Ivan Kučera komentáře u knih

Asi som v menšine, ale mne sa páči nápad poňať Vranu ako voľnú sériu, kde sú jednotlivé príbehy uzavreté a v každom vrana zo sveta mŕtvych vráti inú nevinnú obeť beštiálneho zločinu, ktorá následne vyráža na krutú, zaslúženú cestu pomsty. Faktom každopádne je, že ak vedľa seba postavíme Vranu, Soumrak bohů a Mrtvú dobu, tak posledná menovaná slečna sa mi páčila najmenej. Dej je riedky a dá sa prečítať v podstate za pár desiatok minút. Samozrejme to, že je niečo krátke, ešte neznamená, že je to zlé. Problém je, že scenár je poňatý divne, nezrozumiteľne a chaoticky. Priznám sa, že ani po druhom prečítaní mi všetko nedocvaklo, hoci je to fakt komorný príbeh s pár postavami. Páčila sa mi čierno-biela, extravagantne neortodoxná a psychedelicko-snová, ba až undergroundová, neprehľadná a špinavá (v dobrom) kresba Bulhara Alexa Maleeva (Batman: Hřbitovní směna, Temný rytíř: Proměny). James O´Barr, legendárny tvorca kultovej jednotky, sa na Mrtvé dobe podieľal iba ako autor námetu. Komiks mal byť predlohou pre filmovú druhú Vranu, napokon ale nebol použitý. Scenár napísal Angličan John Wagner (omnibusy Star Wars a Vetřelci). Chcel som dať 3*, ale ono to na ne v mojich očiach nemá; viac ako plnohodnotné, dokončené dielo mi to pripadalo skôr len ako ukážka firme, ktorá si komiks objednala. Ako ukážka, ktorá má k hotovému štádiu ďaleko, ale firma si vyžiadala ukážku, aby vedela, za čo si platí.

7 08.05.2022

Bože, to čo bolo? Vôbec netuším, čo si mám myslieť. Dúfal som, že druhé čítanie to vylepší, ale nielenže som tomu stále nerozumel, ale absolútne som rezignoval (na všetko). WW: Ztracený ráj je prehustený komiks. Kresbou, i textom. Kresba je monumentálna a úžasne detailná, takže to by nevadilo, skôr naopak. Ale ten scenár... Jedným slovom: ach! Pozostáva z dvoch príbehov, ktoré spolu vlastne nijak nesúvisia. V jednom zavíta vojna do Gothamu a v druhom na rodný ostrov našej obľúbenej Amazonky. A ja fakt netuším, či je horší prvý, alebo druhý. Keď je nezáživný Batman (Batman!), tak to chce fakt veľký „talent“. Pritom zmixovanie Gothamu a gréckej mytológie je úžasný nápad, ale uchopené je to za zlý koniec. V deji som sa strácal a i atraktívne postavy (Joker, Harley Quinn...) sú úplne zle spracované. Wonder Women pôsobí ako vedľajšia postava (+ blbka). Na námete a scenári pracovalo päť osôb a je to poznať. Ja vlastne ani poriadne neviem, čo sa tam dialo (a to bol jedným z autorov J.M. DeMatteis, autor kultovky Kravenův poslední lov). Nečudujem sa, že pre mnohých je napokon najzaujímavejšie bonusové retro z r. 1984. Nie snáď, že by to bol zázrak, ale jednak sa aspoň na nič nehrá a jednak je zaujímavé v zmysle, že vidíme, ako komplikovane sa niektoré postavy v priebehu desaťročí vyvíjali, menili a hľadali svoje miesto pod slnkom (v tomto prípade Wonder Girl alias Donna Troy). K tomu 8-stranová galéria obálok.

6 07.05.2022

(SPOILER) Od detstva som ako fanúšik Stephena Kinga vnímal Koontza ako solídneho remeselníka, ktorý však pánovi z Maine možno siaha po kolená, ale vyššie nie. Skrýšu (slovenský preklad Podsvetie odmietam používať) som prvý raz čítal v 90. rokoch, potom som videl film s Jeffom Goldblumom a v r. 2022 som sa k románu vrátil, aby som si naň oživil spomienky (a lebo ho mali za babku v pražskom antikvariáte). Spoľahlivo som sa vďaka repríze vrátil do svojich mladých liet. Už vtedy ma Skrýš nejak enormne nebavila, ale inak sa jednalo o fajn triler na prečkanie vákua, po ktorom do našej mestskej knižnice zavíta nový King. Koontz píše zručne a dobre, ale tiež čiastočne nudne. Možno sa až príliš rozpisuje na to, aké sú jeho príbehy jednoduché. Vytvoriť mrazivého, nepredvídateľného psychopata nie je až také ľahké, ako sa môže zdať. Jemu sa to podarilo; satanista Vassago je vskutku nepríjemná osoba. Skvelý je i jeho domov: atmosférické prostredie opusteného lunaparku s rozsiahlym "údržbárskym" podzemím je pre horor ideálna výprava. Oceňujem desivý flashback do jeho detstva, keď prvý raz vraždil. Zaujímavý je motív prepojenia myslí; vo filme z toho režisér urobil trikové blbnutie, v knihe to funguje lepšie. Skvelý je sympatický ústredný manželský pár. Dávam dole klobúk za výborný, dojemne a citlivo spracovaný motív adoptívnej dcéry v podobe 10-ročného, fyzicky hendikepovaného dievčatka so smútkom v duši (vo filme sa z nej žalostne stala pubertálna biologická dcéra v podaní šťabajzny Alicie Silverstone z Batman a Robin). Potešil ma pekný epilóg. Je to medzi 3* a 4*. Koontz v Skrýši skombinoval v tej dobe (začiatok 90. rokov) populárne bestsellerové témy sériových vrahov (Mlčanie jahniat od Thomasa Harrisa) a lekárske trilery (Crichton, Cook, Wilson) a samozrejme kingovky. O čosi podobné sa v r. 1994 pokúsil aj Škót Ken McClure vo svojom Chameleónovi.

11 06.05.2022

Hoci je Kruh zdanlivo jednoduchý, priamočiary a sympaticky krátky (prehnane povedané sú retro bonusy na konci dlhšie, než samotný Kruh), budete sa v ňom strácať. Ak boli Amazonky Athénou vykázané z Themysciry, prečo tam zostala kráľovná? Musela? Bol to trest? Ak trest, prečo bol zoslaný aj na uväznené členky Kruhu? Prečo sa chceli náckovia vylodiť na ostrove a všetko tam vyvraždiť, keď (ako sami neskôr priznajú) disponovali informáciou, že na ostrove nikto nie je? Čo myslela Alkyoné tým, keď kráľovnej povedala, že by sa Diana mala dozvedieť pravdu? Prečo to pred ňou tajila? Veď sa ju snažil behom desaťročí zabiť kde-kto, tak v čom toto bolo iné, až na ten detail, že sa o to pokúsili samotné Amazonky? Ako je možné, že sa Diana počas svojho pobytu na ostrove o Kruhu nikdy nedozvedela? To jej o jeho existencii za desaťročia nikto nepovedal? Ako je možné, že väzenia nenašla? Veď musela mať ostrov pobehaný zľava-sprava už ako dieťa. Ako je možné, že sa amazonská superbojovníčka nedokáže dostať z väzenia pozostávajúceho z jedných dvier (!), ale radoví náckovia bez superschopností áno? Je pekné, že sa WW snaží odlíšiť od „teroristu“ Batmana. Na rozdiel do neho je diplomatka. Avšak v praxi to vyzerá tak, že protivníkov zmláti ako žito a potom ich nechá ponižujúco bozkávať svoje laso (ehm). K (údajnej) šokujúcej kontroverznosti by som bol zdržanlivý. Síce vidíme „narodenie“ malej Diany (čo nie je zlý nápad) a áno, veci s tým súvisiace sú občas poburujúce (vražda žien prejavujúcich materinské city, ochota zabiť novorodenca). Inak ale nemáme dočinenia s ničím, čo by zásadným spôsobom prepisovalo kánon. Pár vecí je klišéovitých, ďalšie sú príprava pôdy do budúcna (utopeniu hlavnej záporáčky neuverí ani dieťa). Kresba je fajn, ale o čo viac sa ilustrátori Terry Dodson (spider-manovky Dolů mezi mrtvé alebo Zlo v lidských srdcích) a Ron Randall (Bažináč) sústredili na zadok WW v obtiahnutých nohavičkách, o to viac flákali všetko ostatné (ľudia nemajú na nohách prsty, raz Dianu držia za obe ruky a chystajú sa ju roztrhnúť a hneď na ďalšom paneli ju za končatiny nikto nedrží). Je to zvláštne, ale napriek tomu sa mi Kruh celkom páčil. Po prvom prečítaní som dokonca uvažoval nad 4*. Bleskovo ma to však prešlo, keďže scenár je fakt mizerný. Scenáristka Gail Simone (Tony Stark – Iron Man: 3: Válka říší) zostala stáť v strede cesty. Démýtizácia Amazoniek bola super. Páčilo sa mi, ako rozobrala fakt, že Amazonky nemôžu mať deti. Ale ako rýchlo Gail k tejto myšlienke prišla, tak rýchlo ju aj opustila. Snažila sa o niečo, čo tu (azda) nebolo, ale potom sa toho zľakla (rezignovala?) a utiekla k „náckovia sa na pláži bijú s obrnenými gorilami“. Opice sú síce super, ale tu už som sa predsa len v duchu pýtal, či na podobné zverstvá predsa len už nie som starý.

6 05.05.2022

Na prvý raz trochu sklamanie (najmä po ambicióznych prirovnaniach k Watchmen Alana Moorea), ale po druhom prečítaní musím uznať, že je to fakt vydarený, skvele napísaný komiks, kde nič nie je navyše a akčné scény nie sú v skutočnosti až také samoúčelné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Napokon prirovnanie k Mooreovej klasike nie je až tak od veci; démýtizácia superhrdinov je v oboch príbehoch spracovaná inak, ale zakaždým kvalitne, aj keď samozrejme Moore je Moore. Akcie je každopádne (našťastie) málo. Namiesto nej komiks vsádza na vzťahy a vyšetrovanie vraždy. Žiadne záchrany sveta, ani vesmíru. „Iba“ vražda nevinnej ženy. Scenárista si vybral prekvapivo skôr menej známe, miestami až vyložene neznáme (u nás) postavy. Legendy Wonder Woman, Superman a Batman sa stiahli do ústrania, miestami až do camea. Čo bolo ostatne asi jediné možné rozhodnutie, keďže ak by to mal celé od začiatku vyšetrovať najlepší detektív na svete, mal by to vyšetrené do dvoch minút a potom by s Robinom skočil na kávu. Bola by to samovražda, nebyť jednej veci. Nebyť toho, že scenár je veľmi osobný a psychologicky dobre spracovaný. I z treťotriedneho chlapíka, ktorý sa vie naťahovať (ehm), sa mu darí spraviť kvalitnú postavu, do ktorej (elastickej) kože sa vieme ľahko vcítiť. Na prvé čítanie je to komplikované, ale pri druhom už mi do seba zapadávali veci, ktoré mi pri prvom utiekli. Okrem prekvapivo náročného scenára oceňujem samozrejme ešte kresbu Ragsa Moralesa a skoro 50 strán (!) bonusov.

9 03.05.2022

Toto nie je „len“ 100%-ný návrat do detstva. Toto je plnohodnotný (komiksový) dobrodružný román pre mládež (a dospelákov, ktorí nezabudli, aké je to, so zatajeným dychom listovať stranami nového komiksu). Román pozostáva z 12 kapitol a všetko spolu súvisí. Jeden z najlegendárnejších disneyovských komiksových tvorcov Don Rosa sa rozhodol pre epické vyrozprávanie Držgrošových peripetií od detstva po dôchodok, kedy už sa zdá, že hlavnému hrdinovi niet pomoci. Alebo skôr antagonistovi? Keď sa to tak vezme, strýko Držgroš je záporná postava, ktorá pre majetky neváha urobiť čokoľvek, vrátane vyhnania najbližších. Čím všetkým si musí káčerovi preskákať, aby sa z neho stal zahorknutý cynik, odsúdeniahodný mrzút a zatrpknutý frfloš, ktorý si pre jeden cent nechá vŕtať koleno? Bol na Divokom západe, splavoval Mississippi, pochádza zo Škótska, dobre ho poznajú ako v Afrike, tak v Austrálii a behom jedinej strany stihne navštíviť Karibik, Južnú Ameriku a Áziu. Ako jednotlivé kapitoly pribúdajú, sa mozaika skladá do kompaktného celku a na konci máme puzzle, aké poznáme z detských liet (Donald, megatrezor pardon kancelárska budova, Mladí svišti). Je to hravé, vynaliezavo napísané, plné vtipných hlášok a fantasticky nakreslené. Rosa vkladá výborné gagy do úzadia, kam povrchní čitatelia nepozerajú (vták zo zeme vyťahuje dážďovku a za jeho chrbtom číha druhá dážďovka s oklincovaným kyjakom). Inokedy nás ohúri prvkom, ktorý je vskutku rozkošný (keď sú postavy dole hlavou, aj text v bubline je dole hlavou). Na prvý raz nemáte šancu všetko pochytať, verte mi. Rosa je ako autor absolútne na svojom mieste, viď. vysvetlenie Držgrošovej superschopnosti plávať v minciach. Páčilo sa mi vyvrátenie (pseudo)axiómy o šťastnej minci; Držgroš si všetko tvrdo odmakal, nemal dôvod spoliehať sa na mystické blbosti. Vyzdvihnúť musím decentné a pritom krásne spracované úmrtia rodičov. Úplne šialené (v dobrom) sú bohaté bonusy. Nielenže kniha obsahuje Donove dvojstranové úvodné slovo, ale každej (!) kapitole predchádza textový bonus, v ktorom nás zasvätí do vzniku tej-ktorej kapitoly a poukáže na drobnosti, ktoré by mohli ujsť našej pozornosti. Tieto bonusy sú okrem samotných textov prepchaté nádhernými, farbami hýriacimi obálkami, storyboardami a dobovými fotkami (napr. archívna pohľadnica z 19. storočia s hradom, o ktorom sa fanúšikovia domnievajú, že stál ako predloha pre Rosu počas kreslenia škótskeho hradu klanu McDuckovcov). Obsah obsahuje aj originálne názvy a hlavička s úpätím sú taktiež pekne spracované. Nechýba pevná väzba z na dotyk zaujímavého materiálu.

13 01.05.2022

Dr. Strange na gynde pardon na Grynde. Po rune od Aarona a Catesa bolo otázne, či čáryfukove univerzum nie je vyčerpané. Má vôbec slávny mág ešte čo ponúknuť svojim fanúšikom? Ľudia v Marvele si také „hlúpe“ otázky nekládli a nový run (tentokrát od Marka Waida) uviedli na trh ešte v rovnakom roku, ako končil Aaronov/Catesov (t.j. 2018). Strange sa tentoraz dostáva do vesmíru. To je svieže. Aby našiel mágiu, ktorá už na Zemi nie je resp. je vyčerpaná. To už, pravda, svieže nie je, pretože o to isté šlo aj v predchádzajúcej sérii. Napriek istému sklamaniu z „kopírovania“ si to 4* ako-tak zaslúži. Strange je stále skvelá postava a v hlbinách vesmíru, musiac sa pozviechať a spoľahnúť plus-mínus iba sám na seba, získava jeho charakter nezlomenejšieho ducha. Už mi to síce nepripadalo až také hravé, ako Aaronov run, ale koncový zvrat slušne navnadil.

7 28.04.2022

„Není více babičky.“ Samozrejme poznám (a zbožňujem) televíznu Babičku z r. 1971, ale legendárna predloha od Boženy Němcovej si na mňa počkala až do decembra 2021, keď som ju dostal ako darček od pani manželky k štyridsiatke. Nebudem klamať. Bolo to náročné čítanie. Knihy v češtine čítam od útleho detstva, keď ma otec prvý raz zaviedol do našej mestskej knižnice. Ale po začítaní sa do Babičky som zostal v šoku z toho, aký „prastarý“ text je. Niektorým slovám som nerozumel nielenže ja, ale trúfam si tvrdiť, že im nebudú rozumieť ani mnohí českí čitatelia. Čítal som preto Babičku enormne pomaly a sústredene, niektoré vety dokonca viackrát. Ale prečo sa stále ponáhľať? Občas sa treba zastaviť a vychutnať si okamih. Babička je poetické dielo. Miestami je to skôr ako keby zbierka poviedok, ktoré voľne spája motív babičky a jej rodiny. Zvyky, tradície atď. Na konci ale všetko zaklapne na svoje miesto a priznávam, že štvrtú hviezdu prihadzujem za dojemné finále. Fantastické ilustrácie Zděňka Buriana.

30 27.04.2022

„Peníze nejsou všechno.“ Tradičná vybíralovská krása. Kvalitný, decentne voňavý papier, tvrdá väzba a veľké rozmery, pri ktorých ukážkovo vynikne samozrejme nádherná kresba. Čo sa týka scenára, kedysi ma tieto westernové záležitosti nelákali, ale asi starnem alebo si Josef Vybíral vyberá (ehm) fakt samé bomby, ale už sa mi páčia. Možno by som mohol skritizovať priveľa postáv, ale neurobím to, lebo som si istý, že to v druhej knihe dostane všetko zmysel. Len nechápem, prečo je jedna postava kópiou (Suchetovho) Poirota (asi len blbinka od ilustrátora?).

10 23.04.2022

Tak toto ma bavilo! Tie 4* síce nie sú úplne čisté, ale 3 by boli málo. Banner je mŕtvy. Tým pádom je mŕtvy aj Hulk. Alebo nie? Alebo nie. Banner ako tulák v utajení putuje krajinou, nikto ho nepozná a primotáva sa do problémov, v ktorých musí oťaže prebrať Hulk, ak chce Banner prežiť. A on prežiť chce. Spočiatku to vyzerá ako nesúvislá komiksová „zbierka poviedok“, ale čím bližšie sme k finále, tým viac zisťujeme, že scenárista Al Ewing to s nami myslí dobre a má to viac prešpekulované, než sa na začiatku zdalo. Skvelé je, že príbehy sú pomerne komorné a v rámci možností civilné. Paradoxne, súboje s monštrami sú z celého komiksu napokon tým najmenej zaujímavým (našťastie je ich málo).

9 21.04.2022

Hoci komiks (ako ostatne všetky zo série Klasické komiksy Marko Čermáka vydavateľstva Václav Vávra) obsahuje úvodné slovo, z nejakého dôvodu je v ňom všeličo, len nie technické fakty. Takže vám ich poviem ja. Walitaka (áno, TEN Walitaka, nie TÁ Walitaka) bol prvý raz publikovaný na pokračovanie v kultovej Kometě v rokoch 1990/91. V roku 1995 vyšiel súhrnne v časopise Bobří stopou č. 10 a napokon, prekvapivo s temer rovnakou obálkou, v roku 2013 u spomínaného Vávru. Hoci mám od detstva rád táborové komiksy a zvyknem im vďaka nostalgii čo-to odpustiť, Walitaka ma príliš nebavil. Jednak sa toho v scenári Jiřího Macka zas až tak veľa nedeje (jeho Rower Hogan ma bavil predsa len viac), jednak postavy nie sú príliš zaujímavé (ani ústredný Walitaka, ostatní sú potom vyložene neviditeľní resp. nedá sa orientovať v tom, kto je kto), jednak pôsobí divne nedokončene (pochopil som to správne, že zlý opilec chcel neskôr nalákať do svojho domu jedného z chlapcov a tam mu urobiť bohviečo, alebo šlo o inú postavu, ktorá len podobne vyzerala?), jednak ma po výtvarnej stránke neohúril (najviac sa mi páčilo až finálne splavovanie rieky, hoci i snežné táborenie bolo fajn), jednak obsahoval síce chvályhodné, ale zároveň zdĺhavé a teda nudné textovo-vizuálne tematické návody (napr. o stavbe indiánskej sauny alebo týpí), jednak si to scenárista miestami prehnane uľahčil (zásadné udalosti sú napísané v jednej vete namiesto toho, aby nám boli ukázané konkrétne scény, ktoré k tomu viedli) a jednak som už dávno neuvidel komiks s tak chaotickou štruktúrou. Umiestnenie niektorých bublín je nepochopiteľné a rušivé. Neviete, čo máte čítať ako prvé. Občas sa dokonca stane, že sa postava niečo spýta a nie je jej odpovedané. Prípadne logicky čakáte, že na nasledujúcom paneli sa bude riešiť problém nedokončený na predchádzajúcom a ono nie. Alebo som nevedel, ktorý panel nadväzuje na predchádzajúci. Skúsil som viacero variant, ale napokon som dospel k záveru, že naň nenadväzuje žiadny (!). Miestami mi to pripadalo až tak, že sa tvorcom zapatrošila stránka na zem, nevšimli si to a takto to pustili do tlače. Inak je to ale pekný a dôstojný komiks, ktorý je určite pre mnohých legendárny a ja im to určite nemienim brať, tobôž nie vyhovárať. Len, ja proste medzi nich nepatrím. Osobne ma najviac potešilo zrejme to, že sa nevenuje (predsa len obohranej) skautskej mytológii, ale indiánskej. Nie som si istý, do akej miery autori majú čisté svedomie, lebo toto naozaj je z nemalej miery kópia Foglarových Chlapcov od Bobrej rieky. Jasné, v tých časoch bol tento druh komiksov na jedno brdo, ale tentokrát to udiera do očí viac (dospelý muž vedie mestských chlapcov do lona prírody, kde ich učí morálnym a praktickým zásadám).

5 19.04.2022

Tento komiks sa na nič hrá. Netvrdím, že ostatné conanovky áno. To by bolo rúhanie pardon cromovanie, obviniť ich z čohosi tak nemiestneho. Poklad kešatský si každopádne ide skutočne za nosom. Nekomplikuje to vedľajšími dejovými odbočkami, ani nudnými, nedajbože otravnými postavami. Scenárista Gerry Duggan (Doctor Strange 2: Poslední dny magie) predstavuje hrozivého súpera: jašterieho čarodejníka Koga-Tuna. Scenár je poctivou, mäsitou conanovskou šťavnacinou, ktorá nemôže sklamať asi žiadneho fanúšika ozruty, ktorú si nekúpite výmenou za kráľovskú korunu, lebo vie, že korunu si treba zaslúžiť. Chcel by som CC jemne skritizovať za to, že vizuálne sériu neodlíšilo od inej, aktuálne taktiež v CC vydávanej conanovskej série, ktorú pomáhal štartovať Jason Aaron a ktorá v origináli vychádzala pod názvom Conan the Barbarian (táto patrí pod Savage Sword of Conan). Keď obe série postavíte vedľa seba, vyzerajú ako súčasť jednej. Dokonca chrbty majú rovnaký spôsob číslovania: číslo je vyrazené na meči. Takže keď vedľa seba postavíte Život a smrt barbara Conana 1 a Poklad kešatský, tak máte vedľa seba dve jednotky. Prečo jedna séria nemohla mať čísla na meči a druhá na sekere? Nehovoriac o červenom nápise na hnedom podklade, ktorý je takmer nečitateľný. Ale to nie je ani tak kritika, ako skôr dôkaz toho, že CC svoju prácu odvádza tak špičkovo, že sa dajú kritizovať naozaj len takéto drobnosti. Spomenúť musím úžasne neotesanú kresbu Rona Garneyho (Muži hněvu, Spider-Man: Zpátky v černé). Ponorte sa do príbehu, v ktorom zistíte, že niekedy nie je pokladom zlato, ale to, čo nájdeme ukryté vo svojom srdci. To, o existencii čoho sme dovtedy nemali ani len tušenia.

10 17.04.2022

Už ťa akosi nepoznávam. Poznám tvoju tvár, keď ideš oproti mne, ale keď sa priblížiš, nič v tvojich očiach nepoznávam. Toto bude ťažké. Na knižnú Pláž som sa tešil od r. 2000, keď mala filmová premiéru v kinách. Peter V. ju doniesol na koniec školského roka a celá trieda sme ju pozerali na videu, keď už boli známy uzavreté. Ale kým som sa dotlačil ku kúpe, zistil som, že je všade vypredaná. Až v r. 2022 (!) sa mi na ňu podarilo náhodou natrafiť na Bazoši. Okamžite som objednával a s chuťou sa začítal. Žiaľ, po pár stranách som pochopil, že ma nečakaná žiadny zázrak. Alexa Garlanda mám veľmi rád vo filmovom biznise, kde je jeho reč značne originálna a teda svieža (Sunshine, Dredd, Ex Machina, Annihilation). Avšak je zrejme dobre, že spisovateľskú kariéru zavesil na klinec a venuje sa iba filmom. Jeho Pláž ubieha svižne a má krátke kapitoly. Ak sa bojíte, že tých cca 400 strán budete čítať dva roky, napokon to bude pomerne rýchly proces. Čítanie mi každopádne nič nedalo. Len strašne nečasto sa zjavilo niečo, čo ma vytrhlo z letargie. Garlandovi idú explicitné bizarnosti ako otrava a porciovanie, ktoré sa však do takto nastaveného príbehu pravdupovediac nehodia a v konečnom efekte ma rušili, asi ako keby ste do Toma a Jerryho zakomponovali pornopasáž so syrom. Môžete, ale načo? Páčilo sa mi, že ústredný Richard je kontroverznou postavou. Nemáme dočinenia s klasickým bezchybným hrdinom. Skôr naopak. To mi pripadalo sympatické a uveriteľné. Film sa mi páčil oveľa viac vďaka skvelému kastingu (áno, vrátane DiCapria), neuveriteľnej výprave, dynamickej réžii môjho miláčika Dannyho Boylea a neskutočnému pesničkovému soundtracku (možno jednému z najlepších daného desaťročia?). Zmien oproti literárnej predlohe nie je zas až tak veľa resp. sú to skôr relatívne drobnosti (Richard je vo filme Američan, Daffy má vo filme tvár pošuka Roberta Carlylea a disponuje len cameom, v knihe sa priebežne objavuje stále). Kým film bol vydarenou generačnou výpoveďou o tridsiatnikoch hľadajúcich svoje miesto pod slnkom, kniha bola vlastne ani neviem o čom. Ale tak tie 3* si azda zaslúži...

8 12.04.2022

Klasika, kult a legenda s podmanivou kresbou Davida Lloyda a vynikajúcim, tradične prepracovaným, dynamickým, originálnym a nepredvídateľným scenárom revolučného inteligenta Alana Moorea. Je pravdou, že V jako Vendeta ma nestrhlo až tak, ako iné jeho práce (Z pekla, Bažináč, Watchmen). Ale i tak bez debaty 4*. Mne sa páčil aj film. Anglicko vládne.

14 08.04.2022

Aj keď je horor jeden z mojich najobľúbenejších (literárnych i filmových) žánrov a hoci som Poeove texty čítal už ako malý, nikdy ma nechytili. Určite neboli zlé a ak niekto povie, že je to klasik žánru, tak má pravdu. A nie Doyle so Sherlockom, ale Poe s Dupinom ako prvý prišiel s duom v zložení geniálny detektív a pomalší pomocník. Ale z desiatok vecí, ktoré som od EAP čítal, sa mi štvorhviezdičkovo páčilo len zopár (paradoxne najviac asi básne, čo je čo povedať, keďže tento literárny smer je mi cudzí). Zo starých žánrových autorov pred EAP uprednostňujem HPL a R.E. Howarda. Naopak, komiksový ilustrátor a scenárista Richard Corben je mojou srdcovkou od chvíle, čo mi rodičia bohviekde na začiatku 90. rokov zohnali poľský KOMIKS s jeho nezameniteľným Svetom mutantov. Odvtedy som si Richardovu nezabudnuteľnú, neprehliadnuteľnú, hustú a špecificko-úchylnú kresbu zamiloval. Nápad komiksovo zadaptovať Poeove texty je super. Som výrazným spôsobom spokojný a hanbil by som sa sám pred sebou, ak by som zbierke dal menej ako 4*. Hodnotiť komiksy jednotlivo asi nemá zmysel, niektoré sú síce dlhšie, ale iné krátke a končia skôr, než sa poriadne rozbehnú (resp. práve v momente, keď sa do nich začnete dostávať). Ale ako celok je to úctyhodné, šťavnaté mäso, ktoré keď si dáte na obed, po zvyšok dňa nebudete pociťovať žiadny hlad. Poeove texty sú správne tajomné a nepredvídateľné. Stali sa dokonalým podhubím pre Corbenov jedinečný štýl, ktorý mnohým určite nevyhovuje, ale tak nech ho nečítajú, ja tiež nejem držkovú. Corben si Poeve pochmúrne a temné svety zjavne vychutnal. Nenechal sa otrocky zviazať kultovými, nejeden raz notoricky známymi predlohami, sem-tam si niečo upravil, keď sa mu to hodilo tak dačo nové pridal, občas skombinoval dva texty do jedného, inokedy mierne pozmenil záver, prípadne pridal rozprávača v podobe čarodejnice Mag (ktorá občas aj priamo vstupuje do deja a ktorú môžete poznať aj z inej jeho tvorby, napr. Bůh krys). Pochváliť musím aj Comics Centrum, ktoré knihu vybavilo prebalom, lacetkou, zasväteným a nadšeným trojstranovým úvodným slovom miesto-predsedu spoločnosti kurátorov múzea E.A. Poea v americkom Richmonde M. Thomasa Ingea, záverečným „ospravedlnením“ Václava Dorta a galériou obálok. Samozrejmosťou je perfektný, kvalitný papier. Možno by som každopádne úvodné slovo (keďže je plné spoilerov) prehodil so záverečným „ospravedlnením“.

13 05.04.2022

Lucy Taylor vie písať. To si uvedomíte behom pár viet. Možno si poviete, že to je samozrejmosť. To by ste sa ale škaredo mýlili. Možno by ste sa čudovali, koľko spisovateľov nevie písať (napriek tomu sú vydávaní... predávaní). Lucy písať vie. A to tak, že čertovsky dobre! Pri čítaní jej poviedok vidíte úžasný progres: texty z 90. rokov nie sú zlé, ale nie je to ono. Naopak, veci napísané po r. 2012 „ono sú“. Na prvých mi trochu vadilo, že hoci je kniha na obale prezentovaná ako horor, označil by som ich za čisté trilery. Našťastie sa rýchlo dostavili čisto hororové pecky Extrémofilové, La Señora Blanca, V jeskyni delikátních pěvců a Zlatíčka. V tej chvíli mi bolo jasné, že toto bude za 4*. Dobrou správou je, že zbierka neobsahuje vyložene slabšiu, či nebodaj zlú poviedku. I tie, ktoré ma bavili menej, si zaslúžia minimálne 3*. Posledná poviedka (Jak umírají praví muži) je síce opäť nehororová, ale skvele potvrdzuje starú známu pravdu, že nejeden raz sa najväčšie monštrá ukrývajú v nás, ľuďoch. Potešila záložka a výrazná obálka (viac žltej na obálkach!) s medailónikom autorky. Vôbec, celkovo sa s tým Michal Březina vyhral (na každej druhej strane sa vyskytuje nenápadne sa pohybujúca v slovenčine pomalka, v češtine oveľa zvukomalebnejšia želvuška). Som nadšený z toho, že Golden Dog predstavil ďalšiu (u nás neznámu) zahraničnú žánrovú autorku. Poznamenal by som, že som sa miestami cítil mladší o 20 rokov; čítanie poviedok ma vrátilo nazad v čase, kedy som frčal na Bukowskom.

12 04.04.2022

Peniaze nadovšetko. Ďalší vybíralovský drsný, špinavý, realistický a pôsobivý antiwestern, v ktorom to, že ste hlavným hrdinom (i keď nejeden raz skôr antagonistom) vôbec neznamená, že prežijete. Nad všetkým sa vznáša pachuť zbytočnosti, dezilúzie a čoraz intenzívnejšie zapáchajúceho smradu, ktorý razí z toho, že sa končí kovbojská éra a začína sa éra nová. Až do posledního je pomalá, dôstojná, vážna, smutná a tragická jazda po prérii, kde si nemôže byť ničím istí. Ak sa aj vám páčili obdobné „osudové“ záležitosti Sykes a Texaský Jack, určite si prídete na svoje aj tentokrát. Scenár je skvelý. Hoci začína neoriginálne, čoskoro sa ukáže, že sa s nami scenárista Jerôme Félix len hral a v skutočnosti je jeho hlavnou devízou práveže naopak nepredvídateľnosť. Dá sa porozumieť motivácii každej postavy. Napísal by som, že kladnej i zápornej, ono je to ale v tomto komikse strašne ťažké (až nemožné) od seba odlíšiť. Pretože kto je dobrý? A kto zlý? Niekedy sa z dobrého človeka stane zlý, ale vieme, prečo „to“ musel urobiť. A niekedy nie je zlý človek zlý, len proste len má v živote niečo, na čom mu záleží a keď je tomu ublížené, stane sa krutým, čo ale teoreticky neznamená, že je aj zlý. Inokedy to v jednej chvíli vyzerá tak, že hlavnou postavou bude XYZ, potom sa ňou prekvapivo stane YXZ a ani to dlho nevydrží a celé je to napokon úplne inak. Často sa mení postava, ktorá udáva tempo. Nejeden raz sa z predátora stane korisť a naopak. Je prítomných veľa scén, v ktorých si poviete „a teraz sa stane toto“ a ono sa stane presný opak. Keď začnete čakať aj na ďalšej strane podobne prekvapivé zvraty, tak vás paradoxne scenárista ovalí po hlave tým, že nečakane siahne po zvrate, ktorý ste očakávali, ale povedali ste si, že ho scenárista určite nepoužije. A Paulom Gastineom je to nádherne nakreslené. Potešia veľké rozmery, obálka, skvelý papier a 10 strán výtvarných bonusov.

16 02.04.2022

Všetci sa raz stretneme na karibskom ostrove. Keď dôjde reč na pirátske príbehy, zákonite sa začne skloňovať Stevensonov Ostrov pokladov a jeho komiksový sequel Dlouhý John Silver. A tiež Piráti Karibiku. To vo svojom úvodnom slove priznáva i sám scenárista Jean Dufaux (Murena, Sága Valty). Hoci je Barakuda skvelý (francúzsky) komiks a jednoznačne si zaslúži 4*, Dlouhý John Silver sa mi páčil predsa len o plachtu viac. A to nielen po scenáristickej, ale i výtvarnej stránke, hoci i tá v Barakude je úžasná a krásna. Zatiaľ sme len na samom začiatku, takže je prítomných veľa priateľstiev, nepriateľstiev, miest, udalostí, flashbackov, motívov, postáv a vzťahov, čo síce je spracované prehľadne, ale zároveň to jemne nudí, keďže z toho na čitateľa padá pocit povinného rozjazdu na šachovnici s tušením, že to drajv dostane až neskôr. Ostatne, i Dlouhý John Silver ma naplno dostal až vo svojej druhej polovici, takže možno sa história zopakuje. Bez debaty sú štedré rozmery a tvrdá väzba, ktorými Barakudu (tradične) vybavil Josef Vybíral. Trochu mi vadilo, že na to, ako je scenár sexuálne poburujúci, vyhrotený, explicitný a škandalózny, je ilustrátor Jérémy (Rytíři z Heliopole) naopak divne hanblivý.

10 31.03.2022

„Všechno zlé má svůj kontext.“ Mám rád indiánsku mytológiu (mayovky, Cooper, Běsnění kojota, Skalpy), ale ak aj vy, tak nech už budete od Zaplatit zemi čakať čokoľvek, zrejme zostanete prekvapení. Prekvapení nebudete iba v prípade, že poznáte predchádzajúcu tvorbu Joea Saccu. Nie je to komiks s „bežným“ scenárom, s klasickou zápletkou. Je to skôr komiksová reportáž resp. dokument. Vystupuje tu nielen Sacco, ale i ostatné postavy sú skutočné, zostali im aj ich civilné mená. Sacco ide niekedy až príliš do hĺbky. Pri scénach, v ktorých nám vysvetľuje ťažbu nerastných surovín, je až únavné detailný. Ale ono to spolu všetko súvisí a asi bolo nutné spracovať to takýmto spôsobom, aby sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Podobné kultúrne genocídy sa diali všade na svete, viď. Austrália, Amazonka. K zamysleniu núti aj ustavičný kolotoč (nivočenie prírody je určite strašné a zničí nás, ale ruku na srdce, kto by si dnes dokázal predstaviť svet bez všetkých jeho technologických vymožeností, ktoré majú základ práve v ťažbe?).

9 31.03.2022

Myšlienka „nie je netvor ten, kto tak vyzerá“ je síce pekná, nadčasová a treba si ju neustále pripomínať, zároveň je ale príliš... neobjavná? Okrem toho sa všetko odohrá akosi prirýchlo, v cvale, ako z rýchlika rútiaceho sa krajinou plnou rýchlosťou. Po pomalšom rozjazde príbeh naberie spád a problémy sa vyriešia behom pár panelov. To je škoda, príbeh občas mohol spomaliť, bolo by to fajn minimálne pre lepšie budovanie vzťahov. Ale zas i tá skratkovitosť má niečo do seba. Práve v nej (a v priamočiarosti a ráznej jednoduchosti) sa paradoxne ukrýva čaro. Scenár je neoriginálny, ale zároveň silný, pôsobivý. Mnohé vyhrotené okamihy mrazia a výprava zaspatého amerického poľnohospodárskeho vidieka je geniálna. Osamelé farmy stojace bokom od ostatných (takže sa na nich môžu akékoľvek zverstvá a nikto nič nevie), lúky, oplotené ohrady, stajne, opustené cesty, lesy, polia plné na prudkom slnku dozrievajúcich plodín, stodoly a staré domy. Scenárista Steve Niles (30 dní dlouhá noc) čitateľa nešokuje zásadnými zvratmi. Všetko je odhadnuteľné, jasné, zrejmé, ľahko vypočítateľné. Vadí to? Mne nie. Za absolútneho pekelníka je tu však až božský ilustrátor Greg Ruth (Kolosální Conan). Jeho práca je plná skvostných okamihov a úchvatných momentiek, z ktorých nedokážete odtrhnúť zrak. Izolované Gristlewoodské údolie sa vzpiera časovému zaradeniu. Týči sa nad ním modrá obloha posiata bielymi oblakmi. Bez debaty je luxusné ošatenie, do ktorého Comics Centrum skvelý komiks odelo: veľké rozmery, tvrdá väzba, citrusovo (?!) voňajúci kvalitný papier, lacetka, a skoro dve desiatky bonusov (napr. medailóniky autorov, skicár s poznámkami, či galéria obálok). Pravdupovediac ma zaskočili hlasy tvrdiace, že je to temné, depresívne dielo. Mne v konečnom efekte pripadalo naopak až prekvapivo pozitívne a dojemné, plné odvahy, statočnosti, priateľstva, spravodlivosti, férovosti, satisfakcie a, nuž lásky. Áno, aj lásky. Trocha mi to svojím vidieckym retro nádychom zo starých dobrých čias pripomenulo komiks Letné kúzlo, ktorý v 90. rokoch vychádzal na pokračovanie v slovenskom magazíne Komix Mix.

14 29.03.2022