Koňadra
komentáře u knih
Černí baroni aneb Válčili jsme za Čepičky
Miloslav Švandrlík
Ja neviem. Ja tú knihu proste milujem. Milujem Švandrlíkov jazyk a humor, milujem Kefalína i Terazkyho, ako si ich vytvorila moja fantázia pri prvom čítaní. Teda nie zrovna ako Vetchého a Landovského. Čítanie do nemocnice, keď je ťažko a potrebujete potešiť.
Hlava XXII
Joseph Heller
Geniálne, geniálne, geniálne. Neuveriteľná kniha. Yossiarian nie je kladný hrdina, ako možno niekto očakáva a potom je sklamaný. Na hlavu XXII. treba čas a náladu.
Kdo chytá v žitě
J. D. Salinger (p)
Mal som sedemnásť, keď mi moja devätnásťročná frajerka vyčítala, že som ešte nečítal geniálnu knižku Kto chytá v žite. Tak som si ju kúpil a zhltol. Doslova. Číta sa to jedným dychom, má to pôvab nejakého archaického rebelantstva, ktoré je už dnes možno na smiech. Holden nie je rebel, len aby ním bol. Klasika. Doporučujem, ak ešte niekto nečítal.
Třicátý pátý a další roky
Anatolij Naumovič Rybakov
Tiež som pátral po pokračovaní. Rybakov dokonca plánoval pentalógiu, ale viac nestihol. Opäť krásna kniha, fascinovala ma najmä exkurzia do Stalinovych myšlienok. Možno bude množstvo kritikov, ale podľa mňa si Rybakov dal kus práce a do tej temnej fúzatej gruzínskej hlavy sa mu podarilo nazrieť.
Vzkříšení
Lev Nikolajevič Tolstoj
Je to subjektívne, ale pre mňa osobne asi najlepšia Tolstého knižka. Ale možno len preto, že bola prvá a otvorila cestu.
Oblomov
Ivan Alexandrovič Gončarov
Keďže som to prečítal, ešte stále mám do Oblomova ďaleko. Ale, čo ma prekvapilo, celkom som sa pri tom aj zabavil. Najmä v prvej časti.
Ruská krasavice
Viktor Vladimírovič Jerofejev
Prečítal som strašne dávno pri vode v jeden sparný deň. Dočítal som bez problémov, ale už nebudem. Nenechala vo mne nič.
Encyklopédia ruskej duše
Viktor Vladimírovič Jerofejev
Veľmi, veľmi, veľmi trefné, ale nebude to čítanie pre každého.
Slavnosti sněženek
Bohumil Hrabal
Knihu a film by som vôbec nespájal. Dve rozdielne veci. Obe fantastické, ale každá úplne inak. Milujem tú knižku.
Obsluhoval jsem anglického krále
Bohumil Hrabal
Nádherne plynúce rozprávanie. Nakoniec ... Hrabal bol veľký rozprávač. Určite stojí za prečítanie. Len si nepozrite film. Alebo aspoň nie pred čítaním, napriek tomu, že Menzel kedysi Hrabala "uměl", toto nevyšlo.
Ako to chodilo v Odese
Isaak Emmanuelovič Babel
Fantastické poviedky. Príkre, hutné, občas trošku židovskej mystiky ... Veľmi dobré čítanie.
Jeden den Ivana Děnisoviče
Alexandr Isajevič Solženicyn
Až kým som nečítal Šalamovove Kolymské poviedky, myslel som si, že je to najdrsnejšie z gulagovej prózy. Ale výborné čítanie. Solženicyn vedel.
Čiasi smrť
Sergej Dovlatov (p)
Neskutočne zábavné. Jediná kniha, ktorú som si kúpil zámerne dvakrát, aby som ju mal aj doma aj na chalupe. Ak ste zažili reálny socializmus a viete sa naň pozrieť s nadhľadom, bude to ešte o kvapku veselšie, bojím sa totiž, že neznalému môže čo-to vtipné nepripadať. Ale vrelo odporúčam.
Vyzvědačka
Paulo Coelho
Vo vzťahu k autorovi prehlasujem, že je to jediná z jeho kníh, ktorá ma zaujala a dá sa bez ujmy na duši, dôstojnosti či tele prečítať. Asi preto, že je oprostená od všetkých mudrlantstiev, tváriacich sa ako hlbokomyselné a od tretej dimenzie štvrtého rozmeru zoslané posolstvá.
Spoveď stroskotanca
Gabriel García Márquez
Hm, hm, hm. Veľmi pútavé, uveriteľný - neuveriteľný príbeh vo forme denníka - reportáže. Rád by som napísal, že GGM tomu dal nejaký (taký alebo iný) neočakávaný rozmer, ale nemôžem, nebol tam. Ale určite veľmi zaujímavá knižka.
Padaná letní jablka
Dora Čechova
Opäť veľmi dobré, hutné poviedočky. Trošku ma spočiatku mrzelo, že autorka preniesla dej poviedok na českú pôdu, ale veľmi rýchlo som jej to odpustil. Pre mňa vynikajúce čítaníčko. Vrelo odporúčam.
Chlupatý sluha pana faráře
Arto Paasilinna
Bolo to fajn, dobrý nápad, celkom dobre napísané. Ale to je tak všetko. Brucho sa mi od smiechu netrhalo, potreba prečítať si to znovu určite netepe v mojej hlave. Neurazilo ani nepotešilo.
Jefta a jeho dcera
Lion Feuchtwanger
Veľmi prehľadný štýl, dobré spracovanie, Feuchtwanger vie čitateľa zaujať od prvej stránky a nepustiť ho po poslednú. Pekné, dobré čítanie.
Bratia Ricovci
Georges Simenon
Oddychovka, ktorá mi viac pripmínala Puzza, ako Simenona. Má to říz a má to šmak. Ľahké, dostatočne krátke, občas vtipné (aj keď pripúšťam, že sa mi asi zdali vtipné pasáže, ktoré autor ako vtipné nezamýšľal), s radosťou do toho čitatelia!
Pod sněhem
Petra Soukupová
Veľmi som sa potešil, keď mi v zlínskom kníhkupectve cvrnkla do nosu táto nová Soukupovej knižka. A pustil som sa do čítania hneď. A aj som dočítal jedným dychom. Áno, je to typická Soukupová a jej ľahúčko, pritom absolútne presne a plasticky načrtnuté postavy. Áno, ako je príznačné i pre ostatné Soukupovej knihy, prezreté ťaživé dusno, v tomto prípade podčiarknuté priestorom jediného auta (aspoň v prvej časti knihy), nečudo, že čitateľ otáča stránky opatrne, keď mu je jasné, že k explózii už veľa nechýba. Ale niečo mi chýbalo. Niečo naviac, nejaký bonus, ktorý ostatné knihy mali. Ale neviem čo. To ale nič nemení na tom, že to určite stojí za prečítanie.
