Koňadra komentáře u knih

Baby z Vlčáku, ako hovorievame Vlčiemu vrchu, osade na vrchole východnej stráne nad Žítkovou, dones nepresvedčíte, že bez červenej stužky, náramku či šnúrky na ruke sa dá čeliť urieknutiu. A keď vás niekto uriekne, končí sranda. Na Žítkovú si ešte pred desiatimi rokmi chodilo dávať veštiť kopec Trenčaniek a po návrate ešte zopár dní nevedeli myslieť na nič iné. Vždy som to bral s úsmevným porozumením lenivých agnostikov, ale niekde na pozadí bzučal mierny šum pochybností o mojom prístupe. Najmä, keď niektoré z veštieb neboli úplne vzdialené toku vecí budúcich.
V každom prípade Žítková a súvisiace osady Vyškovec, Vápenice a Lopeník je kus nádherného horského sveta, ktorý určite skrýva svoje tajomstvá lepšie, ako dediny v údoliach. Tučková tento svet a jeho mystiku zachytila s nepopierateľnou zručnosťou a i určitou odvahou. Napriek dramatickosti deja, má knižka i svoju osobitú poetiku.
Za mňa určite 5 hviezdičiek.

20 25.09.2016

Samozrejme, že som ich miloval. Šialene. Dokonca som si na tepláky prišíval strapce z maminych závesov, vyrábal luky, šípy a tomahavky. Bolo to úžasné, dobrodružné prežívanie sveta dobra, ktoré bolo tak krásne čisté a šľachetné v spore so svetom zla, hnusným, škaredým a špinavým. Všetko bolo tak jasné. Ale naučilo nás to niečo o cti, vernosti a priateľstve.

19 02.11.2015

Mnoooo ... ja som Dominikovi Dánovi dlho unikal, či skôr on unikal mne. Knižku som počúval až z núdze na dovolenke .... a .... bol som veľmi, veľmi príjemne prekvapený. Jednak výbornou znalosťou pomerov na kriminálke (trošíčku to poznám i profesne), jednak hrubým "trestňáckym" humorom (on skutočne zodpovedá realite) a neglorifikovaním hlavných hrdinov.
No a Gaišbergom načítané veľmi civilne, príjemne a nerušivo.
Super oddychovka, asi zainvestujem do ďalšej audioknihy, myslím, že na dlhé nočné jazdy autom výborná alternatíva.

Neuveriteľne krásne, príjemným tempom plynúce rozprávanie. Áno, rozprávanie. Rozprávačské umenie autora je to, čo ma tak oslovilo. Pekná knižka. Mimochodom film, hoci dosť populárny, devalvuje (napriek nesporným pôvabom Penelope Cruz) toto tak košaté dielo na nijak zvlášť originálnu love story.

13 04.01.2015

Našiel som poklad. Môj milovaný otec, Tibino, ako sme ho volali, šialený počítačový pirát, výrobca fajok a nekompromisný pestovateľ tabaku mi zanechal CD s obrovským množstvom nasťahovaných kníh v textovom editore, ktoré na bohviektorom konci kyberpriestoru nalumpačil. Dal mi ho krátko pred smrťou aj ja som naň zabudol, boli iné starosti. Prednedávnom som si to pozrel, stovky kníh, ktoré mi musel dávať dohromady roky. Samozrejme, otec nebol čitateľ a sťahoval všetko, takže mám ezoteriku, okultné vedy, veľdiela grafomanov, ale i mnoho úžasných kníh. Ako som sa v tom vŕtal, objavil som dona Quijota. Dávno som sa naňho chystal. Začítal som sa už ma to nepustilo. Milo vtipné, jemné, čítavé. Strhlo ma to, ponorilo do sveta dona Quijota, posadilo na mulicu a ťapkal som za ním a Sanchom smerom k šlachetným činom. Krásna kniha.
Vďaka Tibi.

11 02.06.2016

Najzaujímavejšie na tejto knihe je, že je celkom kompaktná, dokonca s istou výpovednou hodnotou, napriek neprofesionálnemu, bulvarizujúcemu až diletantskému uchopeniu veci autorom. "Diletnant" je asi najtrefnejšie slovíčko. Keď som ju čítal, mnohokrát som mal nutkavú potrebu utrieskať autora prvorepublikovým vydaním Vojny a mieru, v určitých momentoch dokonca Atlasom historických máp. Samozrejme som od svojho zámeru ihneď upustil. Sčasti z dôvodu môjho bytostného pacifizmu, sčasti z ešte bytostnejšej lenivosti, ale najmä preto, že steny niektorých povestných väzníc poznám zvnútra a nechcel by som tam skončiť ako frekventant. Autor sa pohyboval vo vodách, v ktorých sa pohybujem profesne už nezanedbateľný čas. Je prirodzené, že témou a prostredím laika musí zaujať, nech to uchopí akokoľvek blbo. Ale, ľudkovia, uvedomme si, koľko by s tej témy mohol vytrieskať dobrý publicista. To by nejedno zločincovo oko zaplakalo.

10 08.12.2016

O ruskej prítomnosti a agresii v Afganistane som čítal mnoho. Kým som si neprečítal Zinkových chlapcov, nevedel som o tom nič. Opäť som mal pri Svetlane Alexijevič taký zvláštny pocit podlampovej intimity - keď ju čítam, mám pocit, že to písala len pre mňa, rozumejúc a dôverujúc mi. Že mi môže povedať všetko, že tak výsostne dôverné veci sú a zostanú len medzi nami. Vynikajúce. Ďakujem.

10 25.11.2016

Myslím, že nejde ani tak o fakty, ktorými táto kniha preteká, ale o súvislosti medzi nimi. Keď som ju čítal kedysi tesne po revolúcii, nasiaknutý akými - takými encyklopedickými vedomosťami, najdôležitejšie, čo vo mne zanechala bolo poznanie, že PREBOHA (!!!), veď dejiny nie sú o tom, čo sa stalo v tom či onom roku, ale o tom, čo podmienilo čo. Takže som významne "ocenil" celý spôsob výuky dejepisu v predrevolučných rokoch a tesne po. Neviem, ako sa dejepis učia dnešné deti, ale dúfam, že aspoň trošku sa to posunulo od bifľovania k rozmýšľaniu. Ale mám obavu, že asi veľmi nie.
Johnson je (a nie len v dejinách 20. Storočia) nemilosrdný vo svojej pravde, trefný, britký a presvedčivý. Dejiny sú hutná a presvedčivá kniha. Určite nie som znalec histórie, spôsobilý s ním polemizovať na tú či onú odbornú tému. Ale jeho videnie malo veľký vplyv na moje vnímanie dejín, politiky a skutočne ovplyvnil i moje politické preferencie.

10 03.08.2014

Potrebujete občas uspokojiť toho muža vo vás. Toho tvrdého chlapa bez bázne a hanby, bojovníka a stratéga. Potrebujete na chvíľku vypandnúť zo sveta, kde ste ráno spravili deckám raňajky, vyniesli nočník, pomohli manželke zavesiť záclony, vyniesli smeti, v práci naklusali pred šéfku, ktorá vás pol hodiny pérovala, prípadne ste strávili pol hoďky sediac v obchoďáku pred Baťom, čakajúc na polovičku, kým nájde tú správnu modrú na lodičkách .... ČÍTAJTE FORSYTHA! Bude to fakt len na chvíľu, lebo dej jeho kníh určite nemožno obviniť zo statickosti. Howgh.

9 21.03.2017

To bola veľmi pekná, uveriteľná knižka. Trošku som sa ostýchal, neskôr som bol zahanbený hlavnou hrdinkou. Opäť som si uvedomil, že k ľudskej prirodzenosti patrí sebaľútosť, a aby ste sa jej zbavili, potrebujete pokopnúť, presvedčiť sa, že niet ničoho, prečo by ste mali právo sa oplakávať. Hlavná hrdinka nie je plnokrvník, ale malý statočný ťažný koník ... a zapriahli toho za ňu požehnane.

9 25.11.2016

Sny, detstvo a ešte raz sny. Ľudkovia zlatí, to bolo tak krásne dobrodružné, exotické a zároveň romantické. Po nociach sme s bratom odvážne, pod perinou, pri baterkách a v pyžamkách plánovali, ako stroskotať na pustom ostrove, aký by ten ostrov mal nevyhnutne byť a čo všetko by sme tam potrebovali navláčiť zo stroskotanej lode, aby bol náš pobyt na ňom síce úžasne dobrodružný ale na druhej strane i dostatočne pohodlný.

9 10.06.2016

Bez barličiek, bez pátosu a bez kudrliniek. Veľmi pokorne a civilne napísaná knižka, ktorá sa číta sama. Veľmi pekný príbeh, vľúdne porozprávaný. Nemám rád umelé skryté posolstvá, ale tu mi vyznenie knihy padlo veľmi dobre. Potešilo, kde potešiť malo, zarmútilo, kde malo zarmucovať. Pekná, nežná kniha.

8 17.01.2017

Panebože, Kapuścińsky ... prepáčte ... pán Kapuścińsky, sa skutočne vedel pozerať okolo seba a rozmýšľať o tom čo vidí. A keď mal dorozmýšľané, písal. Písal strhujúco, jednak poctivo vo vzťahu k tomu čo mal videné a porozmýšľané, ale i s poetikou, ktorá publicistike spravidla nie je vlastná. Proste vás ochotne vzal so sebou na jeho cesty a ponúkol vám na tie cesty založiť si nos svoje okuliare. Minimálne pri rozhliadaní sa po Gruzínsku a Arménsku majú moje okuliare vložené veľmi podobné sklíčka. Vynikajúce.

Milujem túto knižku. Neviem čím ma tak oslovila, ale mám rád jej voňavú atmosféru ruského vidieka. Dej knihy pripomína napovrch pokojné vody ohromenej rieky, niekde blízko svojej delty, pričom Turgenev jemným načrtávaním nenechá čitateľa na pochybách, že pod hladinou tohto veľtoku je mnoho zradných vírov a spodných prúdov. Myslím, že kniha bola jedným zo základných kameňov mojej lásky k ruskej literatúre a je pre mňa v tomto smere akýmsi šlabikárom. Prvý krát som ju čítal ešte v neskorom detstve a napodiv sa mi páčila už vtedy, hoci oproti Petrolejovému princovi, či Duchovi Llana Estacada bol jej dej "trošíčku" pozvoľnejší.

Krásna knižka, čítajte s troškou pokory.

8 29.01.2015

Uplynulo už strašne veľa času od momentu, keď som som blúdil po baroch s Robym, vozil sa v Karlovi a obdivoval pokojnú a trošku melancholickú krásu Pat Hollmanovej. Mal som štrnásť a bolo to nádherné. Dokonca som sa sám na seba hneval, že by som ako "veľký chlap" nemal plakať ... Veľmi pekná knižka, ale bojím sa, že dnes by som už do toho nešiel, aby som sa náhodou nesklamal.

8 18.09.2014

Tak pri tejto knihe sa ukázala moja holubičia povaha. Odpichnutý Rittberger, otočka o 180 stupňov. Nikdy som nemal výhrady voči povinnej literatúre, ale Majstra a Margarétku som dočítal nasilu. Nerozumel som absolútne ničomu a vypestoval som si absolútnu averziu voči tejto knižôčke. Proste fuj. A ani neviem čo sa stalo, mali ju v jednom antikvariáte, ja som bol v dobrom rozmare, tak som sa rozhodol tie tri euríčka zainvestovať. Potom ležala dlho v knižnici až som si ju skôr omylom pribalil na chalupu. Odvtedy som ju čítal ešte dva krát.
Je veľa kníh, ktoré treba čítať v pravý čas a ja som mal to šťastie, že na druhý pokus to vyšlo. Očarujúce, vrstevnaté, domyslené do detailov. Ale ak ste zvyknutí zhltnúť knihu za dve - tri hodiny, na túto si vyhraďte trošku viac času.

8 23.07.2014

Kto to ako puberťák nezháňal v 91. roku, nepustil sa bezváhania do čítania a neskončil kým nedočítal, aby to na druhý deň dal ešte raz, asi neporozumie. Bolo to po všetkých Milanoch Ferkoch, Štefanoch Žárych, Miroslavoch Válkoch a Vincoch Šikuloch (Vinco odpusť), niečo nenormálne odviazané, iné, tvrdé, priamočiare, s humorom režúcim do kostí ... Nechcem tu robiť z Pišťanka nejakého vizionára leštiaceho krištáľovú guľu, ale ak si zoberieme, že to napísal v deväťdesiatom, Bože, aký realistický odhad na to, o čom budú Divoké Deväťdesiate na Slovensku ... Čítajte, ak nie ste precitlivelí. Garantujem dobrú zábavu.

8 21.07.2014

Čo asi k tomu napísať? Výborná, silná a autentická kniha. Strhujúce príbehy ľudí, ktorý prežili, hoci čert vie, koľkí sa dožili čo i len vydania knihy, nieto dnešných dní.

7 16.07.2017

Nerozumiem, prečo som sa k tomuto úžasnému počítaníčku dostal až teraz. Človek občas hľadá to jedno správne slovo, ktoré by tú ktorú knihu vystihovalo najlepšie, aj za cenu, že následkom bude zjednodušenie. Táto kniha je pekná. Je vtipná, nepatetická, dejovo dotiahnutá, s premysleným štýlom rozprávania hlavného hrdinu. Ale hlavne je pekná.

7 21.03.2017

Teraz budem trošku mudrovať. No čo už. Otcovia a deti sú pre mňa najlepším dôkazom, že klasická ruská literatúra nemusí byť (a v drvivej väčšine prípadov ani nie je) náročná na čitateľa. Je čítavá, vie zaujať, preniesť vás do sveta svojho autora. Vie mať v sebe kus jemného humoru, ukrývaných vášní, intímnej tragiky i "baldachýnovej" poetiky.

7 18.12.2016