majanka komentáře u knih
Hana na udalosti, ktoré prežila nikdy nezabudne. Nesmieme na tie kruté historické udalosti zabudnúť ani my.
Hana nechce rozprávať o tom, čo prežila ako aj väčšina Židov, ktorí mali to šťastie, že prežili.
Na rozdiel od Hany, je potrebné o týchto udalostiach rozprávať, je potrebné o nich písať, aby sa nikdy nezopakovali.
Ozaj príbeh o tom, čo všetko niekedy nevieme i svojich najbližších. O tých, s ktorými sme každý deň. Nechápeme prečo sa správajú tak ako sa správajú a oni nechápu naše správanie.
Utiecť pred minulosťou sa nedá.
Záver knihy je taký ako som čakala. Neprekvapila ma posledná veta v knihe a ani to že koniec knihy zostal vlastne otvorený.
Náročné čítanie. Nedá sa to čítať "jedným dychom". 26. apríl 1986 - presne mesiac pred mojou maturitou. O Černobyle som do vtedy nič nevedela a ešte dlho po tomto dátume. Vôbec ma to neprekvapuje.
Čo sa vtedy stalo v Černobyle dlho nevedeli a niektorí ani nechceli vedieť ani tí, ktorí v blízkosti elektrárne bývali.
Rozhovory s ľuďmi a niekedy skôr monológy, častokrát nedokončené, lebo aj po dvadsiatich rokoch sa o tom ťažko rozpráva, o tom je kniha.
Neschopnosť vtedajšej štátnej mašinérie nielen informovať ľudí o tom, čo sa stalo, o tom aké to bude mať následky na ľudí, neschopnosť priznať zodpovednosť. Snaha všetko zľahčovať.
Koľko nevinných ľudí muselo trpieť a zomrieť?
Koľko generácii ľudí na to ešte doplatí?
Vojny, koncentračné tábory, Černobyl... Dá sa to všetko porovnať? Všetko to má jedno spoločné - utrpenie a nezmyselná smrť nevinných.
Autorka knihy si zaslúži veľký obdiv, že všetko to dala do knihy a aspoň takouto formou zanechala svedectvo o Černobyle pre ďalšie generácie, pre ktoré možno to bude aspoň trocha mať zmysel pri hľadaní odpovedí na otázku "Prečo...?".
Od Alexijevič som už čítala Černobyľskú motlitbu a Vojna nemá ženskú tvár. Vedela som, že to nebude ľahké čítanie a že to budem musieť čítať s prestávkami.
Poslední svedkovia - vtedy deti, ktorým nebolo dopriate detstvo. Dnes niektorí z nich už nežijú. Tí, ktorí žijú, najradšej by si tie udalosti, zážitky, pocity už nikdy nepripomínali, najradšej by boli, keby sa tie udalosti nikdy nestali.
Aj keď pre posledných svedkov sa ťažko na to všetko spomína a niektorí dokonca nechceli o tom hovoriť, je dôležité, že tieto spomienky boli zaznamenané, aby sa už neopakovali.
Oceňujem prístup autorky, keď si nevybrala len jeden alebo zopár príbehov, ale napísala niekoľko desiatok aj keď krátkych reportáži, a tým poukázala, aké obrovské množstvo detí a ich rodín tieto udalosti zasiahli.
Kniha, ktorú asi nikto neprečítal bez toho, aby nemal v očiach slzy, slzy smútku.
Keď chcem si pri knihe oddýchnuť, nečitať nič náročné, len to, čo bežný život prináša, siahnem po knihe od Keleovej-Vasilkovej. Tak to bolo aj v tomto prípade. Len škoda, že keď po nejakom čase uvidím jej knihu, podľa obálky a názvu viem iba toľko, že som ju čítala, že bol to nejaký príbeh ženy, ale už si nepamätám, o čom bol ten príbeh. A preto uprednostňujem knihy, ktorých príbeh a štýl písania u mňa zanechajú dlhodobé spomienky, v ktorých nechýba určitá dávka napätia, zvedavosti, zamyslenia sa nad tým, čo čítam a aj poučenia.
Knihy Vasilkovej-Keleovej nie sú v žiadnom prípade zlé, pre mňa sú také priemerné. Už som asi trocha náročnejší čitateľ.
Aj ja si myslím, že túto knihu by mal prečítať každý, aj keď knihu písalo 13-ročné dievča a možno práve preto. To, čo to mladé dievča zažilo, ako vnímalo, že sa musí s rodičmi a ďalšími ľuďmi skrývať, a to vo veku, keď by malo život si užívať a nie so strachom žiť, že čo bude ďalej. Anna ten denník písala a takto "pisala listy priateľke Kitty" preto, aby sa aspoň takouto formou podelila s tým čo robí, čo ako prežíva.
Kniha núti človeka zamyslieť sa nad dobou, v ktorej Anna žila a nad všetkou tou nezmyselnou nenávisťou proti Židom, nad všetkým tým utrpením, ktoré museli zažiť a pre nás je ťažké čo len na to pomyslieť.
Také jednoduché, romantické. V časti, keď sa skupinka vrátila do Londýna občas to bolo veeeľmi prehnané...
Opisy Dánska boli skromnejšie.
Bolo to o pracovných vzťahoch, o postavení žien a mužov v nich, o dominantnom postavení mužov, a to v 21.
storočí.
Bolo to aj priateľstve a vzájomnej pomoci.
A hlavne bolo to o "hygge".
Názov knihy a rok jej vydania ma nejako neťahali k prečítaniu knihy. Zaujal autor. Už som prečítala od neho Letisko, Liek, Konečná diagnóza, Hotel, Detektív.
Začiatok knihy nebol najzaujímavejší, potom sa to rozbehlo. Americký bankový priemysel a všetko, čo s tým súvisí, nevynímajúc politiku.
Kto do teraz nepochopil prečo vznikli banky a ako fungujú, snáď to už bude vedieť.
Banky sú tiež podnikateľské subjekty, len vo veľkom. Ich cieľom nie je poskytnúť pôžičky a ďalšie služby, ale zisk. A využívajú pri tom cudzí majetok (peniaze) a neraz aj vlastníkov tohto majetku.
Zaujímavo napísaná kniha, určite odporúčam.
Čaro krásneho poľského Podlažia. Mnoho krásnych životných myšlienok.
Takmer neuveriteľná pravda o Slovensku napísaná pekne s nadhľadom. Žiaľ, smutná pravda. Nie je to žiadne oddychové čítanie. Odporúčam knihu prečítať.
Na knihu som sa tešila. A nesklamala. Výborne napísaná autobiografia. Zdôrazňuje, že to, že je černoška veľmi ovplyvnilo jej život.
Zaujímavé sú momenty z jej rodinného života, ale aj pracovného a hlavne ako prvej dámy USA.
Nikdy ma nejako nezaujímala politika a už vôbec nie politika USA, ale po prečítaní tejto knihy som si urobila o tom určitý obraz. Ale to, prečo po Obamovi vyhral voľby ten, kto vyhral, to som ani doteraz nepochopila...
Detektívka klasika, ktorú môžete očakávať od Dominika Dáma a jeho hrdinov.
Názov sa mi nepáčil, ale zaujal ma autor knihy. Po prečítaní knihy môžem len skonštatovať, že názov knihy je veľmi výstižný, len dala by som to v množnom čísle. Veľmi veľa postáv, veľa príbehov, preto o jednu hviezdičku dávam menej. Politika, moc, mafia a na druhej strane nespravodlivosť a bezmocnosť. Autor uvádza, že ide o fikciu. Bolo by dobré, keby to bola ozaj fikcia.
Rýchle, ale smutné čítanie. O to smutnejšie, že časť príbehu sa odohráva aj po vojne. Výborne spracovaná postava silnej Kathy.
Silný príbeh. Najlepšie by bolo, keby táto kniha nemusela vzniknúť, kedy sa ten príbeh neodohral. Dlho som odkladala prečítanie tejto knihy, aj keď s touto tematikou som čítala už niekoľko kníh.
Pani Viola Stern Fischerová bola silná osobnosť. Prežiť to všetko, žiť s tým celý život a nakoniec nabrať odvahu a všetko prežívanie vyrozprávať pani Veronike Homolovej Tóthovej a spolu prostredníctvom knihy s tým, čo prežila zdôveriť sa mnohým cudzím ľuďom, to chce obrovský obdiv. Viem, že v knihe nie je všetko čo prežila a čo videla, ako to vnútorne prežívala, pretože určite tým nechcela zaťažovať hlavne svojích najbližších.
V knihe nechýba mnoho faktografických údajov, tiež príbeh romantickej lásky aj napriek tomu, že zúrila vojna. Je tam aj veľká súdržnosť rodiny. Ďalej zmena v správaní mnohých ľudí, nechýba nezmyselné vraždenie nevinných ľudí.
Neprekvapil ma pomerne rýchly záver knihy. Kniha bola zameraná na príbeh dievčaťa, ktoré prežilo Mengeleho pokusy, aj keď čitatelia (aj ja) určite by privítali aj opisy toho, ako pani Viola prežívala povojnové obdobie a ako sa s tým všetkým vyrovnávala, ak sa to vôbec dá vyrovnať.
Tí, ktorí si obľúbili štýl písania tejto autorky , si prídu na svoje. Pre mňa to bolo také trocha oddychové čítanie. Príbeh pekný, taký reálny zo života.
Obálka knihy nezaujala. Zaujímavý detektívny príbeh. Množstvo výborných prirovnaní. Nechýba humor. Krásne opísaný život v 50-tých rokoch minulého storočia. Možno by bolo dobre trocha viac popracovať s osobou Laury.
Ozaj literatúra faktu. Výborne spracovaná kniha, ale lepšie by bolo keby sa táto udalosť nestala. Popis mieromilovnej nórskej krajiny s nádhernou prírodou a k tomu jeden "šialenec". Nechýbajú rozhovory s tými, ktorí na Utoyi v tom čase boli a prežili aj s pozostalými obetí. Opísaný život Breivika od jeho útleho detstva.
Prečo sa to stalo? Dalo sa tomu zabrániť? Je za tým ozaj iba jednotlivec?
To sú otázky na dlhé diskusie...
Ďalší silný skutočný príbeh. Príbeh Loisa Zamperiniho. Najprv bežec, potom letec, ďalej zajatec, mŕtvy človek... A hlavne človek NEZLOMENÝ. Výstižný nielen názov knihy, ale hlavne charakteristika človeka, ktorý dokázal prežiť všetky útrapy života, ktoré mu priniesla druhá svetová vojna, dokázal nakoniec odpustiť a dožiť sa krásnych 97 rokov.
Tri ženy, tri príbehy, tri neľahké osudy, rodinné vzťahy, vplyv predchádzajúcich generácií, snaha dostať sa zo začarovaného kruhu.
Číta sa ľahko.
Na debut je to výborná kniha.