kristy.books komentáře u knih

Na túto knihu som sa celkom tešila, najmä po tom, čo v závere dvojky odhalila Miriam svoje veľké tajomstvo. Bola som zvedavá na jej životný príbeh. Musím však povedať, že nakoniec som zostala viac-menej sklamaná. Pre mňa to bol najslabší diel z celej série.

Pri postave Miriam sa autorka rozhodla riešiť pomerne citlivú tému pre každú ženu. Čakala som, že bude podaná trochu z inej stránky, no aj tento pohľad bol zaujímavý. Priznám sa, že som z toho bola trochu rozpačitá, no každá žena má právo rozhodnúť, čo chce urobiť s vlastným telom, a to rešpektujem. Miriam bola celkom sympaťáčka, hoci som nebola stotožnená so všetkými jej rozhodnutiami. Bolo mi ľúto, ako sa k nej najskôr zachovala jej rodina, ale dúfala som, že si to postupne medzi sebou vyriešia.

Eliasa som si obľúbila už v predchádzajúcich častiach, bol to skvelý brat, ktorý vždy stál pri svojich súrodencoch a podporoval ich. V poslednej dobe sa to naňho valilo zo všetkých strán, takýto tlak by nezvládol asi nikto. Musel sa rozhodnúť medzi tým, čo má rád a tým, čo považoval za svoju povinnosť. V niektorých veciach bol dosť tvrdohlavý.

Najväčším kameňom úrazu bola pre mňa romantická linka. Bohužiaľ, medzi Miriam a Eliasom som necítila takmer žiadnu chémiu, skôr mi pripadali ako najlepší kamaráti. Tiež som mala pocit, že romantika bola skôr v úzadí a viac sa riešili rôzne závažné témy. Potrebovala by som, aby autorka túto časť príbehu viac rozpísala a dopriala týmto dvom viac spoločne stráveného času, lebo takto som im ich lásku nejak nedokázala uveriť.

Na príbeh Caina som sa tešila. Obľúbila som si ho už v predchádzajúcich častiach, aj keď v nich nedostal toľko priestoru. Niečo na ňom jednoducho bolo, takže som sa o ňom chcela dozvedieť viac. Tento diel sa niesol v trochu inom duchu ako jednotka a dvojka, odohrával sa prevažne v priestoroch nočného klubu, ale opäť to bolo fajn čítanie.

Cain nie je typický majiteľ podniku pre dospelých, ako by sa dalo čakať. Hoci pracuje v prostredí krásnych a väčšinou obnažených žien, nikdy to nezneužil a svojich zamestnankýň sa ani nechytil, práve naopak. Zamestnával ženy, ktoré mali problémy, a snažil sa im pomáhať najviac, ako vedel. Bol to skvelý šéf a muž, kvôli čomu som si ho obľúbila. Som rada, že sme ho mali šancu viac spoznať a dozvedieť sa o jeho minulosti. Nemal to jednoduché, zažil mnoho zlého, no napriek tomu z neho vyrástol chlap s hlavou i srdcom na správnom mieste.

Charlie sa dostala do pasce, z ktorej nebolo úniku. Človek, ktorý ju mal chrániť, ju naopak vystavil nebezpečenstvu a nútil ju robiť veci, ktoré nechcela. Bola odhodlaná ujsť a začať odznova, no na to si najskôr potrebovala ušetriť peniaze, preto začala pracovať v nočnom klube. Ľuďom okolo seba musela neustále klamať, čo ju dosť ubíjalo, najmä kvôli tomu, že jej podali pomocnú ruku a starali sa o ňu. Miestami mi jej bolo fakt ľúto, vôbec si neviem predstaviť, že by som sa ocitla v podobnej situácii.

Medzi Cainom a Charlie to iskrilo od prvého stretnutia, no zároveň bolo medzi nimi mnoho prekážok (Cainove zásady a minulosť, Charliene lži), ktoré celú situáciu dosť komplikovali. Páčilo sa mi, že romantika bola spestrená aj určitou "akčnou" zápletkou, takúto kombináciu mám rada.

Na pokračovanie dilógie Na vrcholu sme čakali niečo cez rok. Trochu som mala obavy, čo si budem po takej dlhej dobe z jednotky pamätať, ale postupne sa mi začali najdôležitejšie udalosti vybavovať. Pokračovanie bolo fajn, bola to taká pikantná oddychovka, no opäť nemôžem povedať, že by ma úplne posadilo na zadok.

Autorka odpálila na konci prvej časti veľkú bombu, preto som bola zvedavá, ako bude príbeh Scotta a Tess pokračovať. Druhý diel bol plný intríg, tajomstiev, vydierania, podkopávania nôh, honby za peniazmi, no i vášne a lásky.

Scottovi rodičia boli hrozní, k svojím deťom sa správali otrasne a akonáhle urobili niečo, čo nebolo podľa ich predstáv, hneď bol oheň na streche a začali sa im vyhrážať. Pri týchto scénach sa mi otváral nožík vo vrecku a najradšej by som knihu zahodila niekam ďaleko. Nikdy nepochopím, ako môžu byť rodičia takíto krutí ku svojim vlastným potomkom.

Našťastie, česť ich rodiny zachraňoval aspoň dedko, ktorý bol úplne skvelý a Scotta plne podporoval. Bola to jedna z mojich najobľúbenejších postáv. Aj vďaka jeho zásluhe vyrástol zo Scotta muž, ktorého neskazilo prostredie, v akom vyrastal a ktorý sa nedal opantať majetkom a úspechom.

Vzťah Scotta a Tessy bol rozkošný a pikantný zároveň. Za svoj vzťah museli poriadne zabojovať, čakalo na nich množstvo skúšok, ktoré museli spoločne zvládnuť. Bolo však cítiť, že sa veľmi ľúbia a jeden pre druhého by spravili aj nemožné. Nechýbali ani vášnivé momenty, o tie núdza naozaj nebola. 

V tejto časti dostali viac priestoru aj Tessina šéfka Kendra a kamarátka Teyana, ktoré tiež dosť prekvapili a pekne zamiešali kartami. Niektoré veci nemusia byť také, ako sa nám na prvý pohľad môžu zdať...

Táto kniha ma už na prvý pohľad zaujala svojou krásnou obálkou, čo je jedným z dôvodov, prečo som ju musela mať vo svojej knižnici. Prvý diel série Fletcherova univerzita sa mi celkom páčil, preto som bola zvedavá aj na dvojku. Potopené lodě je príbeh o prekonávaní strachu, dôvere, životných vzostupoch aj pádoch, rodine, priateľstve a láske. K wow efektu mi tu niečo chýbalo, ale inak som si čítanie užila.

Musím sa priznať, že ku Carle som si cestu hľadala dlhšie. Bolo to temperamentná Latinoameričanka, čomu zodpovedala aj jej povaha. Áno, nemala to v živote jednoduché, mala na pleciach veľa povinností a obdivujem ju, ako to všetko zvládala. Pre bratov by urobila prvé i posledné, hoci jej to jeden z nich vôbec neuľahčoval. Prenasledovali ju démoni z minulosti a dosť jej strpčovali život, až mi jej bolo ľúto. Kvôli svojej minulosti bola dosť uzavretá a len málokoho si pripustila bližšie k telu. Našťastie, mala skvelých kamarátov s rodinu, ktorí jej boli ochotní kedykoľvek pomôcť a boli tu vždy pre ňu, aj keď ich odháňala.

Jej správanie v niektorých situáciách sa mi však nepáčilo, najmä zo začiatku, keď sa k niektorým ľuďom chovala, ako by boli pod jej úroveň, pritom jej nič zlé neurobili. Neskôr som jej už dokázala prísť na chuť, mala som pocit, že sa nad sebou trochu zamyslela, prehodnotila svoj pohľad na niektoré veci a začala sa správať rozumnejšie.

Mitchell bol zlatíčko, priateľský , dobrosrdečný a inteligentný mladý chalan, jeho som si obľúbila hneď. Možno to navonok vyzeralo, že tento synáčik z bohatej rodiny má dokonalý život, ale bola to len ilúzia. Jeho rodina riešila viacero problémov, aj keď navonok vytvárala idylický obrázok. Mitchell bol pod veľkým tlakom, najmä kvôli jeho matke, ktorá mi nebola ani trochu sympatická. Na jej deťoch jej takmer vôbec nezáležalo a podľa mňa si ani neuvedomovala, ako im ubližuje, alebo jej to bolo úplne jedno.

Romantická linka sa vyvíjala pomaly, čo mám rada. Zatiaľ, čo Mitchell bol do Carly už nejaký čas tajne zaľúbený, ona ho nemohla vystáť (fakt sa k nemu správala hnusne, až som ju mala chuť preplesknúť). On sa však nevzdával a postupne sa mu darilo dostať sa jej pod kožu a búrať hradby, ktoré si okolo seba vystavala. Aj vďaka nemu dokázala prekonať svoj strach a začala sa viac otvárať svojim blízkym.

Som zvedavá, čo na nás čaká v ďalšej časti.

Julie Caplin všetci poznajú predovšetkým vďaka jej sérii Romantické úteky. Teraz prichádza so samostatnou knihou. Autorka je pre mňa zárukou, že vždy dostanem príjemný romantický príbeh a nesklamala ma ani tentokrát.

Musím sa priznať, že hlavná hrdinka Ella mi na začiatku nebola absolútne sympatická. Rozumiem, že si prechádzala ťažkým obdobím, ale správala sa ako namyslená fiflena, ktorej nič nebolo dobré a nad všetkým ohŕňala nos. Našťastie, neskôr sa nad sebou zamyslela, prehodnotila niektoré veci a konečne som si k nej dokázala nájsť cestu. Bola to talentovaná umelkyňa, ktorá svojimi výtvormi dokázala osloviť široký okruh ľudí. Jej bývalý bol poriadny somár a neustále Elle podkopával sebavedomie. Viac mu záležalo na úspechu ako na nej.

Páčil sa mi jej vzťah s labradorkou Tess. Najskôr vôbec netušila, ako sa má o ňu starať, no postupne sa z nich stala nerozlučná dvojka. Práve Tess bola jedným z dôvodov, vďaka ktorým si Ella začala viac užívať život. Bol to skvelý psík, ktorý vniesol do príbehu viacero rozkošných momentov.

Devon sa nám tiež nepredstavil zrovna v najlepšom svetle, ale jeho som si obľúbila skôr ako Ellu. Aj on riešil určité problémy s bývalo, ktoré sa na ňom dosť podpísali a občas si svoju zlú náladu vybil na nevinných ľuďoch. Bol to skvelý veterinár, snažil sa pomôcť čo najviac zvieratám, aj keď sa nie vždy zhodol s ich majiteľmi.

Obľúbila som si aj obyvateľov tejto malej dedinky. Našli sme tu pestrú škálu ľudí, od energických dôchodcov cez vtipného kňaza po mládež. Tvorili súdržnú komunitu, navzájom si pomáhali, usporadúvali rôzne akcie a každý člen tu mal svoju úlohu. Jednoducho to tu stále žilo a človek sa tu ani chvíľu nenudil. Aj Elle privítali s otvorenou náručou, hoci sa im zo začiatku vyhýbala. Presne takéto priateľské prostredie zbožňujem.

Romantická linka bola skôr jemná, ale to mi nevadilo, pekne dopĺňala ostatné dianie v príbehu. Ella a Devon si najskôr nevedeli prísť na meno, ale postupom času sa z nich stali dobrí priatelia a neskôr aj niečo viac.

Hoci som zo začiatku mala z príbehu trochu zmiešané pocity (najmä kvôli správaniu Elly), nakoniec som si Útěk na venkov užila. Ak sa vám páčili Romantické úteky, neváhajte siahnuť ani po tejto knihe.

2 23.07.2023

Lucy a hotýlek v Bretani bola príjemná romantická oddychovka, akú som čakala. Je to príbeh o nových začiatkoch, druhej šanci, priateľstve a rodine.

Lucy bola úspešnou hotelovou manažérkou, na nohy postavila už viacero veľkých hotelov. Posledné dva roky sa jej však veľmi nedarilo - jej šéf a priateľ ukradol z hotela všetky peniaze a ušiel, Lucy sa tiež stala podozrivou a vyšetrovala ju FBI, prišla o zamestnanie, úspory, dobré meno, kariéru i o väčšinu priateľov. Napokon sa ukázalo, že je nevinná, no aj tak mala problém nájsť si zamestnanie, preto prijala ponuku stať sa manažérkou jedného malého hotela vo Francúzsku. Po príchode tam ju však čakalo veľké prekvapenie...

Páčilo sa mi, že značnú časť príbehu tvorila práve rekonštrukcia tohto hotelíka. Žila tu rôznorodá skupinka ľudí, no všetci stáli pri sebe a hotelík opravili vlastnoručne, keďže nemali k dispozícii veľa peňazí. Sledovali sme, ako maľovali steny, leštili nábytok, robili dekorácie a podobne, čo ma dosť bavilo. Táto partička bola veľmi sympatická, takmer všetkých som si obľúbila a celkovo v príbehu panovala priateľská atmosféra.

Aj Lucy medzi seba prijali s otvorenou náručou. Po tom všetkom, čím si v posledných rokoch prešla, bola dosť uzavretá a od ľudí si držala odstup, no postupne sa jej dokázali dostať pod kožu. Vďaka ním sa dokázala uvoľniť, opäť si začala užívať život a zmenila svoj pohľad na niektoré veci. Bolo mi ľúto, že v rodine nemala veľkú oporu. Áno, chyba nastala na oboch stranách, no v takom ťažkom období by som čakala, že sa jej budú snažiť viac pomôcť a pochopiť ju. Našťastie, aspoň jej netere jej to vynahradzovali.

Samozrejme, že nechýbala ani romantika, ale bola skôr nenápadná a väčšinu príbehu sa držala v pozadí. Musím však povedať, že v tomto prípade mi to vôbec nevadilo.

2 19.07.2023

(SPOILER) Po tejto knihe som siahla na základe odporúčaní svojich kamarátok, ktoré tvrdili, že si ju rozhodne musím prečítať. Priznám sa, najskôr som mala trochu problém začítať sa. Začiatok bol pomalší a ja som celý čas čakala, kedy sa konečne začne niečo diať a niekam sa pohnem. Keď sa príbeh rozbehol, už sa mi podarilo začítať a začala som si ho viac užívať. Po dočítaní môžem povedať, že to bol zaujímavý príbeh plný tajomstiev a prekvapení.

Okolo Signy sa dialo množstvo zvláštnych vecí. Bola veľmi malá, keď osirela a potom putovala od jedného pestúna k druhému. Okrem babičky sa k nej však nikto nesprával pekne. Väčšina z nich po jej príchode rýchlo zomrela, preto si od nej ľudia držali odstup. Ešte k tomu videla duchov a dokázala sa rozprávať so smrťou. Zo začiatku mi nebola veľmi sympatická, niekedy som nerozumela jej správaniu, ale postupne som si k nej dokázala nájsť cestu.

Smrtihlava som si však obľúbila hneď. Bol úplne iný, ako by som od smrti očakávala. Bolo to také zlatíčko, páčilo sa mi na ňom predovšetkým to, ako sa staral o Signu a pomáhal jej. Často medzi rečou povedal nejakú nepatrnú poznámku, ktorá však mala hlbší význam, až ma zahrialo pri srdci. On bol jednou z vecí, ktorá sa mi na príbehu najviac páčila.

Belladonna zrovna nepatrí medzi moje obľúbené žánre, ale moja romantická duša sa tu dočkala aj svojej dávky romantiky, takže som spokojná.

Príbeh bol plný záhad, čo ma celkom bavilo. Celý čas som mala v hlave veľké množstvo otázok. Čo sa to deje v sídle Thorn Grove? Kto chce ublížiť rodine Hawthornovcov? Ako to bola so smrťou pani domu? Aká choroba sužuje jej dcéru? Práve moja zvedavosť a túžba po odpovediach ma neskôr poháňala otáčať jednu stránku za druhou.

Samozrejme, že keď som si myslela, že sa konečne všetko vyriešilo, autorka odpálila ďalšiu bombu, o ktorej sa však viac dozvieme až v ďalšej časti.

Keďže prvý diel tejto dilógie skončil v tom najhoršom možnom momente, na pokračovanie som sa už veľmi tešila. Eden splnila moje očakávania, hoci jednotka bola o niečo lepšia.

Život v sekte bol hrozný, ale návrat to "reality" po toľkých rokoch "vymývania mozgov" a života v izolácii nebude vôbec jednoduchý. Dokážu sa jeho členovia prispôsobiť novým podmienkam? Prestanú ich niekedy prenasledovať démoni minulosti? Dozvedia sa pravdu o svojom pôvode? Ako vlastne vznikla sekta, v ktorej strávili väčšinu svojich doterajších životov? Na tieto všetky otázky (a mnohé ďalšie) sme tu dostali odpovede, takže som spokojná.

Eden i Calder sa životu v spoločnosti prispôsobovali veľmi ťažko. Takmer nikto nedokázal pochopiť, čím všetkým si prešli a ako sa to na nich podpísalo. Nedokázali sa zbaviť niektorých hlboko zakorenených zvykov a obáv. Hoci dosiahli vytúženú slobodu, neboli šťastní. Niektoré momenty boli dosť emočne vyčerpávajúce a oboch mi ich bolo ľúto. Autorka to s emóciami jednoducho vie.

Romantická linka bola celkom sladká, no v tomto prípade mi to nevadilo, pri týchto dvoch by som nič iné ani nečakala. Držala som im palce, aby konečne našli svoje šťastie, po tom všetkom si to zaslúžili.

Veľmi sa mi páčilo priateľstvo Caldera a Xandera, Eden a Xandera, vlastne všetkých troch dokopy. Vždy tu boli jeden pre druhého, navzájom sa podporovali, pomáhali si, rozumeli si aj bez slov, držali toho druhého pri živote a podobne. Ich priateľstvo bolo čisté a bolo cítiť, že sa majú veľmi radi.

Čo viac dodať, bola to krásna a emotívna dilógia plná lásky, priateľstva, ťažkých životných skúšok, sily, odvahy, túžby, snov i druhých šancí. Moje topky od autorky naďalej zostávajú Archerův hlas, Graysonův slib a Sběratel přání, no i príbeh Eden a Caldera rozhodne stojí za prečítanie. Dúfam, že čoskoro sa dočkáme aj prekladu ďalších Miiných kníh.

2 17.07.2023

Prvý diel série Larsen Bros, Znovu od začátku, bol skvelý, preto som sa na dvojku veľmi tešila. Pauza bola taká nenáročná romantická oddychovka, v ktorej sa riešilo prekonávanie traumy a začínanie odznova. Príbeh bol fajn, čítal sa mi ľahko a rýchlo, no v porovnaní s jednotkou bol slabší, k úplnej spokojnosti mi tu niečo chýbalo.

Leifa som si obľúbila už v prvej časti, bol to taký pohoďák, ktorý rád vtipkoval. Od vtedy si však prešiel dvoma závažnými udalosťami, ktoré sa na ňom celkom podpísali. Začal sa uzatvárať do seba, držal sa stranou, najradšej bol zavretý doma. Vinil sa za veci, za ktoré nemohol a trápili ho nočné mory. Som rada, že sa tu objavil aj môj obľúbenec Ed, s bratom mal pekný vzťah, najviac ma bavilo to ich neustále doberanie.

Anne sa celý doterajší život obrátil hore nohami - po autonehode strávila 7 mesiacov v kóme, a keď sa konečne prebrala, nič nebolo také, ako si pamätala. Vôbec si neviem predstaviť, že by som prišla o pol roka života a potom zistila, že ma zradili dvaja z najbližších ľudí. Všetko zlé je však na niečo dobré a ona sa po týchto udalostiach naučila ísť si viac za svojim a nenechať si skákať po hlave.

Leifa a Annu síce spojila nešťastná nehoda, no hneď si padli do noty. Leif podal Anne pomocnú ruku a pomohol jej začať odznova, ona mu zasa pomohla vyjsť z ulity a opäť si začať užívať život. Obaja sa výborne dopĺňali a pri ich vzájomnom podpichovaní som sa dobre bavila.

Škoda, že autorka viac nevyužila situáciu s Anniným ex alebo mužom, ktorý zavinil jej nehodu. Mohla byť z toho dobrá "akčná" zápletka, ktorá by všetko spestrila.

Po treťom, trochu slabšom diely série Phoenix, prichádza štvrté pokračovanie, ktoré sa opäť priblížilo k úrovni prvých dvoch častí (aspoň pre mňa). Bolo to predovšetkým zásluhou minulosti hlavnej hrdinky, ktorá do príbehu vniesla určité ozvláštnenie. Opäť sa ukázalo, ako si je táto skupinka priateľov blízka a že sa vždy môžu jeden na druhého spoľahnúť.

Lottie cez deň venčila psíkov a v noci bola hviezdou exkluzívneho tajného erotického klubu. Pred všetkými však strážila veľké tajomstvo, ktoré by mohlo zničiť všetko, na čom tak tvrdo pracovala. Vo svojom živote to nemala jednoduché a mala môj obdiv za to, že dokázala nabrať odvahu a zmeniť svoj svoj život, aj keď to bolo poriadne nebezpečné a mohlo to skončiť katastrofou.

Hunt bol sympaťák, obľúbila som si ho už v predchádzajúcich častiach. Policajt so srdcom na pravom mieste a zmyslom pre čestnosť a spravodlivosť. V noci zasa vášnivý muž, ktorý sa nebojí ísť za tým, čo chce. Jednoducho kombinácia, ktorej sa len veľmi ťažko odoláva.

To, že Hunt mal pre Lottie slabosť, sme sa dozvedeli už predtým. Ona ho však stále odmietala...a ja som bola zvedavá prečo. Z tohto dôvodu som sa na ich príbeh tešila a som rada, že som nezostala sklamaná. Opäť to bola pikantná jednohubka, ktorú som prečítala na jedno posedenie.

Už dlhšie som mala na svojom TBR zozname pár starších baronetiek, ktoré som si chcela prečítať. Jednou z nich je aj séria Deset malých nadechnutí. Od autorky som už čítala pár kníh, s ktorými som bola spokojná, takže som sa tešila i na tieto príbehy. Deset malých nadechnutí je príbeh o smrti, vyrovnávaní sa so stratou, duševných problémoch, hľadaní seba samého, rodine, priateľoch a láske.

Musím sa priznať, že Kacey som dlho nevedela prísť na chuť. Rozumiem, že si prešla náročným obdobím, takéto niečo by položilo na kolená každého človeka a nečudujem sa, že sa to všetko na nej podpísalo až v takejto veľkej miere, no miestami sa správala ako krava. Nepáčilo sa mi, ako nad niektorými ľuďmi ohŕňala nos, ako by boli pod jej úroveň a pritom jej väčšina z nich chcela len pomôcť. Miestami by som na ňu najradšej nakričala, nech sa spamätá. Našťastie, oni to s ňou nevzdali, ani keď im svojím správaním ubližovala, a vždy tu pre ňu boli. V tomto smere má môj veľký obdiv jej mladšia sestra, ktorá si s ňou zažila veľa zlého a neraz jej doslova zachránila život. Ku koncu si Kacey konečne vstúpila do svedomia, prijala podávanú pomoc a ja som si ju celkom obľúbila.

Moje sympatie si získali i niektoré vedľajšie postavy, napríklad Kaceyina susedka a jej malá rozkošná dcérka, alebo jej kolegovia z klubu. Kacey a jej sestre pomohli začať odznovu, zabývať sa v novom domove, starali sa o ne a pomáhali dotvárať priateľskú atmosféru.

Ich záhadný nový sused Trent bol sympaťák. Sršalo z neho niečo, čomu nešlo odolať (aura tajomnosti, ktorá sa okolo neho vznášala, tomu tiež dopomohla). Páčilo sa mi, akú mal s Kacey trpezlivosť a ako sa jej postupne dostával pod kožu. Mala som určité podozrenie ohľadom toho, akú úlohu v tomto príbehu zohráva, čo sa mi neskôr aj potvrdilo (hoci musím povedať, že niektoré okolnosti ma dosť prekvapili). Autorka napísala i doplnkový príbeh, v ktorom máme možnosť nahliadnuť na celú situáciu z jeho pohľadu.

Bolo to pomerne emočne vyčerpávajúce čítanie, najmä posledné kapitoly mi dali dosť zabrať. Našlo sa tu pár vecí, ktoré ma štvali, no inak to bol krásny príbeh a určite sa pustím aj do ďalších častí.

3 10.07.2023

Od autorky som už čítala knihu River Wild, čo bol krásny príbeh, a keďže onedlho má vyjsť v češtine aj jej ďalšia kniha, povedala som si, že sa pustím aj do jej starších príbehov, ktoré pred niekoľkými rokmi vyšli v Baronete. Začala som Bouřlivákom a bohužiaľ, prišlo veľké sklamanie. Už od začiatku to bolo pre mňa celkom trápenie, no neskôr som sa musela doslova nútiť knihu dočítať (nerada nechávam knihy nedočítané). Nesadlo mi tu hneď niekoľko vecí.

Mojím najväčším problémom bola hlavná hrdinka, ktorá mi nebola absolútne sympatická. Mala som z nej pocit, že vôbec nevie, čo vlastne chce. Jedno povedala a o 5 sekúnd urobila presný opak. Niekedy som mala chuť si kvôli jej správaniu obúchať hlavu o stenu.

Tru a Jake bývali v detstve najlepší kamaráti, dokonca boli jeden do druhého tajne zamilovaní. Potom sa 12 rokov nevideli. Keď sa po dlhej dobe konečne opäť stretli, Tru po Jakeovi hneď slintala, hoci mala doma milujúceho snúbenca. Neveru (nielen) v knihách ja naozaj nemusím, takže aj za to išli hneď body dole. Tru sa často nevedela rozhodnúť, ktorého z nich vlastne chce, čím im obom neraz ublížila. Snúbencovi chcela povedať pravdu citlivo, nakoniec to naňho všetko vybafla v dosť nevhodnom čase... a takýchto príkladov by som vám tu mohla uviesť ešte najmenej sto.

To, čo začali Jake a Tru v druhej polovici vyvádzať, som absolútne nechápala. Miestami som nad nimi len neveriacky krútila hlavou a musím sa priznať, že som si niekedy aj želala, aby spolu nakoniec nezostali (lebo aj keď sa mali radi, ich vzťah na mňa pôsobil toxicky).

Nebudem to viac rozpitvávať, jednoducho tento príbeh nie je nič pre mňa. Do dvojky sa púšťať nebudem, tú už by som dočítať určite nezvládla.

Novinka Ever od novej nemeckej autorky Nikoly Hotel ma veľmi milo prekvapila. Romantický príbeh o terapeutovi a jeho pacientke mi naozaj sadol. Táto téma nie je v príbehoch až taká častá, takže to pre mňa bolo príjemné spestrenie.

Abbi síce vyrastala v bohatej rodine, ale nebola to žiadna rozmaznaná fiflena. Bolo to milé, priateľské, inteligentné mladé dievča s hlavou i srdcom na správnom mieste. Práve prežívala jedno z najťažších období - po ťažkej autonehode trpela veľkými bolesťami, a tak nedôverovala žiadnym lekárom a terapeutom. Ani sa jej nečudujem, keďže jej lekár, známy jej otca, bol otrasný a správal sa nanajvýš neprofesionálne. Jej mamu som najskôr nemusela, k dcére sa správala ako k nejakému robotovi, ktorého potrebujú len na vytvorenie rodinnej idylky pred svetom. Aspoň, že ku koncu trochu ukázala aj svoju lepšiu stránku. S jej otcom to bolo presne naopak - najskôr mi prišiel celkom fajn, no v posledných kapitolách si to u mňa pohnojil.

David bol skvelý, jeho život by sa však nemohol viac líšiť od toho Abbinho. Už od detstva mal toho na pleciach veľmi veľa - otec ich opustil, sestra bola chorá, mama mala niekoľko zamestnaní, no aj napriek tomu žili z ruky do úst, takže bol nútený predčasne dospieť. Pred pár mesiacmi jeho život zasiahla ďalšia tragédia, po ktorej sa dozvedel veci, o ktorých doteraz netušil. Život sa s ním nemaznal, neraz mi kvôli nemu pukalo srdce. Bol to veľký dobráčisko, či už v osobnom, ale aj v pracovnom živote. Vďaka nemu sme mali šancu nahliadnuť do práce fyzioterapeuta, čo ma dosť zaujalo. Bol to odborník (aj Abbi veľmi pomohol a všimol si veci, ktoré ostatným unikli) a s pacientmi mu to išlo naozaj výborne.

Romantická linka sa vyvíjala pomaly, čo mám veľmi rada. Davidovi sa postupne darilo získať si dôveru Abbi, čoraz viac sa zbližovali a ja som si celý tento proces užívala. Často som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Bola tu však jedna vec, o ktorej Abbi nevedela a ktorá nad ich vzťahom visela ako Damoklov meč.

Za mňa vám môžem Ever: Když se mě dotkneš len odporučiť. Som veľmi zvedavá na druhý diel o Davidovej sestre.

3 28.06.2023

Autorkine predchádzajúce romantické príbehy som si obľúbila, preto som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Tenebris je kombináciou romantiky a fantasy. Príbeh je rozdelený na dve časti venované dvom rôznym párom a na konci nájdeme ešte jednu bonusovú kapitolu o dvoch ďalších pomerne dôležitých postavách.

V prvej časti spoznávame mladú ženu Stellu, ktorá vyrastala v detskom domove a jej jediným blízkym človekom je jej najlepšia kamarátka. Pred všetkými skrýva veľké tajomstvo - keď prežíva hlboké emócie, začnú jej žiariť ruky a ona netuší prečo. Odpovede jej môže poskytnúť tajomný Tenebris, ktorý do jej života vtrhne ako veľká voda.

Príbeh Stelly a Brisa začal na môj vkus až moc rýchlo, kľudne by som na začiatku privítala o jednu-dve kapitoly naviac (niektoré scény mohli byť viac popísané, ale zasa rozumiem, že ide o kratší príbeh s obmedzeným priestorom, takže autorka sa nemohla až tak rozpisovať). Mám radšej, keď sa postavy spoznávajú a zbližujú postupne. Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, každú chvíľu niečo riešili (občas podľa mňa zbytočnosti), ale bolo cítiť, že sa majú radi. Stella bola milá a priateľská, v živote to nemala ľahké, kvôli čomu mi jej bolo aj celkom ľúto, no v niektorých momentoch mi prišla veľmi naivná. Občas by neuškodilo, keby sa najskôr trochu zamyslela, kým niečo bezhlavo vykonala. Bris bol sympaťák, páčil sa mi najmä jeho vzťah s mladšou sestrou Claritas, urobil by pre ňu aj nemožné. Bolo to múdre malé dievčatko, ktoré do príbehu vnieslo dávku rozkošnosti.

Viac som si užila druhú časť príbehu. Katrin a Maximian si najskôr nevedeli prísť na meno a ja som si to ich neustále podpichovanie nesmierne užívala. Chémia medzi nimi bola skvelá. Katrin bola ako taká malá neriadená strela, ktorá nemala problém povedať to, čo mala na jazyku a nenechala si skákať po hlave. Maximian, veľký, silný, čestný, oddaný... jednoducho si ho musíte zamilovať. Som rada, že sme tu mali aj viacero kapitol z jeho pohľadu. Celkovo mi títo dvaja sadli viac.

Nie som veľký odborník na fantasy, vždy sa viac zameriavam na romantiku, ale podľa môjho názoru bol tento svet vymyslený dobre. Zoznámili sme sa so zaujímavými postavami, navštívili rôzne miesta, spoznali fungovanie sveta, dozvedeli sa veľa tajomstiev... Bolo to príjemné spestrenie romantickej linky.

Budem úprimná, autorkine predchádzajúce knihy sa mi páčili o niečo viac (bolo cítiť, že toto bola jedna z jej starších kníh a odvtedy svoj štýl písania dosť vycibrila), ale Tenebris bol tiež fajn. Pokiaľ máte radi spojenie fantasy s romantikou, skúste mu dať šancu.

Táto autorka je známa tým, že píše poriadne bláznivé príbehy, o tom nás presvedčila už pri svojich dvoch predchádzajúcich sériách. Táto novinka však na mňa na prvý pohľad pôsobila trochu "serióznejšie", či už podľa anotácie, alebo podľa obálky. Po dočítaní môžem povedať, že môj prvý dojem bol správny a tentokrát sme autorku spoznali z trochu inej stránky. Samozrejme, že ani tu nechýbal jej bláznivý štýl, pri niektorých hláškach som prevracala očami (občas by autorka nemusela až tak tlačiť na pílu, niekedy je menej viac), no oproti Banánu a spol to bol taký "slabý odvar". Jenom ne Rich je vtipná a nenáročná oddychovka, ktorá sa mi čítala ľahko a rýchlo. Za seba môžem povedať, že som s príbehom celkom spokojná a čítanie som si užila.

Kira bola príjemná mladá žena. Hoci bola dcérou starostu, nebola to žiadna rozmaznaná fiflena, dokázala sa postarať sama o seba. Mala pomerne netradičný, no rozkošný koníček. S rodičmi nemala veľmi blízky vzťah, väčšinou sa jej ozvali len vtedy, keď potrebovali navonok vytvoriť obrázok dokonalej rodinky. Jej najlepšie kamarátky boli poriadne bláznivé, nemali žiadny filter a otvorene povedali všetko, čo mali na jazyku. V jednom momente ma trochu sklamali, no našťastie si to u mňa neskôr vyžehlili.

Rich bol tiež sympaťák. Zamilovala som si aj jeho bratov, keď boli všetci spolu, o zábavu bolo postarané. Nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby si so seba neurobili srandu, ale bolo cítiť, že sa majú veľmi radi. Cade bol ako také veľké decko, keď niečo vypustil z úst, stálo to za to. Často som nechápala, kam na takéto nápady chodí. Nick bol zasa génius a veľmi ma bavilo, ako sa s Cadeom neustále doberali a ako ho Nick viac-menej krotil. Rich sa mi zdal z nich taký najviac vážny. Jeho koníček bol tiež pomerne netradičný a zaujímavý. Ich rodičia boli hrozní, nechápala som, prečo ich už dávno niekam neposlali a nechali ich, aby sa im neustále miešali do životov.

Romantická linka bola fajn, Kira a Rich v podstate dostali druhú šancu napraviť to, čo sa pred siedmimi rokmi pokazilo. Pri niektorých scénach som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Miestami som mala pocit, že sa to medzi nimi vyvíja až príliš rýchlo, ale inak to bolo fajn. Ich okolie im však neustále hádzalo pod nohy nejaké prekážky, takže museli nájsť nejaké riešenie, ako celú situáciu vyriešiť s čo najmenšími škodami.

Teším sa na príbehy Richovich bratov, predovšetkým na ten Cadeov.

22.06.2023

Romantike z prostredia športovcov jednoducho nedokážem odolať! Táto autorka sa mi pri jej predchádzajúcich knihách osvedčila, takže som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku...a nesklamala ma ani tentokrát. Kráska a hráč je rozkošný romantický príbeh o bývalej športovej hviezde a bývalej kráľovnej krásy odohrávajúci sa v prostredí malého mestečka, ktorého čítanie som si užila.

Nova bola také slniečko, ktoré všade, kam prišlo, šírilo pozitívnu energiu. Bola vtipná, priateľská, dobrosrdečná... nebolo ťažké si ju obľúbiť. Po smrti matky sa starala o svoju mladšiu sestru, pre ktorú by urobila prvé i posledné. Mala slabosť na športovcov, no v ľúbostnom živote sa jej veľmi nedarilo. Odkedy ju sklamala jej prvá veľká láska, mala problém sa mužom úplne otvoriť. Sadla jej aj úloha učiteľky, hoci dostala na starosť "problémových" žiakov, dokázala si k ním nájsť cestu a vedela s nimi pracovať.

Ronan prišiel v rovnakom čase o snúbenicu i úspešnú kariéru, čo sa na ňom dosť podpísalo. Vyhýbal sa vzťahom, nechcel si žiadnu ženu pripustiť viac k telu, pretože sa obávali možnej straty. Takú veľkú bolesť ako pred niekoľkými rokmi nechcel už nikdy zažiť. Nehovorím, že ma jeho správanie miestami nehnevalo, ale rozumela som mu. Ako tréner dospievajúcich futbalistov bol skvelý a jeho zverenci v ňom videli veľký vzor. Vedel to s nimi na ihrisku i mimo neho, staral sa o nich, pomáhal im, bol pre nich oporou.

Ronan a Nova tvorili rozkošný pár, neraz som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Páčilo sa mi, ako sa neustále podpichovali a doberali, ako sa Nova postupne dostávala Ronanovi pod kožu a ukazovala mu, že by mal dať láske ešte ďalšiu šancu. Ona si po tom všetkom, čím si v živote preskákala, zaslúžila byť konečne šťastná, nájsť niekoho, kto ju bude mať rád takú, aká je a bude pre ňu oporou. Najskôr si však potrebovali ujasniť niektoré veci vo svojich osobných životoch, predovšetkým Ronan.

Zbožňujem prostredie malých mestečiek a obľúbila som si aj toto. Jeho obyvatelia boli síce dosť neodbytní v snahe nájsť ich trénerovi miestne dievča, do všetkého pchali nos a klebety šírili rýchlosťou svetla, ale keď bolo treba, boli tu jeden pre druhého. Viacerí z nich si získali moje srdce (napríklad niektorí mladí športovci, sestra Novy, kolegovia z práce, Ronanov najlepší kamarát), dodávali príbehu príjemnú, priateľskú atmosféru.

6 22.06.2023

Tretí diel série Clifton Forge bol pre mňa menším sklamaním, no jeho koniec ma dosť navnadil na štvorku. Dúfala som, že príbeh Lukea a Scarlett mi opäť "zlepší chuť" a svojou kvalitou sa priblíži prvým dvom častiam. Našťastie, autorka ma tentokrát nesklamala a pripomenula mi, prečo mám túto sériu tak rada. Princa som si užila od začiatku do konca.

Policajného náčelníka Lukea som si obľúbila už v predchádzajúcej časti, bol to chlap s hlavou i srdcom na správnom mieste. Bolo mi ľúto, ako to s ním vtedy dopadlo a dúfala som, že aj jemu sa podarí nájsť svoje šťastie, lebo si to naozaj zaslúžil. Teraz, keď sme ho mali možnosť spoznať ešte viac a dozvedieť sa i niečo z jeho minulosti, som si ho obľúbila ešte viac.

Scarlett sa ocitla v naozaj ťažkej situácii, a to bez vlastného pričinenia. Bohužiaľ, bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, a tak po nej išlo nielen FBI, ale aj nebezpečný motorkársky klub. Z tohto dôvodu sa musela neustále skrývať, čo jej psychike zrovna nepomáhalo. Od detstva to nemali so sestrou jednoduché, a keď sa jej konečne podarilo ujsť od otca tyrana, dostala sa do týchto problémov. Bola to sympaťáčka, najskôr trochu ustráchaná, bojazlivá a utiahnutá, keď však nadobudla pocit bezpečia, ukázala svoju druhú stránku ako taká menšia neriadená strela.

Romantickú linku som si užívala plnými dúškami. Vzťah Lukea a Scarlett sa vyvíjal pomaly, postupne si k sebe hľadali cestu, narastala ich vzájomná príťažlivosť, učili sa dôverovať jeden druhému, Luke búral hradby, ktoré si okolo seba Scarlett vystavala, dostával sa jej pod kožu...a ona jemu.

Na tejto sérii ma baví aj jej temnejšia stránka, akčné a nebezpečné scény, ktoré spestrujú romantiku. Som rada, že táto časť príbehu tu opäť dostala pomerne veľký priestor.

Epilóg bol i tentokrát takým navnadením na ďalšiu časť a musím povedať, že u mňa zafungoval naplno a už teraz sa veľmi teším na päťku, na príbeh Lea a...

2 22.06.2023

Nie je žiadnym tajomstvom, že patrím k Miškiným fanúšikom a zbožňujem jej knihy. Keď som sa dozvedela, že pri svojej novinke sa rozhodla experimentovať a nebude to romantika, bola som trochu sklamaná. Volanie krvi nepatrí k mojim obľúbeným žánrom, vlastne podobné knihy takmer vôbec nečítam, no keďže to napísala Miška, nemohla som si to nechať ujsť.

Priznávam, že do čítania som sa púšťala s určitými obavami, vôbec som nevedela, čo mám čakať a či mi príbeh vôbec sadne. Nakoniec som ho zhltla v priebehu pár hodín. Úplný wow efekt sa síce nedostavil, ale na to, že to zrovna nebola moja šálka kávy, som bola spokojná. Bolo to také spestrenie medzi romantikou, ktorú obvykle čítam.

Námet tejto novinky bol zaujímavý. Danielinu dcéru Emu už nejaký čas trápia psychické problémy, no žiadna liečba nezaberá. Čoskoro sa ukáže, že celý problém je oveľa vážnejší, prekračuje určité hranice "bežného života" a siaha až ďaleko do minulosti.

Príbeh sa nesie v pomerne temnej atmosféry, neraz som mala počas čítania zimomriavky, predovšetkým v prvej polovici knihy. Bolo tu pár vecí, pri ktorých sa mi tak trochu dvíhal žalúdok. Zároveň som však bola veľmi zvedavá, že čo sa Danielinej dcére skutočne deje a ako to s ňou deje, čo ma nútilo otáčať jednu stranu za druhou.

Daniele toho autorka naložila na plecia veľmi veľa, vôbec si neviem predstaviť, žeby som sa ocitla v podobnej situácii a ako by som ju riešila. Za svoje deti sa bila ako levica, bola pre ne ochotná urobiť čokoľvek a vďaka tomu som si ju obľúbila.

Páčilo sa mi aj prepojenie s minulosťou...aj keď slovo páčiť sa nie je vzhľadom na dané udalosti asi príliš vhodné. Občas som si nad konaním niektorých postáv aj pekne zanadávala.

Čo viac dodať, moje prvotné obavy sa nenaplnili a nakoniec to bolo zaujímavé čítanie. Už teraz sa teším na Miškinu ďalšiu knihu a dúfam, že to bude opäť nejaká vtipná romantika, akú mám rada.

1 18.06.2023

Jedno talianske leto je príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnaní sa so stratou, hľadaní seba samého, rodine a, samozrejme, i láske. Bola to taká príjemná jednohubka s letným nádychom, ku ktorej však mám určitú výhradu.

Katy mala so svojou mamou veľmi blízky vzťah. Bola nielen jej matkou, ale i najlepšou kamarátkou, oporou, pomocnou rukou, radcom, studnicou múdrosti a veľkým vzorom. Nemožno sa teda čudovať, že matkina smrť ju doslova položila na kolená a teraz sa cíti stratená. Posledné mesiace strávila starostlivosťou o ňu a zrazu nevie, čo má robiť. Z tohto dôvodu sa rozhodne odísť na dovolenku do Talianska, ktorú spoločne plánovali, keďže pred 30 rokmi tam jej mama zažila jedno z najkrajších období vo svojom živote.

Je pekné, keď sú si matka a dcéra takto blízke, no podľa môjho názoru bola Katy na matke až moc závislá. Žiadne rozhodnutie neurobila sama, vo väčšine sa riadila tým, čo jej povedala mama, čo mi príde pri dospelej žene trochu zvláštne. Poradiť sa? Prečo nie! No niektoré rozhodnutia by podľa mňa vydatá tridsiatnička už mala robiť sama. Miestami som jednoducho mala problém porozumieť jej správaniu.

Veľmi sa mi páčilo prostredie Positana, od reštaurácií, hotelov, pamiatok, prírody po jedlo. Toto malebné mestečko dodávalo celému príbehu letnú, dovolenkovú atmosféru. Autorka ho pekne opísala, až som mala miestami pocit, že sa tam nachádzam aj ja. K príjemnej atmosfére prispeli aj sympatickí miestni obyvatelia, ktorí sa Katy hneď "ujali" a spríjemňovali jej jej pobyt.

Zápletka ohľadom toho, že Katy mala možnosť stretnúť mladšiu verziu svojej mamy a spoznať ju aj z inej stránky bola zaujímavá a spestrila celý príbeh, preto som bola zvedavá, ako to všetko vyvrcholí a najmä, ako to autorka celé vysvetlí. S týmto som však nebola úplne spokojná, niečo mi tu chýbalo. Osobne mi prišiel koniec dosť rýchly a nejak som nedokázala uveriť tomu náhlemu rozhodnutiu (alebo ako by som to nazvala) Katy o jej budúcnosti. Toto bolo pre mňa najväčšie mínus celého príbehu.

1 15.06.2023

Láska přes hranice světů je príjemný YA príbeh (nielen) o prvej láske, i keď trochu horkosladký. Príbehy o duchoch mám rada, predovšetkým filmové a seriálové, preto ma zaujala i táto novinka. Po dočítaní môžem povedať, že moje očakávania boli naplnené a čítanie som si užila.

Ryder pred 5 rokmi zomrel a jeho duch teraz blúdi po svete, pretože nestihol prejsť "do svetla". Aby necítil len prázdnotu, často navštevuje nemocnice a chorých ľudí, ktorým nezostáva už veľa času. Krátko po smrti ho totiž na chvíľu vidia a jemu i tento obmedzený kontakt pomáha. Našťastie, mal aspoň svoju parťáčku Jade, ďalšieho potulného ducha, takže nebol celý čas úplne sám. Neviem si predstaviť, že by som takto "žila", človek si pri čítaní podobných príbehov uvedomí, že by si mal viac vážiť, to čo má a nebrať to ako samozrejmosť.

Svet duchov tu nebol nejako detailne popísaný alebo originálne spracovaný, no ani mi to nechýbalo, príbeh bol primárne zameraný na romantickú linku. To, ako autorka túto vec poňala, bolo pre potreby tohto príbehu dostačujúce (aspoň podľa mňa).

Maggie to nemala tiež jednoduché. Otca nepoznala, mama je zomrela, najnovšie ochorela i stará mama, a tak sa dostala do pestúnskej starostlivosti. S babkou mala krásny vzťah a s láskou sa o ňu starala najviac, ako mohla. Bola to introvertka, keď bola nervózna, mala vo zvyku tárať piate cez deviate, nemala veľa kamarátov, ani v škole nepatrila k obľúbeným žiakom, no našťastie, mala aspoň knihy a hudbu, ktoré jej pomáhalo prečkať ťažké časy. Občas by som ju najradšej objala, aby som ju aspoň trochu utešila.

Romantická linka medzi dospievajúcim dievčaťom a duchom mladého chlapca sa mi páčila. Ich vzťah bol milý, rozkošný (neraz som mala na tvári prihlúply úsmev), no zároveň i poriadne komplikovaný. Bola som zvedavá, ako sa to všetko vyrieši, pretože aby sa mohli vidieť, potreboval si Ryder "požičať" telo niekoho iného, čo však nemohlo fungovať dlhodobo.

1 15.06.2023