Majto
komentáře u knih
Lovec draků
Khaled Hosseini
Pôjdem tu asi proti prúdu, no neprekvapuje ma to.
Kniha má spočiatku nechytila, no po pár stránkach sa to zmenilo. Štýl písania autora je fajn, no po dejovej stránke ma bavila hlavne prvá časť v Afganistane. Potom už akoby som čítal iný príbeh. Uvítal by som viac o odchode z krajiny a pod. Celú "americkú" časť som pretrpel. A záverečná bola tiež taká akási zmätená.
Neznamená to však, že už si od Hosseiniho nič neprečítam.
Tábor smrti Lety: Vyšetřování začíná (1992-1995)
Paul Polansky
Súhlasím s názorom nižšie. Kniha sa v podstate číta sama, ja dobre napísaná, núti k úvahám.
Neviem koľko z nej sú reálne zážitky autora, no faktom je, že štátne inštitúcie ešte stále "fungujú" rovnako ako opísal.
Osamělý poutník
Jack Kerouac
Kniha kúpená v antikvariáte, bo som zrazu zatúžil čítať od Kerouaca viac. Mal som z nej spočiatku zmiešané pocity, no postupom času som začal nachádzať to, čo mám na jeho tvorbe rád.
Vodopády slov chŕli v každej vete, ktorá je nekonečná ako všetky ostatné. Každá má v sebe obrazy, čo u iných autorov vyplnia celé kapitoly. Pri čítaní týchto poviedok vnímam všetkými zmyslami. Cítim vône i pachy úzkych prašných uličiek, počujem rachot prechádzajúcich vlakov i virvar nočných lokálov, ako aj šum stromov v nočnom tichu. Vidím popraskanú, slnkom vysušenú zem zasypanú prachom. Plavím sa parníkom po mori vdychujúc jeho vlhkosť, ktorá však nezaženie sucho v hrdle po prehýrených nociach, uprostred dusnej pary v kuchyni a vlhkosti vechťov zmiešanej s ostrým pachom potu. Túlam sa ulicami z putyky do putyky, mením bufety, bistrá, okienka a pulty nálevní, míňam stratené existencie, prízraky noci i dňa.
Ako všetky knihy, ktoré som doteraz čítal. K dokonalosti jej chýba už len málo - vypustiť niektoré poviedky (nabudúce to dám bez nich a verím, že budem viac ako nadšený).
Stratený raj
Rudolf Sloboda
Dlhé roky som akosi obchádzal tvorbu tohoto autora, no nadišiel čas zmeny. Síce si myslím, že práve tento kus pre mňa nebol úplne ideálny, no nenechám sa odradiť a siahnem aj po iných. Nosná téma bola dobrá (myslím, že je stále aj aktuálna), postavy tiež z tohoto sveta, miestami som sa zabavil, miestami bolo na mňa príliš filozofie...
V pasti
Lilja Sigurðardóttir
Po formálnej stránke kniha písaná silno čítavo, no predsalen mi na nej čosi stále chýbalo. Možno tie (niekým spomínané) prírodné scenérie, ktorými je práve Island povestný.
Trochu to tiahlo aj k filmu Jackie Brownová, no aj k Źulczykovmu thrilleru Oslněni světlem.
Dobré čítanie, hoci záver vyznieva uponáhľano.
Po technickej stránke nechápem to zbytočne plytvanie miestom (niekoľko desiatok, ak nie aj tretina čistých stránok je pre mňa nepochopiteľná). Isto by sa to dalo urobiť aj viac eko-friendly.
Hedvika a Ludvík
Karel Poláček
Páčia sa mi autorove nápady aj jeho štýl písania. Dlho som od neho nič nečítal, tak bolo treba osviežiť pamäť.
Smrť na Zlatých
Peter Gašparík
Kniha na pár hodín (skoro doslova) čítania. Dojmy? Ako by som to povedal... Nápad celkom fajn, aj forma celkom fajn, no príde mi to všetko také plytké. Chýba tomu napätie, poriadne rozpracovanie postáv, prostredia. Prišlo mi to skôr ako hrubý náčrt krimi-románu, ktorý však autor nedopísal. Škoda. Takto je to len 50% zážitok.
Gold za všechny peníze
Joseph Heller
Dal som šancu ešte ďalšej Hellerovej knihe, predtým ako sa vrhnem na Hlavu XXII (ktorú po desaťročiach opäť vlastním), no dojem je len o niečo lepší ako po prečítaní Něco se stalo. Chvíľami som sa skoro rozplýval nadšením, že kniha tvrdo šliape na päty Hlave, aby som vzápätí s veľkým utrpením opakovane čítal odstavce, ktoré mi nič nehovorili a iritovali ma. Ako iní, ani ja sa neorientujem v americkej politike tej doby, tak mi možno veľa momentov zostalo ukrytých, no dokázal by som sa bez istých častí tohoto románu zaobísť a bol by to lepší zážitok.
Koniec sveta v Breslau
Marek Krajewski
Nebolo to úplne zlé, no predošlá kniha Smrť v Breslau sa mi páčila viac.
Aj mne tu chýbalo viac vyšetrovania a súkromia tu bolo nad mieru. Možno, keby to bolo v opačnom pomere, bola by to skvelá kniha. No aj tak ešte dám šancu aj následujúcej (už je kúpená).
Pravidla moštárny
John Irving
Mám za sebou ďalší Irvingov román. Dva dni po dočítaní som počkal, bo som nevedel, čo napísať.
Nesie autorov jasný rukopis, no je iný, príde mi taký "jednoduchší" (najmä čo sa týka plynutia deja, či správania sa postáv), ale zatiaľ prvýkrát (čítam chronologicky) neobsahuje nič o medveďoch, Viedni ani zápasení. Veľmi sa mi páči jeho melancholický tón, ktorý na mňa sála z každej stránky, hoci ho občas prerušia aj zrnká svojského humoru. Možno, keby ho čítam za jesenných dažďov, bol by zážitok z neho hlbší (predsalen tie 30-stupňové spary k nemu až tak nesedia).
V mojom súkromnom rebríčku Garpa síce nepokoril, no zasadol, len o kúštik nižšie. Uvidím, ako dopadnú ďalšie knihy autora, ktoré už stoja v poradovníku na čítanie.
Lékař ze Lhasy
Lobsang Rampa (p)
Podobne ako pri Treťom oku, no k deju som pristupoval už s väčším nadhľadom. Viac som knihu vnímal ako román než ako nejakú biografiu konkrétnej osoby. Páčili sa mi pasáže popisujúce konanie japonskej armády (nie som nejaký sadista ani nič podobné). Japonské ukrutnosti v Číne (no aj na všetkých nimi okupovaných územiach) sú historický fakt, toto autor zvládol na jednotku. Tak asi dám šancu aj ďalším knihám autora, ktoré sa mi podarilo objaviť v krabiciach.
Padáme i na tvou hlavu. Skvoty, centra, kluby v Praze: Co bylo, co zbylo z devadesátek
Radim Kopáč
Priznávam, že som nikdy nebol v Prahe, tým pádom som nevidel popisované miesta. No čo-to som o nich už počul (čítal). Táto kniha skončila na polceste. Najmä veľké množstvo fotiek je akoby vytrhnutých z konceptu a pre človeka ako ja nič nehovoriacich. Isto by pomohli aspoň popisky k nim, no u mnohých by ani to nestačilo.
Ale ako nápad je táto kniha skvelá.
Selfies
Jussi Adler-Olsen
Po dočítaní knihy mám ešte stále rozpačité dojmy. Nejak sa mi nedostavujú stavy eufórie ako to bolo pri prvých piatich dieloch tejto série, ani pocity sklamania pri šiestej.
Všetko je akési nedotiahnuté (najmä pod dojmom čítania záverečnej knihy Larssonovej trilógie). Chvíľami som mal dojem, že Selfies je oveľa lepší ako predošlý Nesmírný, no chvíľami to bolo presne naopak. Najskôr som myslel, že mi len kniha nesadla do nálady, no keď som dnes prečítal dojmy ostatných, vidím, že v tom nie som sám.
Mám kúpenú aj ďalšiu knihu Obeť 2117, no asi ešte počkám s jej čítaním, aby som sa zbavil pachuti po tejto.
Dívka, která kopla do vosího hnízda
Stieg Larsson
Musím sa priznať, že tretia kniha ma dostala najviac z celej trilógie. Perfektný spád, plná akcií a zmien, s pekne vygradovaným záverom... Nedokážem nájsť viac slov ako: Dokonalý zážitok.
Zbojnícka mladosť
Ľudo Ondrejov
Jedna z prvých kníh, ktoré som kedysi prečítal. Priznám sa, že presne viem, čo ma na nej vtedy zaujalo a prečo som ju celé detstvo mal za najlepšiu knihu. Dnes na mňa síce pôsobila trochu detsky (veď pre ne aj je písaná), no stále je na nej čo obdivovať. Okrem spomenutých nádherných opisov krajiny a prírody aj dokonalé ilustrácie pána Kallenbergera.
Šikmý kostel 2
Karin Lednická
Nevydržal som dlho a prečítal som aj pokračovanie histórie strateného mesta. Tentoraz na rozsiahlejšej ploche, no opäť osobitým štýlom autorky. Síce sa mi druhý diel čítal rovnako skvelo ako prvý (možno miestami aj lepšie), predsa len ale musím súhlasiť s názormi niektorých, že niečo tomu k dokonalosti ešte chýba. No stále je to ohromná kniha.
Vídeňské bratrstvo
Ingar Johnsrud
Priznám sa, že som túto knihu začínal čítať dvakrát. Pri prvom pokuse som o pár dní zistil, že vôbec netuším, čo sa udialo na stránkach predtým. Po reštarte už to šlo lepšie, no aj tak zo mňa nevyprchali čiastočne rozporuplné dojmy, čo umocnil ešte aj záver. Chvíľami sa mi zdalo, že čítam niečo výnimočné, no o pár strán neskôr bolo všetko inak a mal som chuť prestať. Verím, že s ďalšou knihou to bude lepšie, bo potenciál tento autor pre mňa má.
Smrť v Breslau
Marek Krajewski
Kniha kúpená naslepo v antikvariáte, no milo prekvapila. Taký príjemný poľský noir na pár chvíľ s hlavným hrdinom, ktorý nemá len dobré charakterové vlastnosti. Sem-tam mi to ešte zadrhávalo (spomenuté množstvo mien a názvov ulíc), no postupne som sa do toho dostal a už sa obzerám po ďalších knihách tohoto autora.
Povolání žebrák
Jean-Louis Debré
Knihu som kúpil v antikvariáte úplne náhodou a prečítal je za pár hodín. Písaná je dobre, hoci sa nájdu aj sporné miesta (niektoré veci sa často opakujú), no ako tu mnohí podotkli, nie je to žiadny literárny skvost. Každopádne, čas strávený jej prečítaním nebol stratený. Minimálne sa človek zamyslí nad niektorými vecami.
Vize Gerarda
Jack Kerouac
Kniha zabudnutá v polici takmer štvrťstoročie sa mi dostala do rúk po prvýkrát. Smutný, intímny úsek autorovej histórie zvečnený jeho osobitým štýlom. Momentálne mi síce kniha nesadla do nálady, no som si istý, že v budúcnosti po nej opäť siahnem. Verím, že mi to nebude zas trvať tých 24 rokov.
