Ivan Kučera komentáře u knih

„Všechno zlé má svůj kontext.“ Mám rád indiánsku mytológiu (mayovky, Cooper, Běsnění kojota, Skalpy), ale ak aj vy, tak nech už budete od Zaplatit zemi čakať čokoľvek, zrejme zostanete prekvapení. Prekvapení nebudete iba v prípade, že poznáte predchádzajúcu tvorbu Joea Saccu. Nie je to komiks s „bežným“ scenárom, s klasickou zápletkou. Je to skôr komiksová reportáž resp. dokument. Vystupuje tu nielen Sacco, ale i ostatné postavy sú skutočné, zostali im aj ich civilné mená. Sacco ide niekedy až príliš do hĺbky. Pri scénach, v ktorých nám vysvetľuje ťažbu nerastných surovín, je až únavné detailný. Ale ono to spolu všetko súvisí a asi bolo nutné spracovať to takýmto spôsobom, aby sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Podobné kultúrne genocídy sa diali všade na svete, viď. Austrália, Amazonka. K zamysleniu núti aj ustavičný kolotoč (nivočenie prírody je určite strašné a zničí nás, ale ruku na srdce, kto by si dnes dokázal predstaviť svet bez všetkých jeho technologických vymožeností, ktoré majú základ práve v ťažbe?).

9 31.03.2022

Myšlienka „nie je netvor ten, kto tak vyzerá“ je síce pekná, nadčasová a treba si ju neustále pripomínať, zároveň je ale príliš... neobjavná? Okrem toho sa všetko odohrá akosi prirýchlo, v cvale, ako z rýchlika rútiaceho sa krajinou plnou rýchlosťou. Po pomalšom rozjazde príbeh naberie spád a problémy sa vyriešia behom pár panelov. To je škoda, príbeh občas mohol spomaliť, bolo by to fajn minimálne pre lepšie budovanie vzťahov. Ale zas i tá skratkovitosť má niečo do seba. Práve v nej (a v priamočiarosti a ráznej jednoduchosti) sa paradoxne ukrýva čaro. Scenár je neoriginálny, ale zároveň silný, pôsobivý. Mnohé vyhrotené okamihy mrazia a výprava zaspatého amerického poľnohospodárskeho vidieka je geniálna. Osamelé farmy stojace bokom od ostatných (takže sa na nich môžu akékoľvek zverstvá a nikto nič nevie), lúky, oplotené ohrady, stajne, opustené cesty, lesy, polia plné na prudkom slnku dozrievajúcich plodín, stodoly a staré domy. Scenárista Steve Niles (30 dní dlouhá noc) čitateľa nešokuje zásadnými zvratmi. Všetko je odhadnuteľné, jasné, zrejmé, ľahko vypočítateľné. Vadí to? Mne nie. Za absolútneho pekelníka je tu však až božský ilustrátor Greg Ruth (Kolosální Conan). Jeho práca je plná skvostných okamihov a úchvatných momentiek, z ktorých nedokážete odtrhnúť zrak. Izolované Gristlewoodské údolie sa vzpiera časovému zaradeniu. Týči sa nad ním modrá obloha posiata bielymi oblakmi. Bez debaty je luxusné ošatenie, do ktorého Comics Centrum skvelý komiks odelo: veľké rozmery, tvrdá väzba, citrusovo (?!) voňajúci kvalitný papier, lacetka, a skoro dve desiatky bonusov (napr. medailóniky autorov, skicár s poznámkami, či galéria obálok). Pravdupovediac ma zaskočili hlasy tvrdiace, že je to temné, depresívne dielo. Mne v konečnom efekte pripadalo naopak až prekvapivo pozitívne a dojemné, plné odvahy, statočnosti, priateľstva, spravodlivosti, férovosti, satisfakcie a, nuž lásky. Áno, aj lásky. Trocha mi to svojím vidieckym retro nádychom zo starých dobrých čias pripomenulo komiks Letné kúzlo, ktorý v 90. rokoch vychádzal na pokračovanie v slovenskom magazíne Komix Mix.

14 29.03.2022

Štyria hororoví spisovatelia v strašidelnom dome. Nie, to nie je začiatok (zlého) vtipu, ale anotácia románu Kill Creek. Scott Thomas je v prvom rade seriálový scenárista a z jeho knihy je to fest poznať. Miestami je štýl, ktorý Scott používa, naozaj filmový (seriálový). Pripomína viac scenár k filmu (seriálu), než román. Nikto sa tým ostatne ani netají, zadná časť obálky je ladená do filmového plagátu. Nehovorím, že je to mínus. Ani plus. Len konštatujem. Ak by som ale mal povedať svoj osobný názor, nevadilo mi to a miestami sa mi to dokonca páčilo. Hororovou udalosťou roka by som to ale fakt nenazval ani vo sne. Dobrou správou je, že hoci ma na prvý pohľad odstrašil počet strán (472) a množstvo postáv (dve hlavné, dve menej hlavné, dve vedľajšie a jedna malá, ale kľúčová), napokon bolo čítanie svižné, plynulé, rýchle a v postavách som sa vďaka dobrej charakteristike orientoval jedna radosť. Ono sa svojím spôsobom nečudujem, že to bolo nominované na Cenu Brama Stokera, ale na druhej ma to nijak neodrovnalo ani neuchvátilo a ku koncu už som toho mal vyložene dosť a želal som si, aby bol koniec. Vidno, že Scott má načítané a napozerané všetky žánrové klasiky. Problém je, že do Kill Creeku dal veľa z nich a temer nič zo seba. A nechápem, ako môže byť takým trhákom 20-minútový banálny rozhovor so štvoricou samoľúbych autorov s obrovskými egami, ktorí strašne radi počúvajú svoje onanistické (pseudo)múdrosti a rozprávajú skôr ako knihy, než ako normálni ľudia. Ako bonus v dome kvôli tomu musia stráviť dva dni, pričom ale sa však počas dotyčných 48 hodín absolútne nič nestane (wtf). Nič v zlom, ale skutočne si myslíte, že ak by niekto nahnal do jedného domu Kinga, Barkera, Barrona a Fracassiho, bol by to trhák roka? Pochybujem. Mne sa páčila skôr prvá polovica, kedy sa (na prvý pohľad) nič explicitné hororové nedialo. Potom už to bola taká tá povinná akčná jazda.

8 29.03.2022

Po scenáristovi Jasonovi Aaronovi (Skalpy) v sérii Život a smrt barbara Conana preberá opraty série Kanaďan Jim Zub (Tony Stark – Iron Man) a načína nový príbeh, takže tým pádom vlastne nejde o sériu Život a smrt barbara Conana, ehm. Po ukončení runu s „deťmi“ mi pravdupovediac vari aj vyhovuje, že zápletka okolo muža, ktorého svalnaté ruky preliali litre krvi, ale napriek tomu nie je chladnokrvný vrah, prestala byť ambiciózna a sústredila sa „len“ na Conanov boj v temnom podzemí. Tentokrát nemáme dočinenia s komiksovou zbierkou („náhodne“ prepojenou motívom „detí“), ale s uceleným, jedným príbehom. Conan sa dostáva do zeme Utara Kuru, kde vládne boh mnohých smrtí Kchali-Maj (alebo je to inak?). Ku koncu je síce nahryznutý príbeh č. 2, ten ale vychádza z príbehu č. 1, takže... Problém je, že Zub nie je Aaron. Ak by som mal hodnotiť len scenár, tak by to bolo max. za 2*. Postavy vedia, že je medzi nimi vrah a prvé, čo urobia, je, že idú spať a na stráži nechajú jedného spomedzi seba. Takže ak je ním onen vrah, pohodlne vštekých zabije v spánku. V inej chvíli to vyzerá tak, že Conan na 100% zomrie, čo ma trochu urazilo, keďže aj malé dieťa vie, že zabiť Conana je nereálne. Pripomína to filmovú potterovku Ohnivá čaša. V nej tiež bolo prítomné publikum, ktoré nevidelo do labyrintu/bludiska. Takže je otázne, načo tam vôbec bolo. V Labyrinte smrti je to vyriešené predsa len šikovnejšie, keďže obecenstvo síce nevidí do labyrintu, ale vidí aspoň pohasínajúce krištále (akonáhle niektorý zhasne, bojovník zomrel). I tak je ale pritiahnuté za vlasy, že len kvôli tomu tam sedia desiatky hodín, v podstate dní (v aréne s publikom sa odohráva len pár posledných strán). Je povedané, že v radoch bojovníkov je zradca (zradkyňa), ale následne sa ukáže, že ním je osoba, ktorá sa do labyrintu pôvodne vôbec nemala dostať resp. sa doňho dostala čistou náhodou v poslednej sekunde. Ale hodnotím aj všetko naokolo, ako je vizuál (parádne obálky, či už tie alternatívne od Tommyho Lee Edwardsa, José Villarrubiu alebo Alexandra Lozana alebo „oficiálne“ od E.M. Gista, ktorými sú oddelené jednotlivé kapitoly), prebal, lacetku, 8 strán bonusov (alternatívne obálky, návrhy strán a dokonca utsko-český slovník, čo je fakt rozkošný nápad, ale veľa slov som v ňom nenašiel) a ono ten scenár fakt nie je žiadny fenomenálny zázrak, ale paradoxne napokon práve tá akási priamočiara béčkovosť mi pripadala sympatická. A určite čo-to zohrala aj nostalgia, keďže som v 90. rokoch ako malý frčal na Conanovi od Semic-Slovartu, takže keď som teraz otáčal farebnými, atraktívnymi stranami, dýchlo na mňa detstvo. Nebolo to nepríjemné.

9 25.03.2022

Pripomína to film s Robertom Pattinsonom: civilné, komorné, málo akcie, viac Batmana ako Waynea, Bruce je štíhly mladík robiaci chyby večne posiaty jazvami a modrinami, ešte sa len učí, komu môže veriť, Gotham pripomína zločinecké mravenisko (viac, ako inokedy predtým), nie je možné byť všade a netopier je na stope sériového vraha zmrdov, ktorí mali dávno sedieť, ale nesedia a teraz za to zaplatia. Identitu vraha som napriek relatívne nízkemu počtu postáv neuhádol. Nie je to šok, ale dáva to zmysel: ako jeho totožnosť, tak to, prečo zabíja toho, koho zabíja (ono to spolu súvisí). Zápletka je jednoduchá, ale účinná, hoc sa zdá, že vo svete komiksu nie je nči jednoduchšie, ako si na seba vziať kostým slávneho hrdinu a v jeho mene začať vraždiť (zažil si s tým svoje už Smaragdový strelec v Green Arrow 3: Smaragdový psanec). To, že sme v Black Label, sa okrem celkovej drsnosti a realistickosti prejavuje napr. na spôsobe, akým scenárista pracuje s Gordonom a Alfredom. Scenár je vydarený a vyladený, ale ešte mohutnejšie sa mi páčila fenomenálna, špecifická kresba Taliana Andreu Sorretina (Tajné impérium 1 + 2). Nápad, že Bruce navštevuje psychiatričku je skvelý, ale historicky nie prvý (bolo to už v Knightfalle, ktorý u nás vyšiel pod názvom Soumrak Temného rytíře). Rovnako sa v minulosti už vyskytol komiks, v ktorom sa pod netopierovou maskou ukrýva zločinec, ktorý mu takýmto spôsobom chce uškodiť (Oběť). Viac v mojej recenzii: [url=https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-batman-dvojnik-komiks]https://www.fandom.sk/clanok/recenzia-batman-dvojnik-komiks[/url]

12 24.03.2022

Tento komiks v češtine (konkrétne v BB/art) vyšiel už v roku 2013 a v roku 2022 sa na trh vrátil v rámci Legendy o Batmanovi. Hovorí sa, že ak s týmto komplikovaným runom od zbožňovaného i nenávideného Granta Morrisona chcete začať, bolo by fajn mať najskôr prečítanú napr. Černú rukavici a Batmana a syna, ale ja som mal a pravdupovediac stále som R.I.P. nedokázal prísť na chuť. Určite je kontroverzné. To je v podstate dobre, lebo radšej kontroverzné, ako nudné, stereotypné a rutinérske. Určite to ale nie je pre každého. Rozhodne je ale fajn mať ho načítaného. Tak si vyberte.

6 23.03.2022

Ja mám proste Abeho rád, takže 4* sú rovnakou istotou, ako to, že v každom jeho príbehu sa vyskytne vodná plocha. V druhom zväzku (na rozdiel od jednotky, Dýky z Lipu) nedostaneme jeden ucelený príbeh, ale máme dočinenia so zbierkou troch príbehov vzrušujúco napísaných Mikeom Mignolom a tentokrát aj Johnom Arcudim (ktorý je v Mikeových svetoch dávno ako doma, robil na sériách Hellboy, Humr Johnson, Lovec čarodějnic, Ú.P.V.O.). Je to podmanivo nakreslené. Na jednotlivých paneloch som nechával spočinúť svoje oči dlhšie, než som pôvodne plánoval. Potešia štedré (20 strán) bonusy (skicár s poznámkami redaktora Scotta Allieho), prebal, tvrdá väzba, sympatický formát (hoci by Abeovi dozaista pristal aj väčší) a zelená (snáď ste nečakali oranžovo-fialovú) lacetka. Tvorcovia sa nebáli byť (samozrejme v rámci možností) realistickí a smutní. Takže nie každý prežije, nie všetko sa skončí pozitívne a v nejednom prípade zostáva len žiaľ, smútok a pachuť zbytočnej tragédie, po ktorej už nič nebude také, ako predtým.

9 21.03.2022

V r. 2021 Golden Dog vydal dve skvelé hororové antológie českých autorov: Jihočeský horor a České temno. A hoci sa mi Jihočeský horor páčil predsa len o štipku viac, rozhodne i České temno je ťažký, tvrdý a nekompromisný nadštandard za poctivé a fajnové 4*. Priemerných kusov je tu len zopár a vyložene zlý text by ste tu hľadali márne (ja som nenašiel). Najviac ma dostali poviedky od Honzu Vojtíška, Miroslava Pecha, Vladimíra Pospíchala, Otomara Dvořáka, Petra Bočka, Stavopluka Doseděla, Ondřeja Kocába a s heslom najlepšie na koniec exceluje Kristina Haidingerová (zároveň zostavovateľka antológie) so svojou vynikajúcou poviedkou Synek, u ktorej sa to miestami opatrne šplhalo až k 5*. Celkový nadpriemerný dojem dotvára úvodné slovo, záverečný doslov a to, že nielenže je každá poviedka ilustrovaná, ale ku každej prislúcha medailónik autora s informáciami o tom, kde a kedy bola daná poviedka v minulosti publikovaná (čo je presne to, čo od antológií, zborníkov a zbierok očakávam).

12 19.03.2022

Návrat nie je len môj najobľúbenejší Straczynského Spider-Man, ale zrejme i jeden zo Steňolezových komiksov vôbec, takže som sa na Ezekielov návrat brutálne tešil. Je to teoreticky hrozne klišé postava (poznáte to, čosi medzi priateľom, zradcom, mentorom a tajomnou osobou s nejasnými úmyslami, ktorá možno klame a možno nie), ale zároveň máme dočinenia s fantastickým, báječne spracovaným antagonistom. A sympatickým, hoci miestami je to skutočne na hrane (bez spoilerov sa o tom baviť nedá). Keď som sa dozvedel, že existuje Ezekielův návrat, vrhol som sa naňho s nespútaným nadšením. O to častejšie som počas čítania nadvihoval obočie. Jednak začíname príbehom s krajčírom, ktorý som poznal z NHM: Spider-Man. To by až tak nevadilo. Následne som sa však dostal k sérii príbehov, ktoré neboli zlé, ale miláčik Straczynski sa na nich podieľal iba ako autor námetov a hlavné scenáristické slovo prenechal Fione Averyovej (ktorej meno sa na obálku neprebojovalo, ale meno JMS, inkera a ilustrátora áno, zaujímavé). Hlavné slovo dostali magické záležitosti (Loki, Morwen), ktoré ma nudili, ale na konci dostalo logiku, prečo sa Spidey v poslednom čase tak často dostáva do konfliktu práve so svetom čiar. Takže OK, prižmurujem oči. Hoci ani týmto príbehom nechýba istá uvoľnenosť, ľahkosť a prevzdušnenosť typická pre JMS, zarazilo ma, že sa kniha volá Ezekielův návrat, ale samotný Ezekiel príde až v druhej polovici. Minimálne prvých 65% z knihy o ňom nie je chýru, ani slychu. Našťastie, len čo sa konečne dostal na scénu, opäť to bol starý dobrý Ezekiel. Už to síce nie je taká pecka, ako Návrat, ale bál som sa, či scenárista dokáže nadviazať na niektoré šokujúce momenty z Návratu. Či to nebude len prihrievanie starej polievky. Napokon sa ukázalo, že obavy boli zbytočné. Hoci sú to vcelku nenápadné informácie, v skutočnosti pomerne zásadným spôsobom otriasajú Spideyho históriou (poštípanie rádioaktívnym pavúkom). Ono je to síce tak trochu slepá ulička, ktorá je síce mrazivá a perfektná (a dojemná, viď. fenomenálna dojemné vysvetlenie toho, prečo práve on), ale v budúcnosti sa jej v podstate žiadni scenáristi plus-mínus nevenovali, takže... Ukončenie je vzhľadom na vcelku šokujúce udalosti odbavené prirýchlo. Napriek tomu dokázalo ukázať Ezekiela ako fakt tragickú, smutnú postavu, ktorá bude chýbať. Napriek tomu, ako málo je tu Ezekiela (a Straczynského), to na tie 4* asi je. O kresbe Johna Roomitu Jr. nehovoriac, to je fakt esencia mainstreamového komiksu v najlepšom zmysle slova. No súhlasím s tými, čo tvrdia, že Spider-Mana kreslí ako 12-ročného a 37-kilového chalana v halloweenskom kostýme. Na druhej strane, niektoré kukuče MJ kreslí fakt megarozkošne. Identický príbeh vyšiel v r. 2021 v KVS: Kniha Ezekielova.

5 19.03.2022

Stepfordské paničky á la Marvel: dokonalé predmestie, pokosené trávniky, udržiavané predzáhradky, útulné domy, usmievaví ľudia v perfektnom oblečení... a napriek tomu od prvých strán cítime prítomné vnútorné pnutie, záhadu, nervozitu, znepokojenie. Komiks sa volá po Visionovi, ale väčšinu udalostí uvedie do pohybu jeho manželka. Toma Kinga (bývalého agenta CIA) mám rád za to, čo spravil s Batmanom. Hoci som bol od jeho angažovania sa v Marvele u postavy doteraz neveľmi zaujímavého Visiona skeptický, napokon to je za 4*. Síce s oškretým robotickým (pardon syntezoidným) uchom. Ale je. Hlavne si vážim, že vôbec mohlo niečo takéto vzniknúť. Komiks, hoci na to možno spočiatku nevyzerá, je odvážny a kontroverzný a zachádza do miest, na aké bežné marvelácke komiksy nechodia. Preto ma zamrzelo, že v druhej polovici začali nebezpečne pribúdať nudné veci (zázračná rastlina, Visionov brat) a už to proste nebolo ono. Kresba si užíva zaspatú malebnosť pokojnej štvrte a krásne žlté a červené farby prichádzajúcej jesene (a gýčové západy slnka).

6 15.03.2022

Drsná jednohubka pre chlapov, skôr ako k prvej Vrane by som ju prirovnal ku komiksu Hory mají oči. Obvykle si pri komiksových knihách sťažujem na nedostatok bonusov, ale toto bol opačný extrém, keďže sa ich tu vyskytovalo tak veľa (úvodné slovo, obálky, galéria s poznámkami, nepoužité strany), až ich bolo pomaly viac, než samotného komiksu. Ten uháňa od prvých strán do cieľa takým diabolským tempom, až pôsobí dojmom, že snáď ani nemali scenár. Čo potvrdia záverečné dodatky, v ktorých sa spomína, že síce ilustrátor Jim Terry postupoval podľa presných (a v neposlednom rade prísnych) inštrukcií Jamesa O´Barra, ale skutočne nemali scenár. V rozpore s týmto tvrdením je tiráž, v ktorej sa kolónka scenár nachádza, tak si vyberte. Každopádne, dej je natoľko enormne jednoduchý, až ma fakt zarazilo, ako o „ničom“ je. V podstate je to „len“ jedna veľká gore akcia, ktorá sa dá prečítať za pár minút (otázkou je, prečo by ste to robili, komiksy si treba vychutnať). Každý, kto však videl zábery z koncentračných táborov, vie, že to, čo tvorcovia predvádzajú, je len slabá káva oproti tomu, čo za zverstvá sa v nich diali. Komiks je zaujímavý tým, že príšernosti sa tu väzňom dejú len v malom množstve a 97% krvavého pekla si zaslúžene odnesú náckovia. Komiks je parádne nakreslený, ale kvôli extrémne jednoduchému príbehu (to je silné slovo) predsa len po dočítaní poslednej strany zostáva na podnebí mierna pachuť. 4* si to síce podľa mňa zaslúži, ale len s oškretou helmou a treba jedným rýchlom bleskovo dodať, že oproti „jednotke“ je to ako keby vám niekto dal náhrdelník z pravých tahitských perál a potom bižutériu. Kým O´Barr prvú Vranu napísal a aj ilustroval, na tejto sa podieľal iba ako autor námetu a rozvrhnutia panelov, vytvoril obálku a medzi bonusmi je pár jeho kresieb a predlôh, podľa ktorých sa Terry mal riadiť, ale to je všetko. Chápem, že to niektorým vadí, ale mne to bolo vcelku ukradnuté.

6 15.03.2022

Najväčší priestor z komiksovej zbierky legendárneho českého komiksového scenáristu Iva Pechara (Havraní doga, Pavouk Nephila) zaberajú Goro a Člověk zvaný Son. Obidva sú mocne sociálne angažované. Vyjadrujú sa k (bohužiaľ) ešte i dnes aktuálnym, ako sú do seba zahľadená polícia, rasizmus, násilie páchané na nevinných, vypatlaní náckovia, xenofóbia, čierny obchod so zvieratami alebo otázka, čo je človek schopný spraviť pre peniaze. Ďalšou zaujímavosťou je, že všetky štyri komiksy obsiahnuté v zbierke sú exotické: prvý sa odohráva v Japonsku, tretí na Islande, štvrtý zabrúsi na Kubu a druhý sa venuje vietnamskej komunite. Okrem morálneho apelu a atraktívneho „zahraničného“ motívu má kniha i tretieho spoločného menovateľa: zvieratá (makaky, hvizdák). Pre mňa je najlepší Goro, keďže naňho mám krásne nostalgické spomienky z detstva, keď vychádzal v Kometě na pokračovanie (neskôr v 90. rokoch vyšiel aj v ABC). Vtedy sa ku mne žiaľ neprebojovali všetky čísla, takže som sa k finále dostal až v roku 2022 vďaka tejto zbierke. Páči sa mi ekologické posolstvo, miestami krutý scenár (utopenie) a skvelá kresba (borovicový ostrov plný opíc obkolesený morom). Zaskočilo ma pár nezrozumiteľných okamihov (bizarné Gorove samozviazanie posádka vrtuľníka videla alebo nie?) a uponáhľaný záver, kedy sa všetko vyrieši behom pár okienok. Člověk zvaný Son sa ku mne prvý raz dostal až vďaka tejto knihe. Hoci som ho podceňoval a spočiatku ma nudil, napokon ma dostal jeho silný záverečný emocionálny dopad. Scenárista sa nebál zájsť na riadne temné a depresívne miesta. Nechápem, že to nebolo dodnes sfilmované aspoň ako televízna dráma. Zlo nie je potrestané. Neviem, či šlo o zámer, ale možno áno, v živote to tak chodí. Mistra Loopinga som poznal z Arény. Rekapitulácia vo mne oživila vtedajšie pocity: super nakreslená nuda, v ktorej som sa neorientoval. Nemám fetiš na lietadlá, ale toto bolo ozaj dobre ilustrované. Pristihol som sa však pri tom, ako si čítam úvodné resumé sumarizujúce predchádzajúci dej, aby som vedel, o čo ide. Aj keď sa tu dejú vážne, dramatické udalosti, nehody, havárie a tragédie, vôbec som nechápal komu, kde, ako, prečo a v neposlednom rade čo z toho. V Aréne komiks nebol dokončený, keďže magazín prestal po čísle 5 vychádzať; oficiálne dokončený je až tu. Past uprostřed vichrů sa mi páčila, stret techniky a sveta živočíchov je fascinujúci, na druhej strane nejak ma to nestrhlo. Hoci mal príbeh vyjsť už v Aréne, po jej krachu sa tak nestalo a aby toho nebolo málo, komiks sa následne stratil. Premiéru tak zažíva až v tejto knihe (pôvodného ilustrátora Jiřího „Oskara“ Petráčka nahradil Ladislav Říha). Resumé: prvé dva príbehy skôr 4*, než 3*, ale posledné dva pre zmenu skôr 2*, než 3*. Ale prižmurujem oči, lebo majú alebo peknú myšlienku alebo sú dobre nakreslené. Vyloženou katastrofou nie je žiadny. Keď k tomu pripočítame tradične nadštandardný vybíralovský vzhľad (176, strán, tvrdá väzba, pamätný list, úvodné slovo, medailóniky, dodatky) a fakt, že dva komiksy sú prvýkrát skompletizované až tu, musím ísť na 4*.

8 08.03.2022

„Možná, že jediná zvířata na tomhle ostrově jsme my!“ Toto je kniha s jedným s najviac stagnujúcim, monotónnym dejom, akú som kedy čítal. Pritom nie je zlá. Len je neskutočne... stagnujúca a monotónna. Deň rozprávajú sa, plánujú a premýšľajú. Noc bojujú. Deň rozprávajú sa, plánujú a premýšľajú. Noc bojujú. A takto celú knihu. Zarazilo ma, že karty sú odokryté rýchlo po prvej kapitole a v duchu som sa pýtal, o čom to tým pádom bude ďalej. Nuž, o rozprávaní, plánovaní, premýšľaní... a bojovaní. Len občas autor príde s miernym oživením (potápanie). Ono by taký monotónny dej teoreticky mal vadiť, ale je to tak dobre napísané, že nevadí. Ale 4* tomu neviem dať. Teoreticky je to ukážkový lovecraftovský príbeh (dvaja muži, maják, pustý malý ostrov a s tmou z okolitého mora vyliezanú oni), ale neustále som mal pocit, že mi spisovateľ náruživo túži niečo povedať. Niečo hlboké, čosi o xenofóbii, vari obžalobu o ľudstve, o nás, o zle v našich srdciach, ktoré túži len nivočiť a nie povznášať sa. Na konci zostáva len pachuť. Albert Sánchez Piñol je pôvodným povolaním antropológom, neviem, či to s tým súvisí, ale asi áno. Dialógy a postavy sú dobré, opisy prostredia fajn a atmosféra je silná. Ale čo z toho, keď chýba poctivý horor? Pri tomto sa báť napriek všetkej tej hrôze fakt nebudete. No a potom? Potom je koniec. Film Xaviera Gensa z roku 2017 je na tom podobne: skvelú atmosféru, dobré postavy a zaujímavú výpravu nivočí stagnujúce tempo.

9 07.03.2022

Dlho som hľadal správne slová. Nenašiel som ich. Slová ako úžasné, hebké, snové, kruté, poetické boli príliš triviálne. Hoci, samozrejme, dokonale vystihovali podstatu tohto výnimočného, netradičného komiksu. Ale keď uvážim, akú obdivuhodnú imaginárnu prácu ilustrátor a zároveň scenárista mexického pôvodu Tony Sandoval (Doomboy) predviedol, tak skutočne dôjdeme k záveru, že by sme sa mali viac snažiť a vymyslieť rafinovanejšiu poklonu, akú surreálnemu Vodnímu hadovi zložiť. O scenári je najlepšie nič nevedieť a iba sa nezbedne nechať unášať nepredvídateľným dejom. O kresbe sa potom nedá povedať nič iné, než že je úchvatná. Trocha, ale naozaj len trocha mi to pripomínalo Temnými hvozdy od Emily Carroll. Premýšľam, či vôbec existuje nejaký pragmatický dôvod, prečo tomu dávam „len“ 4*. Ale asi áno. Asi ten, že hoci je príbeh skutočne jednoduchý a dá sa prečítať za hodinu, samotnému univerzu som napriek snahe (a dvojnásobnému prečítaniu) tak úplne nerozumel a čiastočne som sa stratil v boji, vlkoch, snoch, zuboch, morských pannách, chobotniciach atď. Možno to bol Sandovalov zámer. Možno nie. Neviem. Každopádne... 4*. Roztomilosť postáv zvláštnym, ale výborným spôsobom kontrastuje s celkovou brutalitou, explicitnosťou a rafinovane skrytou sexualitou. Z bonusov je tu bohužiaľ len skromná, pár stranová galéria. K tomu lacetka a parádny veľký formát.

14 28.02.2022

Jedna z kvalitatívne najvyrovnanejších hororových antológií tuzemských autorov, akú som kedy čítal. Perfektná lebkovo-červená obálka, sympatická papierová záložka, svižné záverečné medailóniky autorov (ešte to chcelo nejaké sexi fotky, ale čo už), kvalitné úvodné slovo Honzu Vojtíška (zároveň zostavovateľa antológie) a, samozrejme, poviedky. Je ich prítomných rovných 10 a hoci priznávam, že som ku knihe pristupoval s obavami, napokon ma čakala super jazda. Minimálne 6 kusov je bez debaty štvorhviezdičkovou záležitosťou a bola radosť ich čítať. Najviac ma dostali poviedky Hovoříci bytost Webster Miroslava Pecha, mrazivá Kalvárie Stavopluka Doseděla, lesno-drevorubačsko-sexuálny Příchozí tisíce otců Honzu Vojtíška, temný Bazén Martina Štefka, pochmúrna Hedvika Václava Votruby a výborný Návrat domů Ivany Gašparíkovej. Nedá mi to nepristaviť sa pri posledných dvoch menovaných. Používajú jedni z mojich najneobľúbenejších hororových bytostí, s ktorými sa pre mňa automaticky spája jedna obrovská nuda. V týchto poviedkach sú však dané tvory spracované tak perfektne, že sa z toho razom stala jazda ostrá ako nepoužitá žiletka, ktorou si zarežete do nechta na prste. Nepríjemná predstava? Čo potom samotné poviedky.

19 27.02.2022

„Nic tam není.“ – „Jen smutek.“ O tom, aký je Owl Goingback výborný autor, svedčí najviac asi to, že hoci je Běsnění kojota žánrovo miestami až šialene roztatárené, je perfektne napísané a po predsa len jemne rozpačitom úvode vás vtiahne do zvláštneho, ale fungujúceho mystického sveta. V ňom sa zráža realita s vecou, ktorá je vlastne tiež realitou, ale inou. Tajuplnou. Indiánskou. Autor je Indián (pôvodný obyvateľ Ameriky?). Ako hovorí klasik: čo záleží na žánri? Dôležité je, či je to dobrý príbeh. A tento je. Spisovateľ zaň ostatne dostal Cenu Brama Stokera za najlepší román. Zaujímavý príbeh je plný originálnych nápadov. Do toho sympatické postavy a fajn dialógy. Stále sa niečo deje. Keď si myslíte, že vás nič neprekvapí, príde autor s niečím... čo vás prekvapí. Žánrovo je Běsnění kojota niečo medzi hororom, fantasy, fascinujúcou indiánskou mystikou a bájkou. Ale hoci to znie šialene, fakt to drží pohromade. Čo ma sklamalo? Možno záver. Ten je už len taká povinná jazda, aby autor dokončil príbeh a urobí tak v akčnej rovine, čo je trochu nuda a jednak ako keby ho tlačil deadline, takže hlavy sú od tela oddeľované ako keby to bola tá najnormálnejšia vec pod slnkom a nad obeťami preživší vyronia tri slzy a idú ďalej, veď sa vlastne nič strašné nestalo (wtf?). O čo lepšie pôsobia návštevy snového sveta, kde starého muža neustále chce niečo zožrať! Alebo detailne (ale bohužiaľ krátko) spracovaný pohľad do rutiny v pohrebnom ústave (fakt by to chcelo konečne vydať horor odohrávajúci sa výlučne v tomto prostredí). Pre niektorých môže predstavovať sklamanie to, že príbeh nie je dokončený. Neviem, či to takto malo byť schválne alebo je to počiatok série. Ale mám z tohto diela natoľko pozitívne dojmy, že mi to nijak extrémne neprekážalo. Naopak, som Golden Dogu vďačný, že český (a teda tým pádom i zbedačený slovenský) trh čoraz mohutnejšie zaplavuje zahraničnými hororovými autormi a nie iba Stephenom Kingom, aj keď ako som spomenul, Běsnění kojota s čistým svedomím nemôžeme označiť za horor. Veľmi dobré pocity som mal aj z výtvarného spracovania: na každej stránke oštep s lebkou, obálka od Jiřího Dvorského púta pozornosť, k tomu autorov medailónik a pekná papierová záložka.

9 27.02.2022

Rok jedna je obľúbená vec. Dočkal sa ho nielen Batman a jeho verný učeň Robin, ale i Wonder Woman alebo Green Arrow. Koncom 80. rokov svojou trochou do mlyna prispel legendárny Frank Miller (Batman: Návrat Temného rytíře, Batman: Rok jedna, Sin City, 300) s Daredevilom, aj keď pre poriadok treba dodať, že v origináli sa jeho run volá Daredevil: The Man Without Fear. Frank sa okolo Diabla z Hell´s Kitchen motal už dávno predtým (viď. Daredevil: Na černé listině), ale „iba“ ako ilustrátor. Ale už ako „len“ ilustrátor Miller zbavil Matta Murdocka nevierohodných superhrdinských pátosov a spravil z neho „obyčajného“ muža riešiaceho prevažne problémy s newyorskou mafiou v čele s Kingpinom. Daredevil samozrejme JE superhrdina, ale nesedia mu súboje s príšerami, nadpozemskými entitami, vesmírnymi hrozbami. Nehodí sa do tímu. Je to osamelý hráč. Miller to pochopil, zasadil slepého advokáta chudobných do realistického prostredia plného špiny, temnoty, nebezpečných uličiek a temných nocí. Z tohto geniálneho ťahu komiksy čerpajú dodnes. Neskôr sa Miller do sveta Muža bez strachu viackrát vrátil, už i ako scenárista. Koncom 80. rokov vyrozprával fanúšikom zrod a prvý rok Daredevilovej kariéry. Origin je to nadštandardný, hoci neprekvapivý. Nájdete v ňom všetko, čo budete čakať. Elektru, Sticka, Foggyho, naznačenie vecí s mamou. Na strane druhej, toto nie je kritika, lebo dané záležitosti tu „museli“ byť, keďže patria do Daredevilovho kánonu a formovali (a stále formujú) ho ako postavu. Matt v Roku jedna zatiaľ ešte nedisponuje kostýmom. Robí chyby. Učí sa za pochodu. Vytvára si svoj vlastný rebríček hodnôt. Hoci je scenár neoriginálny, je svižne napísaný. Nuda nemá šancu. Scenár upaľuje dopredu v divokom, miestami až závratnom tempe (detstvo, otec, nehoda, škola, pomsta). Miestami možno až príliš zbesilo (výcviku je venovaných 8 strán, z toho dve tvorí jeden nemý obrázok na dvojstrane). Zarazilo ma, že Matt tu vlastne zabije nevinnú ženu (!) a nič z toho nie je vyvodené a de facto okamžite sa na to zabúda, čo som nepochopil. Chýbalo mi náboženstvo, ktoré k Mattovi patrí a tu temer nie je. Dialógy sú chytľavé, postavy skvelé, vzťahy dynamické. Navyše, neviem, čím to je, ale vždy, keď čítam Daredevila mám dobrú náladu. Ešte lepšia je tradične perfektná kresba Johna Romitu Jr. (Spider-Man: Hobgoblin, Eternals od Gaimana). Millera si ako komiksovú kultovú ikonu vážim, ale jeho kresbe som nikdy neprišiel na chuť a veľakrát som si vravel, že by práveže bolo najlepšie, ak by "iba" písal scenáre a ich pretavenie do výtvarnej podoby prenechal iným. Tu sa to stalo a je to fakt lepšie. Úderný ilustrátor výborne pracuje nielen s hektikou dennej štvrte za bieleho dňa, ale i s opačným extrémom: keď sa na Pekelnú kuchyňu nekompromisne znesie hlboká noc a spolu s tieňmi začne do ulíc vychádzať kriminálna časť obyvateľstva. Vydanie disponuje dvojstranovým úvodným slovom redaktora Ralpha Macchia z roku 1994.

10 24.02.2022

Určite som od Barkera čítal už lepšie diela (Hellraiser, Velké a tajné show), ale k podpriemeru má Druhá kniha krve pekelne ďaleko. Označil by som ju za ľahký nadpriemer. Ale 4* jej nedokážem dať. Poviedka Strach ma nudila. Pekelný závod na tom bol ešte horšie. Za mierny nadštandard považujem kusy Jacqueline Essová: Její poslední vůle a Hříchy otců. Naopak, záverečné Nové vraždy v rue Morgue boli vyložene mimo (zaujímavosťou je, že v 80. rokoch sa našlo hneď niekoľko autorov nadväzujúcich na Poeov odkaz: okrem tejto poviedky viď. román Prokletí rodu Usherů od Roberta R. McCammona). Texty svižne plynú (aj tie horšie). Tento človek vie písať, to je bez debaty. Trocha ma zarazila absencia obsahu, ale keďže na každej strane je názov poviedky, ktorú práve čítate, je to len kozmetická chyba. U Barkera úchylné splatter hrôzy pôsobia fyzickejšie, realistickejšie a teda uveriteľnejšie, než u väčšine žánrových autorov. U nich sú to často len prázdne frázy, floskule, klišé. Naopak Barker zverstvá píše tak, že si ich (hoci by ste možno ani nechceli) začnete predstavovať. To dokážu len najlepší hororoví spisovatelia. A Barker medzi najlepších z 20. storočia bez debaty patrí. Ale faktom je, že Druhá kniha krve síce ponúkne niekoľko fakt šialených nápadov, ale inak má k dokonalosti ďaleko.

13 22.02.2022

Román vychádza zo slávnej Poeovej poviedky resp. z nápadu, že na svete existoval ešte jeden Usher a po tom, čo hlavné postavy zahynuli a ich dom sa ponoril do desivých močiarov, tento ich súrodenec si ďalej žil svojím vlastným životom. Na prvý pohľad je všetko v absolútnom poriadku. Vietor kvíli, skučí a prechádza do tajuplného šepotu, noci sú temné a ponuré, v komínoch mrazivo vrieska meluzína a obrovské, prastaré stavby ukrývajú príšerné tajomstva, ktoré je rozumnejšie neodhaľovať svetu. A som veľmi rád, že niekto v ČR vydal starší horor (1984), prostredníctvom ktorého som sa zoznámil s v USA pomerne slávnym žánrovým spisovateľom. Druhou stranou mince je, že som s týmto románom ukrutne bojoval. Je to proste skoro 400 strán plných drobného, hustého textu, pričom postavy čítanie neuľahčujú. Skôr naopak: dlho mi trvalo, kým som si na ne zvykol. Je pravdou, že posledných 100 strán už dej odsýpal i vďaka tomu, že som sa v nich (a vzťahoch medzi nimi) lepšie orientoval, ale ako celok ma kniha ktovieako nezaujala. Pripomenula mi Relikviu od Childa & Douglasa. Okrem hororového žánru síce diela nemajú nič spoločné, ale obidve sú podľa mňa napísané až príliš dobre. Dané príbehy totiž až také zaujímavé nie sú a svojím spôsobom si nezaslúžili byť napísané takým kvalitným, „románovým“ štýlom. Mierne rozpaky som mal aj z priveľkého množstva tém (Žrava, Dýňák, telekinéza, strašidelný dom, zvrhlý rodinný klan), ktorých spracovanie ma napriek nadštandardnému počtu strán nechytilo. V dobrom ma pobavilo úvodné (šokujúce?) cameo. Oceňujem lacetku, atraktívny obal a autorov krátky medailónik na prebale. Trocha mi chýbalo úvodné slovo, ktoré by nám o románe (alebo jeho autorovi resp. období, v ktorom kniha vznikla) prezradilo viac. Chvíľu som dokonca zvažoval hodnotenie len 2*, ale napokon som dospel k záveru, že by to nebolo fér (mám dojem, že niečo, čo prekladá Milan Žáček, nemôže byť vyložená blbosť).

11 20.02.2022

Rozkošné. Jedinečné. Originálne. Milostný list Prahe napísaný Jamesom Staffordom. Už tá obálka. Xavier Truchlivý Sněžný je okrídlený drsný anjel s imidžom bucľatého bábätka. Nedajte sa však oklamať! Chráni Prahu viac ako 4OO rokov, disponuje zabijackymi šípmi, špičkovými informáciami, škatuľkou cigariet, nekonečnými zásobami (samozrejme fľaškového) piva a za kamoša z mokrej štvrte má neodolateľného Golema (spin-off naňho). Tohto trudnomyseľného melancholika je temer nemožné nezamilovať si. Komiks je rozdelený do množstva krátkych kapitol nejeden raz s údernými, nečakanými pointami a to alebo humornými (Krotitelia duchov 2), alebo mrazivými (obesenec). Najlepšia je asi poviedka o huslistke, ktorá je síce krátka, ale o to krvavejšie vám roztrhne srdce. Niektoré kapitoly sú oddelené mystifikačným textovým materiálom (napr. sken týždenníka Český vlastenec z roku 1897). Každá kapitola je iná nielen po príbehovej, ale často i výtvarnej stránke, keďže sa na komikse podieľala štvorica ilustrátorov (vrátane Češky Lenky Šimečkovej). Mňa najviac uchvátil nezameniteľný štýl Filipínčina AJ Bernarda (ktorého unikátna práca dostala najväčší priestor). Zaujímavé je, že Stafford sa počas tvorby nestretol ani s jedným z ilustrátorov; všetka komunikácia prebiehala elektronicky. Čo je ostatne zrejme dobre, lebo keď je hotový scenár, mal by scenárista odstúpiť nabok a prenechať priestor pre realizáciu ilustrátorovi. Z komiksu razí scenáristova zamilovanosť do hlavného mesta českej krajiny. Má naštudované historické udalosti, báje, mýty. Hrá sa s nimi, zaplieta ich, preplieta ich, baví sa. Spolu to tvorí mix, aký sa často nevidí. Rád by som si niekedy prečítal crossover Xaviera, Hellboya, Péráka a Rýchlych Šípov. Medzi bonusmi nájdete Staffordovo záverečné slovo, concept arty, svieže medailóniky, dvojstranové poďakovanie, obsah a rubriky soundtrack a on-line. Komiks disponuje červenou lacetkou.

9 18.02.2022