, ale majú pohlavné rozmnožovacie orgány a „Ježišovi“ ide viac, ako o spásu sveta, o nasvrčkovanie „Márii Magdalény“. Pre niekoho rúhačské, pre mňa zábavné. Samozrejme, Rosińskim fantasticky nakreslené. Ale občas som sa nudil a dej bol na môj vkus príliš epizódny. J´on sa ocitne v nebezpečenstve, dostane sa z neho vďaka Deus ex machina, koniec kapitoly. A na začiatku nasledujúcej to isté, len v bledomodrom. J´on nie je superhrdina. Pripomína skôr inú európsku komiksovú legendu: Druuna. I bohyni sexu (a bielych tenisiek) sa veci skôr diali, než že by ich aktívne ovplyvňovala. A on je navyše ešte aj tak trochu zlodej, prevít a zbabelec. Každá kapitola sa odohráva v odlišnom prostredí (oceán, kráľovstvo, ostrov, jaskyňa, púšť, bojisko, les). Relatívne monotónny scenár výraznou mierou vylepšuje kresba, scenár, ktorý napriek pár menej záživným zastávkam JE podarený (a obsahuje podvraťácky humor) a finále. To ma zaskočilo svojou obrovskou mizantropovosťou. Okrem temnoty ma prekvapilo i tým, že ho môžeme svojím spôsobom vnímať ako prequel ku Kubrickovej 2001: Vesmírnej odysey (!). Komiks je taký náročný, že na prvý raz nemáte šancu vstrebať všetky jeho pohnútky, emócie, prúdy, myšlienky. Šninkl na európsky trh prišiel koncom osemdesiatych, ale v českej mutácii sa zjavil až v roku 2001 (a zase sme pri Kubrickovi). Calibre Publishing ho v ČR vydalo v čierno-bielej podobe, ako bol aj autormi ostatne vytvorený (len obálka bola farebná). Vtedy znel názov Šinkl a jeho velká síla. V roku 2021 sa milovaného hrdinu (?) pre zmenu ujíma CREW v edícii Mistrovská díla evproského komiksu a vydáva ho vo farbe pod upraveným názov Šninklova veliká moc. Kolorovaná verzia sa historicky prvý raz na svete objavila v roku 2001 (a zase 2001!), teda v roku, v ktorom Šninkl vyšiel prvý raz v češtine, ale v čierno-bielej verzii. Ešte stíhate? Za farebnou verziou stojí poľský kolorista Graza Kasprzak. Van Hamme a Rosiński sa síce na farebnej variácii nepodieľali (ak nepočítame, že Rosiński pre ňu vytvoril tri nové obálky), ale ani neboli proti nej. To je pomerne zásadné, keďže mnohí autori sa nepozerajú na kolorovanie svojich čierno-bielych vecí s láskou. Súčasťou CREW-áckej farebnej permutácie sú rozhovory s Rosińskim a Van Hammeom a odborný text od Benoîta Moucharta. Určite by komiksu prospel väčší formát. Šninkl sa dostáva do epicentra malicherných, ale o to krutejších vojen a nezmyselného krviprelievania organizovaného arogantnými mocnými, pre ktorých život slabých a nevinných podvolených absolútne nič neznamená, prípadne sa ich smrti dokonca rovno smejú. To je aktuálne ešte i v roku 2022. Taký je svet. Bohužiaľ.

10 18.01.2022

Kým v prvej časti (bavíme sa o DKK z r. 2020, nie o CREW-áckom vydaní z r. 2006) to bolo viac, než len OK, v druhej už je postáv a motívov priveľa. Výrazným spôsobom to znižuje čitateľov záujem o dianie, o to, ako to dopadne. Na tom má podiel tiež to, že motiváciám niektorých postáv nerozumieme, alebo sú nám ukradnuté (resp. dlho nie je jasné, či sú takí naozaj, alebo je to len súčasť ich tajnej hry). Asi som na tieto veci už starý. Nápad so starými superhrdinami, ktorí bojujú proti novým, ktorých metódy potierania zločinu sa paradoxne ktovieako nelíšia od metód samotných zločincov, nie je zlý. Celé je to ale napísané značne štandardne, klišé a podľa očakávaní. Nekoná sa prakticky žiadne enormné prekvapenie. To ma sklamalo a zaskočilo; od komiksu s takým renomé som čakal viac. Vedľajších dejových odbočiek bolo na môj vkus veľa. Jednoznačne víťazí fenomenálna, veľkolepá maľba Alexa Rossa (Zázraky, Superman: Mír na Zemi) nad scenárom Marka Waida (Amazing Spider-Man: Rodinný podnik, Daredevil: Zvuk a zlost). Ani to však nie je čistá pravda, lebo jej (samozrejme vysokú, je to ostatne Alex Ross) úroveň podstatnou mierou znižuje malý formát, v akom v DKK vyšla. Rossova tvorba by proste mala vychádzať výlučne vo veľkoformátovej tlači. Menší formát do nemalej miery devalvuje jej nadpriemernosť. V takom malom formáte som sa v niektorých scénach (predovšetkým v paneloch, kde proti sebe bojujú desiatky postáv) neorientoval. Opakuje sa aj tradičný problém epických crossoverov: nikto neumrie a ak predsa, tak natoľko vedľajšia postava, že ju nepoznajú často ani geekovia. Po takejto spŕške kritiky sa výsledné 4* môžu javiť nepochopiteľne. Ale trvám si na nich. Scenárista síce žiadny zázrak nepredviedol, našťastie sa mu však zakaždým v poslednej chvíli, práve keď som to s ním už-už vzdával, podarilo vyseknúť niečo bombové. Či už vtipné hlášky („Takže takový je to pocit.“), zaujímavé filozofické zrážky (či už Supermana a Batmana, alebo Wonder Women a Kal-Ela), dobré nápady (Batman je jediná bytosť vo vesmíre, ktorá sa dokáže prikradnúť k Supermanovi od chrbta) a dojemné vystihnutia pointy (Supermanovou najväčšou superschopnosťou nikdy nebol laserový zrak, ani neskutočná fyzická sila, ale schopnosť rozpoznať dobro od zla). Samostatnou kapitolou je na môj vkus geniálny epilóg z reštaurácie, o ktorom vám nepoviem ani ň. Veľmi atraktívny je i majestátny Shazam, ktorý u nás patrí k najmenej vydávaným DC superhrdinom. Retrokomiks je tvorený historicky zásadným príbehom z All-Star Comics 3 z r. 1940, v ktorom sa prvý raz revolučne preukázalo, že superhrdinovia DC obývajú jeden fiktívny svet (vtedy konkrétne v rámci združenia Americký spolek spravedlnosti).

5 18.01.2022

Od Adama Nevilla som čítal Rituál. Bol skvelý, ale vo finále ma nas... rdil. Rudá zem (takisto folk horor) je vyrovnanejšia. Začína parádne, pokračuje parádne a končí tak napínavo, že som mal chuť preskakovať strany, aby som sa čo najrýchlejšie dozvedel, ako to dopadlo. Jasné, má 424 strán, takže občas mierne upadne do letargie. Ale Adam to veľmi rýchlo zase nakopne do vysokých otáčok. Až na jednu scénu so Steveom nie je Rudá zem nejak extra krvavá. Ak táto kniha niekomu pripadá brutálna, asi toho na poli hororovom veľa nečítal. Beštialita románu sa prejavuje vo svete, v ktorom sa odohráva. V chladnom svete, v ktorom vám nikto nepomôže, každý je kúpený a nikomu nemôžete veriť. To sú pre dobrý horor dôležité ingrediencie. Rovnako prepracovaná psychológia postáv. Aj v tej je Nevill ako doma. Je to sympaťák, ktorý posledné roky s malou dcérou chodí po úžasne ponurej anglickej krajine. Skúmajú spolu rieky, údolia, rozľahlé planiny, útesy, hlboké lesy, zaujímajú sa o faunu a flóru, splavujú jazerá. V britskom Devone, kde sa dej odohráva, Nevill so svojou rodinou žije od r. 2014. Za ten čas načerpal dostatok inšpirácie. Áno, možno som od toho po hororovej stránke čakal predsa len čosi mäsitejšie. Takto je to miestami skôr „iba“ vynikajúci triler. Občas som sa cítil dokonca ako keby som čítal ďalší diel Mastertonovej série o írskej policajtke Katie Maguire. Ale jasné, hororové ingrediencie sú bez debaty viditeľné aj z obežnej dráhy. Len som proste možno čakal niečo iné. Ale to je môj problém. A jeden zvrat so zradou istej postavy je neskutočné klišé. Chápem, že Adam chcel ukázať, kde všade má rudý lid chápadlá. Ale aj tak je to neskutočné klišé. Poteší tvrdá väzba s prebalom, červená záložka a autorove záverečné dodatky, v ktorých nás zasvätí do pozadia projektu. Tak sa začítajte do príbehu temnej farmy Redstone Cross, ktorej obyvatelia prebudili niečo z podzemia, čosi večné, dačo, čo pretrváva. Vyhnali to však nebezpečne blízko zemského povrchu a je otázne, či sa Čierna matka a jej biele šteňatá budú chcieť dobrovoľne vrátiť späť. Veď hore je tak veľa žrádla!

9 18.01.2022

Království tvé je v rámci amerického superhrdinského komiksu pojem. V češtine prvý raz vyšlo v r. 2006 v 232-stranovom zväzku. Opätovne v r. 2020 rozdelené na dve knihy v DKK. Spočiatku sympaticky komorný príbeh sa postupne rozrastie o postavy, zvraty a udalosti, kvôli čomu nadobudne epický rozmer. Kým u iných autorov by sa z toho stal chaotický chaos, toto písal rozumný Mark Waid (JLA: Babylonská věž, Daredevil: Zvuk a zlost, Flash: Smrtící rychlost, Fantastic Four: Nemyslitelné). A, to najmä, zhmotnil mu to fenomenálny Alex Ross (JLA: Svoboda a spravedlnost, Zázraky). Pozerať sa na jeho úchvatné maľby, na jeho víziu, na akčné scény alebo na to, ako stvárnil zostarnutých (teda ako kto, že Wonder Woman?) superhrdinov, je neskutočné. Postupné rozuzľovanie toho, k čomu (a prečo) došlo, bolo najskôr komplikované, ale po druhom čítaní do seba plus-mínus všetko zaklaplo. Scenár pracuje s viacerými nosnými myšlienkami. Čo je to hrdinstvo? Musí alebo nemusí ísť ruka v ruke s ním slušnosť a čestnosť? Ako to dopadne, ak stará generácia sklamane odíde do zabudnutia a nahradí ju nová, stonásobne agresívnejšia, ktorá sa správa tak, ako by sa jej staromódni (?) predchodcovia nikdy nesprávali? A čo staré spojenectvá a priateľstvá? Majú budúcnosť? Ak áno, tak pozitívnu, alebo sa z bývalých spojencov stanú nepriatelia? Waid okrem toho prišiel s viacerými zaujímavými drobnosťami (superhrdinská reštaurácia, Gotham ako policajný štát, Supermanov vrkoč, Hawkman ako ekoterorista). Každopádne kresba (maľba) určite prevyšuje scenár, ktorý sa snaží, ale občas je predsa len neprehľadný. Ďalší problém spočíva v tom, že takému výtvarnému pokladu sa hodí veľký rozmer á la Superman: Mír na zemi alebo ostatne aj spomínaná JLA: Svoboda a spravedlnost. Vydavateľstvá by mali mať súdom nariadené vydávať Rossove (veľ)diela len vo veľkých formátoch. Musím oceniť na DKK pomerne kvalitné bonusy: okrem tradičného úvodníku a medailónikov autorov 10-stranová galéria obálok a retro príbeh je síce tradične zlý, ale z historického hľadiska cenný, keďže predstavuje debut Spectra v roku 1940 (čo je postava, ktorá je v Království tvém vedľajšia, ale zásadná).

7 13.01.2022

„To, co jsme ztratili, už zpátky nedostaneme.“ Nie je to až také skvelé zakončenie, aké som čakal, ale 4* si to vzhľadom na masívnosť zaslúži. Sériu pozorne sledujem od r. 2019, kedy v ČR začala vychádzať zošitová trilógia Steve Rogers – Captain America nasledovaná Tajným impériom 1. To ma dostalo viac, ako kultová Občianska vojna, takže očakávania od dvojky (resp. od záveru celej ságy na tému Captain America ako tajný agent Hydry) boli vysoké. Lenže sa ich stopercentne nepodarilo naplniť. Oceňujem, že hoci je postáv veľa, je ich menej, ako v Občianskej vojne, čo je dobre, lebo tam ich bolo fakt ohromné množstvo a mnohé kvôli tomu v deji nemali zmysel. Tu scenárista Nick Spencer s postavami, ich motiváciami, charaktermi a vzťahmi pracuje predsa len zaujímavejšie. Bez debaty je kresba hneď viacerých autorov (mne sa najviac páčila tá od Andreu Sorrentina). Hoci na konci nechýbajú pootvorené zadné vrátka, predstavuje Tajné impérium 2 každopádne záver dlhoročného eventu, ktorý, ako to už v amerických superhrdinských eventoch chodí, snažil zavďačiť každému, čo nie je dobre, ale tak to už proste v eventoch chodí a tento je taký dobrý, aký len mohol byť.

9 12.01.2022

Beštiálne ilustrácie Glenna Fabryho (Sandman: Věčné noci) sú super, ale nepáčil sa mi vzhľad Thora a čáryfuka. Takto nakreslení mi pripadali nesympatickí. Spôsob, akým bol vyriešený (zdanlivo neriešiteľný) problém, na ktorý boli dovtedy všetci krátky, príliš jednoduchý. Prejavuje sa tu častý problém marveláckych komiksov: hoci sú superhrdinovia neuveriteľne mocní (preto ostatne to pomenovanie), objaví sa na scéne problém, ktorý nedokážu vyriešiť. Jasné, chápem: ak by ho vyriešili behom pár stránok, neexistovali by superhrdinské komiksy. Ale práve tunajšia hrozba síce bola patrične monštruózna, ale aj tak sa mi nechce veriť, že na ňu bol krátky Vision. A Dr. Strange? Tomu fakt neverím. Ešte chápem, že Iron Man. Ale oni? A kde je dofrasa Wolverine, keď ho Amerika potrebuje? V Kanade?! Avšak, pri bránach Asgardu, tým by sme s mínusmi skončili. Thor: Vikingové je perfektná jednohubka. Na nič sa nehrá, ale do toho „nič“ ide naplno a to z nej robí kvalitnejší komiks, než sú niektoré iné konkurencie, ktoré sú oveľa ambicióznejšie, ale ich tvorcovia to nedokázali dotiahnuť do patrične uspokojivého konca. Vedel som, že to bude drsné, priamočiare a rázne, ale aj tak ma prekvapilo, aké to bolo drsné, priamočiare... a rázne. Násilie dosahuje nevídané rozmery; v tej svojej priamočiarosti je to veľmi sympatické a osviežujúce. Zamrzia nulové bonusy (a obálka mohla byť atraktívnejšia). Scenár od klasicky drzého Gartha Ennisa (Ghost Rider: Cesta do zatracení, Punisher: Vítej zpátky, Franku) drží našu pozornosť neustále v pozore. Takže proti zlu je nasadený nacistický pilot a rytier zahajujúci rána upaľovaním nevinných pardon vinných "čarodejníc". Síce Ennisa jemne upodozrievam z toho, že opajcoval prvých Pirátov Karibiku, ale budem sa tváriť, že som si to nevšimol. Skôr, než sa to začne, to končí. Miestami som až neveril, ako ďaleko boli tvorcovia schopní zájsť (a čo im v Marvele odsúhlasili). Užite si túto apokalyptickú jazdu. Thor: Vikingové sú v podstate viac „ragnarok“, ako samotný Thor: Ragnarok.

10 08.01.2022

„Bohatství je Batmanova superschopnost.“ Absolútna povinnosť pre fanúšikov Batmana. Totálne zanietené čítanie. Americký žurnalista Glenn Weldon zjavne, očividne a nekompromisne vie, o čom píše. Obrovská časť knihy je venovaná „starému“ Batmanovi, ale vôbec to nevadí (ak by to niekomu vadilo, mal by sa prestať okamžite označovať za batmanológa). Autor sa venuje všetkému, čo súvisí s Temným rytierom: komiksom, seriálom, conom, filmom, hračkám... i bradavkám. Kniha je poňatá chronologicky, teda od ťažkopádnych začiatkov (Batman sa kedysi písal s pomlčkou a neúradoval v Gothame, ale v New Yorku) až po Scotta Snydera a Granta Morrisona (pri komiksoch) a Nolana (pri filmoch). Ben Affleck to už nestihol. Bonusy: záložka (samozrejme čierna!), farebná fotogaléria s priloženým textom (síce skromná, ale lepšie ako batarangom do čela), register, bibliografia a autorov medailónik. Až do tejto knihy som nezamýšľal nad tým, že k Batmanovi patrí homosexualita. Teraz síce chápem, že (a prečo) si to niektorí myslia, ale stále je to podľa mňa proste blbosť. Nie som proti gayom, ale tu bol dôraz na homosexualitu kladený tak masívne, až ma to nudilo (o to divnejšie potom pôsobí zmienka v štýle „zabitý Jason Todd sa vrátil do sveta živých ako Red Hood, ale nemáme čas to tu rozoberať“, pričom však rozoberať v stovkách viet gay tematiku čas bol, ale rozoberať pre Batmanovo univerzum zásadný návrat zabitej postavy nie). Dozviete sa množstvo zaujímavostí (hoci to môže z dnešného pohľadu znieť neuveriteľne, v 60. rokoch boli na tom Batmanove predaje tak biedne, že sa uvažovalo o jeho zarezaní), súvislostí, chuťoviek, previazaností, pripomenutí (dnes každý druhý označuje Keatona za najlepšieho Batmana, ale v dobe premiéry filmu sa proti obsadeniu tohto prevažne komika vzniesla gigantická vlna odporu), bizarností (batusi) a pikantérií. Zachytil som jednu chybu: „Joker Robina dodělával páčidlem“. Neprekvapuje ma to, lebo tento omyl zľudovel napriek tomu, že Joker Robina páčidlom „iba“ zmlátil a následne ho zabil výbuch, ale Weldon vlastne nepíše „zabil“, ale „dodělával“, čiže teoreticky to nie je chyba. Inak, aj keď som Nolanovu trilógiu videl fakt veľakrát (najradšej mám paradoxne jednotku a úvod a záver trojky), doteraz mi nenapadlo, že Bale vlastne hrá trojúlohu: Batmana, Waynea v súkromí a Waynea pred kamerami.

9 06.01.2022