kajzo komentáře u knih

Niekoľko kníh v jednej. Ako tu už niekto napísal, toto nie je bežná beletria, toto je literatúra s presahom niekam ďalej. Niektoré knihy Jacka Londona som čítal už v 90. rokoch. Pamätám si, že Tulák po hviezdach bol vtedy prakticky nezohnateľný, kolovali o ňom iba legendy. Dostal som sa k nemu až teraz a zaradil sa do môjho zoznamu top kníh, dávam bez zaváhania päť hviezdičiek. „Kamenné zdi a železné dveře jsou na to, aby zadržovaly těla. Ducha zadržet nemohou“.

12 04.03.2024

Tiež ma táto historická detektívka príjemne prekvapila. Výborná atmosféra Viedne z konca 19. storočia, ako keby to tam autor sám navštívil, uveriteľné postavy, dosť dobre vystavaný detektívny príbeh. Je to veľmi čítavé, občas poriadne temné, kniha sa nedá pustiť z ruky. Páčili sa mi odkazy na vtedajšie novinky (fotoaparáty, automobily, telefón), ale aj úryvky z dobového Hrobárovho almanachu, tie sú fakt pre fajnšmekrov. Ak to mám porovnať so Smrťou vo Viedni od Franka Tallisa, tak tento román je lepší.

11 30.01.2024

Neviem, či som správne pochopil záver, ale nebudem tu spoilovať. V každom prípade, kniha vo mne zanechala veľa dojmov, určite sa oplatí prečítať. Majstrovsky vykreslené prostredie, postavy, príbehy, doba, likér s psychedelickými účinkami. K tomu poriadna dávka mystiky, že človek by často, hlavne v noci, nevystrčil spod periny ani nos (alebo áno?). Tiež je to moje prvé stretnutie s touto autorkou. Skúsim ešte niečo iné a uvidím.

3 08.11.2023

Krehký, poetický príbeh, autorka má dušu, tiež si myslím, že pre nás ešte pripraví nejaké zaujímavé veci.

5 16.08.2023

Príjemné čítanie, dobová atmosféra (čo by som dal za návštevu viedenskej kaviarne na začiatku 20. storočia), detektívna zápletka sa trochu naťahuje, ale to mi veľmi nevadilo. Toto je presne kniha na nedeľné popoludnie, keď si sadnete do svojho obľúbeného kresla a čítate si hodinu či dve, kým vás ostatní členovia rodiny neobjavia a nezačnú zapájať do nejakej činnosti.

2 01.02.2023

Táto nenápadná knižka, ktorú dostala dcéra ešte predchádzajúce Vianoce, ma celkom dostala. Výborne vystavaný dej. Krásne a smutné, vychádzajúce zo špecifík japonskej spoločnosti. Pekne opísané vzťahy medzi ľuďmi a zvieratami a medzi ľuďmi navzájom. Hovoriaci kocúr Nana nemá chybu. Silný príbeh, dávam plný počet bodov.

5 04.01.2023

Nedosahuje to level Steina a Barbariča. Viem, má to byť kovbojka, ale, nahaj tak, dialógy sú vynikajúce, uveriteľné, užíval som si. Doslova človeka prenášajú do doby pred 150 rokmi, a to mám rád. Oceňujem aj ilustrácie, pripomínajú knihy edície Stopy a sem sa hodia.

4 27.12.2022

Krásny, krehký a zároveň silný a trochu smutný príbeh lásky a osudu. Opisy prírody a krajiny sú v tejto krátkej próze výdatné a pohlcujúce. Vo vzťahu k románom z 19. storočia som si rozšíril obzor o ďalšieho zaujímavého autora.

3 22.08.2022

Je to poriadna porcia informácií o živote Agathy. Autorka životopisu si dala záležať, informácie precízne spracovala, číta sa to dobre, nestrácal som sa v tom. Len niekedy som mal tiež pocit, že by tam nemuseli byť viaceré nepodstatné detaily. Bol som zvedavý, ako vznikali jej knihy, kde čerpala inšpiráciu, a toto všetko (samozrejme aj oveľa viac) som sa dozvedel. Sama Agatha Christie napísala svoj životopis, vyšiel aj po slovensky v roku 1986, počkám tak rok a začnem obiehať antikvariáty a pýtať sa na túto knižku.

4 23.05.2022

V prvej časti série sa mi zdalo, že je tam dosť veľa postáv, niektoré až navyše, ale v druhom diele si to pekne sadlo na zadok a funguje to. Páči sa mi tento Nathaniel Starbuck, nie je to žiadny superhrdina, žiadny Sharpe a Uthred už vôbec nie. Je to bežný, váhajúci, chybujúci človek, ktorý ide z jednej strany frontu na druhú za volaním svojho srdca, a iných vecí. Niekedy akoby boli hlavnými postavami iní a Starbuck až tesne za nimi, ale nevadí to, dej pekne funguje, atmosféra je neskutočná. Je to Cornwellovka, a tak sme zase raz dostali presne to, čo sme od tohto autora očakávali.

22.04.2022

Pútavé rozprávanie, dej odsýpa, knihu som doslova nemohol pustiť z ruky. Juhoslávia, rok 1984, obchodník s umením z Belehradu dostane nápad, ktorý má rozvíriť hladinu na trhu s výtvarným umením v Európe a samozrejme priniesť rozprávkový výnos. Zoznámi sa so slovinským študentom Leonom, ktorý predáva na blšom trhu v Ľubľane, a vtiahne ho do svojho sveta. Slávne obrazy, ktoré sa stratili cez vojnu, sa akoby zázrakom nájdu niekde vo Vojvodine, a začnú sa postupne vracať na trh. Aby všetko klaplo ako má, príbeh si treba najprv dobre premyslieť a postupne ho dávkovať. Dejom sa preplieta panoptikum balkánskych postavičiek, priekupníkov, podvodníkov, alkohol tečie prúdom, tie ich divoké oslavy by vydržalo asi len málo našincov. A more kávy - skoro stále tam pijú kávu, normálne som musel pri čítaní aj ja. Dej asi vychádza zo skutočných udalostí, ale ťažko povedať, čo je skutočné a čo nie. To mi nevadilo, práve naopak. Ale geniálny falzifikátor z Pančeva, ktorý „vyrába“ na objednávku jednu napodobeninu slávneho obrazu za druhou, a všetky sú dokonalé ako originály, nevedia to odhaliť ani zahraniční odborníci, to mi prišlo už trochu neuveriteľné. Aj preto som odpočítal jednu hviezdičku z hodnotenia. Možno ešte kvôli naivite mladého Leona vo vzťahu s o 10 rokov staršou priateľkou, ktorá ho pravidelne podvádza a on sa stále snaží zarobiť viac peňazí, aby si ju získal, to mi už trochu vadilo. Ale inak – zážitok. Ak za zaujímate o výtvarné umenie alebo radi spomínate na bývalú Juhosláviu, tak toto je jazda pre vás.

17.02.2022

Drsné, autentické poviedky, idúce rovno k podstate. Panoptikum prevažne židovských postáv a postavičiek na hrane zákona, chudoby, bojujúcich so životom zo všetkých síl. Svojsky originálne spracované príbehy z Ruska na prelome 19. a 20. storočia a na začiatku vlády boľševikov. Tiež som sa nechal vtiahnuť do Odesy, ale aj Petrohradu, Paríža a ďalších miest a dedín a užil si to. Nepoznám originál, ale myslím si, že slovenský preklad výborne zachoval atmosféru, ktorá k tomuto dielu patrí.

1 01.11.2021

Môžem len súhlasiť k oslavnými komentármi, ktoré tu ľudia napísali. Prvýkrát som tento román čítal niekedy v druhej polovici 90. rokov, teraz som ho dočítal štvrtýkrát, 3x slovensky, 1x česky. Je to jasne jedna z najlepších kníh, aká sa mi dostala do rúk, aj keď by som asi dokázal pochopiť, ak by niekto povedal, že ho to neoslovilo. Jednoznačne plný počet hviezdičiek - geniálne dielo.

14 12.09.2021

Na prvý pohľad to vyzerá ako také neviazané rozprávanie, čo autorovi práve napadne, ale je to Hrabal, a ten vedel, ako na to. Postupne z rozprávania vychádzajú spolu s hlavným hrdinom postavy a postavičky, ktoré splietajú svoje osudy na rôznych miestach a v dobách väčšinou nenormálnych (vojna, Protektorát, komunistické 50. roky). Neskutočne dobré čítanie, s postupujúcimi stranami a dejom stále lepšie. A to som tento román asi pred 25 rokmi po 50 stranách odložil. Dnes dávam päť hviezdičiek bez mihnutia oka.

Toto je kniha, ktorú človek číta, aj keď by sa mal venovať iným povinnostiam, ale nedá sa od nej odtrhnúť. Citlivo vystavaný príbeh, atmosféra, majstrovsky vykreslené postavy, ich myšlienky, rozhodnutia, dej sa neustále posúva dopredu. Ak ste niekedy rozmýšľali nad tým, že by ste sa chceli pozrieť do minulosti, ako asi žili ľudia pred viac ako sto rokmi, ako mysleli, rozprávali sa, konali, tak tu je jedna z ciest.

5 01.03.2021

Zo začiatku som sa trochu ošíval, ale potom ma dej pohltil a už som sa od knihy nemohol odtrhnúť. Nevadil mi inkognito príchod Barbariča, prehnaná aktivita cisárskych radcov či tety Frostovej, návšteva u cisára Rudolfa sa mi celkom páčila. Je to historický román, niektoré veci by mali byť trochu prehnané, ale s citom a mierou, čo v tomto prípade fungovalo. Od Červenáka sme opäť dostali to, čo sme očakávali – dobre vystavaný detektívny príbeh, nuansy, skutočné dobové postavy v zápletke. Konzervatívny Joachim Stein je presne taký, aký má byť, takto ho máme radi. Tentoraz si to hlavné postavy viac „odpracovali“, nepoužívali moderné vyšetrovacie metódy, o ktorých pred Conanom Doylom nikto nechyroval. A čo ten Jaroš? Stane sa z neho časom mních?

7 31.01.2021

Po knihe som siahol znova asi po 20 rokoch, a zas som ju dočítal do konca. Možno sa to dnes už každému nepodarí, 576 strán je dosť, nič by sa nestalo, keby ich bolo napríklad o 150 menej, ale s tým už nič neurobíme. Ak sa zaujímate o históriu kinematografie, filmov, prípadne sa vám cnie za starými kinami, tento román by mohol byť pre vás. Celkom podrobne sa tu dá oboznámiť s tým, ako fungovalo kino na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Do najmenších detailov sa dozviete, čo kto robí, čo má na starosti, čo nemá, o čom sa diskutuje v šatni, v premietacej kabíne, pikantné detaily nie sú výnimkou. Spomienky rôznych zamestnancov vás zavedú niekedy až do úplných začiatkov fungovania kín u nás po prvej svetovej vojne. Zaujal ma aj popis niektorých korupčných praktík za socializmu (zháňanie uhlia na kúrenie) či boj s nekonečnou byrokraciou. Ján Lenčo pôsobil ako vedúci kina (konkrétne bývalého kina Úsvit v Žiline), takže skúsenosti z tejto oblasti mal priamo nažité. Dej nejde chronologicky, ale znova a znova sa opakuje z rôznych pohľadov, čo bol asi pokus o trochu filmový jazyk v literárnom románe.

4 03.05.2020