Ivan Kučera komentáře u knih

„Deti?“ – „Zmenšené podoby dospelých.“ Hammond tu nevyzerá ako magický deduško, ale skôr ako niekto, kto by s trochou pomoci prebil aj Indiana Jonesa, ale vlastne mi aj celkom vyhovovalo, že sa postavy za každú cenu stoj čo stoj odmietli podobať na svoje slávne filmové predlohy. V 90. rokoch boli u nás v móde komiksové adaptácie slávnych filmov a táto vôbec nedopadla zle. Vlastne ju hodnotím ako jednu z najlepších, nakoľko má (na rozdiel od Hooka) peknú kresbu a (na rozdiel od Terminátora 2) nemá až taký zhovadený slovenský preklad. V prvej časti sa všetko ešte len pomaly rozbieha, dávajú sa dokopy jednotlivé postavy, rozbiehajú sa dejové linky (zradný Nedry) a až na samom konci uvidíme svojho (a aj ich) prvého živého dinosaura v živote. Páčila sa mi pestrá škála džungľových farieb, ako rôzne odtiene zelenej, žltej alebo hnedej.

2 20.01.2021

Nie som fanúšik starých vecí, ale toto sa mi páčilo. Jasné, zub času je zub času, no v Počátku mi celkové retro nie že nevadilo, ale som si ho dokonca svojím spôsobom užíval. A to už je u mňa naozaj čo povedať. Ditko a Lee Spajďákovi verili, ale boli jediní na svete. Tým nad nimi pripadal neatraktívny (kto by mohol mať v obľube outsidera?) a nepozdával sa im ani pavúkovský imidž (ľudia sa pavúkov predsa boja). Ditkovi a Leeovi sa Sieťomila napriek tomu podarilo na poslednú chvíľu vpichnúť do magazínu Amazing Fantasy v r. 1962 s tým, že magazín bol určený na zrušenie a šlo o jeho posledné číslo, takže nebolo čo stratiť. Z toho dôvodu doňho Ditko/Lee mohli dať dá sa povedať hocičo. A tak to skúsili práve s Pavúkom. Publikum si nového, netradičného hrdinu šokujúco na prvú dobrú zamilovalo, projekt sa stal hitom a následne priateľský Stenolez zo susedstva dostal vlastný časopis. Zvyšok je história. Spider-Man: Počátek obsahuje práve úvodné Spajďákové dobrodružstvá (v ktorých ešte nemal pomlčku a v jednom zábere má dokonca ľudské oči, čo vyzerá desivo) a jeho prvé stretnutia nielen s neskôr legendárnymi sokmi (Vulture, Sandman, Chameleón), ale tiež antagonistami (JJJ) a priateľmi (FF4, teta, strýko, spolužiaci). Ak niečo zostarlo viac, ako scenáre, tak kresba, ale ako vravím: v rámci retra je to úžasné. 4* tomu ale nedám, pretože nemám rád komiksové knihy obsahujúce navzájom nesúvisiace „poviedky“; mám radšej ucelené príbehy so začiatkom, stredom a koncom. Ako história ale poučné a nenahraditeľné a musí to poznať každý poctivý fanúšik amerického komiksu. Mimochodom, tri príbehy u nás už v minulosti boli publikované. V knihe NHM: Spider-Man vyšiel nielen Petrov súboj so Sinister Six, ale tiež (digitálne upravený) zrod Spider-Mana. A fanúšikovia semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-Mana (konkrétne čísla 2 – áno, to je to, ktoré sa svojho času na Slovensko omylom dostalo v českej mutácii) dôverne poznajú aj (moje obľúbené) Spideyho stretnutie s tajomným Tinkererom a jeho čudnými zamestnancami. Okrem toho pár panelov z jeho tunajšieho stretnutia s FF4 sa prebojovalo aj do historicky prvého semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-mana (to, kde sa k nim chce pridať, ale len pod podmienkou, že mu začnú cálovať).

4 16.01.2021

Veľkolepý projekt obsahujúci nielen 340-stranovú (!) zbierku poviedok s tvrdou väzbou a ilustráciami od akademickej maliarky, ale tiež zberateľskú magnetku a tri CD, pričom na jednom je originálna hudba vytvorená špeciálne pre tento projekt (dynamickým spôsobom zmodernizované slovenské ľudovky) a na dvoch sú všetky poviedky zo zbierky nahovorené poprednými slovenskými hercami. Čaká vás séria drsných a temných, ale i odľahčenejších príbehov o nás, o Slovákoch, o našej krajine, o tom, akí sme a o tom, či je to tak zle alebo dobre (ale skôr zle, ako dobre). Aby som len nechválil, tak dodám, že osobne mi trochu nesedeli za každú cenu vulgárne poviedky; nechápte ma zle, nadávky vedia skvele oživiť text, ale tu to bolo v niektorých prípadoch predsa len už jemne cez čiaru resp. samoúčelné. Inak ale parádna zbierka (najviac ma bavili poviedky od Jurajov Thala a Červenáka a zábavné zamyslenie od Milana Lasicu). Aby som nebol obviňovaný z nadržiavania tomuto projektu, tak na rovinu poviem, že tu mám hororovú krimipoviedku Votrelcovňa o zranenej sexi policajtke, ktorá uprostred lesov stráži temné miesto činu a zisťuje, že tam možno nie je sama. V audioverzii ju načítala Penny z Teórie veľkého tresku alias Daniela Šencová. Aktuálne sa zvažuje nad jej sfilmovaním.

8 14.01.2021

Kompletizácia kultových komiksov Výprava Toma Bartona (1946 – 1947), Výprava Toma Bartona pokračuje (ktorá je historicky prvý raz publikovaná práve tu) a adaptácie slávneho Doyleovho románu od Vlastislava Tomana Výprava do Ztraceného světa (1969 - 1970), ku ktorej sú pripnuté pokračovania Druhá výprava (1979 - 1980) a Třetí výprava (ktorá vyšla až v r. 2010 a ktorá asi nebude úplne tým, čo čakáte; skôr by som ju vnímal ako experiment: príbeh rozpráva psychiatrický pacient novinárovi, ktorý sa „náhodou“ podobá na Vlastislava Tomana, pričom textu je relatívne viac, ako obrázkov, dokonca tu nájdete fotku Stevena Spielberga a zábery z jeho trháku Jurský park). Najmä pri Druhej výprave je v kresbe badateľný značný kvalitatívny posun, keďže došlo k výmene ilustrátora. Bonusovou čerešničkou sú krátke komiksy Expedice Borneo a Tajné město (alternatívne vysvetlenie dodnes nevysvetleného záhadného zmiznutia dobrodruha Johna Fawcetta). Spoločným menovateľom dotyčných komiksov sú výpravy skupiny odvážnych priateľov (s minimálnym, alebo žiadnym ženským osadenstvom) do exotických končín odrezaných od zvyšku sveta s pravekou živočíšnou ríšou. Ľudia sa k nej nesprávajú pekne a akonáhle dačo začne vykazovať čo i len mierne náznaky predátorstva, okamžite to zastrelia alebo aspoň vyhodia do vzduchu (prinajlepšom nechtiac zapália). Posun u Druhé výpravy badať nielen kresličský, ale i myšlienkový: na rozdiel od prvej časti si hrdinovia uvedomujú svoje agresívne správanie a namiesto plienenia neprebádaného sveta uprednostňujú naopak jeho ochranu, vnímajúc ho ako prírodnú rezerváciu. Oceniť musím aj textové bonusy: nostalgické úvodné dvojstranové spomínanie Vlastislava Tomana a 10-stranový doslov Milana Krejčího (jediné, čo by som skritizoval, je nepochopiteľné rozdelenie krátkym komiksom). „Iba“ 3* nedávam za to, že by vydavateľ šetril. Naopak, vyzerá to fakt exkluzívne. Ani za to, že by to nebolo historicky dôležité. Naopak, ide o kultovky, ktoré by mal poznať každý komiksový zberateľ. Dávam ich za scenáre, ktoré sú miestami dosť zlé (resp. v dobe svojho vzniku byť zlé nemuseli, ale časom zostarli).

4 14.01.2021

Nad Pavúkom sa stemnieva. A aj nad Petrom Parkerom (nie, to nie je to isté!). Marvel Knights Spider-Man: Dolů mezi mrtvé ma po počiatočnom nadšení schladil. Ale úvod je super. Scenárista Mark Millar (Superman: Rudá hvězda, Wolverine: Starej dobrej Logan) v dobrom drzo pracuje so sviežimi nápadmi, ako je potenciálne odhalenie Spajďákovej identity, únos milovanej osoby alebo vystriedanie Kingpina nechutným Owlom. Umiera sa tu a to je mrazivé, pretože na smrť u Spajdyho (napriek strýkovi a Gwen) nie sme zvyknutí. Parádny je pokec Stenoleza so zmláteným mafiánskym bodyguardom, kde Millar DOKONALE vystihol Spajdyho charakter, pre ktorý ho desaťročia zbožňujeme. Lenže, pod zdanlivo bombastickou kresbou driemu zákerné nedostatky ako divne nakreslené nohy (fakt) alebo celé postavy (Dr. Oc vyzerá ako neživá handrová bábika a takisto som si nezvykol na čudný vzhľad tety May, MJ a Normana Osborna, ktorý vôbec nevyzerá ako Norman Osborn). Nepodarilo sa mi zvyknúť si na podobu, akú im vtisol Terry Dodson (Spider-Man: Zlo v lidských srdcích). Electro a Vulture ma ako záporáci nikdy nebavili (aj keď oceňujem Vultureho motiváciu a zaujímalo by ma, aké erotické prianie žiadal Electro). Niektoré scenáristické momenty divné (je komické, ako robí autor všetko možné pre to, aby nášmu milovanému Sieťomilovi nemohli pomôcť slávni kolegovia). Dobrou správou je, že hoci to na štvrtú hviezdu nevidím, k prúseru to má ďaleko. Vašu pozornosť stále ako-tak drží premýšľanie nad tým, kto stojí za únosom (a prečo). Tento nápad však mali tvorcovia riešiť skôr formou gangsterskej detektívky, než opulentného cirkusu, v ktorom sa neustále nájdu zámienky pre rozpútanie veľkolepej, ale pre dej svojím spôsobom zbytočnej akčnej vaty. Na ranu pavučinou je otvorený koniec; Dolů mezi mrtvé bol následne v rámci KVS dokončený knihou Poslední vzdor. Aby to bolo dostatočne komplikované, Millarov run o únose tety May vyšiel aj v rámci UKK (v komiksoch Dolů mezi mrtvé a Jed), ale nikdy nebol (na rozdiel od vydania v KVS) dokončený (!).

5 14.01.2021

Nalistoval som si semic-slovarťáckeho Záhadného Spider-Mana č. 1, ktorý u nás vyšiel v roku 1991 a wrestler, ktorého Peter Parker (ešte bez kostýmu) porazil, sa fakt volal Drvič Hogan. Komiks Pavučina vychádza zo skvelého nápadu vyrozprávať nám príbehy zo spider-manovského univerza orientované na vedľajšie postavy, pričom v nich samotný Spajďák ani nemusí vystupovať (!). Najlepší je najdlhší príbeh: Tisíc. Síce odporuje celkovej myšlienke (Spajdy je tu hlavnou postavou), ale inak super. Pripomínal mi hororovú mangu, akurát farebnú a "detsky" nakreslenú. Okrem parádneho scenára a beštiálnych výjavov oceňujem zábavný koncový (ne?)cliffhanger. Aj keď mi stále vŕta v hlave, že ak by bola kresba iná, tak by Tisíc dnes bola ešte oveľa väčšia legenda (a trochu mi nesedelo, že zo všetkých miest v New Yorku ho uväznil práve v jeho dome... a to polícia nevyšetrovala domovníkovu smrť? Ani kožu ponechanú v redakcii Daily Bugle? Ozaj?!). Následne sa atmosféra čiastočne upokojí návštevou baru, kam sa chodia opíjať (a sťažovať si) slávni, ale aj menej slávni, až prakticky úplne neznámi Spajdyho frustrovaní, zatrpknutí protivníci. Síce to vyzerá humorne (a v podstate to aj humorné je...), ale stále nám neprestáva vŕtať hlavou nepríjemná myšlienka, kto je vlastne tajomný muž v klobúku. Aj keď, musím priznať, že keď som sa nad tým zamyslel, behom pár sekúnd mi napadlo, že by to mohol byť... A nakoniec to aj on bol. Tým pádom sa z naoko neškodnej zábavy vykľulo niečo fest mrazivé. Príbeh s wrestlerom je trochu klišé nuda, ale čítanie vám spríjemňuje tešenie sa na to, ako to do seba nakoniec zaklapne v tom zmysle, prečo to tu vlastne je, keď s tým (ale naozaj?) Spajdy nijako nesúvisí. Asi najmenej ma bavil posledný príbeh so Stenolezovou fanúšičkou č. 1, ktorý je (až na pár divných okienok, ktoré na mňa pôsobili odfláknuto) nakreslený štýlom pripomínajúcim moju obľúbenú antibatmanovskú sériu Gotham Central, ale zhadzuje ho predvídateľný koniec (naopak, dosť to zachraňuje sympatická hrdinka). Mimochodom, v skutočnosti nejde o prvú „pavučinu“ v našich končinách; tou bolo Odstupné od Grega Ruckau z Crew 29 z roku 2011 (ďalšou je napr. Džentlmenská dohoda z KVS: Smrt a osud alebo Květiny pro Rhina z KVS: Hlad). Ak vás zaujíma téma Spidey a wrestling, siahnite aj po KVS: S velkou mocí..., ktorý sa venuje práve tejto Petrovej kariérnej etape.

4 07.01.2021

„V tu chvíli jsem věděl, že ve mně něco zemřelo.“ Obálka má tendenciu odradiť, ale po prečítaní pochopíte, že inak asi vyzerať nemohla. Drsné, surové a kruté príbehy dvoch chlapcov, ktorí sa už ako malí dostali na príšerné miesta, kde ľudský život nič neznamenal. Napriek tomu sa im nielenže podarilo dožiť sa dospelosti, ale aj uchovať si v sebe niečo ľudské, pozitívne pocity. S tým všetkým následne odchádzajú z rôznych dôvodov zo Sovietskeho zväzu do Ameriky. Tá je však nakreslené tak temne, až sa začnete zamýšľať, či nebolo lepšie zostať doma. Ale nedalo sa, boli vyslaní na misiu, tú musia splniť a na ich názore nezáleží. Nepoznajú sa. Nikdy v živote sa nestretnú. Napriek tomu majú veľa spoločného. Skvelá kresba, silný scenár a zaujímavé mysteriózne prvky.

4 06.01.2021

(SPOILER) Za mňa sklamanie. Čakal som totálnu pecku, klasickú legendu, legendárnu klasiku a dokonca jeden z najlepších komiksov zo spajďáckeho kompletu. Nakoniec je to v lepšom prípade priemer. Síce sa to hrá na temnotu (a do nemalej miery nie úplne márne...), ale v ostrom rozpore s tým sú až smiešne nekrvavé scény; nevravím, že z toho mali urobiť Hory majú oči, ale keď vidíte ľudí zabitých brokovnicou z krátkej vzdialenosti a vyzerajú ako keby pózovali pre letné dvojčíslo Playboyu, tak to proste nie je ono. Chápem, že na 80. roky to bolo neuveriteľne odvážne a mnohé myšlienky sú skvelé (nefungujúci právny systém, psychická narušenosť páchateľa, nikdy nezistený dôvod prvej vraždy), ale sú spracované povrchne, nie je to práve druhý Alan Moore. Vtedy niečo také naozaj nebolo žiadnou samozrejmosťou (dvojnásobne nie od scenáristu, ktorý napísal semic-slovarťáckeho komediálneho Záhadného Spider-Mana 32). Avšak beh s časom tento komiks prehral. Skvelý bol úvod, ktorý nám vylíčil, prečo sa Jean už ako dieťa zamilovala do policajného odznaku. Mal som z toho zimomriavky a jemne mi zvlhli oči (nikomu to nepovedzte). Vysoké očakávania spôsobené výborným rozjazdom sa však nenaplnili (a sklamal ma Daredevil, od ktorého som čakal viac). Zaujala ma identita vraha (asi som naivný, ale nečakal som to, no spätne musím priznať, že by ma možno viac znepokojilo, ak by sa pod maskou ukrýval anonymný šialenec, bolo by to mrazivejšie), ktorého charakter spracovali zaujímavo, ale zrazu došlo k jeho odhaleniu a keďže som bol len v polovici, tak som nechápal, o čom to bude ďalej. No a ďalej to bola katastrofa. V druhej polovici rohatý diabol z Hell´s Kitchen chýba, ale možno je to tak lepšie, to črevné preháňanie by už totiž nespasil ani Matt Murdock. Masový vrah je po roku (!) prepustený na slobodu (!!), Spider-Man má výčitky svedomia za to, že ho nenávidí (!!!), okoloidúci naňho škaredo zazerajú a nadávajú ako keby to bol otravný opravár dáždnikov, čo chodí po činžiakoch a vyzváňa v každom byte, MJ je v tomto príbehu nejakým divným spôsobom úplne mimo a temným bonusom je príšerná linka s nezáživným Electrom, ktorá je tu zrejme len preto, aby to bolo dlhšie. Prvá polovica 3*, druhá 2*.

4 04.01.2021

Zatiaľ najslabší komiks zo Spajdyho kompletu. Ak si vezmeme na mušku daný komplet, tak paradoxne Mutantský faktor je juggernautovejší, než Nezastavitelný Juggernaut (KVS č. 26). Čo je teoreticky super, keďže od semic-slovarťáckych 90. rokov ide o môjho obľúbeného Sieťomilovho protivníka. Navyše ich stret nekreslil nikto menší, než ťažký božan Todd McFarlane. Bohužiaľ, tentokrát sklamal. Ešte kresba OK (ale žiadny zázrak). No scenár... Rozmýšľam, či vôbec nejaký existoval. Nevadilo mi, že príbeh (ak to nie je silné slovo) je jednoduchý, priamočiary. Naopak: Spajdymu často najviac seknú práve akčné jednorázovky (viď. lizardovské Utrpení, mimochodom tiež od Todda). Nanešťastie, neustále sa mu pod pavučiny motajú absolútne mdlí a nezaujímaví členovia X-Force (ich drsný šéf Cable je v pohode, ale má iba malý priestor). Celý príbeh je kreslený „širokospektrálne“ a, to najmä, je nedokončený (resp. je dokončený v inom komikse). Okrem boja s obrneným Cainom Markom narazíte v Mutantskom faktore na tri ďalšie príbehy. V prvom sa Spajdy stretáva s Beastom, s ktorým rieši prekvapivo dospelý problém. Väčšinou sa tu však namiesto citlivého kecania nudne bojuje (náhodu s dieťaťom v kanáloch mysleli vážne?). Následne sa Spajdy stretáva s Wolverineom, ale zďaleka sa nejedná o pecku á la Úhel pohledu. Koniec som na prvý raz nepochopil. Vlastne ani na druhý. Paradoxne, najkvalitnejším príbehom je asi Spider-Manove rande so smrťou. Jediným spojivom týchto rôznorodých príbehov je fakt, že sa v nich Spajdy stretáva s mutantmi. Tým pádom sem ale nesedí posmrtný príbeh, keďže v ňom nevystupuje žiadny mutant. Mám radšej uzavreté príbehy typu Noir alebo Zvířecí inštinkt. K tomu asi najhoršie stvárnená MJ, akú som kedy videl (nielen kresličsky, ale i povahou, toto bola ozaj slepá ulička a je lepšie tváriť sa, že sme ju nevideli). Takže za mňa fakt len 2*.

4 02.01.2021

Spider-Man bol toho dňa nepokojný. A stále neprestávalo pršať... K milovanému Spajďákovi sa hodia akčné jednohubky - nonstop akčné jazdy, kedy si ani na okamih nemôže oddýchnuť, lebo mu to nedovolí súper, ktorý je mu neustále v pätách. Súhlasím s úvodným slovom, že jednoduché nápady bývajú často najlepšie (a za seba dodávam, že často je najťažšie napísať paradoxne práve tie). Takže ak aj vy zbožňujete McFarlaneove spider-manovské pecky Utrpení a Úhel pohledu (a čiastočne aj Sternovho Nezastavitelného Juggernauta), prídete si na svoje. U kresby od radosti neviete, kam pohľadom skočiť skôr. Je až natoľko zaprataná vecami rôzneho druhu, že až po druhom čítaní som pochopil, že vlastne v skutočnosti ZAČIATOK SPOILERU boli Lizardovia dvaja KONIEC SPOILERU. K slovu sa dostáva nezameniteľný Lizard (Utrpení), ale tiež Vermin (Poslední Kravenův lov) a Madame Web a Puma, ktorých zbožňujem už od semic-slovarťáckeho vydania z 90. rokov. Scenárista Roberto Aguirre-Sacasa (Komiksový výběr Spider-Man: Zpátky v černé) a najmä ilustrátor Angel Medina (ktorému s jedným zošitom vypomohol radikálny Clayton Crain - Ghost Rider: Cesta do zatracení) si túto v podstate doslova divočinu (Spajdy bojuje so svojimi „zvieracími“ protivníkmi, čo teoreticky niekomu môže evokovať „totemový“ spajďácky Návrat od Straczynského) užívajú tak mohutne, až ich upodozrievam z toho, že dôvod, prečo sa všetko deje, vymysleli až na konci. Práve slabšie zakončenie by som označil za hlavné mínus Zvířecího instinktu. To a divnú obálku, na ktorej jednak stenolezový krásavec v kovovom kostýme od Starka vyzerá ako filmový Vision a jednak anotácia líči Black Cat ako zápornú postavu, čo však nie je pravda. Celkovo sa mi Zvířecí instinkt páčil o malú pavučinu menej, než Utrpení, ktoré mi pripadalo predsa len intenzívnejšie a zovretejšie; toto príliš často odskakovalo k rôznym ďalším postavám a inému dianiu, čo rušilo moju pozornosť. Ale aj tak skvelá jazda a s prižmúrenými očami jasných 4*.

6 30.12.2020

(SPOILER) Batman sa zbláznil a z Jokera sa stal konštruktívny politik. To je možné naozaj len v Gothame. Batman: Bílý rytíř je slušná temná jazda, ktorá využíva potenciál Black Labelu a vďaka tomu si tak trochu dosť robí veci, aké by si bežný DC komiks nikdy nemohol dovoliť (Alfred, pravda o Jasonovi Toddovi, tajomstvo Thomasa Waynea, finálne rozhodnutie jeho syna). To je super. Rovnako tak skvelé kresby typu batmobilu vstupujúceho do nočného arkhamského areálu. Druhou stranou mince je, že Sean Murphy ilustrátor predsa len o chlp (alebo možno aj tri) zvíťazil nad Seanom Murphym scenáristom. Ten síce prichádza s mnohými perfektnými nápadmi (ostatne už ústredný námet o vyliečenom Jokerovi je fantastický), ale zároveň sa občas zamotáva do vlastných nie úplne domyslených nápadov (ja som to vážne nepochopil, čiže Joker má plný register trestov a zároveň vlastne okrem jedného prepadu banky mu nič iné nedokázali?). Ďalšie veci pôsobia dobre na prvé prečítanie, ale pri druhom nedávajú logiku (prečo sa na konci musel premeniť na Jokera? Aby dal Neojokerovi jednu ranu päsťou?). A finále je na môj vkus príliš prepálené. Našťastie je Batman: Bílý rytíř stále pecka, ktorá sa na tie veľmi solídne 4* vyškriabe, miestami síce z posledných síl, ale vyškriabe.

6 30.12.2020

Asi záleží na vašom vzťahu k e-bookom/e-časopisom, ale u niektorých možno Howard čiastočne stráca práve tým, že ide „len“ o e-časopis. Keď ho ale držíte vytlačený v rukách, uvedomíte si, že je to fakt dobrý časopis. A navyše poučný, čo potvrdzuje viacero textov aj z tohto špeciálu, ktorý obsahuje to najreprezentatívnejšie z roku 2013. Mňa najviac zaujali profily k zosnulým hororovým tvorcom (režisér David R. Ellis a spisovateľ James Herbert), rozhovor s renomovaným českým editorom Ivanom Adamovičom a parádne články o indonézskom horore a hororových antológiách, ktoré u nás vyšli. Výber obsahuje aj moju poviedku Bagrovisko o rozhádanom mladom sexi páre, ktorý si cez leto vyrazil k jazeru uprostred lesov. A to nemal robiť.

4 29.12.2020

„Otázky jsou nebezpečné. Mohli by být zodpovězeny.“ Tento komiks dnes už samozrejme nie je taký, aký bol v 70. rokoch. Spôsob, akým je Captain zdiskreditovaný, zostarol a je naivný a detsky úsmevný. A nepriatelia, proti ktorým stojí, majú trápne superschopnosti a ešte trápnejšie prezývky (najlepší je napokon neparadoxne ich šéf, ktorý nedisponuje žiadnymi špeciálnymi schopnosťami, „iba“ zákerne ťahá za nitky za oponou). Vtedy sa ale jednalo o slušnú udalosť a z toho dôvodu je asi fajn, že ho tvorcovia zaradili do UKK. Spoločné dobrodružstvo Captaina a Falcona nie je dôležité ani tak z toho dôvodu, že tu Falcon vyfasoval svoje dnes už legendárne krídla (od nikoho menšieho, než od spriateleného afrického spoluhráča Black Panthera). Dokonca ani tým, že sa tu vyskytuje na menšom priestore viacero slávnych tvárí ako Thor, Iron Man alebo X-Meni (čo je v komiksoch ostatne bežná vec). Z úplne iného dôvodu. Treba to zasadiť do historického kontextu. V 70. rokoch bol Captain na komiksovom poli vyčerpaný a fanúšikovia ho opúšťali. Bol opotrebovaný a nudný a nechýbalo veľa a Marvel by ho zrušil. Za vojny zohrával kľúčovú vlasteneckú rolu, ale v 70. rokoch už akoby nemal čo ponúknuť. Z hrdinu sa stal vydedenec, na čom mala podiel aj americká realita: aféra Watergate, atentát na JFK, Nixon, vojna vo Vietname a ďalšie negatívne udalosti mali za následok, že americká spoločnosť prestávala veriť svojej vláde. A odskákal si to i Cap, ktorý bol ako keby jej predĺženou rukou. Až práve vďaka angažovaniu radikálneho scenáristu Stevea Engleharta sa to zmenilo a Steve Rogers sa opäť vrátil tam, kam patril: na marvelácke výslnie. Diskreditácia kapitána a jeho narastajúca nedôvera k americkej spoločnosti sú dôležité momenty. Dovtedy dokonalý hrdina, na ktorého americký ľud nedal dopustiť (a naopak), sa zrazu ocitne na opačnej strane. Na vlastné oči vidí, ako málo stačí k tomu, aby sa verejná mienka obrátila proti nemu. Je znechutený, otrávený, sklamaný. A pre americký ľud platí to isté. Národ si kladie nepríjemné otázky. Prečo ich národný hrdina doteraz podlo klamal? Zahrával sa s nimi? Čo tým sledoval? Zmenil sa až teraz alebo bol celý čas zlý a iba sa hral na dobrého? Málokomu napadne, že to naňho mohli ušiť; naopak, mnohí by ho najradšej verejne upálili a našli si nový idol, ku ktorému by mohli pietne vzhliadať. Nečudo, že v poslednom príbehu z tejto knihy (asi najlepšom), Cap sumarizuje svoj život a chce zabiť symbol, ktorý predstavuje (čomu odpovedá obálka so Steveom Rogersom v civilnom oblečení). To sú hrozne dôležité veci a ukázalo sa, že veľmi inšpiratívne, nakoľko v budúcnosti zvykli patriť medzi najvydarenejšie Captainove dobrodružstvá práve tie z podobného súdka: politické, špionážne, zamotané, v rámci amerického komiksu realistické. Osobne tu vidím aj isté styčné body, ktorými sa jemne inšpiroval skvelý film Captain America: Zimný vojak.

4 27.12.2020

„Západně od Arkhamu se nespoutaně zvedají kopce a táhnou údolí s hlubokými hvozdy, jež dosud nespoznali sekeru.“ Fantastická kniha. Predchádzajúca lovecraftovská zbierka od Carcosy, Zjevení Cthulhu, mi až tak nesadla. Bola to síce povinnosť pre každého hororového fanúšika, ktorý to so žánrom myslí vážne (mýtus Cthulhu je nepochybne úžasný), ale bolo toho skrátka priveľa; čítať autorove extrémne detailné opisy o tom, že kváder mal rozmery 35 cm na 89 mm, bolo nad moje sily. Mnohé poviedky boli zdĺhavé, azda až nekonečné a tým pádom čiastočne nudné. Barva z kosmu ma oslovila viac, lebo obsahuje skôr komorné hororové poviedky od HPL. A to je niečo, čo ma fakt baví. Spravidla je v nich osoba uväznená na statku uprostred zahmlených, ponurých lesov, o ktorých medzi miestnym obyvateľstvom odnepamäti kolovali desivé historky. Noci sú tu temné a ešte temnejšie, stromy sa stávajú nemými svedkami príšerných okamihov (a nikdy nič neprezradia), strážne psy si idú vyštekať hlasivky na niečo, čo o polnoci obchádza gazdovstvo (a nakoniec ich to roztrhá, v lepšom prípade s bojazlivým skučaním zalezú do búdy a ustráchane z nej vylezú von až s príchodom prvých ranných lúčov) a obyvatelia fariem spia s revolverom pod vankúšom, aby boli pripravení pre prípad, že by sa zlo rozhodlo zákerne im vyraziť dvere na spálni. V tomto smere bol HPL neskutočne atmosférický autor. Predbehol dobu a mnohí súčasní žánroví autori naňho nemajú aj keby sa postavili na chápadlo. Mohlo by sa zdať, že miestami je až nechtiac smiešny v čo najextrémnejšom popisovaní atmosféry (jeden príklad za všetky: nestačí, aby fotka bola znepokojujúca, ona musí byť OHAVNE znepokojujúca). Ale nie, nie je to tak. Je skvelý. Za najmohutnejšie texty zo zbierky by som označil Stín nad Innsmouthem, Kdo šeptá ve tmě a samozrejme takmer geniálnu Barvu z kosmu.

12 19.12.2020

„A ještě dnes, na sklonku svého života, té někdy oplakávám, roním slzy, slzy vody a hanby.“ Toto je tak prekrásne nakreslené a vyfarbené, že sa mi miestami až zastavovalo srdce. Niektoré Hubove panely boli vskutku úchvatné a vyrážali dych. V jeho kresbe sa nachádza nadmieru impulzov; koľkokrát som ani nevedel, kam skočiť skôr: či sa viac nechať unášať fantastickou kresbou alebo scenárom plným v dobrom šialených momentov. Každý komiks zásadne čítam dva razy, aby mi nič neuniklo, a v prípade príbehu ronina Okka a jeho skupiny lovcov démonov mi to prišlo zvlášť vhod, keďže je to príbeh fakt plný detailov. Zábavné, originálne postavy, medzi ktorými panuje sympatická interakcia. Parádne exotická a chytľavá vec. Kochajte sa. Možno by som tomu vytkol menej výraznú obálku, ale to je ozaj skôr z rangu kto chce psa biť, palicu si nájde.

8 18.12.2020

„Dospěl jsem k závěru, že lidstvo je šílené.“ Nemám v láske staré ukecané marvelácke komiksy, ale tento bol fajn, hoci ku koncu predsa len nekonečný. Fantastic Four: Soudný den je zásadný komiks v jednej resp. dvoch veciach: prvý raz predstavil dnes už legendárneho wakandského náčelníka Black Panthera (a jeho úhlavného protivníka, pána zvuku Klawa). Inak sa tu F4 stretáva so svojím typickým sokom, arcizloduchom Dr. Doomom, ale tiež so Sandmanom (naopak typickým skôr pre Spider-Mana), Silver Surferom a Inhumans (zatiaľ som s nimi nečítal žiadny príbeh, ktorý by vo mne vyvolal chuť dozvedieť sa o nich viac, vrátane tohto). Veľmi sa mi páčilo, ako Jack Kirby dokázal zachytiť postavy v akčných pózach. Na F4 je skvelé, že ide o ukážkových superhrdinov, ale v prvom rade sú to vedci, v druhom rodina a priatelia a až v poslednom superhrdinovia. Scenár je podstatne horší, dialógy po desaťročiach razantne utrpeli, niektoré momenty sú trápne, v lepšom prípade nechcene smiešne (a Wyatt Wingfoot právom zapadol, hoci osobne si viem predstaviť nejaký drsný indiánsky reštart). Plameny kameny.

4 14.12.2020

„Využití pro armádu lze nalézt v čemkoliv. Neexistuje předmět, který by neměl destrukční potenciál.“ Extremis je pre univerzum Muža v oceli (nie Muža z ocele!) veľmi dôležitý komiks, ba až zásadný. Šlo totiž o svieži reštart, ktorý úspešne predstavil mecenáša Avengerov (a abstinujúceho alkoholika) v novom svetle a novej generácii s tým, že sa k téme pochopiteľne s chuťou vrátila aj stará generácia, ktorá možno už bola tak trochu zo Zlatého Avengera unavená a tak bola vďačná za nový začiatok. Stalo sa tak pod patronátom britského technokratického scenáristu Warrena Ellisa (Secret Avengers, Ultimate Spider-Man a spol., Wolverine: Ještě žiju). Ellis vymenil Vietnam za Afganistan, čo môže pôsobiť ako kozmetická úprava, ale podľa mňa je to oveľa komplikovanejšia (politicky) situácia, čo sa k technologickému iluzionistovi a magnátovi v zbrojárskom priemysle hodí viac, ako „jednoduchý“ Vietnam (viď. rozhovor s novinárom, ktorý je alebo nie je alibistický?). Ellisov šikovný a pritom (v dobrom) jednoduchý a komorný (ale drsný) scenár sa následne spojil s unikátnou, digitálne vyzerajúcou maľbou rodáka z Bosny a zároveň chránenca báječného marveláckeho riaditeľa Joea Quesedu, Adi Granova. Adiho kresba samozrejme nemusí sedieť každému, ale mne sadla a to tak, že dosť. Sadla aj Jonovi Favreauovi, ktorý Adiho oslovil ako vizuálneho poradcu a malo to taký veľký pozitívny ohlas, až sa kreslič Extremisu následne podieľal na mnohých ďalších úspešných filmových marvelovkách. Komiksová predloha Extremis sa podpísala na celej filmovej trilógii o Iron Manovi, čo je vidno najmä na jednotke (zrod Iron Mana, šrapnel a operácia v poľných podmienkach, prítomnosť vedca Yinsena, ktorý Tonymu pomôže v zajatí) a trojke (točiacej sa práve okolo vírusu Extremis, ale filmový záporák Aldrich Killian stvárnený Guyom Pearceom v komikse umiera hneď na začiatku). Tony Stark je vynikajúca, psychologicky parádne prepracovaná postava, no musí sa s ňou vedieť pracovať. Je to človek, ktorý bol zmrdom zarábajúcim stovky miliárd dolárov na zabíjaní, ale po nehode prehodnotil svoj dovtedajší život a pokúsil sa začať veci robiť inak, lepšie, hoci je mu jasné, že krv zo svojich rúk už nikdy nezmyje. Nie je to klasický dokonalý hrdina á la Captain America. Škoda, že vydavateľ nenašiel odvahu dať na obálku „beta“ verziu Iron Mana, vyzerá úžasne. Inak, Extremis u nás prvý raz vyšiel už v Crew v samostatnom zošite v r. 2010.

5 30.11.2020

Trpel som. Otravovalo ma to. Napíše ešte Stephen King niekedy vynikajúci román? Ústav nie je zle napísaný, ale zároveň je napísaný neskutočne nudne. Áno, je to zvláštne, ale je to tak: King je proste príliš vypísaný autor na to, aby písal zle, ale zároveň Ústav napísal neuveriteľne nezáživne. Postavy už neviditeľnejšie azda ani byť nemohli, dialógy strojené a blbo sa čítajú, scény nudné, atmosféra žiadna, napätie (i vzhľadom na neviditeľnosť postáv, na ktorých vám tým pádom absolútne nezáleží) nikde. Už po prvých 48. stranách ma bolela hlava a to ma čakalo „zvyšných“ 400 (!). Absolútne nie je problém v tom, že sa nejedná o horor. Dokonca si myslím, že najlepšie kingovky (česť výnimkám – Cintorín zvieratiek) nemajú s hororom nič spoločné (fakt). Je to proste hrozne lenivý, mdlý príbeh. A to je problém.

10 29.11.2020

Parádna vec. Skvelá kresba a scenár, ktorý funguje napriek tomu, že je to miestami fakt poriadna divočina (za jedným a druhým stoja chlapíci, ktorí sa podpísali pod masívneho Conana z Cimmerie, ktorého u nás v roku 2018 vydalo Argo). Teším sa na dokončenie resp. druhú polovicu príbehu.

7 27.11.2020

„O takové kamarádství nestojím ani trochu.“ Nie som si istý, či je "dnes", v r. 2020, je múdre hodnotiť scenáre. Predsa len ide o veci (Stopař) napísané v roku 1989 alebo dokonca v období 1977 – 1979 (Havraní doga). Každopádne by som sa scenárov zastal, pretože na svoju dobu to vôbec nebolo zlé. Ak si myslíte (pomerne logicky), že nutne muselo ísť propagandisticky-komunistické zlo, mýlili by ste sa. Nič také som tam necítil. Bola prítomná úcta k ochrane krásnej prírody alebo pozitívne budovaný vzťah k priateľom a zvieratám. To vnímam za dôležité aj dnes, nevidím na tom nič zlé a kto vidí, toho ľutujem a ľutujem jeho deti a to, ako ich vychováva. Navyše, v scenári ma okrem toho oslovila myšlienka o sile priateľstva medzi chlapcami, ktorý si navzájom pomáhajú. takisto oceňujem vzťah s krásne nakresleným psom Cirom. Havraní doga ma až tak nebavila, ale určite nebola nevydarená (zaujímavosťou je, že okrem komiksu vzniklo aj knižné spracovanie). Následne situáciu značne vylepšil (podstatne kratší) Stopař. Ten koncom 80. rokov vyšiel v hŕstke leporel (fakt). Stopař nie je zďaleka taký statický, predvádza sa v nádherných farbách a disponuje parádnou kresbou Jiřího Petráčka, ktorý sa vymaznal najmä s početnými, krásne nakreslenými prírodnými oázami. Lesy, polia, jazerá, dýcha z toho parádna retro atmosféra dôb nášho detstva, ktoré sa už nikdy nevráti. K tomu určite potešia kvalitné bonusy, ako sú medailóniky autorov alebo ukážka z listov, ktoré písali detskí fanúšikovia scenáristovi Ivo Pechařovi. V tejto jedinečnej podobe vychádza aj v roku 2020 vo vydavateľstve Václav Vávra.

4 25.11.2020