Majto
komentáře u knih
Praha noir: čtrnáct povídek předních českých spisovatelů
* antologie
Mám rád knihy poviedok a keď sa navyše stretnú takto žánrové výbery, je to ešte lepšie. Príjemne potešilo aj grafické spracovanie. Pekná práca. Čo sa poviedok týka, boli medzi nimi skvelé aj trošku slabšie kusy, no žiadna sa mi nezdala úplne slabá. Niektorých autorov už som poznal a na tvorbu niektorých sa chcem pozrieť bližšie. Čiže aj po tejto stránke kniha splnila svoj účel.
Nevinný
John Grisham
Síce sa mi román čítal dobre, no miestami na mňa pôsobil trošku sterilnejšie. Možno je to tým, že sa autor držal faktov a nemohol sa púšťať do svojho fantazijného sveta. Stále to však nie je žiadny prepadák.
Něco se stalo
Joseph Heller
No neviem teda... Na začiatku knihy som oplýval nadšením, že ako to skvelo začína, no s pribúdajúcimi stránkami som zistil, že myšlienkový svet egocentrického cynika sa točí v špirále a dej sa prakticky vytráca. Všetko mi prišlo akési rozťahané a nekonečné. Škoda, keby sa obsah jeho vnútorných úvah a postrehov skomprimoval na štvrtinu a vsadil do deja, bolo by to úchvatné. Asi si znovu zoženiem Hlavu XXII aby som si napravil dojem.
Obecné dějiny hanebnosti
Jorge Luis Borges
No. Ako to povedať. Nechytilo ma to. Okrem poviedky Muž z růžového nároží ma tu nejak nič nezaujalo. Pravdupovediac som čakal viac od autora, ktorého všetci ospevujú. Neznamená to však, že od neho ešte niečo neskúsim.
Proroci z fjordu Věčnosti
Kim Leine
S čítaním tohoto románu som sa doslova trápil veľmi dlho. Najskôr ma to zaujalo a vcelku bavilo, potom prišli stále hluchšie miesta a snažil som sa len pokračovať, až som skončil s pocitom, že mám za sebou divnú knihu. To však neznamená, že sa k nej o pár rokov a veľa iných prečítaných kníh opäť vrátim. Tie zaujímavé časti stoja za to, aby som vďaka nim snáď pochopil aj ostatné. 50% (resp. 2,5 hviezdy)
Hotel New Hampshire
John Irving
Ďalšia autorova bizarná kniha, no, ako všetky pred ňou, s jasným odkazom: Nikdy sa nevzdávaj, napriek všetkému, čo ťa stretne. Všetky, čo som doteraz čítal mali v sebe, okrem iných styčných prvkov, práve toto. Teším sa na ďalšie.
Dům na samotě
Michaela Klevisová
Prvýkrát sa mi zdá všetko v knihe pekne vyvážené. Je tu aj ženské cítenie a pohľad na život, je tu napätie, je tu viac vyšetrovania ako v predchádzajúcich dvoch knihách, je tu aj dostatok pekne popísaných krajiniek... Autorka ponúkla svoje (dovolím si povedať/napísať) typické postupy, ktoré na mňa zaberali od prvej knihy a ešte ich vylepšila. Musím zohnať ďalšie knihy z tejto série.
Džehenem
Dušan Čater
Musím priznať, že som príjemne prekvapený. Túto knihu som kúpil naslepo a bola to správna voľba. Poviedky, hoci začínajú vždy nejako bezzubo a bezfarebne, pochvíľke naberú obrátky a končia jazdou. Dobre vyzerá aj ich čiastočné prepojenie. Skrátka, dobré čítanie.
Třetí oko
Lobsang Rampa (p)
Čítal som v dávnych 90-tych rokoch knihy Lobsanga Rampu a bol som z nich nadšený. Vybral som si z nich svoje a šiel som ďalej. Keď som Tretie oko čítal teraz, už asi chýbal ten moment prekvapenia a už to na mňa až tak nezaberalo, no stále som našiel dosť častí, ktoré ma dokázali pobaviť. Isto vyhrabem aj ďalšie knihy a strávim s nimi niekoľko chvíľ.
Šikmý kostel
Karin Lednická
Veľmi dobre napísaná kniha. Autorka krásne ovláda jazyk a využíva všetky jeho nuansy v prospech príbehu a charakterov postáv. Veľmi sa mi páčilo opísané prostredie a život baníkov (v tomto mi to prišlo ako časť Van Goghovho životopisu), jeho pochmúrnosť a zmar. Jediné, čo mi trošku poškvrnilo dojem, bola mnohými spomínaná "nacionálna" roztržka. Tam mi to prišlo všetko akési skratkovité. Inak som maximálne spokojný a druhý diel asi nebude dlho čakať, kým skončí pred mojím zrakom.
Dívka, která si hrála s ohněm
Stieg Larsson
Prvú tretinu knihy som myslel, že to oproti prvému dielu je strašná slabota, no potom dej chytil tempo a začal zrychľovať. Pred koncom som si myslel, že prvý diel prekonal, no rýchly záver mu ubral body a v konečnom dôsledku však skončil kúštik za ním. Ale aj tak stále veľmi kvalitné čítanie.
Svět podle Garpa
John Irving
Prvýkrát som túto knihu čítal bez pár mesiacov pred 30-imi rokmi. Opakovane k tomu došlo o 2 roky neskôr, keď som si ju kúpil. Že mi neskôr bola nevrátená a že som na autora zabudol, bo som sa prestal venovať čítaniu kníh na veľa rokov (hoci som priebežne zopár kúpil) je vec iná. Pred časom ma to opäť chytilo a čítaniu venujem veľa času, tak prišlo aj na zháňanie tejto knihy. Dočkal som sa a opäť ju vlastním. Prečítal som ju a plne chápem, čo ma na nej pred rokmi zaujalo. Absurdita vsadená do reálneho sveta, cynizmus, sarkazmus... Teraz, keď čítam tvorbu Irvinga postupne, vnímam jeho vývoj ako autora a teším sa na ďalšie knihy (medzičasom som si pozháňal všetky v českých verziách). Bodovo by som to dal na 90%, len to je tu nemožné, tak dám kompletku.
Moja milá pani
Dežo Ursiny
K Ursinyho hudbe som sa dostal úplnou náhodou až v čase krátko po jeho smrti. Na prvé počutie som podľahol a sprevádza ma dodnes.
Kniha jeho listov ma tiež sprevádza už niekoľko rokov (kúpil som ju ako horúcu novinku), prešla so mnou všetkými sťahovaniami, no až teraz som sa do nej začítal viac (pokusov predtým niekoľko bolo, no po pár stranách skončili), hoci to nie je bežná kniha, ktorú prečítate na jeden záťah. To asi dokáže len málokto čítať mechanicky jeden list za druhým až do konca. Denne som prečítal len zopár strán a potom dumal nad udalosťami či obrazmi v nich spomenutými.
Je to hlboká sonda do intímnych zákutí vnútorného sveta a myšlienkových pochodov ich autora, jeho videnie vecí či udalostí, na jeho prístup k práci, životu a vzťahom. Sebareflexia.
Ťažké čítanie, no po čase to skúsim znovu, aby som pochopil viac vecí, ktoré mi zostali skryté.
Udavač
Liam O'Flaherty
Na môj vkus také predvídateľné a dosť nezáživné. Stále som čakal, že sa čosi stane a dej chytí spád. No veruže nemôžem povedať, že by som si to užil. Knihu som dočítal len preto, že sa mi nikdy nestalo, že by som čosi nedal až do konca.
More je môj brat
Jack Kerouac
Po Rukopisnom zvitku som siahol po ďalšej Kerouacovej knihe a priznávam, že aj táto ma dosť bavila. Zvláštne smutná atmosféra vojnových rokov, prirodzene plynúci dej bez extra chaotických situácii, plný nočného života a bežne pobláznených postáv.
Blues černýho kafe
Henry Rollins
Mám rád hudbu Rollinsa, najmä Rollins Band. To bolo aj príčinou kúpy všetkých jeho kníh. Dlhé roky ležali nepovšimnuté a zabudnuté. Objavil som ich prednedávnom a konečne som prvú aj prečítal. Nemôžem povedať, že by to bolo ľahké. Koncentrácia nenávisti, hnevu, depresie a smútku, ktorú som vstrebával pomerne dlho a s ťažkosťami. Doteraz som za najdepresívnejšie dielo považoval "A uzřela oslice anděla", no už to neplatí. Henry Nicka zvrhol z trónu ťažkým zásahom priamo do ksichtu.
Myslím, že zostanem pri jeho muzike a k ďalším knihám sa vrátim až o nejaký čas. Momentálne som v inom rozpoložení a čítam, aby som relaxoval a nie sa hrabal špinou.
Nesmírný
Jussi Adler-Olsen
Pre mňa bola táto kniha (po predošlom vynikajúco odlišne napísanom Marcovi) miernym (ani nie že) sklamaním, bo sa forma vrátila v starej podobe zo starších diel. Skôr som očakával ešte košatejšie prepletanie časových rovín, alebo niečo podobné. Tak som si síce čítanie užíval, no nedosahovalo to úrovne predošlej knihy (resp. kníh). Podobne ako iným, aj mne už začína mierne prekážať záverečné martýrstvo vyšetrovateľov, ktoré už je na môj vkus až príliš šablónovité. Inak nemám väčšie výhrady, hoci aj tému siekt, či alternatívnych náboženstiev by mohol autor aj viac rozviesť.
Manželství do 158 liber
John Irving
Útla kniha formou i dejom, no popisom vnútorných bojov jednotlivých postáv a ich vyrovnávaním sa s minulosťou i súčasnosťou je dostatočne mohutná. Som rád, že som si spomenul na tohoto autora a začal jeho tvorbu čítať chronologicky. Toho dôsledkom je, že niektoré udalosti vo Viedni už mi boli známe, tak mi letmé obtretie deja o ne bolo dostatočne zrozumiteľné. Za mňa 70% zážitok.
Pitná kúra
John Irving
Priznávam, že som sa občas stratil a chvíľu som dumal, čo sa stalo pár strán predtým, no v konečnom dôsledku ma absurdný svet absurdných Irvingových postáv dokázal pobaviť. Stále kus za Garpom (ktorého som síce cez 25 rokov nečítal, no aspoň som si ho už tretíkrát kúpil a k jeho čítaniu mám opäť bližšie), no mám rád tento štýl písania a osobitého humoru.
Život bez uzdy
Georgij Semjonov
Hrabanie v archívoch pokračuje. V pazúroch mi uviazol ďalší román ruského autora.
Po prečítaní som ocenil, že sa v deji nejak extra nezobrazovali ideologické "zápachy doby". Naopak ma prekvapili skvelé opisy krajiny, zvykov prostých ľudí aj charaktery postáv. Ako celá kniha skončila však netuším, lebo v poslednej kapitole bolo viac čistých strán bez textu a z toho, čo zostalo som to nejak presnejšie nevydedukoval. Každopádne to nebolo až tak zlé čítanie.
