kristy.books komentáře u knih

Lucy a hotýlek v Bretani bola príjemná romantická oddychovka, akú som čakala. Je to príbeh o nových začiatkoch, druhej šanci, priateľstve a rodine.

Lucy bola úspešnou hotelovou manažérkou, na nohy postavila už viacero veľkých hotelov. Posledné dva roky sa jej však veľmi nedarilo - jej šéf a priateľ ukradol z hotela všetky peniaze a ušiel, Lucy sa tiež stala podozrivou a vyšetrovala ju FBI, prišla o zamestnanie, úspory, dobré meno, kariéru i o väčšinu priateľov. Napokon sa ukázalo, že je nevinná, no aj tak mala problém nájsť si zamestnanie, preto prijala ponuku stať sa manažérkou jedného malého hotela vo Francúzsku. Po príchode tam ju však čakalo veľké prekvapenie...

Páčilo sa mi, že značnú časť príbehu tvorila práve rekonštrukcia tohto hotelíka. Žila tu rôznorodá skupinka ľudí, no všetci stáli pri sebe a hotelík opravili vlastnoručne, keďže nemali k dispozícii veľa peňazí. Sledovali sme, ako maľovali steny, leštili nábytok, robili dekorácie a podobne, čo ma dosť bavilo. Táto partička bola veľmi sympatická, takmer všetkých som si obľúbila a celkovo v príbehu panovala priateľská atmosféra.

Aj Lucy medzi seba prijali s otvorenou náručou. Po tom všetkom, čím si v posledných rokoch prešla, bola dosť uzavretá a od ľudí si držala odstup, no postupne sa jej dokázali dostať pod kožu. Vďaka ním sa dokázala uvoľniť, opäť si začala užívať život a zmenila svoj pohľad na niektoré veci. Bolo mi ľúto, že v rodine nemala veľkú oporu. Áno, chyba nastala na oboch stranách, no v takom ťažkom období by som čakala, že sa jej budú snažiť viac pomôcť a pochopiť ju. Našťastie, aspoň jej netere jej to vynahradzovali.

Samozrejme, že nechýbala ani romantika, ale bola skôr nenápadná a väčšinu príbehu sa držala v pozadí. Musím však povedať, že v tomto prípade mi to vôbec nevadilo.

2 19.07.2023

(SPOILER) Po tejto knihe som siahla na základe odporúčaní svojich kamarátok, ktoré tvrdili, že si ju rozhodne musím prečítať. Priznám sa, najskôr som mala trochu problém začítať sa. Začiatok bol pomalší a ja som celý čas čakala, kedy sa konečne začne niečo diať a niekam sa pohnem. Keď sa príbeh rozbehol, už sa mi podarilo začítať a začala som si ho viac užívať. Po dočítaní môžem povedať, že to bol zaujímavý príbeh plný tajomstiev a prekvapení.

Okolo Signy sa dialo množstvo zvláštnych vecí. Bola veľmi malá, keď osirela a potom putovala od jedného pestúna k druhému. Okrem babičky sa k nej však nikto nesprával pekne. Väčšina z nich po jej príchode rýchlo zomrela, preto si od nej ľudia držali odstup. Ešte k tomu videla duchov a dokázala sa rozprávať so smrťou. Zo začiatku mi nebola veľmi sympatická, niekedy som nerozumela jej správaniu, ale postupne som si k nej dokázala nájsť cestu.

Smrtihlava som si však obľúbila hneď. Bol úplne iný, ako by som od smrti očakávala. Bolo to také zlatíčko, páčilo sa mi na ňom predovšetkým to, ako sa staral o Signu a pomáhal jej. Často medzi rečou povedal nejakú nepatrnú poznámku, ktorá však mala hlbší význam, až ma zahrialo pri srdci. On bol jednou z vecí, ktorá sa mi na príbehu najviac páčila.

Belladonna zrovna nepatrí medzi moje obľúbené žánre, ale moja romantická duša sa tu dočkala aj svojej dávky romantiky, takže som spokojná.

Príbeh bol plný záhad, čo ma celkom bavilo. Celý čas som mala v hlave veľké množstvo otázok. Čo sa to deje v sídle Thorn Grove? Kto chce ublížiť rodine Hawthornovcov? Ako to bola so smrťou pani domu? Aká choroba sužuje jej dcéru? Práve moja zvedavosť a túžba po odpovediach ma neskôr poháňala otáčať jednu stránku za druhou.

Samozrejme, že keď som si myslela, že sa konečne všetko vyriešilo, autorka odpálila ďalšiu bombu, o ktorej sa však viac dozvieme až v ďalšej časti.

Keďže prvý diel tejto dilógie skončil v tom najhoršom možnom momente, na pokračovanie som sa už veľmi tešila. Eden splnila moje očakávania, hoci jednotka bola o niečo lepšia.

Život v sekte bol hrozný, ale návrat to "reality" po toľkých rokoch "vymývania mozgov" a života v izolácii nebude vôbec jednoduchý. Dokážu sa jeho členovia prispôsobiť novým podmienkam? Prestanú ich niekedy prenasledovať démoni minulosti? Dozvedia sa pravdu o svojom pôvode? Ako vlastne vznikla sekta, v ktorej strávili väčšinu svojich doterajších životov? Na tieto všetky otázky (a mnohé ďalšie) sme tu dostali odpovede, takže som spokojná.

Eden i Calder sa životu v spoločnosti prispôsobovali veľmi ťažko. Takmer nikto nedokázal pochopiť, čím všetkým si prešli a ako sa to na nich podpísalo. Nedokázali sa zbaviť niektorých hlboko zakorenených zvykov a obáv. Hoci dosiahli vytúženú slobodu, neboli šťastní. Niektoré momenty boli dosť emočne vyčerpávajúce a oboch mi ich bolo ľúto. Autorka to s emóciami jednoducho vie.

Romantická linka bola celkom sladká, no v tomto prípade mi to nevadilo, pri týchto dvoch by som nič iné ani nečakala. Držala som im palce, aby konečne našli svoje šťastie, po tom všetkom si to zaslúžili.

Veľmi sa mi páčilo priateľstvo Caldera a Xandera, Eden a Xandera, vlastne všetkých troch dokopy. Vždy tu boli jeden pre druhého, navzájom sa podporovali, pomáhali si, rozumeli si aj bez slov, držali toho druhého pri živote a podobne. Ich priateľstvo bolo čisté a bolo cítiť, že sa majú veľmi radi.

Čo viac dodať, bola to krásna a emotívna dilógia plná lásky, priateľstva, ťažkých životných skúšok, sily, odvahy, túžby, snov i druhých šancí. Moje topky od autorky naďalej zostávajú Archerův hlas, Graysonův slib a Sběratel přání, no i príbeh Eden a Caldera rozhodne stojí za prečítanie. Dúfam, že čoskoro sa dočkáme aj prekladu ďalších Miiných kníh.

2 17.07.2023

Prvý diel série Larsen Bros, Znovu od začátku, bol skvelý, preto som sa na dvojku veľmi tešila. Pauza bola taká nenáročná romantická oddychovka, v ktorej sa riešilo prekonávanie traumy a začínanie odznova. Príbeh bol fajn, čítal sa mi ľahko a rýchlo, no v porovnaní s jednotkou bol slabší, k úplnej spokojnosti mi tu niečo chýbalo.

Leifa som si obľúbila už v prvej časti, bol to taký pohoďák, ktorý rád vtipkoval. Od vtedy si však prešiel dvoma závažnými udalosťami, ktoré sa na ňom celkom podpísali. Začal sa uzatvárať do seba, držal sa stranou, najradšej bol zavretý doma. Vinil sa za veci, za ktoré nemohol a trápili ho nočné mory. Som rada, že sa tu objavil aj môj obľúbenec Ed, s bratom mal pekný vzťah, najviac ma bavilo to ich neustále doberanie.

Anne sa celý doterajší život obrátil hore nohami - po autonehode strávila 7 mesiacov v kóme, a keď sa konečne prebrala, nič nebolo také, ako si pamätala. Vôbec si neviem predstaviť, že by som prišla o pol roka života a potom zistila, že ma zradili dvaja z najbližších ľudí. Všetko zlé je však na niečo dobré a ona sa po týchto udalostiach naučila ísť si viac za svojim a nenechať si skákať po hlave.

Leifa a Annu síce spojila nešťastná nehoda, no hneď si padli do noty. Leif podal Anne pomocnú ruku a pomohol jej začať odznova, ona mu zasa pomohla vyjsť z ulity a opäť si začať užívať život. Obaja sa výborne dopĺňali a pri ich vzájomnom podpichovaní som sa dobre bavila.

Škoda, že autorka viac nevyužila situáciu s Anniným ex alebo mužom, ktorý zavinil jej nehodu. Mohla byť z toho dobrá "akčná" zápletka, ktorá by všetko spestrila.

Po treťom, trochu slabšom diely série Phoenix, prichádza štvrté pokračovanie, ktoré sa opäť priblížilo k úrovni prvých dvoch častí (aspoň pre mňa). Bolo to predovšetkým zásluhou minulosti hlavnej hrdinky, ktorá do príbehu vniesla určité ozvláštnenie. Opäť sa ukázalo, ako si je táto skupinka priateľov blízka a že sa vždy môžu jeden na druhého spoľahnúť.

Lottie cez deň venčila psíkov a v noci bola hviezdou exkluzívneho tajného erotického klubu. Pred všetkými však strážila veľké tajomstvo, ktoré by mohlo zničiť všetko, na čom tak tvrdo pracovala. Vo svojom živote to nemala jednoduché a mala môj obdiv za to, že dokázala nabrať odvahu a zmeniť svoj svoj život, aj keď to bolo poriadne nebezpečné a mohlo to skončiť katastrofou.

Hunt bol sympaťák, obľúbila som si ho už v predchádzajúcich častiach. Policajt so srdcom na pravom mieste a zmyslom pre čestnosť a spravodlivosť. V noci zasa vášnivý muž, ktorý sa nebojí ísť za tým, čo chce. Jednoducho kombinácia, ktorej sa len veľmi ťažko odoláva.

To, že Hunt mal pre Lottie slabosť, sme sa dozvedeli už predtým. Ona ho však stále odmietala...a ja som bola zvedavá prečo. Z tohto dôvodu som sa na ich príbeh tešila a som rada, že som nezostala sklamaná. Opäť to bola pikantná jednohubka, ktorú som prečítala na jedno posedenie.

Už dlhšie som mala na svojom TBR zozname pár starších baronetiek, ktoré som si chcela prečítať. Jednou z nich je aj séria Deset malých nadechnutí. Od autorky som už čítala pár kníh, s ktorými som bola spokojná, takže som sa tešila i na tieto príbehy. Deset malých nadechnutí je príbeh o smrti, vyrovnávaní sa so stratou, duševných problémoch, hľadaní seba samého, rodine, priateľoch a láske.

Musím sa priznať, že Kacey som dlho nevedela prísť na chuť. Rozumiem, že si prešla náročným obdobím, takéto niečo by položilo na kolená každého človeka a nečudujem sa, že sa to všetko na nej podpísalo až v takejto veľkej miere, no miestami sa správala ako krava. Nepáčilo sa mi, ako nad niektorými ľuďmi ohŕňala nos, ako by boli pod jej úroveň a pritom jej väčšina z nich chcela len pomôcť. Miestami by som na ňu najradšej nakričala, nech sa spamätá. Našťastie, oni to s ňou nevzdali, ani keď im svojím správaním ubližovala, a vždy tu pre ňu boli. V tomto smere má môj veľký obdiv jej mladšia sestra, ktorá si s ňou zažila veľa zlého a neraz jej doslova zachránila život. Ku koncu si Kacey konečne vstúpila do svedomia, prijala podávanú pomoc a ja som si ju celkom obľúbila.

Moje sympatie si získali i niektoré vedľajšie postavy, napríklad Kaceyina susedka a jej malá rozkošná dcérka, alebo jej kolegovia z klubu. Kacey a jej sestre pomohli začať odznovu, zabývať sa v novom domove, starali sa o ne a pomáhali dotvárať priateľskú atmosféru.

Ich záhadný nový sused Trent bol sympaťák. Sršalo z neho niečo, čomu nešlo odolať (aura tajomnosti, ktorá sa okolo neho vznášala, tomu tiež dopomohla). Páčilo sa mi, akú mal s Kacey trpezlivosť a ako sa jej postupne dostával pod kožu. Mala som určité podozrenie ohľadom toho, akú úlohu v tomto príbehu zohráva, čo sa mi neskôr aj potvrdilo (hoci musím povedať, že niektoré okolnosti ma dosť prekvapili). Autorka napísala i doplnkový príbeh, v ktorom máme možnosť nahliadnuť na celú situáciu z jeho pohľadu.

Bolo to pomerne emočne vyčerpávajúce čítanie, najmä posledné kapitoly mi dali dosť zabrať. Našlo sa tu pár vecí, ktoré ma štvali, no inak to bol krásny príbeh a určite sa pustím aj do ďalších častí.

3 10.07.2023

Od autorky som už čítala knihu River Wild, čo bol krásny príbeh, a keďže onedlho má vyjsť v češtine aj jej ďalšia kniha, povedala som si, že sa pustím aj do jej starších príbehov, ktoré pred niekoľkými rokmi vyšli v Baronete. Začala som Bouřlivákom a bohužiaľ, prišlo veľké sklamanie. Už od začiatku to bolo pre mňa celkom trápenie, no neskôr som sa musela doslova nútiť knihu dočítať (nerada nechávam knihy nedočítané). Nesadlo mi tu hneď niekoľko vecí.

Mojím najväčším problémom bola hlavná hrdinka, ktorá mi nebola absolútne sympatická. Mala som z nej pocit, že vôbec nevie, čo vlastne chce. Jedno povedala a o 5 sekúnd urobila presný opak. Niekedy som mala chuť si kvôli jej správaniu obúchať hlavu o stenu.

Tru a Jake bývali v detstve najlepší kamaráti, dokonca boli jeden do druhého tajne zamilovaní. Potom sa 12 rokov nevideli. Keď sa po dlhej dobe konečne opäť stretli, Tru po Jakeovi hneď slintala, hoci mala doma milujúceho snúbenca. Neveru (nielen) v knihách ja naozaj nemusím, takže aj za to išli hneď body dole. Tru sa často nevedela rozhodnúť, ktorého z nich vlastne chce, čím im obom neraz ublížila. Snúbencovi chcela povedať pravdu citlivo, nakoniec to naňho všetko vybafla v dosť nevhodnom čase... a takýchto príkladov by som vám tu mohla uviesť ešte najmenej sto.

To, čo začali Jake a Tru v druhej polovici vyvádzať, som absolútne nechápala. Miestami som nad nimi len neveriacky krútila hlavou a musím sa priznať, že som si niekedy aj želala, aby spolu nakoniec nezostali (lebo aj keď sa mali radi, ich vzťah na mňa pôsobil toxicky).

Nebudem to viac rozpitvávať, jednoducho tento príbeh nie je nič pre mňa. Do dvojky sa púšťať nebudem, tú už by som dočítať určite nezvládla.

Novinka Ever od novej nemeckej autorky Nikoly Hotel ma veľmi milo prekvapila. Romantický príbeh o terapeutovi a jeho pacientke mi naozaj sadol. Táto téma nie je v príbehoch až taká častá, takže to pre mňa bolo príjemné spestrenie.

Abbi síce vyrastala v bohatej rodine, ale nebola to žiadna rozmaznaná fiflena. Bolo to milé, priateľské, inteligentné mladé dievča s hlavou i srdcom na správnom mieste. Práve prežívala jedno z najťažších období - po ťažkej autonehode trpela veľkými bolesťami, a tak nedôverovala žiadnym lekárom a terapeutom. Ani sa jej nečudujem, keďže jej lekár, známy jej otca, bol otrasný a správal sa nanajvýš neprofesionálne. Jej mamu som najskôr nemusela, k dcére sa správala ako k nejakému robotovi, ktorého potrebujú len na vytvorenie rodinnej idylky pred svetom. Aspoň, že ku koncu trochu ukázala aj svoju lepšiu stránku. S jej otcom to bolo presne naopak - najskôr mi prišiel celkom fajn, no v posledných kapitolách si to u mňa pohnojil.

David bol skvelý, jeho život by sa však nemohol viac líšiť od toho Abbinho. Už od detstva mal toho na pleciach veľmi veľa - otec ich opustil, sestra bola chorá, mama mala niekoľko zamestnaní, no aj napriek tomu žili z ruky do úst, takže bol nútený predčasne dospieť. Pred pár mesiacmi jeho život zasiahla ďalšia tragédia, po ktorej sa dozvedel veci, o ktorých doteraz netušil. Život sa s ním nemaznal, neraz mi kvôli nemu pukalo srdce. Bol to veľký dobráčisko, či už v osobnom, ale aj v pracovnom živote. Vďaka nemu sme mali šancu nahliadnuť do práce fyzioterapeuta, čo ma dosť zaujalo. Bol to odborník (aj Abbi veľmi pomohol a všimol si veci, ktoré ostatným unikli) a s pacientmi mu to išlo naozaj výborne.

Romantická linka sa vyvíjala pomaly, čo mám veľmi rada. Davidovi sa postupne darilo získať si dôveru Abbi, čoraz viac sa zbližovali a ja som si celý tento proces užívala. Často som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Bola tu však jedna vec, o ktorej Abbi nevedela a ktorá nad ich vzťahom visela ako Damoklov meč.

Za mňa vám môžem Ever: Když se mě dotkneš len odporučiť. Som veľmi zvedavá na druhý diel o Davidovej sestre.

3 28.06.2023

Autorkine predchádzajúce romantické príbehy som si obľúbila, preto som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku. Tenebris je kombináciou romantiky a fantasy. Príbeh je rozdelený na dve časti venované dvom rôznym párom a na konci nájdeme ešte jednu bonusovú kapitolu o dvoch ďalších pomerne dôležitých postavách.

V prvej časti spoznávame mladú ženu Stellu, ktorá vyrastala v detskom domove a jej jediným blízkym človekom je jej najlepšia kamarátka. Pred všetkými skrýva veľké tajomstvo - keď prežíva hlboké emócie, začnú jej žiariť ruky a ona netuší prečo. Odpovede jej môže poskytnúť tajomný Tenebris, ktorý do jej života vtrhne ako veľká voda.

Príbeh Stelly a Brisa začal na môj vkus až moc rýchlo, kľudne by som na začiatku privítala o jednu-dve kapitoly naviac (niektoré scény mohli byť viac popísané, ale zasa rozumiem, že ide o kratší príbeh s obmedzeným priestorom, takže autorka sa nemohla až tak rozpisovať). Mám radšej, keď sa postavy spoznávajú a zbližujú postupne. Ich vzťah bol ako na horskej dráhe, každú chvíľu niečo riešili (občas podľa mňa zbytočnosti), ale bolo cítiť, že sa majú radi. Stella bola milá a priateľská, v živote to nemala ľahké, kvôli čomu mi jej bolo aj celkom ľúto, no v niektorých momentoch mi prišla veľmi naivná. Občas by neuškodilo, keby sa najskôr trochu zamyslela, kým niečo bezhlavo vykonala. Bris bol sympaťák, páčil sa mi najmä jeho vzťah s mladšou sestrou Claritas, urobil by pre ňu aj nemožné. Bolo to múdre malé dievčatko, ktoré do príbehu vnieslo dávku rozkošnosti.

Viac som si užila druhú časť príbehu. Katrin a Maximian si najskôr nevedeli prísť na meno a ja som si to ich neustále podpichovanie nesmierne užívala. Chémia medzi nimi bola skvelá. Katrin bola ako taká malá neriadená strela, ktorá nemala problém povedať to, čo mala na jazyku a nenechala si skákať po hlave. Maximian, veľký, silný, čestný, oddaný... jednoducho si ho musíte zamilovať. Som rada, že sme tu mali aj viacero kapitol z jeho pohľadu. Celkovo mi títo dvaja sadli viac.

Nie som veľký odborník na fantasy, vždy sa viac zameriavam na romantiku, ale podľa môjho názoru bol tento svet vymyslený dobre. Zoznámili sme sa so zaujímavými postavami, navštívili rôzne miesta, spoznali fungovanie sveta, dozvedeli sa veľa tajomstiev... Bolo to príjemné spestrenie romantickej linky.

Budem úprimná, autorkine predchádzajúce knihy sa mi páčili o niečo viac (bolo cítiť, že toto bola jedna z jej starších kníh a odvtedy svoj štýl písania dosť vycibrila), ale Tenebris bol tiež fajn. Pokiaľ máte radi spojenie fantasy s romantikou, skúste mu dať šancu.

Táto autorka je známa tým, že píše poriadne bláznivé príbehy, o tom nás presvedčila už pri svojich dvoch predchádzajúcich sériách. Táto novinka však na mňa na prvý pohľad pôsobila trochu "serióznejšie", či už podľa anotácie, alebo podľa obálky. Po dočítaní môžem povedať, že môj prvý dojem bol správny a tentokrát sme autorku spoznali z trochu inej stránky. Samozrejme, že ani tu nechýbal jej bláznivý štýl, pri niektorých hláškach som prevracala očami (občas by autorka nemusela až tak tlačiť na pílu, niekedy je menej viac), no oproti Banánu a spol to bol taký "slabý odvar". Jenom ne Rich je vtipná a nenáročná oddychovka, ktorá sa mi čítala ľahko a rýchlo. Za seba môžem povedať, že som s príbehom celkom spokojná a čítanie som si užila.

Kira bola príjemná mladá žena. Hoci bola dcérou starostu, nebola to žiadna rozmaznaná fiflena, dokázala sa postarať sama o seba. Mala pomerne netradičný, no rozkošný koníček. S rodičmi nemala veľmi blízky vzťah, väčšinou sa jej ozvali len vtedy, keď potrebovali navonok vytvoriť obrázok dokonalej rodinky. Jej najlepšie kamarátky boli poriadne bláznivé, nemali žiadny filter a otvorene povedali všetko, čo mali na jazyku. V jednom momente ma trochu sklamali, no našťastie si to u mňa neskôr vyžehlili.

Rich bol tiež sympaťák. Zamilovala som si aj jeho bratov, keď boli všetci spolu, o zábavu bolo postarané. Nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby si so seba neurobili srandu, ale bolo cítiť, že sa majú veľmi radi. Cade bol ako také veľké decko, keď niečo vypustil z úst, stálo to za to. Často som nechápala, kam na takéto nápady chodí. Nick bol zasa génius a veľmi ma bavilo, ako sa s Cadeom neustále doberali a ako ho Nick viac-menej krotil. Rich sa mi zdal z nich taký najviac vážny. Jeho koníček bol tiež pomerne netradičný a zaujímavý. Ich rodičia boli hrozní, nechápala som, prečo ich už dávno niekam neposlali a nechali ich, aby sa im neustále miešali do životov.

Romantická linka bola fajn, Kira a Rich v podstate dostali druhú šancu napraviť to, čo sa pred siedmimi rokmi pokazilo. Pri niektorých scénach som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Miestami som mala pocit, že sa to medzi nimi vyvíja až príliš rýchlo, ale inak to bolo fajn. Ich okolie im však neustále hádzalo pod nohy nejaké prekážky, takže museli nájsť nejaké riešenie, ako celú situáciu vyriešiť s čo najmenšími škodami.

Teším sa na príbehy Richovich bratov, predovšetkým na ten Cadeov.

22.06.2023

Romantike z prostredia športovcov jednoducho nedokážem odolať! Táto autorka sa mi pri jej predchádzajúcich knihách osvedčila, takže som si nemohla nechať ujsť ani jej novinku...a nesklamala ma ani tentokrát. Kráska a hráč je rozkošný romantický príbeh o bývalej športovej hviezde a bývalej kráľovnej krásy odohrávajúci sa v prostredí malého mestečka, ktorého čítanie som si užila.

Nova bola také slniečko, ktoré všade, kam prišlo, šírilo pozitívnu energiu. Bola vtipná, priateľská, dobrosrdečná... nebolo ťažké si ju obľúbiť. Po smrti matky sa starala o svoju mladšiu sestru, pre ktorú by urobila prvé i posledné. Mala slabosť na športovcov, no v ľúbostnom živote sa jej veľmi nedarilo. Odkedy ju sklamala jej prvá veľká láska, mala problém sa mužom úplne otvoriť. Sadla jej aj úloha učiteľky, hoci dostala na starosť "problémových" žiakov, dokázala si k ním nájsť cestu a vedela s nimi pracovať.

Ronan prišiel v rovnakom čase o snúbenicu i úspešnú kariéru, čo sa na ňom dosť podpísalo. Vyhýbal sa vzťahom, nechcel si žiadnu ženu pripustiť viac k telu, pretože sa obávali možnej straty. Takú veľkú bolesť ako pred niekoľkými rokmi nechcel už nikdy zažiť. Nehovorím, že ma jeho správanie miestami nehnevalo, ale rozumela som mu. Ako tréner dospievajúcich futbalistov bol skvelý a jeho zverenci v ňom videli veľký vzor. Vedel to s nimi na ihrisku i mimo neho, staral sa o nich, pomáhal im, bol pre nich oporou.

Ronan a Nova tvorili rozkošný pár, neraz som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev. Páčilo sa mi, ako sa neustále podpichovali a doberali, ako sa Nova postupne dostávala Ronanovi pod kožu a ukazovala mu, že by mal dať láske ešte ďalšiu šancu. Ona si po tom všetkom, čím si v živote preskákala, zaslúžila byť konečne šťastná, nájsť niekoho, kto ju bude mať rád takú, aká je a bude pre ňu oporou. Najskôr si však potrebovali ujasniť niektoré veci vo svojich osobných životoch, predovšetkým Ronan.

Zbožňujem prostredie malých mestečiek a obľúbila som si aj toto. Jeho obyvatelia boli síce dosť neodbytní v snahe nájsť ich trénerovi miestne dievča, do všetkého pchali nos a klebety šírili rýchlosťou svetla, ale keď bolo treba, boli tu jeden pre druhého. Viacerí z nich si získali moje srdce (napríklad niektorí mladí športovci, sestra Novy, kolegovia z práce, Ronanov najlepší kamarát), dodávali príbehu príjemnú, priateľskú atmosféru.

6 22.06.2023

Tretí diel série Clifton Forge bol pre mňa menším sklamaním, no jeho koniec ma dosť navnadil na štvorku. Dúfala som, že príbeh Lukea a Scarlett mi opäť "zlepší chuť" a svojou kvalitou sa priblíži prvým dvom častiam. Našťastie, autorka ma tentokrát nesklamala a pripomenula mi, prečo mám túto sériu tak rada. Princa som si užila od začiatku do konca.

Policajného náčelníka Lukea som si obľúbila už v predchádzajúcej časti, bol to chlap s hlavou i srdcom na správnom mieste. Bolo mi ľúto, ako to s ním vtedy dopadlo a dúfala som, že aj jemu sa podarí nájsť svoje šťastie, lebo si to naozaj zaslúžil. Teraz, keď sme ho mali možnosť spoznať ešte viac a dozvedieť sa i niečo z jeho minulosti, som si ho obľúbila ešte viac.

Scarlett sa ocitla v naozaj ťažkej situácii, a to bez vlastného pričinenia. Bohužiaľ, bola v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, a tak po nej išlo nielen FBI, ale aj nebezpečný motorkársky klub. Z tohto dôvodu sa musela neustále skrývať, čo jej psychike zrovna nepomáhalo. Od detstva to nemali so sestrou jednoduché, a keď sa jej konečne podarilo ujsť od otca tyrana, dostala sa do týchto problémov. Bola to sympaťáčka, najskôr trochu ustráchaná, bojazlivá a utiahnutá, keď však nadobudla pocit bezpečia, ukázala svoju druhú stránku ako taká menšia neriadená strela.

Romantickú linku som si užívala plnými dúškami. Vzťah Lukea a Scarlett sa vyvíjal pomaly, postupne si k sebe hľadali cestu, narastala ich vzájomná príťažlivosť, učili sa dôverovať jeden druhému, Luke búral hradby, ktoré si okolo seba Scarlett vystavala, dostával sa jej pod kožu...a ona jemu.

Na tejto sérii ma baví aj jej temnejšia stránka, akčné a nebezpečné scény, ktoré spestrujú romantiku. Som rada, že táto časť príbehu tu opäť dostala pomerne veľký priestor.

Epilóg bol i tentokrát takým navnadením na ďalšiu časť a musím povedať, že u mňa zafungoval naplno a už teraz sa veľmi teším na päťku, na príbeh Lea a...

2 22.06.2023

Nie je žiadnym tajomstvom, že patrím k Miškiným fanúšikom a zbožňujem jej knihy. Keď som sa dozvedela, že pri svojej novinke sa rozhodla experimentovať a nebude to romantika, bola som trochu sklamaná. Volanie krvi nepatrí k mojim obľúbeným žánrom, vlastne podobné knihy takmer vôbec nečítam, no keďže to napísala Miška, nemohla som si to nechať ujsť.

Priznávam, že do čítania som sa púšťala s určitými obavami, vôbec som nevedela, čo mám čakať a či mi príbeh vôbec sadne. Nakoniec som ho zhltla v priebehu pár hodín. Úplný wow efekt sa síce nedostavil, ale na to, že to zrovna nebola moja šálka kávy, som bola spokojná. Bolo to také spestrenie medzi romantikou, ktorú obvykle čítam.

Námet tejto novinky bol zaujímavý. Danielinu dcéru Emu už nejaký čas trápia psychické problémy, no žiadna liečba nezaberá. Čoskoro sa ukáže, že celý problém je oveľa vážnejší, prekračuje určité hranice "bežného života" a siaha až ďaleko do minulosti.

Príbeh sa nesie v pomerne temnej atmosféry, neraz som mala počas čítania zimomriavky, predovšetkým v prvej polovici knihy. Bolo tu pár vecí, pri ktorých sa mi tak trochu dvíhal žalúdok. Zároveň som však bola veľmi zvedavá, že čo sa Danielinej dcére skutočne deje a ako to s ňou deje, čo ma nútilo otáčať jednu stranu za druhou.

Daniele toho autorka naložila na plecia veľmi veľa, vôbec si neviem predstaviť, žeby som sa ocitla v podobnej situácii a ako by som ju riešila. Za svoje deti sa bila ako levica, bola pre ne ochotná urobiť čokoľvek a vďaka tomu som si ju obľúbila.

Páčilo sa mi aj prepojenie s minulosťou...aj keď slovo páčiť sa nie je vzhľadom na dané udalosti asi príliš vhodné. Občas som si nad konaním niektorých postáv aj pekne zanadávala.

Čo viac dodať, moje prvotné obavy sa nenaplnili a nakoniec to bolo zaujímavé čítanie. Už teraz sa teším na Miškinu ďalšiu knihu a dúfam, že to bude opäť nejaká vtipná romantika, akú mám rada.

1 18.06.2023

Jedno talianske leto je príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnaní sa so stratou, hľadaní seba samého, rodine a, samozrejme, i láske. Bola to taká príjemná jednohubka s letným nádychom, ku ktorej však mám určitú výhradu.

Katy mala so svojou mamou veľmi blízky vzťah. Bola nielen jej matkou, ale i najlepšou kamarátkou, oporou, pomocnou rukou, radcom, studnicou múdrosti a veľkým vzorom. Nemožno sa teda čudovať, že matkina smrť ju doslova položila na kolená a teraz sa cíti stratená. Posledné mesiace strávila starostlivosťou o ňu a zrazu nevie, čo má robiť. Z tohto dôvodu sa rozhodne odísť na dovolenku do Talianska, ktorú spoločne plánovali, keďže pred 30 rokmi tam jej mama zažila jedno z najkrajších období vo svojom živote.

Je pekné, keď sú si matka a dcéra takto blízke, no podľa môjho názoru bola Katy na matke až moc závislá. Žiadne rozhodnutie neurobila sama, vo väčšine sa riadila tým, čo jej povedala mama, čo mi príde pri dospelej žene trochu zvláštne. Poradiť sa? Prečo nie! No niektoré rozhodnutia by podľa mňa vydatá tridsiatnička už mala robiť sama. Miestami som jednoducho mala problém porozumieť jej správaniu.

Veľmi sa mi páčilo prostredie Positana, od reštaurácií, hotelov, pamiatok, prírody po jedlo. Toto malebné mestečko dodávalo celému príbehu letnú, dovolenkovú atmosféru. Autorka ho pekne opísala, až som mala miestami pocit, že sa tam nachádzam aj ja. K príjemnej atmosfére prispeli aj sympatickí miestni obyvatelia, ktorí sa Katy hneď "ujali" a spríjemňovali jej jej pobyt.

Zápletka ohľadom toho, že Katy mala možnosť stretnúť mladšiu verziu svojej mamy a spoznať ju aj z inej stránky bola zaujímavá a spestrila celý príbeh, preto som bola zvedavá, ako to všetko vyvrcholí a najmä, ako to autorka celé vysvetlí. S týmto som však nebola úplne spokojná, niečo mi tu chýbalo. Osobne mi prišiel koniec dosť rýchly a nejak som nedokázala uveriť tomu náhlemu rozhodnutiu (alebo ako by som to nazvala) Katy o jej budúcnosti. Toto bolo pre mňa najväčšie mínus celého príbehu.

1 15.06.2023

Láska přes hranice světů je príjemný YA príbeh (nielen) o prvej láske, i keď trochu horkosladký. Príbehy o duchoch mám rada, predovšetkým filmové a seriálové, preto ma zaujala i táto novinka. Po dočítaní môžem povedať, že moje očakávania boli naplnené a čítanie som si užila.

Ryder pred 5 rokmi zomrel a jeho duch teraz blúdi po svete, pretože nestihol prejsť "do svetla". Aby necítil len prázdnotu, často navštevuje nemocnice a chorých ľudí, ktorým nezostáva už veľa času. Krátko po smrti ho totiž na chvíľu vidia a jemu i tento obmedzený kontakt pomáha. Našťastie, mal aspoň svoju parťáčku Jade, ďalšieho potulného ducha, takže nebol celý čas úplne sám. Neviem si predstaviť, že by som takto "žila", človek si pri čítaní podobných príbehov uvedomí, že by si mal viac vážiť, to čo má a nebrať to ako samozrejmosť.

Svet duchov tu nebol nejako detailne popísaný alebo originálne spracovaný, no ani mi to nechýbalo, príbeh bol primárne zameraný na romantickú linku. To, ako autorka túto vec poňala, bolo pre potreby tohto príbehu dostačujúce (aspoň podľa mňa).

Maggie to nemala tiež jednoduché. Otca nepoznala, mama je zomrela, najnovšie ochorela i stará mama, a tak sa dostala do pestúnskej starostlivosti. S babkou mala krásny vzťah a s láskou sa o ňu starala najviac, ako mohla. Bola to introvertka, keď bola nervózna, mala vo zvyku tárať piate cez deviate, nemala veľa kamarátov, ani v škole nepatrila k obľúbeným žiakom, no našťastie, mala aspoň knihy a hudbu, ktoré jej pomáhalo prečkať ťažké časy. Občas by som ju najradšej objala, aby som ju aspoň trochu utešila.

Romantická linka medzi dospievajúcim dievčaťom a duchom mladého chlapca sa mi páčila. Ich vzťah bol milý, rozkošný (neraz som mala na tvári prihlúply úsmev), no zároveň i poriadne komplikovaný. Bola som zvedavá, ako sa to všetko vyrieši, pretože aby sa mohli vidieť, potreboval si Ryder "požičať" telo niekoho iného, čo však nemohlo fungovať dlhodobo.

1 15.06.2023

Prvý diel série Viníci skončil pomerne uzatvorene, preto som bola zvedavá, čo si pre nás autorka prichystala v ďalšej časti. Musím sa priznať, že do čítania dvojky som sa púšťala s určitými obavami, keďže som vedela, že sa určite musí niečo pokaziť...a to som netušila, že to bude až takáto horská dráha plná emócií.

Noah a Nick sa ľúbia, o tom niet žiadnych pochýb. Chémia medzi nimi je tiež dosť citeľná. Ich vzťahu však v ceste stojí množstvo prekážok. Jednou z nich sú ich rodičia. Rozumiem tomu, že sa snažia svoje deti určitým spôsobom chrániť, no miestami mi ich správanie prišlo už cez čiaru. Doslova im podkopávali nohy alebo ich citovo vydierali, čo sa mi ani trochu nepáčilo. Nútili ich ich vzťah tajiť pred verejnosťou, a to mu tiež moc nepomáhalo.

Ďalšou veľkou prekážkou boli oni sami. Oboch neustále prenasledovali démoni z minulosti a vo veľkej miere ovplyvňovali aj ich súčasný život. Noah sa stále nevyrovnala so situáciou okolo svojho otca, Nicka dosť zasiahlo správanie jeho matky. Zmietali ich pochybnosti, strach, obavy, výčitky svedomia a podobne, a tak kopali okolo seba a neraz si to vybili na tom druhom. Aby mohol mať ich vzťah šancu, potrebovali si najskôr urobiť poriadok vo svojom vnútri. Neraz ma svojim správaním štvali, inokedy mi ich bolo zasa ľúto.

Občas sa hádali kvôli úplným hlúpostiam/maličkostiam, až som mala chuť si od frustrácie trhať vlasy. Taktiež by potrebovali zapracovať na vzájomnej komunikácie, pretože ani jeden z nich nedokáže čítať myšlienky toho druhého, a tak medzi nimi vzniká množstvo (zbytočných) nedorozumení.

Posledné kapitoly už boli posledným klincom do rakvy. Odhalili sa tajomstvá, vo veľkom sa intrigovalo, pokazilo sa všetko, čo sa dalo... naozaj som si neni istá, či sa to bude dať ešte všetko zachrániť. Dúfam, že posledný diel vyjde čo najskôr, potrebujem vedieť, ako to všetko nakoniec skončí.

Priznám sa, že jednotka sa mi páčila o niečo viac. Niektoré veci v dvojke mi prišli až zbytočne prekombinované.

S Rinou Kent som sa zoznámila už pri jej sérii Královská elita, takže som mala určitú predstavu, čo môžem čakať od jej novinky. V češtine zatiaľ vyšli len prvé dve knihy zo série o Else a Aidenovi, takže sa pripravte na to, že Vláda kráľa vám ich príbeh trochu vyspoileruje.

Keď som sa dozvedela, že táto dilógia je o Aidenovom otcovi, tešila som sa na ňu, no zároveň som sa aj trochu bála, či to nebude divné (bude to asi hlavne tým, že som si ho predstavovala o niečo staršieho ako v skutočnosti bol), no nakoniec sa moje obavy nepotvrdili a príbeh som si užila, možno aj o niečo viac ako príbeh o jeho synovi. Bola to taká pikantná jednohubka, ktorú som zhltla za pár hodín, čítala sa ľahko a rýchlo. Mám rada príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, takže za mňa spokojnosť.

Hovorí sa, že aký otec, taký syn a pri Jonathanovi a Aidenovi to platí stopercentne. Obaja sú to poriadni hajzlovia, no zatiaľ, čo pri Aidenovi som dlhší čas mala problém vidieť aspoň kúsok z jeho ľudskejšej stránky, u Jonathana som ju zahliadla skôr. Miestami ma poriadne štval, najradšej by som mu jednu strelila, aby som mu z tváre striasla ten jeho úškľabok, no zároveň na ňom bolo niečo príťažlivé, čím si ma získal.

Na Aurore sa mi páčilo to, že sa Jonathanom nedala len tak zastrašiť a viackrát sa mu postavila na odpor, to si len tak hocikto nedovolí. V živote to nemala jednoduché, musela predčasne dospieť a postarať sa sama o seba. Neustále ju prenasledovali démoni z minulosti. Napriek tomu sa jej však spoločne s kamarátkou podarilo vybudovať úplne od nuly úspešnú firmu. Jej kamoška bola poriadne číslo, neraz som sa dobre pobavila na jej hláškach.

Samozrejme, že príbeh skončil otvoreným koncom a my teraz musíme čakať na pokračovanie. Dúfam, že sa ho dočkáme čo najskôr. Mám naozaj množstvo otázok. Čo presne sa Aurore v detstve stalo? Ako to naozaj bolo s jej sestrou? Ako je do toho všetkého zapletený Jonathan? Ako to bude pokračovať s jej otcom? Dúfam, že na toto všetko dostanem v ďalšej časti odpovede.

1 08.06.2023

Zachraň mě je tretím dielom série Phoenix, ktorá sa z väčšej časti odohráva v prostredí rovnomenného erotického klubu. Opäť to bola nenáročná oddychovka, ktorú prečítate v podstate na jedno posedenie, no musím povedať, že predchádzajúce časti sa mi páčili o niečo viac.

Všetky tri časti boli pomerne krátke, takže tu nebolo veľa priestoru na prílišné rozpisovanie, no táto časť bola na môj vkus až príliš rýchla. Hazel a Kieran spolu síce strávili až mesiac, no mali sme tu priblížených len pár ich spoločných chvíľ (spočítala by som ich na prstoch jednej ruky), čo bolo pre mňa málo, aby som si k nim dokázala vytvoriť nejaký hlbší vzťah.

Hazel bola dobrosrdečná a priateľská mladá žena, ktorá za sebou mala nepríjemnú skúsenosť s mužmi. Táto nešťastná udalosť jej zasahovala do života i teraz a celkom jej podrýpavala svedomie. Jej rodičia tomu tiežoc nepomáhali. Našťastie, vždy sa mohla spoľahnúť na svoje dve najlepšie kamarátky a najnovšie aj na skupinu mužských kamarátov, ktorí nedávno pribudli do ich životov.

Kieran bol tiež sympaťák, obľúbila som si ho už v minulých častiach. V niektorých veciach si síce "stál na kábli", no našťastie sa dokázal spamätať, kým nebolo neskoro. O Hazel sa pekne staral, pomáhal jej prekonať traumu a objavovať jej sexuálnu stránku.

Quaid je druhým dielom série Saints of Denver, ktorá je pomerne úzko prepojená s autorkinou predchádzajúcou sériou Marked Men. Bola to taká nenáročná romantická oddychovka o odpustení, druhej šanci, hľadaní samého seba, láske, priateľstve a rodine. K úplnej spokojnosti som tu však niečo postrádala.

Avett sme mali možnosť spoznať už v niektorých minulých častiach, no musím povedať, že vtedy som ju zrovna v láske nemala. Pôsobila na mňa ako rozmaznaná dcérenka, ktorá si nič neváži a len využíva svojich rodičov. Teraz sme mali možnosť spoznať ju z druhej strany a dozvedieť sa o jej problémoch niečo viac. Potrebovala padnúť na samotné dno, aby konečne otvorila oči, zamyslela sa nad sebou a rozhodla sa zmeniť svoj život. Keď sa človek topí v jednom probléme za druhým, nie je jednoduché z tohto bahna vyjsť. Našťastie, mala skvelú rodinu, predovšetkým otca, ktorý to s ňou nevzdával a bol vždy ochotný podať jej pomocnú ruku. Rozhodla sa využiť druhú šancu a ja som jej držala palce, nech sa jej konečne podarí začať odznova. Táto rebelka ma neraz milo prekvapila.

Úspešný právnik Quaid sa tiež mihol už v prvej časti série, no podľa môjho názoru sa nám nepredstavil práve v najlepšom svetle. Pod jeho arogantnou maskou sa však skrýval zaujímavý príbeh a postupne som si k nemu dokázala nájsť cestu. Páčilo sa mi, ako sa staral o Avett, pomáhal jej, bol jej oporou, ono mu zasa otvorila oči a ukázala, čo je v živote naozaj dôležité.

Ich vzťah sa podľa mňa rozvinul až príliš rýchlo, čo bol pre mňa najväčší kameň úrazu celého príbehu. Začala sa to dobre, páčila sa mi kombinácia nekompromisného advokáta a jeho klientky i väčší vekový rozdiel medzi nimi, no potom to medzi nimi všetko išlo ako z rýchlika. Autorka ich mohla nechať trochu dlhšie "oťukávať", viac vypeckovať ich vzájomné iskrenie, potom by to na mňa pôsobilo autentickejšie a uveriteľnejšie.

Som rada, že sa tu objavili aj postavy z predchádzajúcich častí. Páči sa mi, akí sú si všetci blízki, neváhajú si navzájom podať pomocnú ruku, vždy sa môžu jeden na druhého spoľahnúť... a teraz túto svoju súdržnosť ukázali aj Avett. Toto je pre mňa jedna z naj vecí na oboch sériách. Som zvedavá, čo si pre nás autorka pripravila v ďalšej časti.

Leto sa nám pomaly blíži, čomu nasvedčuje aj vydávanie letných príbehov. Jedným z nich je i novinka Každé ďalšie leto. Je to príbeh o priateľstve, láske, dospievaní a druhej šanci, v ktorom sa prelína minulosť s prítomnosťou. Celý čas som bola veľmi zvedavá, čo sa vlastne stalo pred 12 rokmi, keď sa cesty dvoch najlepších kamarátov rozdelili, čo ma nútilo otáčať jednu stránku za druhou, aby som sa dozvedela pravdu. Bol to naozaj vydarený debut, ktorého čítanie som si užila.

Pri čítaní kapitol z minulosti som cítila určitú nostalgiu. Vzťah Sama a Percy bol čistý, rozkošný, hlboký a dodával celému príbehu veľmi príjemnú atmosféru. Mali sme možnosť sledovať, ako sa z nich v priebehu niekoľkých rokov stali najlepší kamaráti a neskôr i niečo viac. Chodili plávať do jazera, na pláž, plavili sa po lodi, jedli zmrzlinu, pracovali v Taverne... jednoducho leto z príbehu doslova sršalo. Neraz som mala na tvári prihlúply úsmev, keď som videla, ako si pomáhajú a sú jeden pre druhého oporou. Hoci bolo na prvý pohľad jasné, že jeden k druhému cítia niečo viac, ich vzťah nebol vôbec jednoduchý a prešiel si mnohými skúškami.

I po 12 rokoch, počas ktorých neboli v žiadnom kontakte, bolo cítiť, že ich vzťahy ani trochu neochladli, práve naopak. O to viac som si kládla otázku, čo také sa mohlo stať, keď sa dvaja takí blízki ľudia takto odcudzili. Moje emócie opäť raz dostali celkom zabrať.

Percy zbožňovala strašidelné príbehy, rada pozerala horory, bavilo ju aj vymýšľanie a písanie vlastných príbehov, čo sa mi na jej páčilo, pretože ju to robilo osobitou a odlišovalo ju to od ostatných dievčat. Žila v podstate dvoma životmi - jeden počas leta v prenajatej chate a druhý vo svojom domove. Sam a jeho brat jej podali pomocnú ruku v čase, keď si doma prechádzala náročným obdobím.

Sam bol zlatíčko a veľký dobrák, naozaj si ho nešlo nezamilovať, po smrti otca pomáhal mame najviac, ako sa dalo, ale aj on mal svoje muchy. Občas som nerozumela, prečo niektoré veci pred Percy tají a veci zbytočne komplikuje. Obaja však v podstate boli ešte deti, a tak od nich nemôžem čakať, že už budú presne vedieť, čo chcú od života a budú robiť len samé správne rozhodnutia.

1 04.06.2023